|
|
 Odoslaný - 24 júl 2005 : 14:30:28
|
PROBLÉM KRESŤANSKÉHO NEBA
S mojim kamarátom Mišom sa poznáme od strednej školy. Je to človek s ktorým dokážem stráviť hodiny pri diskusii o rôznych témach, od fyziky po náboženstvo a filozofiu. Mnohokrát sa stane, že pri našej debate dospejeme k zaujímavým záverom, alebo otázkam. Pred pár týždňami sme sa bavili o kresťanskej predstave neba.
Kresťania si často predstavujú nebo ako miesto, kde sú všetci šťastní, lebo tu panuje niečo ako „božia spravodlivosť“. Osobne si myslím, že predstava neba ako raja pravoverných vznikla skôr v mysliach trpiacich smrteľníkov (židovských otrokov) ako v mysli všemohúceho. Debata pokračovala aj prostredníctvom emailu. Závery tejto debaty vám teraz ponúkam:
Problém pojmu neba ako dokonalého a večného šťastia
Hneď na začiatku treba povedať, že tento argument je len pre ľudí, ktorí sú ochotní akceptovať
fakt, že človek vznikol evolúciou. Druhý predpoklad, aby tento argument fungoval, je prijatie tvrdenia, že myslenie človeka sú len chemicko/elektricko/neuro-fyziologické procesy v jeho mozgu. t.j., že sa neodohráva na nejakej inej ako fyzikálnej platforme niekde mimo nášho sveta. Preto myslenie človeka tiež podlieha evolúcii. Ja si navyše myslím, že myseľ hasne akonáhle človek zomrie a tieto procesy prestanú prebiehať. Ale cieľom tohto argumentu je hlavne ukázať, že aj keby niečo ako nebo bolo, nebolo by to prirodzené pre myseľ človeka.
Stavbu človeka a jeho mozgu ovplyvnil vývoj v jeho prirodzenom prostredí. Človek mal
odjakživa na zemi určité problémy. Nemohol si len tak sadnúť a vyvaľovať sa, lebo by zomrel. Musel si vedieť zohnať potravu. Musel vedieť zdrhnúť pred predátorom. (Zaujímavá otázka z tohto pohľadu je, že či sa "musel" rozmnožovať. Na to sa teoreticky mohol vykašlať, ale takýchto pohlavne lenivých by prežila len jedna generácia - takže prežili len nadržaní a bavíme sa len o nich) Do veľkej miery (okrem vyššie uvedeného sexuálneho pudu) ľudstvo vďačí za prežitie týmto veciam:
• hlad
• bolesť
• strach
Dalo by sa povedať, že všetko sú to "diagnostické nástroje" organizmu. Keby človek nemal pocit
hladu, tak by sa nenajedol a zomrel by. Keby necítil bolesť, tak si dovtedy vylihuje na slniečku pred jaskyňou až mu tiger nedožerie celú nohu a on nevykrváca. A strach - v podstate už vyšší druh nástroja spojeného so skúsenosťou - má tiež zjavný účel. Myslenie primitívneho človeka súviselo s potlačovaním "negatívnych" varovných signálov týchto diagnostických nástrojov. Postupom času si budoval stále komplexnejšie a komplexnejšie stratégie na riešenie týchto "vitálnych" problémov. Dnes už ťažko v psychike človeka rozpoznáme takéto jednoduché motívy, avšak keď chceme spoznať rozmýšľať nad niektorými prirodzenými vlastnosťami ľudskej mysle, mali by sme sa zamyslieť z čoho vychádzajú. Keď sa pýtame, kedy sa človek cíti dobre, kedy je
spokojný, kedy je šťastný, čo tým myslíme? Samozrejme, že sa nedá o dnešnom človekovi povedať tak zjednodušene, že je šťastný keď je nažratý, zdravý, v bezpečí a práve sa pomiloval s peknou ženou. (to iba o mne :-)
Vezmime si, že by sa v niektorej fáze vývoja, ešte pri primitívnych ľuďoch stalo niečo také
ako boží zásah: Zrazu by ľudia mali plné stromy ovocia pred jaskyňami, plné misky vždy čerstvo
upraveného mäsa, okolo ich územia by bol veľký plot proti šelmám a nediali by sa nikdy žiadne
prírodné katastrofy a bolo by vždy teplúčko. Takíto ľudia by nikdy nevymysleli poľnohospodárstvo, domy, oblečenie, nepotrebovali jazyk, pretože by nemali potrebu oznamovať nejaké blížiace sa nebezpečenstvo. Pravdepodobne by nevymysleli ani náboženstvo. Podobný efekt sa dokumentuje u niektorých severoamerických indiánskych kmeňov; tým, že žili na prérii plnej bizónov, nerobili im problémy žiadne náhle zmeny počasia, ich civilizácia stagnovala v stálom "šťastí a hojnosti". Nástrahy a problémy prostredia vždy formovali človeka a je to niečo čo ľudská myseľ od prostredia očakáva. Myseľ neustále "niečo rieši". Ja osobne by som sa nechcel ocitnúť v prostredí, kde by nebolo absolútne čo riešiť. Ja sa cítim dobre, keď som slobodný a môžem slobodne rozmýšľať – aj nad nepríjemnosťami - mám chuť rozvíjať teórie, ktoré možno slúžia aj na "riešenie problémov". Chcem sa s týmito teóriami deliť s ostatnými ľuďmi, som šťastný ak moje myšlienkové plody pomáhajú druhým, keď som užitočný (v podstate v evolučnom zmysle). Svet, kde nie sú problémy, nie je svet pre ľudí. Ľudia sú dôsledkom problémov. (Chcem sa vyhnúť slovnému spojeniu: "Ľudia boli
stvorení pre problémy", kvôli jeho zjavnej tendenčnosti) Človek by v nebi stratil motívy. Jeho myseľ by degenerovala. Stal by sa kôpkou tupého šťastného bytia.
Ja by som to už len celé zhrnul a zabalil do filozofickej bavlnky:
Nedostatok tvorí potrebu. Potreba tvorí zmenu. Zmena tvorí zdokonalenie. Absolútne šťastie je absolútny dostatok. Absolútne šťastie teda znamená úpadok.
|
|
|
|
|
Odoslaný - 24 júl 2005 : 17:49:05
|
Myslím, že ne zcela rozumíš pojmům. Nahlédněme tedy do slovníku spisovného jazyka českého (předpokládám, že ve slovenštině to bude dostatečně podobné).
štěstí: stav nebo pocit blaha, úplné uspokojení; blaženost, blaho
blaho: stav, pocit vyplývající z uspokojení tužeb, vrcholné štěstí; blaženost, rozkoš
V této souvislosti je třeba rozlišovat mezi občasným nedostatkem a trvalým nedostatkem. Občasný nedostatek nemusí narušit celkový pocit štěstí, trvalý (v případě základních potřeb) už ano. Pokud je nedostatek, hraje zde ješětě roli to, zda ho můžeme ovlivnit nebo ne. Pokud ano, opět by to nemělo mít vliv na pocit stěstí.
Štěstí tedy nenajdeme v tom, že nám vše někdo naservíruje tak, abychom se nemuseli o nic starat. To je chybný svět. Svět se může klidně měnit. Podstatné je, zda nás měnící se svět inspiruje k činnosti, a zda máme možnost v takovém světě ovlivnit uspokojení svých potřeb. Tento svět poskytuje takové možnosti jen částečně, proto také naše štěstí není setrvalé. |
|
|
|
|
Odoslaný - 25 júl 2005 : 09:49:13
|
Hneď na začiatku treba povedať, že tento argument je len pre ľudí, ktorí sú ochotní akceptovať fakt, že človek vznikol evolúciou. Druhý predpoklad, aby tento argument fungoval, je prijatie tvrdenia, že myslenie človeka sú len chemicko/elektricko/neuro-fyziologické procesy v jeho mozgu. t.j., že sa neodohráva na nejakej inej ako fyzikálnej platforme niekde mimo nášho sveta. Preto myslenie človeka tiež podlieha evolúcii. Ja si navyše myslím, že myseľ hasne akonáhle človek zomrie a tieto procesy prestanú prebiehať. Ale cieľom tohto argumentu je hlavne ukázať, že aj keby niečo ako nebo bolo, nebolo by to prirodzené pre myseľ človeka.
A hned chyba na zaciatku, teda chyba v predpokladoch. Snaha o vyvratenie jednej teorie inou teoriou, ktora je s vyvracanou v rozpore, teda netvoria jeden logicky celok a teda argumentacna hodnota tejto uvahy je nulova.
Ak totiz, predpokladas, co predpokladas, nemozes doist k zaverom, ze Boh je stvoritel a stvoril aj NK. Ak si chcel povedat toto, nemusel si stravit dlhi cas tukanim do klavesnice.
Naopak, ak predpokladas, ze Boh je stvoritel cloveka a clovek je okrem tela aj duch a dusa, dojdes k inym zaverom. A prave toto musis predpokladat, ak predpokladas existenciu Neba, co v dalsom texte robis.
Zaver hned na zaciatku, ukazujes, ze tebou zostaveny system je nekonzistentny a rozporny, to vsak vieme hned od zaciatku.
Stavbu človeka a jeho mozgu ovplyvnil vývoj v jeho prirodzenom prostredí. Človek mal
odjakživa na zemi určité problémy. Nemohol si len tak sadnúť a vyvaľovať sa, lebo by zomrel. Musel si vedieť zohnať potravu. Musel vedieť zdrhnúť pred predátorom. (Zaujímavá otázka z tohto pohľadu je, že či sa "musel" rozmnožovať. Na to sa teoreticky mohol vykašlať, ale takýchto pohlavne lenivých by prežila len jedna generácia - takže prežili len nadržaní a bavíme sa len o nich) Do veľkej miery (okrem vyššie uvedeného sexuálneho pudu) ľudstvo vďačí za prežitie týmto veciam:
• hlad
• bolesť
• strach
Ako som uz bol byval konstatoval, toto je jednym z dosledkov prijatia predpokladov evolucie. No a? Krestanstvo je o niecom inom.
Dalo by sa povedať, že všetko sú to "diagnostické nástroje" organizmu.
Spravne. A co? Co tym chces ako ukazat?
Keď sa pýtame, kedy sa človek cíti dobre, kedy je
spokojný, kedy je šťastný, čo tým myslíme? Samozrejme, že sa nedá o dnešnom človekovi povedať tak zjednodušene, že je šťastný keď je nažratý, zdravý, v bezpečí a práve sa pomiloval s peknou ženou. (to iba o mne :-)
Neda sa to takto povedat. Okrem tohoto potrebuje aj emocionalnu stabilitu a pocit lasky.
Kazdopadne, nastolil si pomerne dobru otazku, jej zodpovedanie je vsak komplikovane.
Vezmime si, že by sa v niektorej fáze vývoja, ešte pri primitívnych ľuďoch stalo niečo také
ako boží zásah: Zrazu by ľudia mali plné stromy ovocia pred jaskyňami, plné misky vždy čerstvo
upraveného mäsa, okolo ich územia by bol veľký plot proti šelmám a nediali by sa nikdy žiadne
prírodné katastrofy a bolo by vždy teplúčko. Takíto ľudia by nikdy nevymysleli poľnohospodárstvo, domy, oblečenie, nepotrebovali jazyk, pretože by nemali potrebu oznamovať nejaké blížiace sa nebezpečenstvo. Pravdepodobne by nevymysleli ani náboženstvo.
Toto je sice pekna hypoteza, ziadal by sa vsak jej dokaz. Dokonca vravis, ze by pravdepodobne nevymysleli ani nabozenstvo. Mozes ukazat vvypocet tejto pravdepodobnosti, ako i rozdelenie, ktore si na jej vypocet pouzil?
Chcem sa s týmito teóriami deliť s ostatnými ľuďmi, som šťastný ak moje myšlienkové plody pomáhajú druhým, keď som užitočný (v podstate v evolučnom zmysle). Svet, kde nie sú problémy, nie je svet pre ľudí. Ľudia sú dôsledkom problémov. (Chcem sa vyhnúť slovnému spojeniu: "Ľudia boli
stvorení pre problémy", kvôli jeho zjavnej tendenčnosti) Človek by v nebi stratil motívy. Jeho myseľ by degenerovala. Stal by sa kôpkou tupého šťastného bytia.
Vyhnut si sa sice chcel ale presne toto tvrdis.
Ostatne, mas v tejto uvahe kontradikciu: Ukazujes, ze clovek aby bol statstny potrebuje problemy a hned tvrdis, ze bez problemov by bol stastny (hoci tupy).
Nedostatok tvorí potrebu. Potreba tvorí zmenu. Zmena tvorí zdokonalenie. Absolútne šťastie je absolútny dostatok. Absolútne šťastie teda znamená úpadok.
Nesuhlasim s poslednym tvrdenim. Predstavme si entropiu rovnu nule, teda absolutny poriadok, nenastava potreba nieco menit, vsetko je ekne a dokonale, nieco ako dokonale statsie - a predsa to nie je dekadencia. Totiz, ak by absolutny dostatok bol upadok, znacilo by to, ze niecoho sa nam dostava menej, co je rozpor s predpokladom.
Takze z logickeho hladiska sa jedna o rozporuplnu konstrukciu. Vlastne to nie je ani logicka uvaha, ale iba preformulovanie autorovych nahladov na Svet a cloveka. |
GMK: Geniálny Marcelllooo Kráľ |
Krajina:  Antigua and Barbuda ~
Počet príspevkov: 10311 ~
Člen od: 15 máj 2004 ~
Posledná návšteva: 05 marec 2009
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
