|
|
 Odoslaný - 11 jún 2022 : 05:40:24
|
Uvodne rozjimania
Prve uvodne rozjimanie: "Uvidiet Jezisa"
Svaty Lukas opisuje udalost, ktora sluzi za vhodny uvod k duchovnym cviceniam. Rozprava nam o mytnikovi Zachejovi, ktory vzplanol svatou tuzbou uvidiet Jezisa. Aby uskutocnil svoj zamer, predbehol zastup, bol totiz malej postavy a tlaciac sa v zastupe nebol by ho videl. Aby mal vsak este vacsiu istotu, vysriabal sa na strom, odkial ho chcel vidiet celkom pohodlne. Tu bol same oko, ktore dychtivo sliedilo po Panovi. A Spasitel, ktory skuma "srdce a ladviny", nad vsetko ocakavanie vychadza v ustrety dobrej voli mytnikovej. Zamieri ku stromu, zastane pri nom, pozrie hore, da sa so Zachejom do reci a vyzyva ho: "Zachej zostup rychlo dolu, lebo dnes treba sa mi v tvojom dome pobavit." Aka dobrota, ochota a blahosklonnost, prevysujuca vsetky, aj najodvaznejsie nadeje mytnikove. "Tu zostupil rychlo dolu a privital ho s radostou." Dojaty tolkou dobrotivostou, stal si pred neho a povedal: "Hla polovicu svojho majetku, Pane, dam chudobnym a ak som niekoho v niecom oklamal, navratim mu to stvornasobne. Riekol mu Jezis: Dnes dostalo sa spasenie tomuto domu."
Z tej udalosti mozeme poznat:
1, ciel duchovnych cviceni
2, podmienky, aby sme ich dobre vykonali
3, ovocie, ktore z nich chceme mat.
I, Cielom duchovnych cviceni je uvidiet Jezisa, pred neho. Pridem pre Jezisa: ako svojho buduceho Sudcu, Vykupitela a Spasitela a ako svojho Pana a Majstra.
1, Pridem pred Jezisa ako svojho buduceho Sudcu. Raz vsetci prideme pred jeho sudcovsky tron: "Vsetci budeme stat pred sudcovskou stolicou Kristovou. Lebo je napisane: Ako ze zijem ja, poveda Pan, tak predo mnou bude kazde koleno klacat a kazdy jazyk bude vyznavat Boha. (Iz 45,24). A tak kazdy z nas za seba bude vydavat pocet Bohu" (Rim 14,11). Nase vyuctovanie rozhodne o celej nasej vecnosti, od neho zavisi nebo alebo peklo, blazenost bez konca, alebo vecne zatratenie. Je radno preto vykonat predbeznu skusku. A Bozsky Spasitel chce nas v tychto dnoch predbezna vyskusat. Vola k nam: "Vydaj pocet zo svojho vladarenia" (Lk 16,2). Mame sa teda zodpovedat, ako sme vyuzitkovali tie mnohe milosti, ktorymi nas obdaroval. Ako sme uzivali drahy cas, mesiace a roky svojho zivota, ako sme plnili povinnosti, ktore mame konat ako ludia, krestania, knazi a ktorych madost vo svojom povolani: - slovom, budeme sa zodpovedat zo vsetkych myslienok, slov, skutkov a z kazdeho omeskania. Ak bude Spasitel s touto skuskou spokojny - mozeme si blahozelat. Deo gratias! Ale ak sa skonci nepriaznivo, tak nas napomina znova vsetko napravit, dokial mame cas. Predovsetkym treba vyuzit tieto dni milosti, vsetko usporiadat, aby posledna skuska skoncila pre nas priaznivo. - Vidiet Jezisa.
2, Vidiet Jezisa - svojho Spasitela. Aj pri najlepsej voli, napriek vsetkym dobrym predsavzatiam zaiste sme sa dopustili cez rok mnohych chyb, do nasej duse zahniezdili sa mnohe nazriadene naklonnosti a vasne, ktore ju opanuju - badame na sebe mnoho ran. Viera je slaba, nadej mdla, laska zvlaznela, horlivost v modlitbe ochabla, duch obetavosti klesol - dusa nasa je chora: "Pane, hla, ochorel ten, ktoreho milujes" (Jn 11,3). Veru zvrchovany cas vidiet Jezisa, utociste hladat pri svojom Vykupitelovi a Spasitelovi. Preto musime v tychto dnoch prilozit ruku na tep svojho srdca, poznat celu svoju biedu, vsetky svoje chyby a slabosti, nezriadene naklonnosti a vasne, ukazat ich Jezisovi a ucit sa ceste, po ktorej treba nam kracat, aby sme sa prebrali zo spanku hriechu, z vlaznosti a novou horlivostou ho nasledovali a Bohu sluzili.
3, Vidiet Jezisa - svojho Pana. Sme sluhovia Jezisa Krista (v Pisme sa pise otroci, co je presnejsie ohladne toho ako s nami moze zaobchadzat!), jeho vykonne organy, vyslanci, ba jeho zastupcovia. Patri sa teda, aby sme obcas prisli k nemu, podali mu spravu o svojom urade, o svojej cinnosti a skutkoch. Okrem toho tak velmi potrebujeme jeho pokyny a navody do buducnosti, aby sme sa stali schopnejsimi vykonavat svoj urad ci povolanie. A to v milom styku s nim sa obcerstvime, obnovime, naplni nas svojim svetlom, ohnom a duchom: svetlom, aby sme ho opat roznasali a inym svietili, ohnom, aby sme nim zohrievali, duchom, aby sa za Krista odusevnovali. Tak robili aj ucenici. Po svojich apostolskych pracach vratili sa k Panovi, aby podali spravy a prijali zasa nove pokyny a nariadenia, ako si pocinat. Casto a znovu musime prichadzat do skoly Panovej, aby sme si celkom osvojili jeho zamery, zmyslanie a ducha. Aj stat povolava kazdorocne bojaschopne muzstvo na vojenske cvicenia. Je prirodzene, ze nas vrchny Velitel si zela, aby sme sa k nemu poschadzali, nabrali jeho ducha, nacerpali novej odvahy znovu bojovat dobry boj. - Usilujme sa preto v tychto dnoch so Zachejom uvidiet Jezisa ako svojho Sudcu, Spaitela, Pana a Majstra.
(aj modernisti mavaju pravideny vyplach mozgov novou "teologiou", novymi bludmi, alebo aby sa zakorenili pevnejsie tie stare... ako vidime len premazali stroj na bludy a fachcia dalej)
II. Zachej nam dava priklad, s akou naladou sa mame oddat duchovnym cviceniam. On pre zastup nemohol vidiet Jezisa. Aj nam prekaza v dovernom styku s Jezisom trojaky zastup: mnohorake zaujatost - z toho pochadzajuca rozptylenost ducha, - a mnozstvo chyb, ktore kalia nase vnutorne vnutorne spojenie s Panom. Co urobil?
1, Zachej opusta zastup, prebehol ho. Aj my sa musime zbavit zastupu prilisnej zamestnanosti. - rozptyleni - prekazok.
(hadam sme si utriasli veci tak, aby sme sa venovali prioritam)
2, Neuspokojil sa len s tym, ale vystupil na strom. Tak i nam sa treba pozdvihnut z kazdodenneho zivota, z pozemskych veci, rozptylenosti, ktore nam zabranuju vidiet Jezisa a znemoznuju styk s nim - rozjimanie o vecnych pravdach a priklady Pana musia nas stale povznasat, aby sme nadobudli siroky, isty a prenikavy pohlad do svojej minulosti a buduceho zivota.
3, Co robi dalej? Tuzobne ocakava. Tak musime aj my s velkou ziadostivostou ocakavat duchovne cvicenia, lebo su velkou milostou a mimoriadne dolezite buducnost nielen nasu, ale aj vsetkych, co su zvereni nasej starostlivosti.(kazdy niekoho mame) Cim lepsie si ich odbavime, tym pozehnanejsie budeme vediet posobit na inych. - duchovne cvicenia pravom mozno prirovnavat k siedmym urodnym rokom, ktore Jozef predpovedal faraonovi a z ktorych museli zit Egyptania v nasledujucich rokoch biedy. Aj my v case duchovnej nudze, ktore po cviceniach isto pridu, musime zit zo zasoby teraz nazhromazdenej.
4, Zachej s napatou pozornostou ocakava Spasitela, lebo tade mal ist. Vedel, ze tato jedinecna prilezitost trva len kratko a rychlo sa pominie. Veru duchovne cvicenia trvaju tiez kratko, treba napnut vsetky sily a vyuzit co najlepsie prilezitost. "Hla, teraz je cas milostivy, hla, teraz je cas spasenia."(2Kor 6,2) "Dnes, ked pocujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia."(Z94,8)
5, Zachej skumavo pozera zo stromu po Panovi. Aj my musime pri rozjimaniach pozdvihnut svoj zrak a rozhliadat sa.
Zrevidovat prezite roky a dni, skumat, ako sme ich prezili, ako sme plnievali povinnosti povolania. Treba skontrolovat cely svoj myslienkovy svet, ake zasady nas vedu, svoju volu, ake pohnutky ju vedu, svoje srdce, ake city v nom panuju, predstavivost - fantaziu, pat zmyslov, ako ich uzivame? Treba skontrolovat svoj pomer k vonkajsiemu svetu, k svojim predstavenym, nam zverenych bliznych. Cele svoje pocinanie, vsetky denne prace od casneho rana az do neskoreho vecera. Hla, ake rozsiahle pole cinnosti sa nam tu predstavuje!
A co Bozsky Spasitel? Ochotne mu ide v ustrety, ked nachadza taku dobru volu. A ako prevysil vsetky ocakavania Zachejove, tak zaiste aj nam sa ukaze v tychto dnoch s celou svojou blahosklonnostou a nebude setrit svojimi milostami, ked uvidi nasu dobru snahu.
Pocuvajme co ziada:
a, horlivost, pricinlivost: Zachej zostup rychlo dolu!" Aj my mame v tomto case milosti vsetky dovody pre ozajstnu horlivost.
b, Zostup - kaze mu Pan. Teda vhlbit sa do rozjimania! Neuspokojit sa len s tym co pocujeme. Ako nas nenasycuje jedlo, ked ho len vidime, ale musime ho vlozit do ust, pozuvat, stravit, aby sa premenilo na maso a krv a len potom osozi, tak isto suche pocuvanie cloveka neblazi. Body rozjimania treba si uplne osvojit, vstepit do pamati, musia nas preniknut, prehriat, musia v nas zapustit hlboke korene, lebo len tak zaposobia a prinesu ovocie. "Blahoslaveni, ktori pocuju slovo Bozie a zachovavaju ho."(Lk 11, 28)
c, "Treba sa mi tvojom dome pobavit". Nemozeme sa uspokojit s chvilkovym nadsenim, ale musime usilovat o trvale a dobre ovocie.
d, Zachej posluchol vyzvu Kristovu, zostupil - rychle - a uvital ho - s radostou. Nech je aj nasa odpoved taka!
III. Ake ovocie prinieslo toto videnie Pana Jezisa a jeho navsteva v dome Zachejovom? Obdivuhodnu premenu - obratenie:
1, "Dostalo sa spasenie tomuto domu." Ano, spasa, lebo Kristus uzdravil rany duse, odpustil vsetky viny minulosti. Spasa, lebo obnovil cely zivot, ktory bol vykolajeny z pravej cesty. Spasa, lebo ho cely naplnil svatym zmyslanim. Spasa, lebo novy zivot bude sa teraz rozlievat aj na inych.
2, "Ak som niekoho v niecom oklamal, navratim to stvornasobne." Krasne predsavzatie! Ak som zanedbaval svoje povinnosti, nahradim to stvornasobne. Ak som bol neposlusny, nahradim to stvornasobne. Ak som nebol horlivy, nahradim to stvornasobne!
3, "Hla, polovicu svojho majetku, Pane, dam chudobnym." Veru nielen polovicu, ale vsetko co mam nech tebe patri, nech je k tvojim sluzbam a k uzitku tym, ktorych si mi zveril.
Teda naplneni duchom Zachejovym zacnime duchovne cvicenia, aby sme uvideli Jezisa, posluchnime vyzvu Jezisovu.
Kiez spominany stvornasobny uspech je odmenou nasho pricinenia, kiez zdvojnasobena nasa horlivost dosvedcuje, ze nadarmo sme konali tieto cvicenia. Amen
Este pridam pat uvodov, ktore nas spravne naladia, moznost uplne ich absolvovat nie je, tak sa snazme primerane okolnostiam, aj my mame tych co su nam zvereni, kazdy mame niekoho, ci deti, ci pribuznych, ci ludi ktore nam Pan poslal do cesty. Musime my makat, knazov je malo, nemaju cas sa pastoracne venovat vsetkym... musime suplovat a doplnat co sa nam nedostava, aby sme svietili ako priklad!!! Aby sme naplnili svoj kalich a prelievali na inych!!!
|
DEUS LO VULT |
Krajina:  Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 11 jún 2022 : 08:58:07
|
Druhe uvodne rozjimanie: Exercicie- duchovna uzdravovana.
Sv. Jan vo svojom evanjeliu rozprava nam o podivuhodnom rybniku v Jeruzaleme. Tento rybnik mal v sebe mimoriadnu uzdravujucu moc. Kto zostupil don prvy, ked anjel Panov pohybal vodu "ozdravel, co by bol postaveny v akejkolvek chorobe. Nie div, ze chori sa hrnuli zo vsetkych stran, priamo ho obliehali, aby don mohli zostupit, ked sa voda zacne hybat. Predbiehali sa jeden cez druheho. Kolki tam chodievali uz velmi dlho, ale bezvysledne- ako aj ten chudobny, chory na dnu, ktory sa zalostne ponosoval Panovi: "Nemam cloveka, ktory ba ma spustil do rybnika, ked sa voda poburi, lebo kym pridem ja, iny zostupi predo mnou."
Duchovne cvicenia mozeme porovnat s tymto rybnikom. Ba maju este znamenitejsie vyhody ako ten zazracny rybnik. Preco?
1, rybnik uzdravil len jedneho - duchovne cvicenia prinasaju udravenie vsetkym, ktori sa na nich zucastnia, nech ich je kolkokolvek.
2, rybnik uzdravoval len telesne choroby a iba na cas, lebo smrti nezabranil - duchovne cvicenia uzdravuju z najhorsich chorob duse, prinasaju zivot, ktory vlastne trva na veky.
3, ten liecivy rybnik bol len na jednom mieste v Jeruzaleme - v Jeruzaleme - duchovne cvicenia mozno odbavit s uzitkom vsade, na celom svete.
Uvazujme teraz dokladnejsie, co rozprava sv. Jan o tomto liecivom prameni, mozeme sa poucit:
1, aky uzitok maju duchovne cvicenia
2, ake podmienky musime splnit, aby nam priniesli hojne ovocie.
I, Uzitok duchovnych cviceni. Rybnik uzdravoval od akejkolvek choroby: "Ozdravel, co by bol postaveny v akejkolvek chorobe." Preto zdrzovali sa tu chori kazdeho druhu - Evanjelista ich rozdeluje na styri triedy. Boli tam slepi, chromi, vychradnuti a neduzivy. Spytujme sa ku ktorej triede patrime, akym neduhom sme zachvateni, aby sme podla toho vedeli usmernit duchovne cvicenia, lebo oni su ucinnym liekom proti kazdej chorobe.
1, sme azda slepi? Ani si nevieme predstavit, ako velmi je rozsirena slepota v duchovnom zivote. Ludia su obycajne slepi vo veci svojho ciela. Ziju len tak a vobec nepamataju na svoj vlastny ciel, nemaju slachetnych umyslov, nemaju pred ocima svoj posledny ciel.
a, slepota sa casto prejavuje v ocenovani pravych hodnot. Cloveka zaslepi pozlatka pozemskych statkov, podcenuje milosti, cnosti, sluzbu Boziu.
b, mnohi vo svojej slepote zaznavaju nebezpecenstva, ktore ich obklucuju, zahravaju si s hriechami, idu za bludickou ducha doby.
c, ini nevedia dostatocne cenit cas a nemilobohu premarnia tuto tak cennu hrivnu. Proti tejto a podobnej slepote niet lepsieho lieku ako duchovne cvicenia. Vracaju nam zrak, osvecuju ducha, ukazuju nam jasno a zretelne nas posledny ciel, za ktorym sa musime bez odbocenia stale hnat, objasnuju nam ci uz pravu cenu, ci marnosti pozemskeho zivota. Pripomatuvaju nam vznesene ucenie nasho Pana a Spasitela, uvadzaju nam pred oci jeho krasny priklad, ktori nam ma ziarit, upominaju na povinnosti, slovom - siri sa z nich take svetlo, ktore zahana kazdu dusevnu slepotu.
2, Alebo azda patrime medzi chromych? Pozname sice svoje povolanie a vsetky svoje povinnosti, ale nekoname ich, ako sa patri. Kulhame po ceste dokonalosti, potkyname sa velmi lahko aj pri nepatrnych prekazkach, tazkostiach, ba hadam upadame do v pokuseniach, v rozlicnych prilezitostiach do hriechov, neraz aj tazkych. Ucinnu posilu najdeme v exerciciach. V nich sa nam pripominaju najmocnejsie pohnutky, ktore v nas budia horlivu zmuzilost, ukazuju nam heroicke cnosti nasho Bozskeho Spasitela, povzbudzuju nas k nasledovaniu, stale nam stavaju pred oci velku vecnu odmenu, ktora nas caka. Preto na tych, ktori sa daju strhnut prudom svatej milosti - lebo na exerciciach sa nam ona tak stedro dava - mozno vztahovat slub prorokov: "Ti, ktori dufaju v Panovi, obnovuju sa sily, dostanu perute ako orli, bezia a neukonaju sa, chodia a neustavaju."(Iz 40,31)
3, Chradnutie v duchovnom zivote je velmi rozsirenou chorobou. Aj pri najlepsej voli, aj po dobre odbavenych duchovnych cviceniach, skor- neskor zacne horlivost ochabovat. Na toto casto sa stazuju aj duse inak svate. To treba sa len uprimne skumat a zbadame, ako svetlo viery slabne a miesto neho duch sveta dobyva sa k nam viac a viac. Slabne aj nadej, laska k Bohu pomaly sa trati, kvet modlitboveho zivota vadne, horlivost za duse klesa, duch obetavosti uz-uz vyhasina. Citime sa tak slabymi! Proti takemuto duchovnemu chradnutiu nieto lepsieho lieku ako duchovne cvicenia. Rozpaluju, preberaju k zivotu, vlievaju noveho ducha, novu odvahu a horlivost. Kto ich vykona s dobrou a uprimnou volou, moze na konci povedat: "Riekol som. Teraz zacinam poznavat: To je premena pravice Najvyssieho."(Z 76, 11) Ano chcem zacat opat s novou odvahou,ved citim, ako by som sa bol cely premeny milostou Bozou. Na vsetko som odhodlany: "Pane, co chces aby som urobil"(Sk 9,6). "Vtedy som povedal: Hla prichadzam ... aby som plnil Boze, tvoju volu"(Zid 10,7).
4, Este je mnoho inych duchovnych chorob, na ktore trpime, teda aj my patrime k tomu velkemu zastupu neduzivych o ktorych hovori evanjelium. Opanuva nas vela vasni a zivotu milosti prekazaju mnohe choroby. Skumam sa teda, ktore nezriadene naklonnosti, myslienky na mna vplyvaju. Je to azda pycha, svojhlavost, marnomyselnost? Alebo hnev, netrpezlivost, prilisna citlivost? Nie je to zavist, ziarlivost? Alebo azda zmyselnost, pozitkarstvo a tymto podobne? Proti takymto chorobam duse najdem vela ucinnych liekov v rozlicnych rozjimaniach a uvahach, ktorymi sa nasa dusa bude zaoberat v tychto duchovnych cviceniach.
II Podmienky uspechu duchovnych cviceni.
Ako mam zostupit do tohto lieciveho pramena, aby som obsiahol spomenute ovocie a skusil na sebe jeho liecivu silu?
Poucme sa z evanjelia.
1, predovsetkym je treba cula horlivost, lebo len ten sa uzdravil, kto prvy zostupil, ktory ich predbehol. Tuto horlivost nech budi vo mne velkost milosti, ktora sa mi nuka v duchovnych cviceniach, kratkost casu, ktore im mienim venovat (osemdnove, azda len pat - alebo dokonca iba trojdnove), velky vyznam tohto podujatia, kedze od neho zavisi hadam aj moja spasa a spasa vsetkych, co su mi zvereni a konecne myslienka, ze su to azda moje posledne exercicie.
2, preto len ten sa uzdravil, kto prvy zostupil do rybnika, ked anjel Panov pohybal vodu, - vsetci chori napinavo ocakavali, napinali usi aj oci, len aby zachytili ten stastlivy okamih - teda boli pozorni. Aj duchovne cvicenia vyzaduju taku nerozdelenu pozornost a sustredenost. Pozornost, lebo hovori k nam Boh a sustredenost, aby nas neminul hlas Bozi.
3, chory, ktory sa chcel uzdravit, musel zist do rybnika. Aj my musime zostupit, pohruzit sa do rozjiamania. Cim lepsie don vnikneme, tym viac nas preniknu, prehreju pravdy, o ktorym sme rozjimali, tym liecivejsie na nas zaposobia a uzdravia. Treba sa zahlbit do seba, zamysliet sa nad svojimi povinnostami, nad svojim povolanim, zivotnym postavenim, aby sme vo svetle rozjimania zbadali vsetko skodlive, nezdrave a pousilovali sa o napravu. Neuspokojme sa len s pocuvanim slov. "Kto zostupil...ozdravel".
4, Voda rybnika nemala svoju liecivu silu sama od seba, ale od zasahu anjela, ktory ju pohybal. Posobiva sila, ucinok duchovnych cviceni tiez zavisi od milosti Bozej, exercitator poskytuje vlastne len vodu. A tuto milost musime si zaistovat vrucnou modlitbou, uprimnou volou: "Pane co chces aby som robil?", zachovavanim poriadku na ktorom spociva mnoho pozehnania Bozieho, zachovavanim mlcanlivosti, lebo ono ma cez duchovne cvicenia velky vyznam.
Ano, ked tak vyjdeme v ustrety milosti, mozeme dufat, ze vtedy aj nas sa splni: "Ozdravel, co by bol postaveny v akejkolvek chorobe." Po duchovnej slepote nastane v nasej dusi jasno ako na belasom nebi. Nova sila ozivi, co bolo chrome, horlivost zamedzi chradnutiu a v nasej dusi zavladne novy, zdravy zivot. Daj Boze, aby sa tak stalo! |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 12 jún 2022 : 07:27:28
|
Tretie uvodne rozjimanie: Obnovit sa!
"Nuz obnovte sa na duchu svojej mysle a oblecte si noveho cloveka, ktory podla Boha stvoreny je v spravodlivosti a v pravej svatosti" (Ef 4,23). Tymito slovami napomina apostol narodov vsetkych krestanov, aby sa obnovili na duchu. Zamyslime sa nad troma ciastkami vyzvy:
1, obnovte sa
2, oblecte si noveho cloveka
3, v pravej svatosti
I, Obnovte sa! Vsetko sa musi obnovovat. I keby sme mali najlepsiu snahu a urobili hocako silne predsavzatia, predsa zo skusenosti vieme, ako nas pomaly zacne opustat horlivost, naboznost, dobra vola. Chyby sa mnozia, zle naklonnosti sa vzmahaju. To vidime aj v prirode. Ked pominie jesen a zima, vsetko sa pred nasimi ocami obnovuje. Keby v parnom stroji ustavicne neudrziavali ohen, nech podaval predtym akykolvek vykon, zostane stat. Pravom teda napomina sv. Pavol: "obnovte sa!". A kedze toto napomenutie adresuje na vsetkych krestanom, o co viac ono plati na knazov, kedze ich povolanie je ovela vznesenejsie, ich posobenie vplyvnejsie (ano to vie ak s.s!!!) a aj viac prekazok musia prekonavat. Pre tieto priciny aj arcipastieri posielaju kazdorocne vyzvy svojim knazom, aby sa zucastnili na duchovnych cviceniach. (aj "cirkev" algisiana toto prebrala, premazala stroj, ochocila ho a sluzi ich panovi)
Posluchajuc tuto vyzvu, zhromazdili sme sa tu, aby sme sa vnutorne obnovili. Nielen knazi, ale aj vsetci Katolici, ktori sa tiez musia obnovovat a sirit svetlo Kristovo. V nasom predsavzati nech nas posilnuje myslienka, ze sucastne s nami v mnohych diecezach Katolickej Cirkvi, tolki knazi sa venuju tejti obnove. Ich horlivost musi nas povzbudzovat. (bejvavalo kedysi, teraz demagogovia vtlkaju bludy do hlav precedov a oni siria dalej ovciam)
1. Tato obnova musi byt vseobecna. Vsetko sa ma v nas obnovit. Musi sa obnovit mysel, aby vzdy spravne bola zamerana na posledny ciel a na povolanie, ktore tuna na zemi zastavame, obnovit si musime zasady, podla ktorych sa mame spravovat, lebo "spravodlivy moj zije z viery" (Zid 10, 38). Obnovit si musime pohnutky svojich cinov, aby vzdy boli ciste, bohumile a pre vecnost osozne.
2, Obnovit si musime svoju volu, aby sa coraz viac zhodovala z volou Bozou. Modlime sa sice kazdy den: "Bud vola Tvoja, ako v nebi tak i na zemi", ale ta nasa vola je neraz tak liknava a slaba. Treba ju teda ozivit a posilnit do boja proti hriechom a pokuseniam, nastraham zleho ducha, aby vytrvala v dobrom, musime ju obnovit a ocistit od neslachetnych naklonnosti, ktore ju v tom hatia.
3, Obnovit musime celeho vonkajsieho cloveka, svoje skutky a pocinanie. Ano, musime sa rozhodnut, ze svoje povinnosti budeme konat horlivejsie, ze budem pracovat zas neunavne na spase svojho blizneho, pousilujem sa viacej zveladovat slavu Boziu a celym vonkajsim vystupovanim povznasat inych - teda seba celeho obnovit
II. Oblecte si noveho cloveka. Aby sme tento ciel dosiahli, musime mat pred ocami povznasajuci vzor, v pozornom rozjimani studovat ho stale a viac a viac sa mu pripodobnit. Preto napomina sv. Pavol: "Oblecte si noveho cloveka."
A kto je tymto novym clovekom, ktoreho musime v sebe zobrazit?
Nikto mensi ako Jezis Kristus. "Hlad a sprav to podla obrazu, ktory ti bol ukazany na hore" (2 Mojz 25,40). Teda aj nam sa rozkazuje osvojovat si jeho zmyslanie: "Nuz tak zmyslajte o sebe ako i Jezis Kristus" (Flp 2,5). viac a viac vnikat do jeho umyslov, planov, zelani, oboznamovat sa s jeho celou strategiou. Aby sme si to vsak mohli osvojit, musime usilovne chodit do skoly svojho Majstra, vdychovat jeho ducha, celkom sa nim naplnit, pocuvat jeho slova, odzrkadlovat v sebe jeho spravanie, svojim prikladom predstavovat ho podla moznosti dusiam o ktore sa mame postarat, aby sme ako Pavol mohli hovorit: "Budte mojimi nasledovnikmi, ako i ja som Kristovym". Takto zo seba vyzlecime aj stareho cloveka.
Vieme ze musime aj zaskakovat, knazov je malo, vsetkych nestihaju sa pastoracne venovat dusiam... tak my nastupujeme v tomto namiesto nich...odzrkadlovat!!!
III. V pravej svatosti. Toto obnovenie nesmie byt len zdanlive, ale opravdive, teda vnutorne, s hlbokym zakladom, vsestranne, nielen kvoli ludskym ociam, ale kvoli Bohu, lebo sme jeho sluzobnikmi. Musi to byt obnova trvanliva, ktora sa ukaze odolnou aj v case pokuseni.
Aby sme tento ciel dosiahli, musime sa spravovat starou zasadou, ktora plati pre duchovne cvicenia: Exercitant musi vstupi cely - ostat sam - a vyjst iny. (intrare totus - manere solus - egredi alius )
1, Musi vstupit cely, so vsetkymi svojimi schopnostami, s celou energiou svojej mysle, ktoru musi vyuzit na rozjimanie o vecnych pravdach, s celou svojou volou: "Pripravene je moje srdce, Boze, pripravene je moje srdce" (Z 56,8). Musi byt ochotne na vsetko co bude ziadat Pan: "Hovor, Pane, lebo sluzobnik tvoj pocuva" (1 Krl 3,10)."Pane, co chces aby som urobil" (Sk 9,6). Exerciciam musim venovat cely cas. Ved je taky kratky. Co je to osem, pat, alebo azda len tri dni?
Mnoho roboty caka na mna: ved musim usporiadat minulost, kajucne vykonat si dobru spoved od poslednych exercicii, seba dokonalejsie poznat, inac si zariadit buducnost, urobit si predsavzatia, ze pre Boha este viac vykonam ako dosial, ze sa pousilujem sirit jeho slavu a horlivejsie pracovat na spase inych.Teda vstupit cely.
2, Dalsia poziadavka: Musim ostat sam t.j zachovat samotu, odlucenost od sveta, vnutornu sustredenost. Musim teda aspon na cas zanechat krtochvilne zabavy, rozptylovania, nenaliehave zamestnania. Len so sebou, s vlastnou dusou a s Bohom musime ostat. A aby tento styk nebol ruseny, kaleny, alebo skracovany, styk so svetom musime podla moznosti prerusit, alebo aspon obmedzit na najpotrebnejsie. Len s Bohom (a jeho zastupcom) a so sebou samym sa chceme sa rozpravat a stykat. Preto aj mlcanlivost cez tieto dni natolko sa prizvukuje. Nie len pre pokanie, co je pravda, velmi cenne, ale aj preto, aby sme boli cim sustredenejsi, pozornejsi na hlas Bozi a nerozdeleni v rozjimani o vecnych pravdach Bozich.
3, Vyjst iny. Ano, tak sa mame obnovit, aby sme boli inaksimi, nez aki sme prisli na duchovne cvicenia. Pravdaze, duchovne cvicenia neposobia samy od seba zazraky, nemaju ten ucinok ako sviatosti (ex opere operato). Budeme teda v sebe pocitovat tie iste naklonnosti ako predtym, narazime na podobne tazkosti, ako dosial. No jednako duchovne cvicenia nas musia preinacit. Zmenit nas musi najma kajucna svata spoved, v ktorej zuctujeme s minulostou a celkom sa zmierime s Bohom. Musime sa stat inymi co do uprimnosti vole a predsavzatia, musime sa pravda chopit aj vsetkych ucinnych prostriedkov, ak chceme, aby to obnovenie bolo ozaj zakladne. Kiezby sme sa podobali tomu kajucemu hriesnikovi, o ktoreho uprimnom obrateni rozprava nam sv. Ambroz. Raz sa vraj stretol s osobou, s ktorou zil v nedovolenom pomere. Obisiel ju bez povsimnutia. Ona mysliac, ze ju nezbadal, predstupila pred neho so slovami: "Nepoznas ma, ja som ta a ta". On odpovedal kratko a razne: "Ale ja uz nie som ten a ten." Rozpamatajme sa preto na prilezitosti, v ktorych sme upadli, usilujme sa poznat nezriadene naklonnosti, ktore nam byvaly zlymi radcami, skumajme styky, ktore nam boli na pohorsenie. Ale iba dobre predsavzatia nas neurobia inymi. To musi dokazat najma horlivost, ktoru uz aj v tychto dnoch stale mame v sebe roznecovat a tak pripravovat si ozajstnu obnovu zivota.
Tieto tri podmienky zhoduju sa s trojakym napomenutim sv. Pavla: Kazdy z nas ma vstupit cely, aby sa obnovil, ma ostat sam, aby si v posvatnom zatisi obliekol noveho cloveka. A konecne ma zakotvit vo svatosti a pravde, aby vysiel z exercicii iny. Amen. |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 13 jún 2022 : 06:37:17
|
Stvrte uvodne rozjimanie: Do samoty!
Zamyslime sa nad slovami Bozskeho Spasitela. ktorymi takrecno na duchovne cvicenia pozyval svojich ucenikov: "Podte do ustrania na puste miesto a troska si odpocinte" (Mk 6,31).
Rozjimajme nad jednotlivymi slovami.
1, Podte. Toto laskave pozyvanie upravuje Pan na terajsich svojich ucenikov, predovsetkym na knazov, ktorych este osobitne povolava kazdy rok svojimi zastupcami. - pozvanie tym ochotnejsie mame posluchnut, cim hlasitejsie vola po obnoveni a oziveni nasa duchovna zmalatnenost.
2, Do ustrania. Treba zanechat vsetky rozptylovania, zaujatia, kazdodenne prace, ano podla moznosti aj domaci kruh, okolie a byvanie.
3, Na puste miesto. Aby sme tam v pokoji, nikym a nicim nevyrusovani, mohli sa zaoberat svojou dusou a Bohom - spytovat sa, ako vyzera nasa minulost a ako si podla toho mame usporiadat aj pritomnost.
4, Odpocinte si. V tichej a pokojnej odlucenosti treba sa skumat: aky som mal byt vlastne, aky som vsak, bohuzial a aky chcem a mam byt? Treba nabrat sily, kovat nove plany pre buducnost, aby sme Bohu sluzili vernejsie, jeho cest vzdy viac a viac hladali, prilezitosti zhromazdovat zasluhy pre nebo lepsie vyuzivali a na spase inych osoze pracovali. Tento odpocinok duchovneho zatisia musi byt teda plodny a jeho ovocim maju byt spasitelne predsavzatia do buducnosti,
5, Troska. Bohuzial len kratky cas trva tato ticha utiahnutost. Tym lepsie musim vyuzit cas a roznietit v sebe horlivost, lebo velka praca caka na mna. Musim sa teda v tychto dnoch milosti dobre zasoobit duchovnou silou, nielen pre seba, ale aj pre tych ktorych Pan zveril mojej starostlivosti. Ked nas sam Pan pozyva k tejto obnove ducha, mozeme byt uisteni, ze s nou bude spojeny hojny duchovny uzitok |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 14 jún 2022 : 05:24:48
|
Piate uvodne rozjimanie: Co su duchovne cvicenia?
Co su vlastne duchovne cvicenia, naco ich koname a ako ich mame konat? Na tieto tri otazky treba odpovedat, aby sme sa im venovali v pravom duchu a primeranej nalade.
I. Co su duchovne cvicenia? Vec nam objasnia niektore priklady a porovnania zo studentskeho zivota. Duchovne cvicenia su akoby: skuskou - skolou - a zotavenim.
1, Su teda skuskou. Vieme dobre co je skuska. Aj my raz musime zlozit maturu, skusku zrelosti, ci sme dost zrelymi a dospelymi pre nebo: "Ustanovene je ludom raz zomriet a potom je sud"(Zid 9,27). Od tejto skusky zavisi cela vecnost. Ak zle skonci, vsetko je stratene, lebo oprava nie je mozna. Preto Bozsky Spasitel chce uz teraz usporiadat s nami akusi predbeznu skusku, ci me uz vo vsetkom pripraveni na tu rozhodujucu. Ak by tato skuska mala zle skoncit, v tychto dnoch mozeme mame moznost vsetko napravit. Skusajucim bude nas buduci Sudca, Bozsky Spasitel. Zavola i na nas: "Vydaj pocet so svojho vladarenia" (Lk 16,2). Predmetom skusky budu roky, ktore sme prezili, dary a milosti, ktore nam Pan dal, aby sme ich vyuzivali na nase zdokonalovanie a vobec vsetko, co sme v zivote urobili, ci dobre, ci zle, teda aj vsetky hriechy, prikazy ktore sme prestupili, povinnosti, ktore sme zanedbali, cudzie hriechy, ku ktorym sme dali prilezitost zlym prikladom, alebo zvedenim, postup, alebo upadok...hla, aka rozsiahla latka skusky!
Ak by tato predbezna skuska neskoncila dobre, prosme o odpustenie, zmierme sa s Bohom a v kajucej svatej spovedi a silnymi predsavzatiami.
2, Exercicie su skolou. V skole sa clovek uci zdokonalovat, aby viedol v buducnosti dostojny zivot a zil podla svojho stavu. Dlho sa chodi do skoly a vela sa tam treba ucit. No tym viacej si mame nadobudat spasitelne vedomosti o sebaposvacovani, aby sme sa spravovali tak, ako to vyzaduje stav detinstva Bozieho a osvojilli si najdolezitejsie umenie - umenie spravneho zivota. Zivota osozneho, zasluzneho, obsazneho, ktory ma cenu pre vecnost!
A musime to ucit tym horlivejsie, kedze nikto z nas nema takyto zivot vrodeny - a pritom naraza na nespocetne tazkosti skazenej prirody, prichadza do styku so zvodnym svetom a zlym duchom. Ked svetska vrchnost predpisuje dorastajucej mladezi tolkorocnu navstevu skoly pre zemske zivotne povolanie, ked stat tak starostlivo a dlho cvici vojakov, aby v nich vychoval ducha hrdinstva, ked remeselnici tolko rokov potrebuju, aby sa odborne vyucili, zaiste nebude od veci chodit aspon nakratko do skoly Panovej, aby sme sa naucili vede spasy a umeniu zivota dietok Bozich. Touto skolou su exercicie. Tu musim jasne poznat svoje urcenie na zemi, svoje Bohom vyznacene povolanie, seba samych so vsetkymi zlymi naklonnostami, aby sme ich vedeli premahat, chyby odkladat, svoj charakter zdokonalit a zocelit.
3, Duchovne cvicenia su zotavenim. Co su prazdniny pre telo, pre sily, vycerpane studiom, to su exercicie pre duchovny zivot. V nich si naberame sily, cerpame odvahu a horlivost, aby sme znovu kracali za svojim cielom, na ktory sme zabudali pre ludsku slabost, aby sme sa pripravili pre svoje buduce povolanie, bojovali dobry boj a dostali sa do pristavu spasy.
II. Z povedaneho vysvita, naco su duchovne cvicenia. Mame z nich cerpat svetlo, aby sme poznali svoje urcenie tu na zemi, buduce povolanie a pravu cenu vsetkeho pozemskeho. Z exercicii mame si odniest aj ozivujuceho tepla. Ako lokomotiva len vtedy vie za sebou tahat ostatne vozne, ked je rozohriata, rozkurena, podobne aj my musime roznecovat v sebe horlivost, aby sme vedeli cely rok zvladnut vsetky namahy, obety, trapenia a statne kracat na ceste cnosti. Musime v nich nabrat odvahy, sily, stalosti, aby sme vytrvali v dobrom vo vsetkych nebezpecenstvach, pokuseniach a tazkostiach. Svetlo, teplo, sila, co najvacsie nadsenie v sluzbe Bozej nech je ovocim tychto dni duchovneho zatisia.
III. Ako mame konat tieto duchovne cvicenia?
1, Vazne, lebo su nanajvys dolezite pre minulost a buducnost. Pre minulost, lebo kajucou spovedou tak musime tak si musime dat do poriadku cely minuly zivot, ako keby sme coskoro mali zomriet. Pre buducnost, lebo sa mame rozhodnut vo veci svojho povolania. Ano, duchovne cvicenia musia nas buduci zivot usporiadat, posvatit a zduchovnit, aby bol ustavicnou sluzbou Bohu a zasluznym pre vecnost.
2, Horlivo, pretoze nukane milosti su velke, cas kratky a vela treba urobit za tieto dni.
3, Sustredene, teda nerozptylovat sa, ale utiahnut sa ostrazite bdiet nad zmyslami, nicim zbytocnym sa nezaoberat, zachovat mlcanie, aby nas zbytocne rozhovory neodradzali od predmetu rozjimania, ale aby sme sa zaoberali iba Bohom a svojou dusou.
4, Velkodusne, s ochotnym srdcom: nedavat Panovi nijake podmienky, nestavat jeho zelaniam umele hradze. Hovorme so sv. Pavlom: "Pane co chces, aby som robil?" (Sk 9,6). A so zalmistom: "Pripravene je moje srdce, Boze, pripravene je srdce moje" (Z 56,8).
5, Pamatajuc vsak na svoje slabosti, utiekajme sa s bezhranicnou doverou vo vrucnych modlitbach k Bozskemu Srdcu, ktore nas v tychto dnoch okolo seba zhromazdilo, aby zmilovalo sa nad nami, odpustilo nam, poucovalo nas a pozehnalo.
Tak som dal vsetko, len pouzit. Snazil som sa aj o autenticnost, vsak robime podla moznosti si, vieme ako to bolo naozaj, dodrzime co sa da. Ja som si urobil na zaciatku 5- 6 krat dookola. Zacinal som v sobotu(a koncil a hned zacal), aby skola kriza padla na piatok. Snazil som sa si upevnit tie zakladne pravdy, aby zakorenili. Doma v izbietke, obklopeny tym svojim...
Aj toto znova prepisovanie beriem ako robenie si cviceni... posledne som robil niekedy na okolo kvetnej nedele, bola to dobra priprava na sviatky. Teraz som si urobil pripravu na dva sviatky... Snazime sa nas, zakorenit v tom a zit podla toho. Myslim ze texty nas dobre vedu. Tak len pouzit...
Este tu budem pridavat ine veci co mam o duchovnych kadeco, ako som hovoril mam dost, tak bude co... |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 16 jún 2022 : 07:45:34
|
Exercicie sv Ignaca maju za ciel duchovne dobyt vlastnu osobnost, aby vzplanula v nej laska Bozia a celu ju posvatila.
Tak velku pracu nie je mozne uskutocnit za den, ani za tazden, preto jej sv.Ignac vykazal plne styri tyzdne. Nie su exercicie pre vsetkych, ale pre povahy energicke, trebars aj velmi hriesne, ktore su panmi svojho casu i buducnosti a vazne sa chcu posvatit. Styri tyzdne su akoby styri stupne, po nich vedie sv. Ignac odhodlane duse na vrcholky dokonalosti. Tieto styri tyzdne maju svojrazne hesla, ktore dobre vystihuju ich obsah a vyznam. Hesla zneju vyrazne zvlast v latinskom originale, tak vyrazne ich nemozno prlozit.
Heslo prveho tyzdna: deformata reformare - nespravne napravit.
Prvotni hriech i hriechy vlastne vniesli nesulad do duse. Preto prvou starostou exercitantovou je napravit tento nesulad a obnovit svoje vnutro podla Bozej vole dokonalou ocistou duse.
Druhy tyzden ma heslo: reformata conformare - napravene pripodobnit.
Exercitant sa snazi upravit svoje ocistene vnutro podla ziveho vzoru Jezisa Krista. Uvahy su hlavne o zivote a cinnosti Pana Jezisa na zemi.
Treti tyzden koba dolezitu pracu zaistovaciu, ako to vyjadruje heslo: conformata confirmare - pripodobnene upevnit.
Koncom druheho tyzdna sa dusa exercitantova uz podoba bozskemu vzoru. Je vsak tazke zotrvat na tomto stupni. Dusa sa musi vydatne posilnit. Kde? Kde inde nez u paty Kristovho Kriza. Tu upevnuje svoje predsavzatia a cerpa sily k buducim bojom.
Heslo stvrteho tyzdna: confirmata transformare - upevnene premenit
V predchadzajucich dnoch upravil exercitant svoje srdce podla Srdca Bozieho a upevnil svoje rozhodnutie zit cnostne. Neostava nez sa premenit v Krista a spojit sa s nim dokonalou laskou. Tak bude platit o nom po exerciciach: Krestan= druhy Karistus.
Tak to bola fuska napchat to do 8 dni... ale podarilo sa a podla mna celkom podarene, len pouzit a pouzit aj mocne nadprirodzene prostriedky... ktore kedysi aj boli, teraz mame len nahrady... ale snazime sa, zaberame... cas suri!!!
Vidim ze aj zido- murari- lebo to je meno satanovej synagogy (vid Humanum genus... co Katolici samozrejme poznaju a aj varuju podla nej inych!!!) vychvaluju sv.Ignaca, len samozrejme bez silnych prostriedkov a na diabolske ucely... opica Boha... citia sa byt veducimi zivota toho socialneho... vraj majstri umenia ovladat masy i jednotlivcov s umelymi frazami a podla umelych teorii... (demagogiou jednoducho povedane) vsak vidime kolko ich rozplienili po svojom kralovstve... len sloboda, rovnost, bratstvo a s toho vyplyvajuce blbosti staci, ale mame aj ine napr. evolucia a pod odpady... tato pycha a lzi raz skoncia... do neba volajuce pycha a lzi!!! Dufam ze si cistime a vytesnujeme z hlavy!!!
Len jezuiti sa im mohli rovnat... ale ako sa chvascu, Jezuitov sa podarilo sa zbavit dovery u tupeho ludu...
Vsak ano, mame "jezuitov", ktori plnia plany s.s a ani si to neuvedomuju(niektori ti iba uzitocni idioti)...vsak idu len podla masonskeho "druhehovatikanskehokoncilu"... a tak su "katolici"... osudna chyba!!!
Ani si nechcem predstavit ake deformovane duse vychadzaju z ich "duchovnych cviceni"... a hlavne precedov, co to siria dalej... na grc mi je....
|
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 17 jún 2022 : 06:17:49
|
Prvy tyzden - nespravne napravit.
Prvy tyzden je venovany nadprirodzenej ociste duse. Osobnost exercitantova musi byt oprostena od okovov hriechu a nesuladu - nezriadenosti vasni a prenesena do stavu cistoty, cize milosti posvacujucej. Sebectvo duse musi byt prekonane Bohom a modlosluzba vlastnej osoby ustupi pravej idealnej bohopocte.
Z toho dovodu stoji prvy tyzden v znameni tuheho zapasu proti neporiadkom vlastneho vnutra. Zapas je tym vacsi, cim bol exercitant hriesnejsi. Genialna ja vojenska taktika, s nou sv.Ignac postupuje v boji az k dokonalemu vitazstvu. Najprv buduje pevnu nerozbornu poziciu z ktorej je mozne podniknut uspesny utok. Touto poziciou je Vychodisko cize Zaklad.
Zaklad pevne a nesmlouvavě( pekne ceske slovo, ktore rad pouzivam) urcuje pomer k Bohu a tvorstvu. Pre celkovy uspech exercicii na nesmiernu dolezitost... Sv. Ignac mu venoval plne dva dni a Vyklad Zakladu od Roothana S.J zabera skoro tolko stran ako text prveho tyzdna. (Roothana a jeho preklad Duchovnych cviceni mam v slovensko latinskom preklade)... snazime sa ho mat za ten skutocne pevny zaklad!!!
Nechcem si predstavit ako to vypada v podani s.s ci modernistov na tych ich "duchovnych cviceniach"... |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 18 jún 2022 : 07:19:28
|
Druhy tyzden - napravene pripodobnit.
Prvym tyzdnom skoncila cesta ocistna, druhym zacina cesta osvetna. Druhy tyzden je zo vsetkych najobsaznejsi. Preto trva plnych dvanast dni, ale moze byt skrateny ak exercitant robi skutocne pokroky. Cely tazden je rozdeleny do toch obdobi:
Kralovstvo Kristovo - to jest nasledovanie Pana Jezisa v boji proti mravnemu zlu.
Dva prapory - zasvatenie sa sluzbe Bozej po praporom Kristovym
Tri stupne pokory - oddavanie sluzbe Bozej v pokore a opovrhnuti
V druhom tyzdni i dvoch dalsich radi sv. Ignac citat si obcas nieco z Nasledovania, z Evanjelii a zo Zivota svatych.
Ja ked si robim duchovnu ucast (a aj skutocne som mal) pokoru vzbudzujem okrem znamej odovzdanosti do Bozej vole aj - nech opovrhujem sebou, neopovrhujem inym a milujem opovrhnutie. Aj Bernardove:
Nech poznavam seba co som bol - jedovate semeno
Nech poznavam co som - nadoba hnoja
Nech poznavam cim budem - potravou cervov. |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 20 jún 2022 : 05:42:15
|
Pri druhom tyzdni sa uvadza namietka, ze sv. Ignac svojim neoddolatelnym postupom uvadza dusu do umeleho nabozenskeho vzrusenia a akoby hnal do stavu evanjeliovej dokonalosti osobu, ktora sa don nehodi... mne sa nezda, ze ide o nejake sektarske lovenie dusi, kde treba hned konat, kym je clovek nabudeny. Vedia ze o den dva sa z toho vyspi, tak musia nahodit dalsie "utahovanie sieti" muske... tam potom maju kadejake love bombingy atd. ci "charizmaticke" umele nabudenie, kde musku len treba drzat "pod vplyvom" nabudenosti... ked muska vynecha potom to vyprchava a vytriezve...Toto urcite nie su ignacove duchovne cvicenia. I ked take to svate nasilie tam vidim, ale jasne rozumovo podlozene(ako aj pri "nasilnom obracani" pohanov)... ide o ozajstnu spasu duse!!!
Treti tyzden - pripodobnene upevnit.
Pod Krizom Spasiteovym.
Treti tyzden neponuka exercitantovi novy stupen dokonalosti, zato vrha nove svetlo na oba predosle tyzdne. Poznane pravdy sa prehlbuju, duchovne dojmy sa umocnuju a ucinene predsavzatia sa upevnuju. To vsetko pod krizom Spasitelovym. V druhom tyzdni volal dusu Kristus Kral, v tretom sa zjavuje vo svojom utrpeni. Exercitant sa ponara do nedoziernych hlbok trpiacej lasky Spasitelovej. Znova nazera ohromnost hriechu, ked uvazuje, ze vsetko trpi Spasitel pre jeho hriechy. Zaroven pocituje horucu tuzbu ist za Kralom bolesti a akoby volal so sv. Pavlom: "Nuze, vyjdime k nemu za hradby a nesuc jeho potupu. (Zid 13,13)" |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 21 jún 2022 : 06:08:27
|
Stvrtym tyzdnom zacina cesta spojovacia. Cely tazden je venovany radosti a duchovnemu veseliu. V tieni Kriza dozreli velke predsavzatia exercitanta. Teraz je uschopneny preniknut az k jadru a podstate krestanskej dokonalosti. Tym jadrom je laska k Jezisovi Kristovi. Preto sa v dalsich rozjimaniach uputava mysel a srdce exercitatora na krasy a radosti duchovneho zivota, zalozeneho na laske. Ukazuje sa im, ze zivot, ktory prave zacali zit, nie je smutny a bezutesny. Exercitanti maju poznat, ze prave v dokonalosti lasky sa taja hlboke zriedla najcistejsich radosti. A toto bezmerne stastie vystupnuje sa po premene a po slavnom vzkrieseni vo vecnu neutichajuchu blazenost v nebi.
Zakladnym prostriedkom k udrzaniu zivota lasky Bozej je modlitba. Preto sa podavaju vo vhodnom case navod na trojny sposob modlitby.
My sme si tu prebrali hadam zatial dost k modlitbe. Snad by som len pripomenul co mame aj dbat pri ustnej modlitbe - aby sme si nenakladali viac a nepretazovali sa nimi!!! Takze nie ako baran na rohy si brat hlava nehlava vsetko co sa sustne a potom to brbleme. To je presne aj praca diabla - este to, este ono a clovek pada od unavy a nakoniec sa nemodli vobec. Bacha na to!!! |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
