Fórum pre katolíkov - Nebezpečenstvo kreacionizmu

Vitajte na fóre.

	Meno:

	Heslo:

Ostať prihlásený

Registrovať sa
Zabudli ste heslo?

Zvoľte si vzhľad:

Všetky fóra

O fóre

Voľná diskusia

Nebezpečenstvo kreacionizmu

V tomto fóre môžu všetci užívatelia otvárať NOVÉ témy
V tomto fóre môžu všetci užívatelia odpovedať na témy

Nasledujúca strana

Verzia pre tlač

Milan

Stav: offline

Odoslaný - 22 august 2006 : 20:01:46

Ospravedlnujem sa za obsiahly prispevok, nezohnal som uz link, tak som to skopiroval z PC.

Nebezpečenstvo kreacionizmu pre kérygmu cirkvi dnes

Prednesené na konferencii o Vede a viere v Biblickom inštitúte v Martine v sobotu dňa 18.5.2002.

V tomto referáte by som chcel hovoriť o nebezpečenstve kreacionizmu pre kérygmu cirkvi dnes. Čo to vlastne kreacionizmus v teológii a v kresťanskej viere je? Je to názor mnohých Písmu svätému inak oddaných kresťanov, že Písmo sväté treba brať doslovne vo všetkých jeho výpovediach a to aj v takých, ktoré sa týkajú biblickej správy o spôsobe stvorenia sveta Bohom. Podľa kreacionizmu svet trvá len asi 6.000, 10.000, maximálne 20.000 rokov. Naša zem je teda mladá. A nielen že je mladá, ale k jej vzniku nedošlo na základe nejakého vývoja. Kreacionizmus odmieta akúkoľvek evolúciu, že by sa postupne z jedného živočíšneho druhu vyvinuli postupne ďalšie druhy. Podľa kreacionistov všetky živočíchy boli Bohom zvlášť stvorené na základe špeciálneho stvoriteľského aktu. Znenie Biblie bolo podľa kreacionistov biblickým pisateľom doslovne vnuknuté a nadiktované skrze Ducha svätého. Preto o nijakých výpovediach Biblie nemožno pochybovať. V tomto zmysle je kreacionizmus presvedčením biblických fundamentalistov, ako sa s nimi stretáme najmä u niektorých denominácií. Verí sa v doslovnú (verbálnu) inšpiráciu Písma svätého.

Veľké cirkvi, či už rímskokatolícka, alebo veľké protestantské cirkvi takýto fundamentalistický prístup k Biblii nezdieľajú. Tieto cirkvi si nemyslia, že viera v stvorenie sveta vylučuje evolúciu, a preto myšlienku evolúcie podporujú. V týchto cirkvách sa prijíma zistenie geológov, že naša zem by mohla mať asi 4 a pol miliardy rokov. Ide teda o tzv. starú zem. Ale v cirkvách, kde majú fundamentalistický prístup k Písmu svätému, sa vyznáva kreacionizmus, teda doslovné pochopenie prvých dvoch kapitol Písma o stvorení sveta a človeka (napr. stvorenie ženy z rebra mužovho). Biblia sa chápe ako neomylná učebnica aj prírodných vied, ako akási superveda, a to aj v otázkach geologických, paleontologických, antropologických, astronomických a prírodovedeckých. Takýto kreacionizmus je pestovaný najmä v cirkvi adventistov siedmeho dňa. Sú k nemu zaviazaní dielami svojej zakladateľky Ellen Whiteovej (1827-1915), podľa ktorej veda bola vnesená aj do neomylných výrokov Biblie. Adventistický lekár Dr.Kellogg napísal roku 1879 spis, v ktorom považuje Bibliu za nespochybniteľnú autoritu vo všetkých otázkach1. U nás zastáva kreacionistické názory napr. Blahoslav Balcar, ale aj V. Betina a ďalší autori, aj keď nepatria priamo k adventistom.2 V USA je vydávané mnoho kreacionistickej literatúry, napr. kniha Hugha Rossa, The Creator and the Cosmos, Colorado Springs 1993. V Missourskej synode v USA bol rozhodným zástancom kreacionizmu konzervatívny luterán Byron C.Nelson (1893-1972). V USA vznikli dve organizácie, ktoré sú vo vzájomnej protive v otázke kreacionizmu a evolucionizmu. Jedna má názov The Creation Research Society, ladená fundamentalisticky a na druhej strane je The American Scientific Affiliation, ktorá združuje síce evangelikálov, ale uznávajúcich evolúciu. Táto vydáva už mnoho rokov časopis Perspectives on Science and Christian Faith, zaoberajúci sa otázkami vedy a viery. Počiatkom roku 2002 sa najnovšie dokázal kreacionizmus presadiť dokonca na štátnych školách v štáte Kansas v USA, keď došlo v tomto americkom štáte k zákazu učiť na štátnych školách iné ako kreacionistické názory. Z USA preniká kreacionizmus aj medzi niektorých našich veriacich a dokonca občas už aj do našich cirkevných časopisov najmä do Evanjelického posla spod Tatier. Zjavuje sa u niektorých bratov farárov ovplyvnených denomináciami, študentov teológie a v krúžkoch mládeže. Je načase tento problém v našej cirkvi osvetliť a vyjasniť, pretože by to mohlo mať nedobré dôsledky pre kérygmu našej cirkvi.3

Čo je na teologickom kreacionizme vlastne nebezpečné pre kérygmu cirkvi? Je to predovšetkým fakt, že kreacionizmus umele udržuje rozpor medzi vierou a vedou, medzi Bibliou a výsledkami prírodných vied, medzi tým, čomu sú deti učené v školách, že vek zeme je niekoľko miliárd rokov a tým, čomu sú prípadne učené v cirkvi, čo sa propaguje v krúžkoch mládeže. Bratia farári a sestry farárky, ktorí vehementne zastávajú kreacionistické názory a evolúciu v stvorení odmietajú, riskujú, že budú našou inteligenciou považovaní za nevzdelaných kňazov, hlupákov a fanatikov, s ktorými je škoda strácať čas na rozhovor a mohli by spôsobiť odvrátenie sa evanjelickej inteligencie od cirkvi, ak by cirkev prepadla kreacionizmu. Kreacionizmus je pseudoveda, ktorá by v akejsi misijnej snahe získať ľudí pre autoritu neomylnej Biblie mohla pôsobiť práve antimisijne a ľudí by z cirkvi vyháňala. Viedla by k zlému obrazu cirkvi ako konzervátorke protivedeckých názorov. Cirkev by takto stratila moderného človeka, ktorý uznáva výsledky vedy. V minulosti bol kreacionizmus po celé stáročia v cirkvi normálny, pretože veda ešte neosvetlila niektoré otázky vzniku sveta. Preto ho nájdeme aj u starých cirkevných otcov, aj u Luthera. Ale rozvoj vedeckých poznatkov nás núti prejsť od kreacionizmu k evolucionizmu, ak sa nemá vyvolať nežiaduci rozpor medzi vedou a vierou, medzi cirkvou a moderným, v prírodných vedách vzdelaným, človekom.

Tento rozpor medzi vedou a vierou začal vlastne už pri súdnom procese, ktorý cirkev konala s Galileom Galileim. Tu došlo azda po prvýkrát k markantnému rozporu medzi Bibliou a vedou. Roku 1633 bol Galilei donútený kolégiom kardinálov odvolať svoje vedecké objavy o tom, že nie Slnko sa točí okolo Zeme, ale Zem sa točí okolo Slnka. Galilei odvolal, aby si zachránil život. Bol odsúdený len na doživotné domáce väzenie. Ale bolo to Pyrrhovo víťazstvo cirkvi. Od tej doby sa veda začala postupne vzďaľovať cirkvi a viere, až došlo k tvrdeniu marxistov o reakčnosti a protivedeckosti každej viery. Viera bola vyhlasovaná za nezlučiteľnú s vedou, a to na škodu pre misijné pôsobenie cirkvi v spoločnosti.

Ďalším míľnikom na tejto ceste zbytočného rozporu medzi vedou a vierou bolo dielo Charlesa Darwina z r.1859 „On the Origin of the Species by Means of Natural Selection“. Darwin sám nebol ateistom, ale jeho dielo o evolučnom rozvoji druhov bolo ateisticky interpretované v zmysle automatickej evolúcie bez Božieho zásahu. Konzervatívni teológovia v tom videli popieranie Boha a nahradenie viery v Božie stvorenie vierou vo vývoj na základe prírodných zákonov. Vznikla otázka, či tento vývoj treba aplikovať aj na vznik človeka. O tom sa Darwin vyjadril v ďalšom svojom diele „Descent of Man (Pôvod človeka) v r.1871, kde zastával názor pôvodu človeka z opice. Ateistickú ale zároveň aj protivedeckú interpretáciu dal tomu potom Fridrich Engels, ktorý tvrdil, že k poľudšteniu opice došlo na základe práce opíc. U Engelsa nebolo ani slova o zmenách genetického kódu, ako to vysvetľuje moderná antropológia. Vraj prostredníctvom práce opíc sa stal človek človekom. Pod rúškom marxistickej vedy sa takto šírili na rôznych povinných marxistických školeniach protivedecké teórie, ktoré úplne ignorovali modernú genetiku. Tzv. vedecký marxizmus sám rozširoval nevedecké názory.

Od 50-tych rokov minulého storočia však došlo k zmiereniu teológov s myšlienkou evolúcie a to najmä na protestantskej strane. V dogmatikách ako je Althausova, Thielickeho, Barthova a Brunnerova sa už s evolúciou naplno počíta. Althaus napr. hovorí: „Viera, že Boh stvoril svet, necháva slobodu pre všetky teórie o vzniku sveta. Myšlienka stvorenia neznamená zákaz, alebo náhradu kauzálneho vysvetľovania vzniku sveta. Avšak stvorenie je predpokladom a hranicou takéhoto vysvetľovania4. Podobne hovorí Neuberg: „Odporúčam naliehavo všetkým kňazom, aby sa vážne a podľa možností dôkladne zaoberali s prírodovedeckými poznatkami svojej doby. Preč so všetkou nedôverou voči vede!“5.

V dôsledku takéhoto vývoja sa postupne začalo rozlišovať medzi ateistickým chápaním evolúcie a tzv. evolúciou teistickou6, keď ide síce o evolúciu, ale táto nie je automatická, ale je Bohom riadená. Smutné nedorozumenie medzi vierou a vedou sa začínalo stávať minulosťou.

Pre rímskokatolícku cirkev tu boli rozhodujúce štyri pápežove prejavy. Prvý bol pápežov list riaditeľovi pápežského observatória Georgovi Coynemu zo septembra 1987. Tu pápež hovorí, že aj viera aj veda majú svoje kompetencie, ale aj svoje hranice. Nesmie sa pripustiť oddelenie oboch. Veda sa nesmie stať náboženstvom a náboženstvo sa nesmie stať vedou. Obe si musia zachovať svoju autonómiu7. Druhou smernicou v týchto otázkach pre katolícku cirkev bol prejav pred Pontifikálnou akadémiou vied r.1992, kde za účasti aj mnohých protestantských vedcov sa pápež oficiálne v mene cirkvi ospravedlnil za prípad Galileiho. V tomto prejave pápež povedal: „Ak sa stane, že autorita Písma svätého je položená do protivy s jasným a istým dôvodením rozumu, to musí znamenať, že osoba, ktorá interpretuje Písmo, ho správne nechápe“8. Dôležitý bol aj pápežov prejav pred Pontifikálnou akadémiou vied v októbri 1996. Tu pápež vyjadril, že evolúcia je spojiteľná s vierou. Ľudské telo mohlo povstať z iného živého tvora. Pápež pritom výslovne nepovedal, že tým tvorom by mala byť azda opica. Ale duša človeka bola priamo stvorená Bohom. Teória evolúcie sa nemá vidieť v protive s kresťanským zjavením. Konečne pápež povedal rozhodujúcu vetu: „Idea evolúcie je viacej ako hypotéza“9. Roku 1998 vydal pápež zase encykliku „Fides et ratio“ a tu hneď v prvej vete hovorí: „Viera a rozum sú ako dve krídla, pomocou ktorých sa ľudský duch dvíha k pochopeniu pravdy.“10 Takto aj rímskokatolícka cirkev začala nasledovať príklad protestantských teológov, ktorí už predtým hlásali kritický prístup k tým častiam Biblie, ktoré sú v konflikte s výsledkami moderných prírodných vied. Moderná veda je tu chápaná ako Boží nástroj pre lepšie poznanie toho, akú metódu použil Boh pri tvorení Zeme.11

Uznať evolúciu pri formovaní Zeme je nutnosťou, pretože inak nie je možné vysvetliť skutočnosť, že všetky spôsoby merania staroby Zeme dávajú ten istý výsledok, že ide o tzv. starú zem. Tieto výsledky preverovali aj evangelikálni vedci. Niektorí z nich boli priamo adventisti a dochádzali vždy k tým istým výsledkom, že trvanie našej Zeme je asi 4 a pol miliardy rokov. (Pritom celý vesmír má asi 13 miliárd rokov.) To vyplývalo z metódy rádiokarbónového datovania staroby Zeme, ako si veci preveroval adventista Taylor, ktorý bol riaditeľom laboratórií na Kalifornskej univerzite, ako aj z amino-acidového datovania, ktoré kvôli prevereniu teórií vyvinul adventista Hare. Proti radiokarbónovému datovaniu C-14 sa začalo dôvodiť tým, že vraj magnetické pole pred potopou bolo oveľa silnejšie ako dnes. Do atmosféry vraj prenikalo menej kozmických lúčov a preto bola menšia produkcia C-14. Preto organizmy pred potopou sa javili staršie ako boli v skutočnosti. Ale ďalšie vyvinuté metódy merania staroby Zeme potvrdili C-14 meranie. Tie isté hodnoty sa totiž dosiahli aj ďalšími meraniami, metódou obsidiánovej hydrácie, termoluminiscenciou, archeomagnetickými údajmi, potasiovo-argónovou metódou, dendrochronológiou atď. Tak sa v USA stalo. že kritika voči C-14 datovaniu sa zjavovala len v časopisoch fundamentalisticky orientovaných evangelikálov, ale neprenikla do amerických vedeckých kruhov a do vedeckých časopisov. Dnes 95% vedcov uznáva, že naša Zem je starou Zemou a len asi 5% fundamentalisticky orientovaných vedcov-evangelikálov zastáva teóriu tzv. mladej Zeme.12

Evolúcia je potvrdená aj cestou geológie. Nijaký geológ, ktorý sa zaoberá výskumom hlbokých vrstiev Zeme nie je zástancom teórie mladej Zeme, pretože čím hlbšie sa kope, tým viac sa nachádzajú fosílie z jednoduchších živočíchov. Fosílie z vyšších živočíchov sa nachádzajú vo vyšších vrstvách Zeme. Je to jasný dôkaz, že tu išlo o vývoj.13 Vysvetlenie kreacionistov, že Pán Boh stvoril túto Zem už aj s fosíliami (a preto sa zdá Zem stará) môže vzbudzovať len úsmev. Chcel nás Pán Boh takto azda popliesť?

Aj astronomické merania založené na rýchlosti svetla ukazujú, že teória mladej Zeme nijako neobstojí. Svetlo zo vzdialených galaxií ide k nám milióny rokov. Že rýchlosť svetla bola spomalená, ako tvrdia kreacionisti, to je teória, ktorú veda všeobecne nepozná.

Kreacionizmus je treba zavrhnúť však nielen preto, že je vedecky nesprávny, ale že je aj pre cirkev škodlivý. Urobili by sme medvediu službu cirkvi, ak by sme chceli neomylnosť Biblie dokazovať v rozpore s výsledkami modernej vedy. Nerobme z Biblie niečo, čím nie je, teda superučebnicu fyziky, geológie, paleontológie a astronómie, lebo by sme sa stali v očiach väčšiny ľudí nedôveryhodní. Preto je neprípustné aj na cirkevných školách a gymnáziách propagovať a tolerovať kreacionizmus, ako sa nám to stalo na jednom evanjelickom gymnáziu na Slovensku, keď síce nie profesori, ale študenti v školskom časopise šírili „zbožné“ kreacionistické teórie. Keby sa to nebolo zastavilo, mohlo to skončiť nedôverou verejnosti voči evanjelickému gymnáziu. Viera nemôže protirečiť vede. A veda masívne hovorí, že je vylúčené, aby vek Zeme bol len 6.000, 10.000 alebo 20.000 rokov. Takéto ultrazbožné teórie nechajme denomináciám. V našej evanjelickej cirkvi tieto teórie nemajú miesto, tak ako už nemajú miesto ani v cirkvi rímskokatolíckej. Bola by to veľmi zlá príprava našej mladej evanjelickej generácie pre univerzity, ak by sme trpeli v cirkvi konflikt viery a vedy. Alebo chceme mať nový prípad Galileo Galilei, tentoraz pre zmenu v cirkvi evanjelickej? Je tu jediné východisko: kreacionistické teórie v našej cirkvi nepripustiť a hodnotiť ich kriticky.

Krajina:

Slovakia ~ Počet príspevkov: 1632 ~ Člen od: 16 máj 2005 ~ Posledná návšteva: 04 september 2009