|
|
 Odoslaný - 06 máj 2022 : 13:47:41
|
Hovoril som o Duchovnych cviceniach, tych ignacianskych. Lebo su aj modernisticke dnes, kde sa podsuvaju bludy, hlavne o Cirkvi a kadejake bludy ako ekumenizmus a ine.
Tie nie, hovoril som, ze mam dost spracovanych, ci pre studujucu mladez, inteligenciu atd. Uz som prepisoval, ale po vyhodeni vsetko zmizlo. Tak skusim nejak znovu. Ja som si tiez preopakoval hlavne exercicne pravdy pred Velkym tyzdnom. Predtym aj viackat po sebe, aby som to dostal do krvi. Su naozaj uzitocne a doporucujem ich, podla moznosti urobit. Dnes jezuiti nie su, je to rozlozena nejaka tlupa demagogov, ktora plni plany s.s. Tak po styridsatrocnej nutenej prestavke, uz s.s nahodila ucinnejsiu taktiku... Ja tak dufam, ze sa raz obnovi... chcel by som zazit, ale mozno aj nedozijem, tak aspon podla moznosti, a to kedysi medzi vojnami prekvitali exercicne domy... ma na seba siru a pluvance od nepriatelov a tym ma pecat pravosti, ak neratam papezske odobrenia... Aj Katolicka akcia sa obnovovala cez ne a aj teraz sa musi pokracovat podla situacie... exercicie nie su a tak skusim z toho co nam nechali nasi katolicki predkovia a z toho budem vyberat...
V istom kostole v Rime je obraz sv. Ignaca ako zaziha fakle na plameni vyslahujuce z Bozskeho Srdca a rozdava ich svojim duchovnym synom. Na obraze je napis: ""Ite, inscedite mundum!- idte, zapalte svet"...
Vsetci velki svatci v utiahnutosti a v dovernom rozhovore s Kristom zili a konali, vsak On povedal " Ja som svetlo sveta! ... prisiel som ohen zalozit na zem...Kto mna nasleduje, nechodi vo tme."
Na uzavretych duchovnych cviceniach sa musi kazdy osvietit pravdami Kristovymi a roznietit v sebe obetavu lasku, len tak moze potom inych osvecovat a inych zapalit. Nech je mottom vers z Pisma: Daj mi syn moj, svoje srdce.(Prisl. 23, 26). Skusim pomedzi svoje povinnosti, ked sa mi bude dat aj pomaly pisat...
|
DEUS LO VULT |
Krajina:  Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 07 máj 2022 : 13:31:48
|
Prva den
Heslo dna: Sluzba Bohu.
O Pane, ja som sluzobnik Tvoj, Tvoj sluha som a syn tvojej dievky. (Z 115, 16)
Rozjimanie: o cieli cloveka.
Je velmi dolezite, aby sme si uvedomili naco sme vlastne na svete, co je zmyslom nasho tuzemskeho jestvovania.
Rozpomen sa na Raj. Predstav si Boha, svojho Stvpritela s akou laskou a starostlivostou tvoril prveho cloveka, "Ucinme cloveka na svoj obraz a podobenstvo" (1 Mojz 1, 26). Prosme Pana, aby sme poznali jeho najsvatejsi umysel, ktory ho viedol pri stvoreni.
Naco som vlastne na svete? Odpoveda nam uz rozum, ale jasnejsie viera slovami exercicnej knizocky sv. Ignaca: "Clovek bol stvoreny, aby Boha Pana svojho chvalil, jemu uctu vzdaval, jemu sluzil a tak spasil svoju dusu"
Rozvedenim troch myslienok tejto odpovede, rozriesime si trojclennu hlavnu otazku: Odkial som? Naco som na svete? a kam smerujem?.
Som od Boha, som pre Boha, raz sa mam dostat k Bohu.
Som od Boha- nie som tu od vecnosti, stvoril ma pred niekolkymi rokmi vsemohuci Boh. Som dielom jeho ruk, vytvorom jeho vsemohucnosti, stvoreny z nicoho. Co nasleduje?
Za vsetko co mam, treba mi dakovat Bohu, za telo, za dusu, za rozum a volu, za pat zmyslov, za zdravie, za schopnosti a sily cez tolko rokov. Akou vdakou som mu zaviazany? "Cim sa odsluzim Panovi, za vsetko co mi preukazal?(Z 115, 12) "Chval dusa moja Pana a nezabudal na jeho dobrodenia. (Z 102,1)
Ked som dielom vsemohuceho Boha, som povinny za vsetko jemu dakovat. Nemam si nic pripisovat, ani svojim zasluham, ved ani to najmensie som si nedal. Bud teda hlboko pokorny a skromny. Co mas co si nebol dostal? A ked dostal, preco sa chvasces ako by si nebol dostal.(1 Kor 4,7) Si vlastnictvom Bozim, majetkom Boha, ktoremu uplne patris, lebo povodca ma narok na svoje dielo. Si teda Bozim, zachovaj sa svato! Neznesvat vlastnictvo Bozie. Zachovaj svoj rozum, volu, srdce ciste. Posvacuj svoju obrazotvornost, svoj zrak, sluch, jazyk. Preto nas napomina sv.Pavol: Ci neviete, ze vase udy su chramom Ducha Svateho, ktory je vo vas, ktoreho mate od Boha a ze nie ste svoji. Oslavujte Boha vo svojom tele(1 Kor 6, 19)
Som teda Bozim a On moze so mnou zaobchadzat podla svojej vole...moze nas povysit, ponizit, moze nam vziat cokolvek nam dal. Preto musime byt uplne odovzdani do jeho najsvatejsej vole, zmyslat ako Job, ktori hoci mu Pan vsetko vzal, co mu predtym dal povedal: Pan dal, Pan vzal, ako sa lubilo Panovi tak sa stalo, bud pozehnane meno Panovo... ked sme prijali dobre veci z ruky Bozej, preco by sme neprijali aj zle?
Som dielom Bozich ruk, aka cest, aka radost pre mna, ze sa mozem chvalit takym povodcom! Pretoze Vsemohuci svoje dielo neopusti. Akoby ma nemala naplnat dovera v pomoc boziu? Milujes zaiste vsetko co je a nemas v nenavisti nicoho co si stvoril..(Mudr 11, 25) Preto sa modli David s takou doverou "Tvoj som, zachovaj ma" (Z 118, 94)
Ked som od Boha musim byt povdacny, pokorny musim sa pokladat za jeho vlastnictvo, byt mu oddany, plny dovery a radosti.
A naco ma stvoril Boh? Neurcil cloveka pre tento svet, aby sme s nim splynuli a v nom sa stratili. Nemame tu staleho miesta(Hebr 13,14) Nezhromazdujte si pokladov na zemi(Mt 6, 19) Pan nas urcil pre seba, zatial co vsetko stvorenie je pre nas, nas si vyhradil pre seba, aby sme mu cest preukazovali, jeho chvalili a mu sluzili.
Teda poslanim je: Uctievat Boha pre jaho nekonecnu velebnost, a jeho dome- chrame, v jeho zastupcoch.
Jeho chvalit nielen ustami ale srdcom. Musime Boha chvalit dobrymi skutkami a dobrym prikladom.
Nasou hlavnou povinnostou voci Bohu je jemu sluzit, pretoze On je nas Pan.
Pretoze On je nas Pan, nasou hlavnou povinnostou je jemu sluzit.
A ako poznavame jeho volu? Rozlicnym sposobom.
a, v jeho prikazaniach, ktore nam zjavuje jeho prisna a najsvatejsa vola.
b, prostrednictvom Cirkvi, ktora je jeho zastupkynou, jeho ustami.
c, svedomim, ktore k dobremu nabada a zlemu vyhyba
d, rodicia a predstaveny
e, skrze povolanie nam urcene
f, rozlicne trapenia, ktore nas postihuju aj proti nasej voli... napr. ochories, pri vsetkej opatrnosti, musis v tom vidiet dopustenie Bozie.. nenariekaj, nereptaj pod mocnou Bozou rukou (1 Pt 5,6) pride smrt, treba sa ti odovzadat do vole Bozej "lebo ak zijeme, zijeme Panovi, ak umierame tiez Panovi" (Rim 14, 8)
Ked takto splnime svoje pozemske poslanie (ctit, chvalit, jemu sluzit) co tym ziskame? Kam nas to povedie?
Dostaneme sa k Bohu! "Ja som tvoja velka odmena(1 Mojz 14,1)" Budeme ucastni jeho blazenosti a slavy(Hla sluha dobry... vojdi do radosti svojho Pana(Mt 25, 21) Takto zachrnime dusu od vecneho zahynutia, co hrozi tym, ktori nepamataju na svoj ciel, neverne opustia cestu vyznacenu Panom.
Z toho vidime ze nas tuzemsky ciel(oslavovat, chvalit Boha, sluzit mu)
- je nadovsetko dolezity, kedze od neho zavisi cla nasa vecnost, vecne stastie ci nestastie.
- musi byt predmetom takmer nasej jedinej starostlivosti, lebo pren sme tu na zemi.
- kedze je tak dolezity a jedinecneho vyznamu, vsetky ostatne veci mu musia byt podriadene a to tak, aby mu nielen neprekazali, ale skor aby ho podporovali... preto sa pytame so sv. Stanislavom "ako je to osozne pre moje spasenie?"
-je osobnou vecou, kedze ine veci mozu aj ini splnit, tuto si musime sami.
- je vecou katorou sa musime stale, kazdy den zapodievat, lebo stale som sluzobnikom a On mojim Panom.
- len raz mam moznost pren pracovat t.j v tuzemskom zivote, ked zanedbame a omeskame, uz nikdy to nedobehneme.
Nakoniec si odpovedzme na tri otazky:
- Co je stredobod mojho zivota, okolo ktoreho sa vsetko toci? Ja alebo Boh?
-Co pokladam za najhlavnejsietu na zemi... svoju cest, slavu, pohodlie, ukajanie svojich vasni, alebo cest a slavu Boziu?
-Je moj zivot stalou sluzbou Bohu, ustavicne Te Deum... Slava Otcu i Synu i Duchu Svatemu.
Vo svetle tejto uvahy poznavame svoj Bohom nam urceny ciel. Olutujme zo srdca, ze sme tak casto od neho odbocili a dajme zivotu zas pravy smer k Bohu "Podte, klanajme sa, padnime pred Nim a placme pred Panom, ktory nas stvoril. Lebo On je Pan nas Boh a my sme lud jeho pastvy a ovce jeho ruky"(Z 94,6)
Dalej bude rozjimanie o cieli tvorov. |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 08 máj 2022 : 11:08:19
|
Rozjimanie: O cieli tvorov.
Poznali sme uz svoj ciel, ale zijeme uprostred tohto sveta v ustavicnom styku s mnohymi vecami, ktore nas obklucuju a ktore su nam casto uzitocne, ale mozu byt aj skodlive. Preto je rozumne, aby sme si objasnili aj ciel vonkajsieho sveta a jeho pomer k nam. O tom kratkymi ale obsaznymi slovami poucuje exercicna knizka sv. Ignaca: "Vsetko ostatne na zemi (okrem cloveka) je stvorene pre cloveka, aby mu bolo napomocne k dosiahnutiu ciela, pre ktory bol stvoreny"
Povieme si o povode, cieli a uzivani stvorenych veci. Vsetko co je, vyvolal z nicoty Vsemohuci Boh... lebo On riekol a stalo sa, On rozkazal a stvorene boli (Z 32,9)
1, Uvazme si uzastne mnozstvo tvorov...
2, Pomyslime nesmiernu velkost vesmiru...
3, obdivujme pestrost tvorstva tvar, velkost, farbu...ani dva listy jedneho stromu nie su rovnake...
4, uvazujme o krase tvorstva... vieme o polnych kvetoch co dnes su tu a zajtra skoncia v peci...
5, zasnime nad uzasnym poriadkom, ktory panuje v celom vesmire...
Co je ovocim tohto uvazovania?
1, predovsetkym pozname nekonecnu velkost a velebnost Boziu "O Pane nas, ake hodne podivu je tvoje Meno na celej zemi (Z 8,2)...teda zvelebuj a obdivuj...
2, musime sa naplnit najhlbsou baznou pred Bohom, svojim vsemohucim tvorcom, ktora sa boji velkeho Boha co len v najmensom urazit...
3, toto poznanie musi v nas roznietit svatu horlivost v sluzbe Bozej... cim vznesenejsi Pan, tym dokonalejsia sluzba musi byt, ktoru preukazujeme...
4, uc sa byt k Bohu velkodusnym, ako je On voci nam. Ved aj On mohol nam dat len to nevyhnutne a predsa vo svojej az marnomyselnosti, stvoril veci, ktore nam sluzia na radost.
Teda voci nemu musime byt stedry a velkomyselny. Nestaci mu davat len to co sme viazani robit pod tazkym hriechom, nesmieme byt skupi voci nemu, ale ako Spasitel: Ja vzdy cinim, co sa jemu lubi.(Jn 8,29)
Zapamatajme si tri slovicka, ktore nam nechal isty stredoveky mystik: Accipe- prijmi vsetko z ruky bozej, pretoze to od Boha pochadza.
Gratias age- dakuj, pretoze zijes z cirej almuzny Bozej
Time- obavaj sa, lebo budes sa musiet zodpovedat zo vsetkych dobrodeni od Neho prijatych.
Time- obavaj sa, prave pretoze musime raz vydat pocet zo vsetkeho, treba uvazit naco stvoril Boh tento nadherny vonkajsi svet. Propter hominem ... kvoli nam. Teda nie, aby sme sluzili tvorstvu, lebo ono ma sluzit nam a my ho mame ovladat. Stvorenia nemaju byt cielom, ale prostriedkom, namaju nam skodit, ale nam maju byt uzitocne a napomocne pri dosahovani nasho ciela.
A ako nam mozu pomahat? Patorakym sposobom
1, tym, ze zjavuju vznesenost a majestatnost Boha. Lebo Boh ho stvoril aby sme z neho mohli usudzovat na velkost a dokonalost Boziu. "Jeho neviditelnu bytost od stvorenia sveta z toho co je stvorene rozumom spozorovana byva i vecna jeho moc a bozstvo" (Rim 1, 20)...pocuvajme toto napomenutie! Tvorstvo je nam napomocne!
2, svojim prikladom... ved len pozorujme ako verne sluzi svojmu Tvorcovi cela priroda. "Kto posiela svetlo a ide a vola nan a poslucha ho s trasenim. "Hviezdy vsak svietia na strazach svojich... ked ich zavola, hovoria- Tu sme! a s radostou svietia tomu kto ich stvoril "(Bar 3, 33) Lenze verne sluzia nielen Bohu, ale na rozkaz Bozi aj nam. hoci sme Bohu casto neverni. Ano sluzia nam az do sebazmarenia, lebo pri pouzivani v nas prospech zanikaju... teda ako by sme sa aj my nemohli oddat sluzbe Najvyssieho?
3, Tvorstvo nam pomaha uzitkom, ktory z neho mame. Sluzba Bohu pravda predpoklada vyzivu, svetlo, teplotu atd. Ked teda tvorstvo pouzivame na udrzovanie zivota, sil, pomaha nam dosiahnut ciel.
4, Pomaha nam, aby sme Bohu mohli prinasat obety... Obet cim viacej sluzi slave bozej, cim je cennejsi obetny dar. Cim vabivejsi je teda svet, vsetky pozitky, radosti, ktore nam nuka, slubuje, tym vzacnejsia je Bohu obeta, ked sa toho z lasky k nemu zriekame. Preto je slub chudoby a cistoty tak bohumilym skutkom... zivot knaza ci misionara (mysli sa, ked boli bezni... aj ich zobratie, resp ich zredukovanie nieco nam hovori) je ustavicna oslava Boha, lebo ich zivot je nepretrzita obet. Teda, aby nam Boh dal cim viac prilezitosti oslavovat ho, stvoril svet taky vabny. Hla ake osozne moze nam byt stvorenie pri dosahovani ciela, ked sa tohoto tvorstva a pozitku, ktory nam poskytuje, z lasky k Bohu velkomyselne zriekame.
5, A este inac mozema mat osoh z neho a tento uzitok si treba viac vsimat, lebo sa nam denne v hojnej miere ponuka a ja v suhlase s volou Bozou. K roznym tvorom, treba ratat aj biedy, strasti, ktore strpcuju zivot a robia zem slzavym udolim... choroby, bolesti, nestastia a vobec vsetko co oznacujeme slovickom: kriz...vsetko toto mame prijat oddane a z lasky k Bohu a trpezlivo znasat. Trpezlivym znasanim bolesti oslavujeme Boha viac ako dobrymi skutkami, ktore nas nestoja tolko namahy a premahania. O Jobovi a jeho priklade sme hovorili, urcite viac zveleboval Boha v krizi, ako kedysi, ked v hmotnom blahobyte plnymi rukami daval almuzny a tak pouzival svoje imanie na slavu Boziu, lebo to nebolo take tazke, ale toto bolo hrdinske...
Tvorstvo nam teda pomaha dosiahnut ciel poucenim, prikladom, uzitkom, obetou a trpezlivym znasanim krizov...ako hovori sv.Pavol: Tym ktorym miluju Boha, vsetko sluzi na dobre (Rim 8, 28)
Clovek ma zvelebovat Boha a dielonou mu je tento velky svet, nastrojom tvorstvo, casom pre tuto ulohu je pozemsky zivot- slubena odmena Nebo... Horlive pln tuto vznesenu ulohu!!!
Ked sme poznali ciel a poslanie tvorstva, pytame sa ako ho mame uzivat? Odpoved je jasna a exercicna knizka nam hovori: Z toho nasleduje, ze clovek natolko ma pouzivat tvorstvo, nakolko mu ono pomaha dosiahnut vecny ciel a natolko sa musi vediet zrieknut, nakolko by ho v tom snazeni hatilo.
Proti tomu sa neda nic namietat, lebo nam ho rozum diktuje a spravujeme sa nim v kazdom nasom konani len, co je divne, v otazke svojho spasenia nie!!! To dodrzuju vsetci napr. umelci maliari vo vybere farieb, sochari pri vybere nastrojov, kuchar pri koreneni pokrmov, chory pri uzivani liekov... Tantum ... quantum ...natolko a dotial, nakolko a kym je to potrebne a uzitocne.
A ked ide o spasenie, tam uz sa davame viest svojou zmyselnostou, nezriedenymi naklonnostami, pohodlnostou, prekracujeme mieru, zneuzivane tvorstvo na vlastnu dusevnu skodu... napr. pri jedle, piti, zabave, spanku, odpocinku, pri citani, pri styku s inymi...Zialbohu, nespravujeme sa vo vsetkom rozumom a vierou, ale lahko nasledujeme svoje nezriadene naklonnosti, zmyselnosti, ktore nas zvadzaju zneuzivat tvorstvo!!!
Na konci si dame otazky...Ako sa divam na tvorstvo? azda ako na svoje vlastnictvo s ktorym nakladam podla lubovole, alebo ako na dobrodenie a almuznu Boziu? Ako na ciel a nie prostriedok na dosiahnutie ciela. Ako na hrivny z ktorych budem vydavat prisny pocet svojmu Panovi a Tvorcovi?
Ake pravidlo si staviam pri uzivani tvorstva? Pouzivam podla lubovole? Vedia ma k tomu zmyselnost? Drzim sa podla tantum quantum, t.j skumam ci je to uzitocne, alebo skodlive mojmu povolaniu alebo poslaniu?
Osobitne si skontrolujem ako vyuzivam vsetky neprijemnosti, ktore ma za den zastihnu, lebo ich Boh na moje dobro dopusta, alebo priamo posiela.
Vo svetle tejto uvahy pozname, ako vseliako sme dosial zneuzivali tvorstvo, olutujme svoje previnenia a usilujme sa v buducnosti dobre vyuzit svet na svoj osoh.
Diligentibus Deum omnia cooperatur in bonum!!!(Rim 8, 28) |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 08 máj 2022 : 12:18:33
|
Uz mi to tazko natahuje sem tam, mozno je to aj mojim XP, vsak uvidime pokial sa bude dat. Nic si uz neaktualizujem, mam zle skusenosti zo spehovanim, tak nechavam tak. Mne je jasne, aku "uzitocnu" pracu robia kadejaki uzitocni idioti pre s.s... budu zas dovody co najviac blokovat.
Pravdu povediac Katolicka Cirkev je jediny problem pre s.s, co si priamo ti uzitocni idioti nemusia uvedomovat, su to len take handry manipulovane...
Duchovne citanie: Pokyny pre duchovne cvicenia.
O ctihodnom opatovi Arzeniovi sa rozprava, ze ked zaujal svoje miesto na cisarskom dvore v Carihrade, pocitil v sebe horucu tuzbu po vnutornom zivote, predostrel to Bohu a zdalo sa mu, akoby pocul tri slova "Arseni fuge, tace, quiesce- utiahni sa, mlc, spocin v sustredenosti...
To napomenutie v dnoch duchovnych cviceni plati aj pre nas.
Fuge- utiahni sa! Vyhybame sa rozptyleniu, studiu, zabave a zamestaniam, ktore nie su bezpodmienecne nutne, ale uplne sa oddajme tomu co sme zacali.
Tace- mlc! Mlcanie v case duchovnych cviceni sa odporuca a je velmi osozne. Svedomito dodrzujeme!!
a, aby sme dodrzali potrebnu sustredenost
b, aby sme ziskali viacej casu hovorit s Bohom, s ktorym mame mnoho na programe
c, mlcat mame v duchu sebamrtvenia a obety, aby sme tymto sebazaprenim dosiahli od Boha bohatsiu milost a pozehnanie pre exercicie. Boh odmenuje takuto obetu zvlastnym osvietenim a utechami.
d, mlcat mame aj v duchu pokania, za rozlicne previnenia jazyka.
Quiesce- spocin! Odpocinok vsak nesmie byt zahalcivy, ale uzitocny. Musi sa podobat odpocinku putnika, ktory odpociva aby nazbieral sily, odpocinku kupca, ktory sa niekedy utiahne do svojej pracovne, aby uvazil, ako napravit skodu, ktoru utrpel a dosiahol novy zisk. Odpocinku vojvodcu, ktory sa uzatvara od sveta aby rozvinul bojove plany a pripravil nove vitazstva. Odpocinku statnika, ktory uvazuje, ako by mohol povzniest vseobecne blaho a vonkajsie a vnutorne zaujmy svojej vlasti.
Takehoto odpocinku a sustredenia potrebujeme aj my, pretoze nas caka praca.
a, musime preskumat cely svoj doterajsi zivot, zamysliet sa nad nim, aby sme poznali, kde sme chybili, v com sme sa svojmu povolaniu spreneverili, aby sme zas vseto usporiadali.
b, musime v skrusenej spovedi zuctovat s hriechami minulosti a zacat novy zivot.
c, musime sa usilovat bohate myslienky, podavane v rozjimaniach, duchovne stravit, aby sa v nas ujali, nas prenikli, osvietili, zahriali a odusevnili. Ved v tomto svetle mame potom zoslachtovat a premenit svoj zivot.
d, musime chodit akoby do skoly Bozskeho Spasitela, vnimat do seba jeho ducha a smyslanie, poznavat jeho umysly.
e, v tychto dnoch milosti musime si zhromazdit zasoby, kde budeme brat, ked pridu zle casy.
No taka spomienka, ked vsetko fungovalo, ako malo a boli sme obklopeni krasnymi Exercicnymi domami, kde sa rodila obnova a clovek sa nastartoval do dalsich dni... dnes to nie je, tak aspon primerane okolnostiam a moznostiam si urobime doma take miestecko kludu.
Ja si dost sporadicky robim, cloveku pomaly prenika vsetko do krvi a ho nastartuje. Vsetko ako svata spoved ci svate prijimanie si robime nahrady, ktore nam ostali, kedze su to tazko dostupne veci a boli nam zobrate... preco je jasne.
Ja som si nazbieral zasoby v case ked som chodil daleko za sviatostami a teraz zijem zo zasoby...
Vsak rozjimanie je potrebne, aby sme pokrocili v duchovnom zivote a vyhybanie vsetkemu co moze kontaminovat ci bludmi a nepravdami(ci cez servilitas ci inak)... to hadam Katolici drzia si daleko od seba...
Exercicie maju aj pecat nepriatelov, ktori v nich videli svoju velku prekazku a sa vyjadrili ze sv.Ignac to pochopil dobre... vykuchane ich pouzivaju aj kadejake sekty, kde sviatosti nepotrebuju... je to len taka vykuchana jalovina... zvanenie o nicom... |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 09 máj 2022 : 05:54:38
|
Uvaha: O lahostajnom postoji ku stvoreniam.
Z dvoch uvah plynie poucenie, ktore pripomina aj exercicna knizocka asi takto: Ked stvorenie veci su prostriedkom, ktore ma napomahat v dosahovani nasho ciela, z toho nasleduje, aby sme k nim zaujali lahostajny postoj, nakolko je to nasej slobodnej voli pripustne. V com spociva tento lahostajny postoj? Nie v tuposti, netecnosti, nevsimavosti a ani v bezcitnosti. Taky postoj by nebol spravny a ani sa od nas neziada. Ved i bozsky Spasitel, ktory v tomto lahostajnom postoji zachadzal az k heroicnosti, hlboko pocitoval bolesti, osocovania, prikoria... Tato lahostajnost vyzaduje odvahu, pevne rozhodnutie (pretoze je vecou rozumovej vole, nie citu) a vo vybere a pouzivani veci nespravuje sa zmyselnostou, ale hladi na to, co osozi nasmu cielu, povolaniu, co sa zhoduje s poznanou volou Bozou, nestrhne ju nezriedena sebalaska, ale vie povedat so Spasitelom: "Nie ako ja chcem, ale ako Ty"( Mt 26, 39) Aby sme si v tomto smere vycvicili volu, nesmieme byt pri rozhodovani predpojaty voci tvorstvu, ale musime si zachovat istu
nestranu lahostajnost. Ak sa predpojato drzime krcovite nejakej veci, tato nemierna prichylnost nas bude hatit v tom co kaze rozum, viera a Boh.
Uvazme teda potrebnost lahostajneho postoja, v com ho mame prejavit a ake vyhody so sebou prinasa.
Potrebnost tejto cnosti vyplyva:
a, z urcenia stvorenych veci. Nasim povolanim je sluzba Bohu a tvorstvo je len jej prostriedkom. Diktuje nam to aj zdravy rozum, aby sme sa pri vybere a uzivani tohto tvorstva nedali ovplyvnovat jeho krasou, prijemnostou, ale predovsetkym jeho uzitocnostou. Predpojatost by nas zvadzala k nerozumnemu vyberu. Teda lahostajne sa k nemu staviame a sledujeme len jeho uzitocnost a Boziu volu.
b, z nazornych porovnani. Pozrime na maliara, sochara, kuchara, rozumneho pacienta- nedavaju sa ovladat zalubou pre urcite farby, nastroje, prostriedky, ak nechcu dielo pokazit, ale rozhoduju sa podla ucelnosti. Zachovavaju si istu chvalyhodnu ukaznenost a lahostajnost, proti prostriedkom, ktore chcu pouzit.
c, zo skusenosti. Ved odkialze su vlastne vsetky hriechy, chyby, krize, ktore nas tak casto tlacia? Ci nie prave z nedostatku tejto ukaznenej lahostajnosti? Napr. zo vsetkych sil sa zhaname po slave a hodnostiach atd. Boh vsak dopusti na nas uponizenia, osocovania- a hned je kriz. Alebo Boh posle, dopusti na nas chorobu. Ak nezriedene lipneme na zdravi, ako
tazko nam to padne pri nedostatku tejto cnosti, lebo zabudame, ze Boha mozeme aj v chorobe oslavovat, ano este vacsmi ako zdravi. Isty reholnik sa ponosoval sv. Frantiskovi Saleskemu na mnozstvo trapeni. Vies ako vyvstava kriz? pytal sa ho svaty. Vezmi dve drievka a poloz ich vedla seba- kriz nevznikne. Poloz jedno cez druhe- kriz je hotovy. Prave tak, ked nasa vola sa shoduje s volou Bozou, niet kriza. Ale ak nasa vola sa protivi voli Bozej, ked reptame, bedakame- mame kriz hotovy. Ak sa chceme teda krizu vyhnut, stotoznujme svoju volu s volou Bozou.
V com mame prejavovat lahostajny postoj? Vo vsetkom co este mozeme rozhodovat a co nam Boh blizsie neurcil. Ak Boh nejako rozhodol a urcil mi nejake povolanie, tak sa musim pren rozhodnut celou silou svojej vole, nie kolisat sem a tam, ale pevne stat pri rozhodnuti. Sv. Ignac uvadza niekolko veci, v ktorych sa ma prejavovat nasa ukaznena lahostajnost a o ktorych nam este nie je znama vola Bozia. Tak napr. ked ide o zdravie alebo chorobu, bohatstvo alebo chudobu, cest alebo zaznavanie, dlhy alebo kratky zivot, a mnohe ine veci ako nadanie, utecha, uspech pri pracach, a o mnohe ine veci.
Lahostajne mi to musi byt preto, lebo cokolvek ma z toho stihne a v
hocakom rozpolozeni by som bol, moze mi to napomahat v sluzbe Bozej a v oslavovani Boha... tym ktori miluju Boha, vsetko dopomaha k dobremu.(Rim 8, 28)
Vyhody tejto cnosti su mnohe:
a, pravy a nenarusitelny pokoj srdca. Taky clovek totizto- nech ho
zastihne hocico- vo vsetkom poznava volu Boziu a vie ze len jej plnenim dosiahne ciel. &(to hadam vieme, ze nahoda, stastie a pod hluposti nejestvuju)
b, uprimna radost, ktora vyviera zo zivej viery, ze milujucim Boha vsetko sluzi na dobre a ze zo vsetkeho mozeme mat uzitok pre spasu.
c, ulahcuje nam snahu po cnosti a dokonalosti. Prilis velka prichylnost
ku tvorstvu len stazuje obetavost, ktoru treba priniest v sluzbe Bohu a pri plneni jeho najsvatejsej vole.
Zaznavanim pravd o nasom cieli a cieli tvorstva nam pomoze sa vyhnut omylom. Ak aj nebadame v sebe takeho ducha, nestracajme odvahu. Pomaly sa k nemu musime prepracovat.
Na konci uvahy sa pytame: Na co sa najcastejsie ponosujeme a obycajne reptame? Aby sme poznali nakolko sme si osvojili tuto cnost.
Ci je moja vola ochotna urobit vsetko, pripadne podrobit sa hocakemu riadeniu? Hovorim pripadne, pretoze sa nesmieme oddat neodovodnenym a neuzitocnym obavam o buducnost. (slovensko je sice riadne potrestane, ale este sa moze pridat... aj vojna moze k nam preskocit... vsak "pandemiu" sme zazili... skor medialnu ako skutocnu... a na taketo planovane katastrofy sa pripravujeme, vsetky sluzia planom Bozim, i ked planovaci ich planuju inak... nakoniec preoseju vyvolenych)
Nelipne moje srdce prilis vasnivo na nejakom tvore, na nejakom zamestnani, urade alebo postaveni? Takze zrieknutie by ma stalo velke boje. Musim uz teraz zacat sa zriekat- aby mi v buducnosti nijaka obet nepadla prilis trpko... |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 10 máj 2022 : 10:31:50
|
Rozjimanie: Opakovanie uvahy o cieli cloveka.
Uvaha o cieli cloveka je taka dolezita a vyznamna a ak si zariadime podla nej zivot, mozeme byt celkom spokojni. Ak je nas zivot ustavicnou chvalou Boha, vrucnou sluzbou Bohu, je dokonaly, je svaty. Aby sme sa posilnili v rozhodnuti aplikujme slova prefacie pri svatej omsi. Knaz vyzyva lud: Gratias agamus Domino Deo nostro! Vdaky, vzdavajme Panu Bohu nasmu. A ministrant odpoveda v mene ludu: Dignum et justum est. Nato knaz zacina prefaciu: Vere dignum et justum est, aequum et salutare, nos tibi semper et ubique gratias agere...- Naozaj dostojne je a spravodlive, slusi sa a spasitelne je vzdavat Tebe vdaky vzdy a vsade... Tieto styri slova su pohnutky, ktore nas maju pobadat, aby sme Boha chvalili, ctili a jemu sluzili tak horlivo ako je to len mozne.
1, Dignum est: skutocne dostojne je, aby sme Boha chvalili, jemu sluzili, pretoze-
a, nas Pan a Boh je nekonecne velky, aka cest sa preukazuje pozemskym velikasom a kniezatam! Kto vsak sa moze merat s Bohom? "Kto je ako nas Pan, nas Boh, ktory prebyva na vysinach?" (Z 112,5) On je Pan panov a Kral kralov. Hodny je, aby sme mu preukazovali vsetku uctu, ba musi to byt aj cest pre nas jemu sluzit. Musime az ustrnut nad tym, ze vobec prijima nasu sluzbu, ked vidime ako si pozemske kniezata vyberaju v osobach a aj najsucejsieho tazko prijmu do svojich sluzieb.
b, Dignum... este, lebo aj hrivny a schopnosti nemozeme lepsie pouzit, ako v sluzbe Najvyssieho. Si ctiziadostivy? Pozri ako mozes svoju ctiziadost uspokojit dovolenym sposobom. Ak nesluzime Bohu, sluzime svetu, tvorstvu, alebo sebe samym. Co vsak je toto pominutelne, ktore dnes je a zajtra uz hynie v porovnani s Bohom?
c, Dignum est: hodno je Bohu sluzit, ked myslime aj na spolocnost v ktorej sluzime. Sluzime mu spolocne so vsetkymi tvormi, pretoze vsetko sluzi Bohu. "Vsetko sluzi Tebe" (Z 118, 91). Spolu s mnozstvom vznesenych, horlivych a odusevnelych dusi, ktore su roztrusene po svete. "som spolocnikom vsetkych, ktori zachovavaju Tvoje prikazania" (Z 118, 63), spolu so vsetkymi anjemi, ktorych ulohou je iba chvalit a zvelebovat Boha. Spolu s Mariou, ktorej zivotnym programom bolo " Ajhla dievka Pana, stan sa mi podla Tvojho slova", ano spocne s Bozskym Spasitelom, ktory nic ine si neziadal nez oslavit svojho nebeskeho Otca" (Jn 6,38) Ci teda nie je velka cest pre mna, ked po boku takychto aj ty mozes prispiet svojimi silami k velkej hymne oslavy Boha?
Ale nie je to len dignum, ale i iustum- spravodlive. Podlzni sme Bohu vsemozne preukazovat cest a najdokonalekjsiu sluzbu. Preco?
a, je nasim Panom a Stvoritelom, ktoremu vdacime za vsetko co mame: dusu, telo, rozum, volu, zmysly, zdravie, nadanie, sily... A tym viac to musime robit, lebo nam to prave na svoju oslavu daroval. "A kazdeho, kto vzyva moje Meno, na svoju slavu som stvoril, sposobil a ucinil"(Iz 43, 7) Ked teda mu odopierame sluzbu, sme zjavne nespravodlivi.
Boh vsak trva na svojom prave, vidime to v podobenstve o hrivnach(Mt 25, 14)
b, musime telom i dusou venovat sa sluzbe bozej, lebo nas vykupil z vecnej zahuby. Sv. Pavol vola "Nie sme svoji, lebo sme boli vykupeni za velku cenu, oslavujte Boha vo svojom tele" (1 Kor 6, 19)
c, najsrdecnejsou sluzbou sme zaviazani Bohu za mimoriadne dobrodenia, ktorimi nas po cely zivot zahrnuje. Povolal nas do svojej Cirkvi, ci knazstvu, ci reholnemu stavu atd. "od kazdeho, ktoremu bolo mnoho dane, bude sa mnoho pozadovat" (Lk 12, 48). Musime sa s tym vacsou horlivostou vyznacovat v sluzbe Bozej.
Aquum est- slusi sa. Ano musime sluzit Bohu nielen ledabolo, ale z plnosti srdca a vypatim vsetkych sil. Ved si len pomyslime:
a, ako malo ziada od nas Boh, hoci by mohol pravom ziadat najvacsie obete, najtazsie sluzbne ukony. Pozaduje menej nez casto narokuju ludia.. pani od sluzobnikov, kniezata od poddanych...
b, co je clovek schopny vykonat pre ludi. Spomenme si na vojakov, ktori su pripraveni obetuvat zivot za vladcu, za otcinu... pozri na tovarne, kde robotnici casto byvaju znizovani na uroven nerozumnych tvorov, pomysli na banikov kde tisice su zaziva pochovani v obrovskom nebezpecenstve zivota... ked teda ludia sluzia pozemskym panom, ktori sa im temer nicim, alebo malichernou odmenou mozu odvdacit, ci nie je rozumnejsie vstupit do sluzby Toho, ktoremu mame za vsetko dakovat a ktoremu sluzit je ctou, ktory s nami zaobchadza ohladuplne? Ci sa neslusi s radostnym srdcom plnit jeho najsvatejsiu volu?
c, co podnika zly duch a jeho nadhanaci, bezbozni ludia, ake obete prinasaju, ako sa namahaju, aby zviedli sluzobnikov Bozich k hriechu a nevernosti? A robia to bez vyhladu na nejake vyhody, ba vlastne na zahubu a vacsie muky. A my by sme mali pozerat lahostajne, zo zalozenymi rukami? Nemali by sme vyvinut aspon taku horlivost v oslave Boha, v sluzba nasho Pana?
Je to aj salutare- spasitelne a uzitocne. My ludia sme velmi ziskuchtivi, tam bezime kde sa kynie vacsia odmena. Kto dava viac, ma viac ponuk. Nuz aka odmena caka nas, ked Bohu sluzime?
a, nekonecne lebo On sam hovori: Ja som tvoja prevelika odmena.
b, vecna. "spravodlivi vsak pojdu do vecneho zivota".
c, odmena podla miery nasich zasluh...odmeni sa vsetko, aj najmensi dobry skutok, stedre sa odmeni kazde slovo vyrieknute na cest Boziu, kazdy krok, ktory sme pre Neho urobili, kazda kvapka potu co stiekla v sluzbe Bozej. Ked teda ludia kazdy den, neunavne, bez oddychu a casto za nevypovedatelnych obeti sluzia svetu pre casnu, pozemsku odmenu, ci uz aj obycajna mudrost a ludom vrodena ziskuchtivost nevyzaduje, aby sme sa oddali sluzbe Bozej a vyznamenali sa v nej.
d, konecne treba pamatat, za beda nam, ak by sme boli nedbanlivi v sluzbe Bozej ci ju vypovedali?
Aby potom na nas platili slova: "sluhu daromneho vyhodte do tmy, tam bude plac a skripanie zubov" (Mt 25, 30) Boh musi chranit svoje prava a spravodlivost vyzaduje, aby ten co nesluzil, nedostal ani odmenu, ale bol z nej vecne vyvrhnuty a kedze sam Pan Boh chcl byt nasou odmenou, aby teda stratil Boha a tak uvalil na seba vsetky hrozy pekla.
Teda naozaj dostojne, spravodlive, slusne a spasitelne je chvalit Boha, ctit ho a sluzit Bohu. Preto nech vyzneju moje predsavzatia:
1, Chcem verne sluzit Bohu. "Moj podiel Pane, vravim je, zachovavat Tvoj zakon" (Z 118,57)
2, Nechcem Bohu sluzit ledaboolo, ale horlivo, Chcem sa vyznamenat v sluzbe Bozej, chcem byt vernym sluzobnikom Bozim, lebo Boh je nekonecne velky a zasluhuje si najlepsiu sluzbu. "Ty si rozkazal Tvoje prikazania zachovavat usilovne" (Z118, 4)
3, Preto chcem Bohu sluzit vsetkymi svojimi silami a schopnostami, aby cela moja bytost patrila len jemu.
Pokracuje druhy den, rozjimanie o hriechu... |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 10 máj 2022 : 13:21:26
|
Druhy den
Heslo: Hriech najvacsie zlo.
"Utekaj pred hriechom ako pred hadom" (Sir 21,2)
Rozjimanie: O trojakom hriechu
Nasim cielom a urcenim je chvalit Boha, ctit ho a sluzit mu. Uz sme sa pren rozhodli a aby sme este viacej posilnili toto nase rozhodnutie, osozi pozriet sa aj do strasnej priepasti zloby, ktoru v sebe skryva protiva nasho urcenia- hriech, zrieknutie sa ciela, vypovedanie sluzby Bohu. Pohlad nas presvedci, ze hriech je najvacsim zlom, ake moze cloveka zastihnut. Preniknuti touto myslienkou, vynysnazime sa zo vsetkych sil chranit pred hriechom, ale aj tych co su nam zvereni. O to viac dnes, ked svet sa zahrava z hriechom a poklada ho za lahko odpustitelnu slabost, ci bagatel.
Zacneme teda rad rozjimani, ktorych ovocim je poznanie zloby hriechu, ale aj uznanie, ze sme sa dopustali tazkych hriechov, co zas musi v nas vzbudit spasitelne zahanbenie, srdecnu lutost a pevne predsavzatie neoddat sa mu uz za nic na svete.
Zacnime uvazovat nad nasledkami tazkeho hriechu u inych.
Vidme- hriech anjelov, hriech prarodicov, hriech tych mnohych co menej zhresili ako ja.
Hriech anjelov- na pociatku stvoril Boh velky pocet anjelov, vznesenych duchov, ovela dokonalejsich ako sme my ubohe stvorenia. Boli vyzbrojenymi vsetkymi darmi prirody a milosti. Co sa stalo? Mnohi z nich, zaslepeni svojimi vysadami, vzopreli sa proti svojmu Panovi a Tvorcovi a zhresili. A aky bol nasledok? "Boh neodpustil hriesnym anjelom, ale povrazmi mrakoty stiahnutych do pekla dal mucit a podrzat na sud" (2Pt 2,4).Zamysli a uvazuj:
1, Kto rozsudil tak a potrestal? Boh, ktory sice moze odmenovat nad nase zasluhy, ale nemoze trestat nad nase viny. On ktory celkom nestranne sudi, neprenahluje sa, ale vsetko riesi s pokojnou rozvahou.
2, Koho Boh tak rozsudil a potrestal? Anjelov. Nebral ohlad ani na vznesenost ich prirodzenosti a hodnosti, ani ich velky ich pocet.
3, Preco ich tak potrestal? Pre jediny hriech.
4, A ako ich potrestal? Bezodkladne, Nedal im cas na obratenie a pokanie. Boh neodpustil hriesnym anjelom, ktori ani nevideli predtym odstrasujuci priklad jeho trestajucej spravodlivosti.
5, Aky trest uvalil na nich? Priam strasny, lebo ich vykazal z neba. Bozsky Spasitel hovori: "videl som satana ako blesk padnut z neba" (Lk 10, 18) Boli uvrhnuti do pekelneho vazenia, odsudeni do ohna a to naveky.
Co teraz ty na to dusa moja? Co bude so mnou? Ved nie som anjel a nie raz, ale dva razy, desat raz, ba este viac som zhresil? Co ocakava mna, ktory som predsa poznal zo zjavenia prisnost spravodliveho trestu a ktoremu Boh uz tak casto bol odpustil? Ako obstojim, ktory som znova a znova rusil dane slovo a predsavzatie, hoci som opatovne slubil napravu?
No mna predsa Boh usetril a musim doznat: "Milosrdenstvo Panovo, ze sme celkom nezahynuli" (Nar. 3, 22)
Hriech prvych rodicov.
1, Predsavme si ich stastne postavenie v raji, telom i dusou boli priamym dielom Bozim. (dnes sa siria bludy kadejake evolucie a hluposti... dajme si bacha, aby nas nenakazili nejakymi pavedeckymi hlupostami, ci servilitou sme take nieco nezozrali... v konecnom dosledku to nasepkava Had)
Boli dokonali, vyzbrojeni vsetkymi prirodzenymi a nadprirodzenymi darmi. Neboli pod mocou smrti a nezriadenej ziadostivosti, boli nepristupni bolestiam a chorobam, nestarali sa o pokrm, zili v rozkosnej zahrade, ktora im poskytovala vsetky myslitelne radosti, boli obdareni bystrym rozumom a bohatymi vedomostami. Sam Boh ich prijal za svoje dietky a dedicov neba. Ich stastie bolo uplne.
A prave to im zavideli padli duchovia. Satan chcel aby boli ucastni jeho padu a tym aj jeho nestastia.
2, On zviedol Evu, aby prestupila prikaz Bozi a Eva svojho muza. Hriech bol spachany.
3, uvaz teraz nasledky hriechu a trest, ktory je s nimi spojeny. Stratena je milost, stratene je detstvo Bozie.
Ziadostivost sa prebudila a legia nezriadenych neklonnosti vzburila sa proti panstvu rozumu. Smrt vitazi a nasledok hriechu smrt a s nou cely rad chorob a bolesti. Splnuje sa strasny ortiel: "V ktorykolvek den by si z neho jedol, smrtou zomries"(Mojz 2,17). Z raja vyhnani musia sa oddat tvrdym pracam "v pote tvare budes jest chlieb svoj"... a to po starocia "kym sa nevratis do zeme odkial si bol vzaty" (1Mojz. 3, 19) A po smrti smutny vyhlad na vecnost, vytvorenie z nadprirodzenej vecnej blazenosti a ucast na smutnom osude padlych duchov.
Tym vsak nie su vyceprane nasledky padu prvych rodicov. Tie nasledky presli na ich deti... ba na cele ludske pokolenie. Pre tento hriech umieraju miliony ludi, tento hriech je hlavnym korenom vsetkej biedy v ktorej vazi ludstvo...
Pozri si letmo vsetku biedu a poznaj cim musi byt v ociach Bozich hriech, ktory vzbudil taky hnev a vzapati mal tak hrozne tresty pre cele ludstvo...Ako teda obstojim ja, ktory som sa tak casto prehresoval, hoci som poznal zo zjavenia prisnost trestov Bozich. Ci ma nema pojat spasitelna bazen a zahanbenie, ked si uvedomim mnozstvo hriechov pred spravodlivym a vsevediacim Sudcom Bozim? Co si mam teraz mysliet o hriechu? Ako mi treba dakovat Bohu!!! Ano, len jeho milosrdenstvu mozem dakovat, ze nie som zatrateny.(dedicny hriech oznacujeme ako hlavny no no nie jediny koren bied ktora gniavi cele ludske pokolenie, nemozno popierat ze velka cast biedy je nasledok aj osobnych hriechov, ktore vsak nemaju nevyhnutny suvis s dedicnym hriechom...nasledok je poena damni, nie vsak poena sensu, ktore je nasledok osobneho hriechu, ktore ludia pachaju dobrovolne okrem dedicneho hriechu...)
Spomen si na hriechy tych mnohych, co uz tam v pekle trpia a mozno aj menej zhresili ako ty, alebo nedostali tolko milosti ako ty. Co som si zasluzil? Co mozem ocakavat? "Milosrdenstvo Panovo, ze sme celkom nezahynuli"
Toto je napomenutim pre mna, aby som nazeral na hriech ako nan nazera Boh a aby som ho pokladal za najvacsie zlo, ake moze cloveka postihnut.
Nakoniec pod na Kalvariu a pozri na Ukrizovaneho a pytaj sa: Preco sa tak hlboko uponizil? preco tolko trpi? Pre tvoje hriechy, znie odpoved z kriza. Cim je teda hriech? Ake bolestne to povedomie, ze som prispel svojimi hriechmi ku krutym mukam svojho nevinneho Vykupitela...Co chcem urobit, pre draheho Vykupitela? Budem nenavidiet a zosklivim si kazdy hriech, ktory ho pribil na kriz. Zo srdca budem lutovat a vsemozne sa ho chranit... |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 11 máj 2022 : 11:56:59
|
Rozjimanie: O vlastnych hriechoch.
Spasitelnou hrozou dojati sme uz videli, ako Boh pre tazky hriech inych potrestal a akym velkym zlom je tazky hriech.
Pozrime teraz na seba a skumajme, ci sme sa ho dopustili, ake smutne nasledky mal a ako mame vsetko vynalozit, aby sme sa ho zbavili a v buducnosti sa mu vyhybali. Radsej umriet ako zhresit, ma byt nasim heslom!
Prosme o hlboku skrusenost a srdecnu lutost pri spomienke na svoje hriechy..."nech tecu potoky slz z mojim oci, pretoze som nezachoval Tvoj zakon"(Z 118, 136)
Prosme o osvietenie " kolko mam nepravosti a hriechov, ukaz mi moje neslachetnosti a previnenia"(Job 13,23) Pozrime aspon letmo na uplynuli zivot, aby sme ss presvedcili o svojej hriesnosti, o tomto dusevnom malomocenstve pred Bohom a svatymi.
Bez toho aby sme sa pustali do podrobneho spytovania svedomia, prebehnime 10, 20, 40 ba este viac rokov, ktore sme doteraz prezili. Sotva najdeme jeden bez tazkeho hriechu. Vsimnime si pat zmyslov a schopnosti ducha, vsetky boli znesvatene a odtiahnute od sluzby Bohu. Kolkoraz som sa previnil ocami, usami, jazykom, svojhlavostou, sebalaskou, ziskuchtivostou... spomeneme si prikazanie Bozie, Cirkevne...spomenme na povinnosti stavu...na verejne a skryte miesta kde sme sa zdrziavali, ktore sme hriechmi znesvatili... nezabudnime na osoby, proti ktorym sme sa prehresili...myslienkami, slovami, skutkami. Nezabudnime ktorych sme priviedli k hriechu pohorsenim a zlym prikladom...Takyto kratky prehlad je uzitocny, zobudza nas z hriesneho spanku, vytrhne nas z nedbanlivosti, ktorej sa oddavame, ukazuje nakolko sme odbocili zo spravnej cesty. Pripomina nam previnenia, ktorych sme s dopustili voci Bohu, nuti nas na spiatocnu cestu s marnotratnym synom a k pokaniu..."zbludil som ako stratena ovca, hladaj sluzobnika svojho"(Z 118,176)
Nazrime do hlbokej priepasti, ktoru skryva hriech.
Priepast skaredeho nevdaku, priepast hroznej biedy, priepast hanebnej zloby.
Priepast skaredeho nevdaku. Ved co clovek robi?
a, odplaca sa zlym za dobre. Namiesto dakovania za nespocitatelne dobrodenia, uraza a pohrda jeho volou.
Slovami Mojzisovymi " Tak sa odplacas Bohu, hlupy a zaslepeny narod? Ci nie je tvojim Otcom, ktory ta prijal za dedica, ktory ta stvoril... Boha, ktory ta zrodil, si opustil a zabudol si svojho Pana a Tvorcu.(2 Mojz 32,6n)
b, no este ohavnejsi je nevdak hriesnika, lebo zneuziva dobrodenia Bozie na urazanie svojho dobrodincu.
Ved cimze hresi? Tymi ocami, ktore mu Boh daroval, tymi usami, ktore mu otvoril, tam jazykom, ktory mu rozviazal, tymi silami a schopnostami a prostriedkami, ktore ma od neho.
c, tento nevdak sa stupnuje, lebo clovek uraza Boha vo chvili, ked ho zahrnuje dobrodeniami a pripravuje mu nove. Ved prave ked hresime udrzuje nas pri zivote, dava zdravie, telesne a dusevne sily, chrani ho pred nebeskymi mocnostami, ktore by lahko mohli pomstit urazku Pana a Boha na nas ubohych stvoreniach. Mysli na to, aby nas priviedol k lepsiemu zmyslaniu, k lutosti, obrateniu a urobil nas zas ucastnymi vecnej blazenosti...
Ked smyrniansky biskup sv. Polykarp, bol nuteny aby zaprel vieru tak odpovedal "osemdesiatsest rokov sluzim Panovi a nic zleho mi neurobil, ako by som teraz mohol vykonat a ruhat sa kralovi, ktory ma vykupil?"
Pekne slova, ktore si mame opakovat, ked nas pokusaju na hriech naruzivost, svet a zly duch.
Priepast hroznej biedy.
a, doteraz bola dusa nasledkom posvacujucej milosti, po krste, nevinna, pekna, bola predmetom zaluby Bozej a nebeskeho dvoranstva. Ziaril v nej jasny obraz Bozi a celeho nebeskeho dvoranstva, skvely sa rysy podobnosti s tym "ktory je spanilejsi postavou nad synov ludskych"(Z 44,3)
A teraz? Aka je dusa oskliva v ociach Bozich a svatych. Niet choroby, ktora by znetvorila cloveka ako hriech. Keby v tomto stave odisla zo sveta, musela by pocut "vzdial sa odo mna zloreceny" (Mt 25, 41)
doteraz v nevinnosti, dieta Bozie, chram Ducha Svateho, brat Jezisa Krista, stava sa otrokom zleho ducha, dietatom diabla...
c, pred hriechom bohaty na milosti a zasluhy, pretoze vsetko dobro ktore konal ma zasluhu pre vecnost...a teraz stratene...o hriesnikovi platia slova "hovoris, som bohaty, mam hojnost, nic mi nechybuje. A nevies ze si biedny, ubohy, chudobny, slepy, nahy" (Zjv 3,17)
d, pred hriechom zil zivotom nadprirodzenym, zivotom milosti. Hriech ho olupuje o tento zivot, zomiera.
Tazky hriech v raji nevinnej duse... ako ostrov kde sa prehnala vichrica...
Hovorme spolu s Jeremiasom, ktory plakal na rozvalinami Jeruzalema " Jeruzalem, Jeruzalem- dusa moja- obrat sa k Panu Bohu svojmu"
Tazky hriech ma v sebe i priepast hanebnej zloby.
Ved coze je hriech? Urazka Boha! malo slov, ale co obsahuju!!! Zloba urazky zavisi predovsetkym od rozdielu medzi urazenym a urazatelom. Nuz a kto je Boh a kto som ja? nula, zrnko piesku, kvapkou v mori... nic, uboha bytost.
A ja taka malicka bytost odvazila som sa povedat Bohu - nebudem sluzit!!!
b, k tejto zlobe sa pridruzuje aj opovazlivost, ved ci nie je opovazlive hresit v pritomnosti Boha, pred jeho ocami? Deti prestupuju prikazy rodicov za ich chrbtom, nie tak hriesnik, uraza Boha priamo v jeho pritomnosti!!!
c, hriesnik sa sprava bezocivo, lebo odvazuje sa urazat toho, od ktoreho zavisi zivot smrt, peklo...
Ovocim rozjimania nech je "zmiluj sa nad mojou dusou, aby si sa zalubil Bohu" (Sir 30, 24)
A predovsetkym nech lutost naplni nase srdce v povedomi nasich hriechov.
S lutostou nech je spojene silne predsavzatie, za nijaku cenu sa nedopustit uz tazkeho hriechu. "prisahal som a zaumienil, ze budem zachovavat Tvoje spravodlive sudy" (Z 118,106) "Premyslal som o Tvojich cestach a obratil som nohy svoje k Tvojim svedectvam" (Z118,59) Obratim sa so skrusenostou na milosrdneho Boha: Jezisu moj, milosrdenstvo! Najsvatejsie srdce Jezisovo, zmiluj sa nado mnou! |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 11 máj 2022 : 15:13:25
|
Duchovne citanie: Chranme sa vsednych hriechov a kazdodennych chyb.
Ak to myslime vazne so svojim predsavzatim, vyhybat sa tazkemu hriechu, nase predsavzatie musi sa rozprestierat aj na vsedne hriechy. Sotva by bolo mozne, bez tohto predsavzatia, navzdy sa uchranit pred tazkym hriechom.
Aby sme vsak neziadali vela azda i nemoznost, treb pripomenut dolezity rozdiel. Su totiz vsedne hriechy, ktorych sa dopustame rozmyslene a s plnym vedomim napr. umyselna mala loz, ine vsedne hriechy su chyby, ktore pochadzaju skor zo slabosti, z prenahlenia, z neopatrnosti, z ludskej krehkosti napr. roztrzitost v modlitbe, nahla netrpezlivost v rozlicnych neprijemnostiach. Takym mozeme sa s milostou bozou vyhnut a aj na ne sa musi rozprestierat nase predsavzatie. Slabosti nebudeme sa moct nikdy celkom vyhnut bez osobitej vysady ako to bolo u Matky Bozej (podla ucenia svatosvateho snemu v Tridente). Boh ich pripusta pre nase uponizenie, aby nas vzdy udrzoval v cinnej horlivosti. Aj ked sa nemozeme slabostiam celkom vyhnut, predsa nesmieme ostat voci nim lahostajni a musime sa usilovat zmiernit ich pocet. Ved ani prachu sa nemozeme celkom zbavit, ale predsa ho utierame...
Chcem sa teda bedlivo vyhybat umyselnemu vsednemu hriechu a pousilujem sa podla svojich sil (a samozrejme za pomoci Bozej) zmiernit svoje denne chyby a nedokonalosti.
Aby sme sa ucinne odusevnili a povzbudili k spasitelnemu rozhodnutiu vidme:
1, ake mnozstvo vsednych hriechov a chyb sa pomaly vkrada do nasej duse.
2, ake zlo oni predstavuju
Aby sme aspon letmo prezreli ich mnozstvo, rozpomenme sa na roky, co sme prezili. Sotva najdeme vo svojom zivote den, ktory by sme bezuhonne skoncili. Prejdime miesta, na ktorych sme sa zdrziavali, vsimnime osoby, s ktorymi sme sa stykali, zmysly tela a dusevne schopnosti, ktore sme znesvatili, povinnosti, ktore sme zanedbali, milosti ktore sme zneuzili, zle priklady ktore sme dali slovom, skutkom atd. Veru viac je ich ako vlasov na hlave a Cirkev ma pravdu, ked kaze knazom, aby svatu omsu obetovali pre " pro innumerabilis peccatis et offensionibus at negligentiis... za nespocetne hriechy, urazky a zanedbavania" Tento prehlad mozeme porovnat s telesnym ociam. Cim bystrejsie je oko, tym viac skrvn a prachu vidi, ktore by slabe oko sotva spozorovalo. A ked slnecny luc prenika do tmavej miestnosti, vidime vo vzduchu hemzit sa prach, hoci inac by sme mysleli, ze tam nic nie je.
To som zazil aj ja, ked clovek si dlhodobo robi spytovanie svedomia, tym viac vidi aj veci niekedy z detstva... Takto chapeme preco bystrozraki a duchom bozim osvieteni svatci tak vyrecnymi slovami vyznavali svoju hriesnost, hoci ini videli a obdivovali v nich iba cnosti a preco mnohi z nich sa denne spovedavali.
Tento pohlad na nasu hriesnost nesmie nas zronit, nesmieme zmalomyselniet- i keby sa nam ukazala v akomkolvek nemilom a nepeknom svetle, ba naopak ma nas prebudit a povzbudit k spasitelnemu zahanbeniu sa nad sebou a k pokore.
Nech nas nabada tento pohlad, aby sme v skrusenej spovedi znovu sa ocistili, aby sme horlivejsie vyuzivali posobive prostriedky, ktorymi by sme sa celkom vyhli dobrovolnym hriechom, pocet dennych chyb a slabosti zmensovali a tak sa cistym srdcom pacili Panovi.
Ja mam taku skusenost, ked som prvy krat isiel - po mnohych rokoch a obrateni, tak proste som plakal ako zelva... i ked nie som nejaky placlivy... no ale muselo to prist.
Uvazme ake zlo je vsedny hriech. Zloba spociva v tom ze aj on je urazkou Boha. Boh je nekonecne velky a preto aj nepatrna urazka tejto nekonecnej velebnosti je velkym zlom. Aku jemnocitnu pozornost musime venovat tomu, ktoreho mame milovat z celeho srdcam zo vsetkych sil... (Mt 22,37)... lebo sam je nekonecne dobro, suhrn vsetkej dokonalosti a krasy!
2, Vsedny hriech je skvrnou na dusi. Spravodlivy je ozdobeny nadhernym ruchom posvacujucej milosti, jeho dusa ziari obrazom bozim. Aka je dusa pred pohladom Bozim, ked ma skvrny vsedneho hriechu.
Svate duse, ktore zomieraju s tymito hriechami, tak sa hanbia za ne, ze sa sami vrhaju na dno ocistca, zriekaju sa docastne pohladu na Boha, aby takto najprv ocistene mohly potom vojst do nebeskych stankov. Teda velkym zlom je i vsedny hriech!
3, zloba vsedneho hriechu sa prejavuje vlastne v tom, ze je cestou k smrtelnemu hriechu. Spravodlivi obycajne neupadaju naraz a rychlo do tazkych hriechov, ale pomalicky. Zacina to lahkym hriechom, zahravanim... tymto popustaju sa uzdy zlym naklonnostiam, ktore opatovnym povolovanim silneju. Citlivost svedomia sa straca. Zrazu strhne sa burka, vyskytne sa vabiva prilezitost ku hriechu. Prvsimi porazkami vola ja zoslabena, citlivost svedomia otupena... povoluje pokuseniu - nastava pad. Takto moze aj knaz upadnut do tazkeho hriechu proti cistote. Zacina to zartami, neznostou, dovernostou, klzkym citanim a pohladmi na mravne chybne obrazy. Jemnost svedomia sa otupuje- a hriech coskoro sa prikradne.
Ked je nase predsavzatie chranit sa tazkeho hriechu skutocne vazne, musi s nim byt spojene aj rozhodnutie nezahravat si ani s lahkymi.
4, ze je lahky hriech v ociach Bozich nie malym zlom, vidime aj s trestov, ktorymi Boh uz tu na zemi a este viac na druhom svete citelne tresce duse, ktore inak miluje. Napr. Mojzis bol vytvoreny zo zaslubenej zeme, pre nedoveru. Oza sa iba dotkol archy z neopatrnosti...Kto opise ocistcove muky, ktormi Boh tresce na druhom svete aj najmensie hriechy, ktore neboli odpykane na tomto svete? Kolko milosti odnima Boh svojim sluzobnikom za trest, ze lahkomyselne sa dopustali dobrovolnych chyb. Ked si chceme ziskat bohate milosti aj na osoh inych, dbajme uzkostlivo o to, aby sme lahkymi hriechmi pozehnanie Bozie nepremrhali. Pozrime na svatcov, ktori usilovali vyhybat aj tienu hriechu. Preto usilujme sa udrzat si citlive svedomie, ktore s laka aj lahkeho hriechu.
Este nieco o pricinach lahkych hriechov a chyb a prostriedkami, ako sa celkom ubranit umyselnym hriechom a zmensit pocet chyb a nedokonalosti.
Iste je, ze prvou pricinou je vlaznost. Ked nas opanuje, vsedne hriechy budu rast ako huby po dazdi. Liekom proti nej je horlivost. O com svedci skusenost, ked sme roznieteni horlivostou, stratia sa ako hmly pred slnkom.
Druhou pricinou je nedostatok bdelosti a umrtvovania zmyslov. Ked nedrzime zmysly na uzde, vnikne do nas svetsky duch, pride rozptylenie kazdeho druhu a s nim pokusenia. Beztak slaby duch tymto omameny lahko sa da strhnut.
Tretou pricinou je namyslenost. Kto precenuje svoje sily privela si trufa. Menej dava pozor na nebezpecenstvo, este menej sa vyhyba prilezitostiam... a Pan to tym skor pripusti, cim viac si na sebe zakladame, cim viac sa vynasame nad inych. Pycha predchadza pad. Asketi podavaju nazorne a priliehave prirovnania...ten kto kraca po klzkej a nebezpecnej cesta a nesie hlavu hore, lahko sa potkne a vyboci."prv nez som bol pokoreny, zhresil som" (Z 118, 67)
Ked teda vazne berieme predsavzatie chranit sa tazkeho hriechu, zacnime s rozhodnostou boj so vsednym hriechom.
Nepokladajme ho za male zlo, s ktorym sa mozno zahravat.
Budme vzdy horlivi, bedlime nad zmyslami a rozlicnymi prilezitostami k hriechu. Netrufajme si vela, budme skromni, pokorni a tak s pomocou Bozou celkom sa vyhneme umyselnym vsednym hriechom a podari sa nam znacne obmedzit prach ludskych krehkosti, nakolko je to nam ubohym mozne a povedieme bezuhonny zivot. Len odvahu a doveru!!! |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 12 máj 2022 : 10:48:19
|
Cim viac sme prenikmuti zlobou hriechu a vedomim, ze sme sa tazko previnili, tym viac musime podniknut vsetko mozne (teraz aj nemozne) aby sme sa s Bohom zmierili. Co je na to potrebne? Vystizne to ucia teologovia:
Contritio cordis- skrusenost srdca
conffesio oris- vyznanie ustami
satisfactio operis- zadostucinenenie skutkom.
Skrusenost srdca- ak chceme dosiahnut odpustenie hriechov, predovsetkym je potrebna skrusenost srdca a mysle. Bez nej nepomoze ziadna spoved ani skutky pokania. Ak ju mame casto dostacuje na odpustenie vsetkych hriechov aj bez spovede a skutkov pokania. Tridentsky snem uci, ze lutost bola vzdy potrebna na odpustenie hriechov. Rozoznavame dvojaku lutost: dokonalu, ktora prameni z cistej lasky k Bohu a nedokonalu, ktorej motiv alebo pohnutka je nizsia.
My sa poznazime vzbudit si dokonalu lutost. Pouvazujme o ucinkoch:
1, stiera vsetky tazke hriechy, aj keby ich pocet bol hocako velky. Stiera ich v okamihu, ako dosahuje dokonalost. Ked David zo srdca vyriekol "peccavi Domino- zhresil som proti Panovi" (2Kral 12, 13), pocul z ust Natana: "Pan odpusta tvoj hriech".
A Pan uistuje hriesnika ustami proroka Ezechiela: Bezboznost bezbozneho, neuskodi mu v ten den, ktorykolvek sa obrati od bezboznosti svojej". Ano dokonala lutost nielen zotrie hriech, ale ak je naozaj srdecna, i casne tresty, ktore po odpusteni viny a vecneho trestu si treba odpykat. (to vieme, ze pocitacka hriechov a trestov pri nas nabieha prakticky hned, po "vynulovani")
V tomto pripade dosahuje ucinok krstu, stava sa druhym krstom. Aby vsak mala taky ucinok, musi byt nadprirozena, vseobecna t.j musi sa rozprestierat na vsetky tazke hriechy, musi byt spojena s uprimnym pradsavzatim chranit sa vsetkych tazkych hriechov a volou prijat sviatost (krstu alebo) pokania.(to teraz stale zijem s touto volou)
2, Znamky opravdivej lutosti. Niekedy moze nas znepokojovat ci skutocne som si vzbudil opravdivu lutost. (alebo mame aj Bohom dopustene skrupule co bezne u zabordelencov zazivam)
Zodpoviem si tri otazky:
a, je mi to lahostajne a som spokojny, ze som sa dopustil toho a onoho hriechu? Ak poviem nie, ba mrzi ma to, hla znak lutosti.
b, preco mi je nemile, ze som sa tak previnil? lebo mily Boh nie je so mnou spokojny, lebo som urazil svojho najvacsieho a najlepsieho dobrodinca, svojho laskaveho Otca, laskave Srdce Jezisovo, bol som proti nemu tak nevdacny! hla znamka dobrej lutosti.
c, dopustim sa tychto hriechov celkom dobrovolne a vedome? Nie, nikdy to uz neurobim, aby som sa toho dopustil s plnym vedomim! To su znamky pravej lutosti.
Ci tato lutost je dokonala, zavisi od pohnutky. Tato pohnutka musi obsahovat dokonalu lasku, ktorou Boha milujeme pre Neho sameho.
3,cvicenie v dokonalej lutosti! Zastup bohoslovcov nevstivil raz v Rime pobozneho a uceneho kardinala Franzelina.
Pri rozluckeo odporucal im, aby casto vzbudzovali dokonalu lutost, sucastne ich napomenul, aby pobadali k nej veriacich z kazatelnic, spovedelnic, ked raz budu v duchovnej sprave.
Pricinou je nebezpecenstvo smrti, ktoremu sme tak lahko a nepredvidatelne vystaveni v zemetraseniach, v zrazkach na zeleznici, alebo zakernych chorobach... (teraz viem ze dovody sa zmnozili)
Vtedy obycajne niet po ruke knaza a jedinou zachranou moze byt iba dokonala lutost. (pozname to dnes, ked pravdolaskari sa idu dotrhat aby zachranili "najvyssiu hodnotu" a na tu skutocne najvyssiu sa nemysli...)Ked sa v nej castejsie budeme cvicit, lahko ju vzbudime a zaistime si spasu duse (ultra najvyssej hodnoty). Keby sme sa necvicievali, lahko na nu zabudneme v zmatku a v smrtelnej uzkosti. (ja si samozrejme zelam nezomriet nahle a nepredvidane a aj "fullservis" sviatostny... ale diabolska doba je a nic nie je iste, len doverovat Bohu, ze sa postara o potrebne... vsak vieme aj svatci umierali opusteni napr Frantisek Xaversky, kde Boh uznal, ze nie su potrebne posledne sviatosti... ci casto myslim na sv.Pavla pustovnika, ktory zil mimo pastoracneho a sviatostneho vplyvu Cirkvi... je to vynimocne, ale mozne... nikdy, nikomu Boh neslubil sviatosti, ze budu vzdy a za kazdych okolnosti...)
Vyznanie ust. Velmi tazko padne zmyselnemu cloveku vyznat svoje hriechy, najma tazke a tajne. Pripomenme si vyhody:
1, je sviatostou, ktoru obdaril Bozsky Spasitel milostami, preto ako pramen milosti nesmieme zanedbavat. (mame moralnu povinnost vzdy prijat kazdu sviatost, ked dostaneme tu milost ze je k dispozicii)
2, podoba sa kupelu, v ktorom sa mozeme ocistit od skvrn hriechu... mame sa radovat ze ocisteni mozeme sa zjavit pred Bozim okom.
3, skrusena spoved prinasa pokoj do srdca tyraneho hryzenim svedomia, preto sme po dobrej spovedi taki uspokojeni (mozem potvrdit z vlastnej skusenosti) Kardinal Mermilod, hovoril hanobitelom nabozenstva, ze ludia vymysleli na parne kotle poistne ventily, ktore prepustaju pretlak...ked to vo vnutri vrie od tazkych hriechov, otvorme tieto "poistne ventily", lebo sa otvoria same a ...Raz povedal niekto spovednikovi, po skrusenej spovedi: Ani za tisic zlatych by som nezamenil pokoj, ktory pocitujem... a toto potvrdia aj ini, ktori si odbavili dobru sv. spoved.
4, svata spoved je najvhodnejsim zadostucinenim, aku len mozeme Panu Bohu priniest za spachane hriechy. Lebo hriech ma v sebe dvojake zlo- pychu a neposlusnost. Pychu zmierime pokorou, ked v skrusenej spovedi vyznavane svoje hriechy a neposlusnost poddajnostou, ked sa podrobujeme rozsudku zastupcu bozieho (svata spoved je sudny proces, nie ako niekde nejaky preceda iba prosi boha aby hriesnikovi odpustil... ako nejaka svatenina bez knazskej moci!!!)
5, podla ucenia sv. Pavla skrusenou spovedou mozeme zmiernit aj ostrie prisneho sudu: "Keby sme sami seba sudili, zaiste neboli by sme sudeni"(1Kor 11, 31) Cim skrusenejsie, uprimnejsie a prisnejsie vyzneje nasa spoved, tam milostivejsi bude voci nam prisny sudca. Ci to nie je velka vyhoda spovede.
6, spoved nas casto nuti vstupit do seba, od coho casto zavisi obratenie ako u marnotratneho syna... "vstupil do seba a povedal...vstanem a pojdem k svojmu otcovi" Ked vstupime do seba pozname svoj smutny stav, prideme na priciny a pohnutky hriechu...musime uprimne lutovat, kedze len s lutostou spojena spoved nam moze pomoct, musime mysliet na prostriedky ako sa polepsit, robit si predsavzatie, ze sa budeme chranit prlezitosti hriechu... to su vsetko veci, ktore by hriesnik vo svoje nedbanlivosti zabudol, keby ho spovedna povinnost nepobadala k tomu...
7, svata spved nuti nas na mnohe dobre a pre spasu potrebne skutky. Napr. nuti nas vratit nepravom nadobudnuty majetok, zanechat nepriatelstva, odstranit pohorsenia, vyhybat sa hriesnym znamostiam atd.
Rozoznavame generalnu spoved, opatovaciu spoved, obycajnu spoved, ktoru odbavujeme po osmych alebo strnastich dnoch.
Generalna spoved je potrebna vtedy, ked predosle spovede boli pre nejaku pricinu neplatne. Odporuca sa najma pri zmenach zivotneho vyznamu... napr. ak po vlaznom, lahkomyselnom zivote chceme viest skutocne krestansky, horlivy zivot, venovat sa duchovnemu povolaniu, alebo vstupit do manzelstva.
Obycajne nie je radno znova opakovat generalnu spoved, predsa velmi sa odporuca opakovacia spoved od poslednej generalnej...najma duchovnych cviceniach... S tymto spojeny prehlad o dlhsich casovych usekoch, jedneho alebo viac rokov vzbudzuje vrucnejsiu lutostm, prebudza zivsiu tuzbu po naprave a zahanbenie pred nekonecne velkym Bohom, ze som zil doteraz vlaznym zivotom. Takto spoved zaistuje bohatsie milosti, pretoze je spojena s vacsim zahanbenim. Vzrasta laska, lebo vidime kolko nam Boh opustil a ako ochotne odpusta. Prinasa uspokojenie pre hodinu smrti...
Este niekolko poznamok k samotnej svatej spovedi.
a, pristupujem s istou radostnou tuzbou ku svatej spovedi, nie strachom, akoby nasilu, pamatajuc na velke vyhody.
b, vzyvajme Ducha Svateho tym vrucnejsie, cim dlhsie je obdobie z ktoreho sa chceme spovedat.
c, spytujme pokojne a po poriadku svedomie...
d, nezabudnime lutost, ktora ak je mozne je dokonala.
e, ked som si vzbudil lutost a predsavzatie, pristupim ku spovedi. Spoved nech je jasna a zretelna, strucna a jadrna, skrusena a pokorna. Kajucnik ochotne ma prijat co mu nariaduje alebo odporuca zastupca Jezisa Krista.
Kto je navyknuty ako v modernistickej "spovedi" kecat o vsetkom moznom, nech rychlo zabudne...
Zadostucinenie skutkom nabuduce... |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 12 máj 2022 : 13:30:47
|
Rozjimanie: O pekle
Aby nase presvedcenie, ze tazky hriech je najvacsim zlom, ktore moze cloveka zastihnut, bolo pevnejsie nezrime do strasnej priepasti pekelnej, do ktorej vrha hriesnika neodpusteny smrtelny hriech. Zmyselnost ludska, hrozi sarozjimania o pekle. (aj pravdolaskari by skripali zubami, ozveny toho co tam je naveky) Ale je velmi uzitocne a spasitelne a cim castejsie zostupujeme don vo svojich myslienkach, za pozemskeho zivota, tym istejsie mu unikneme po smrti.(tiez novodobi pavedci psychosski by protestovali, ze to sposobuje traumu a pod hluposti)"Pamataj na posledne veci a naveky nezhresis"(Sir 7,40)
Z tohto rozjimania pozname jasne a zretelne ako sudi Boh o tazkom hriechu a podla toho i my si utvarame usudok o nom.
Nech nas naplni toto rozjimanie svatou baznou a prosme "Prenikni svojou baznou moje telo, lebo sa bojim Tvojich sudov" (Z118, 120)
Ano mozu prist chvile ked laska, horlivost ochabne, pokusenia sa stupnuju, zvadzanie a prilezitost ku hriechu su prilis vabive, ked iba strach pred peklom vladze ma zdrzat od hriechu. Dolezite je aj pre knazov, aby sa v nich vzbudila horlivost o duse.
(pozname modernisticke kazania o prazdnom pekle a podobne hluposti... vieme kto ich hovori- had)
Pristupme teda blizsie k priepasti pekelnej, pozrime na nestastnikov co v nej uz trpia. Presvecme sa piatimi zmyslami, ze onen bohac v znamom podobenstve, pravom oznacoval peklo ako miesto muk.
1, pouzime najprv zrak. Co vidime?
a, Tmu, hoci je v pekle ohen, ten nesvieti, lebo tam niet nicoho, co by lahodilo... ako v nebi panuje len blazenost, tak v pekle bolest, smutok, utrpenie.
b, co vidi sam nestastnik? Nikdy neuzrie priatelsku tvar, nikde vyraz sucitu, nikde sustrastny pohlad, ktory v krusnych bolestiach tak ulavuje.
c, koho tam vidime? vyvrhelov ludstva, opilcov, podvodnikov, vrahov, zlocincov kazdeho druhu. Aka spolocnost! Ake pokorujuce spolubyvanie je to ak napr. hriesnik bol slachtickeho povodu, zvyknuty na vznesenu spolocnost, alebo knazom. Teraz sa musi stykat s padlymi duchmi, s diablami, najpodlejsimi bytostami. "hrozne je padnut do ruk ziveho Boha" (Zid 10,31)
2, pouzime sluch. Co pocujeme?
a, iba stenanie, bedakanie, kvilenie. Predstav si bojiste plne ranenych. Az do spiku kosti prenika stenanie a vzdychanie nestastnikov...lezia vo vlastnej krvi, hoci upenlivo prosia o pomoc vo svojich hroznych bolestiach.
b, co pocujeme este? volanie o pomoc- ale marne! Niet nikoho kto by ho pocul, kto by sa zmiloval. Boh, ktory je, za tuzemskeho zivota ku hriesnikovi nekonecne milosrdny, je teraz neuprosny, neda sa obmakcit a to - naveky.
Maria Matka milosrdenstva, vsetci anjeli a svati, pribuzni a znami v nebi, ani oni nepocuju. Ako polozenie nestastneho turistu, ktory padol do priepasti a lezi tam bez pomoci so zlamanymi udmi. Vola o pomoc vo dne v noci, ale niet nikoho kto by pocul volanie. Vo svojej biede zahynie. Len slaby obraz zatrateneho!
c, co pocuje dalej? Najdojimavejsie prosby o vyslobodenie, najkrajsie sluby, ak budu vyslysani. A bezutesnu odpoved: neskoro, neskoro! Mal si dost casu a prilezitosti, varoval som, volal, vzyval- a nepocuvol si. "Volal som a vy ste sa mi protivili, vystieral ruku a nikto neuprel zrak na nu, Pohrdali ste kazdou mojou radou a nedbali ste o moje dohovarania. Preto aj ja sa budem smiat s vasho zahynutia a budem sa vam posmievat, ked vas to postihne...vtedy budu volat na mna, ale ja nepocujem... nenavideli ste moju bazen a tupili vsetky moje karhania" (prisl 1, 24nn)
d, co pocujeme? Hrozne slova rozhnevaneho Sudcu "odidte odo mna zloreceni, do ohna vecneho" a tieto slova ustavicne im budu zniet v usiach.
e, nepocujeme slova utechy, sucitu, ktore miernia i najhroznejsie bolesti.
f, dalej pocujeme vzajomne vycitky, preklinania, slova marneho lutovania.."O my blazni...hla spravodlivi su zaradeni medzi synov Bozich a medzi svatymi je ich miesto! Teda zbludili sme z cesty pravdy a spravodlivosti...vycerpali sme svoje sily na ceste nepravosti a zatratenia... cestu Panovu sme nepoznali. Co nam prospela pycha, co mam pomohlo chvastat sa bohatstvom? Pominulo to vsetko ako tien" (Mudr 5,4 nn)
3, pouzime teraz cuch. Aby sme ho pouzili vhodne, pripomenme si, ze nabozne modlitby a dobre skutky spravodlivych vystupuju do neba in odorem suavitatis, ako lubezna vona a su predmetom zaluby Bozej, hriechy vsak a hriesnici su predmetom osklivosti a odporu Bozieho a to natolko, ze sam dobry Boh s osklivostou sa odvracia od neho a privolava "odid odo mna, zloreceny" Aky ucinok ma kliatby nahnevanej matky, urazeneho otca na nezdarneho syna.
Pomyslime si na Chanana, ktoreho preklial Noe a ako spociva tato kliatba na nestastnej cernosskej rase. (veru uz ich vsade pchaju, lebo sa dobre krizia a plnia potom plany ako uzitocni idioti)
Spomenme si na hroznu kliatbu co zvolali na seba Zidia ked vo svojom sialenstve volali "krv jeho na nas a na nas deti". To bez komentara vsak vidime co doraba babylonska neviestka.
Co teda musi sposobit kliatba rozhnevanej Vsemohucnosti v dusi zatrateneho! A s touto spravodivou kliatbou suhlasia vsetci anjeli, svati, pribuzni a niekdajsi kolegovia co su spaseni a tesia sa vecnej blazenosti. Ake hrozne je povedomie: byt Bohom a svatymi prekliaty, zoskliveny, nenavideny...
4, pouzime teraz chut.
a, Pamatajme na hlad a smad, ktory zatratenych tak muci, ze onen bohac prosil aspon o kvapku vody.
b, ale tento hlad a smad je iba slabym obrazom hladu a smadu duse po pokoji, stasti a blazenosti. Ved pre ne bola stvorena a tym vzdycha a bazi po nich s nodolatelnou tuzbou. No nedosiahne toho nikdy... teda naveky bez ciela, vecne smadny, vecne v temnotach, vecne chudobny, vecne vyobcovany, vecne bez lasky, vecne nestastny- vecne bez Boha...
c, okusme v duchu marnu lutost zatrateneho, vzime sa do stavu svedomia, ktore hryzie a zoziera. Ako ich tryznia, odovodnene vycitky "mea culpa, mea culpa, mea maxima culpa"- lebo svojou vinou som tu na tomto mieste muk.
d, ako ich zoziera zavist a ziarlivost, ked si pomyslia na oslavenych v nebi, rodicov, pribuznych, priatelov atd..na tych ktorymi pohrdali, posmievali sa...teraz su vo vecnej blazenosti, lebo ostali Bohu verni...
5, pouzime teraz hmat.
a, co citia zatrateni? Ohen, ano ohen zapricinuje najvacsie telesne trapenie... "trpim velke muky v tomto plameni" volal bohac v pekle. "kto z nas bude moct obstat pri zozierajucom plameni? Kto bude moct byvat s vecnou palcivostou?" (Iz 33,14)
b, tlaci ich hrozne bremeno vecnosti, keby mal nadej ze raz to pominie, peklo by sa premenilo na ocistec.
c, muky zatrateneho su nielen utrpenim bez konca, baz ulavy a prerusenia, ale i utrpenim bezutesnym. Tu na zemi, aj najvacsie muky mierni myslienky ze to skonci. V pekle prejdu prejdu storocia, tisicrocia- a zacnu odznovu...
Tu na zemi sa mozem potesit pohladom na nebo, ktore si vysluzim svojim utrpenim, mozem sa potesovat aj svojimi bolestami uz tu na zemi si odtrpim ocistec. V pekle takejto utechy niet!! Ako osladzuje tu na zemi aj najtrpkejsie bolesti spomienka na Ukrizovaneho, ktory za mna tolko pretrpel. Podobna spomienka tam dolu uz nema ucinku.
Takto je utrpenie zatrateneho nevyslovne, nekonecne, bezutesne...
Prv nez opustime peklo, pozrime sa este raz nan. Co v nom vidime? Ohen, ktory svieti, zapaluje a zoceluje. Tieto trojake ucinky nech ma rozjimanie o pekelnom ohni. Vo svetle pekelneho ohna mame poznat tazkost hriechu. Ked dobry Boh tak hrozne tresce hriech, zaiste nie je malickost, s ktorou sa mozeme zahravat.
Tento ohen nech zapali v nas srdecnu lasku a najvrucnejsiu vdaku voci Bohu. Ved komuze mam dakovat, ze este netrpim tam dolu, mozno omnoho viac som hresil ako mnohi zatrateni. Len dobrote a milosrdenstvu Boziemu!!!
Nech nas zoceli k trpezlivosti spomienka na pekelny ohen, ktory som si tak casto zasluzil.
Nech ma zoceli aby som v duchu pokania trpezlive znasal kazdy kriz,ktory mi Pan ulozi pre moje hriechy (uz odpustene)na zmierenie
Skoncime teda toto rozjimanie o pekle s bohatym uzitkom: dusevne osvieteni, roznieteni vdakou lasky, zoceleni k trpezlivosti a naplneni duchom pokania za spachane hriechy.
Dnes je to kadejako o pekle, skor sa zlahcuje a zosmiesnuje, ci vymyslaju sa nove, vacsinou bludarske definicie. Dnes sa nekaze- vlastne nekaze sa nikdy, skor nejake bonmoty zo zivota ci politiky, vtipy, nie skutocne Katolicke kazne. Tak nech posluzi aspon toto vsetko na uzitok... |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 13 máj 2022 : 10:18:15
|
Heslo: Navrat k Bohu.
"Vstanem a pojdem k Otcovi" (Lk 15,18)
Rozjimanie o smrti.
Spoznali sme svoj ciel a videli ako casto sme vybocili na scestie... pricinou mnohych pobludeni bolo, ze sme falosne precenovali veci. Velmi lahko sa nimi oslepime, zvedu, pomylia nas a ostavame neverni Bohu. Preto bude dobre presvedcit sa o ich pominutelnosti, marnosti a nicomnosti, aby sme svoje srdce velmi k nim nepriklonili, ale ho skor odtiahli, aby sme ochotnejsie myslievali na vecne dobra a po nich tuzili. Rozjimanie o smrti ukazuje co v tej vaznej chvili potesi, co sme pre Boha vykonali a len to prejde s nami na druhy svet a to sa odmeni.
Pristupme v duchu k posteli zomierajuceho a cujme ako nas napomina: "Dnes ja, zajtra ty" Prosme Pana, aby nam uz teraz otvoril oci, ako nam ich otvori smrt. "odvrat moje oci, aby nevideli marnost" (Z 118,37).
Pan casto prirovnava smrt so zlodejom. Podobnost medzi smrtou a zlodejom je napadna:
co do kradeze, co do casu, co do neistoty.
Zlodej kradne a prave tak aj smrt. Lenze smrt je zlodejom svojho druhu. Je obavanejsia pre to, co nechava, nez pre to co berie. Berie castne statky, nechava hrob, rozklad tela, prach. Berie telo nechava dusu celkom osmotenu pred sudnou stolicou Bozou. Berie drahocenny cas a nechava zato vecnost bez konca.
1, smrt berie casne statky a to:
a, bez vynimky, vsetky hmotne statky, pocty, pozemske radosti. "ved nic sme si nedoniesli na tento svet, ani nic si neodnesieme" (1 Tim 6,7)
b, kradne isto. Zlodeja mozno opatrnostou predist, ale nie smrt. "ustanovene je cloveku, raz zomriet" (Zid 9, 27)
c, berie nasilne. Nepomaha zdrahanie. Tu nepomahaju bohatemu peniaze, ucenemu vedomosti, mocnarovi armada.
d, berie becitne, nedba na bolesti. Lebo lucenie je tym bolestnejsie, cim viac clovek lipne na pozemskych statkoch a s nimi zrastol, v nich vidi cele svoje stastie. "tak odlucuje trpka smrt" (1 Kral 15,32)
Za vsetko ukradnute ponechava uzky hrob, rozklad, hnilobu, prach a po kratkom case - zabudnutie.
2, smrt berie telo o ktore si sa tak uzkostlivo staral, pre ktore si tolko vykonal, dusu zanedbaval a ono zanechava dusu bez pomoci, na seba ponechanu s tym co si vykonal "lebo ich skutky nasleduju ich" (Zjv 14,13)
Pred Bohom, Stvoritelom, Vykupitelom, Sudcom, ktory teraz ziada: "vydaj pocet zo svojho vladarenia" (Lk 16, 2), ktory vsetko vie, ktoremu si mal sluzit a nesluzil si. Ake to bude stretnutie!
3, smrt berie cas, z ktoreho kazda chvila je draha, lebo v kazdej chvili mozes zasluzit lepsiu korunu pre nebo. Berie cas, ktory by nam svati v nebi a duse v ocistci zavideli, keby boli schopne zavisti. Prvi by si zvacsili blazenost, druhi by si ukratili trapenia v ocistci. Smrt berie nam cas, ktory nam zatrateni zavidia. Ako by ho oni vyuzili, aby sa vyhli mukam pekla!
Marne bude umierajuci prosit aspon rok, mesiac, hodinu...casu uz nikdy nedostane. Na miesto neho nastupi vecnost bez konca, ked uz nic nebudes moct vykonat pre svoju spasu.
Smrt sa podoba zlodejovi aj co do casu- nevieme kedy pride. Zlodej si voli hodinu, ked ho najmenaj cakame. "tak pride Syn cloveka v hodinu, ktorej sa nenazdate" (Mt 24, 44)
Mnohi pochodia ako onen bohac v podobenstve, ktory pri pohlade na urodu celkom zabudol na smrt a povedal dusi "dusa moja, mas vela zbozia ulozeneho na premnohe roky, odpocin si, jedz, pi a veselo hoduj" Tu mu riekol Boh: blazon, tejto noci poziadaju tvoju dusu od teba a co si si nahonobil cie ze bude" Veru neraz sa stava, ze dakto ochorie, pripravi sa na smrt a ona nepride. A ked znova ochorie, nemysli na smrt a - zomrie. Potvrdzuju sa slova Spasitelove o tom ako necakane pride.
Ale smrt je horsia ako zlodej, pred ktorym sa mozno ochranit, nie tak pred smrtou, ktora isto pride. Pride rok, mesiac, den, hodina, ked povedia - zomrel. Tak aj ty, nevieme kedy pride po teba... mozno o 20 rokov, mozno 10, 5, mozno buduci ci tento rok. Kedy? Nevieme. "neviete kedy pride Pan domu, ci vecer, ci o polnoci, ci pri speve kohuta, ci rano" (Mk 13,35)
Este v jednej veci sa smrt podoba zlodejovi- v neistote. Nevieme ze akych okolnosti nas zastihne. Doma, ci mimo domu. V cudzine. Pripravenych, alebo nie. Po prijati sviatosti, alebo bez nich. Pride pomaly pri dlhsej chorobe, alebo odrazu?
Myslime co nam Pan kladie na srdce Vigilate- budte na strazi(Mk, 13 35n), parati estote- bude pripraveni (Lk 12, 40)
Odnesme si z tohto rozjimania niektore spasitelne rozhodnutia:
1, zime vzdy v presvedceni "ze tu nemame staleho byvania, ale buduce vyhladavane" (Zid 13,14). Sme pre nebo urceni, do neba musime mat vsetko zamierene. Preto sa nazyvame putnikmi na zemi.
2, pamatajme na vystrahu "nezhromazdujte si pokladov na zemi, ktore hrdza a mol kazi a kde sa kmini podkopavaju a kradnu. Ale zhromazdujte si poklady v nebi" (Mt 6,19)
3, kedze vsak o pozemske veci predsa sa musime starat, nech je nasou snahou "tak zaobchadat s pozemskymi statkami, aby sme nestratili vecne" ako sa pekne Cirkev modli (3 nedela po Svatom Duchu)
4, smrtou sa konci cas a prilezitost pracovat na svojej spase. Prichadza Pan a ziada vyuctovanie zo vsetkych milosti a prostriedkov, ktore nam cez tolke roky daval. Kedze smrt prekvapuje ako zlodej, casto nahle, nepripraveneho, ked to najmenej cakas a ked od vyuctovania zavisi neodvolatelne cela vecnost nebo ci peklo, tak budme pripraveni... hocikedy mozeme stat pred sudnou stolicou. Preto musime usporiadat minulost, v skrusenej spovedi zbavit sa vsetkych tazkych hriechov a dobrymi skutkami zhromazdovat si bohate poklady zasluh, aby sme si zasluzili odmenu verneho sluhu.
Aby nas nestihol osud tych o ktorych pise zalmista "zaspali svojim spankom a nic nenasli muzovia bohatstva v svojich rukach" (Z 75,6) Kto su tito muzovia bohatstva, bohaci? To su Katolici, bohati na milosti a na prilezitosti zhromazdovat si poklady pre nebo. Ale mnohi mrhaju drahocenny cas, nevsimaju si, alebo marnia prijate mnohe milosti a ziju len tak, naprazdno. Ked sa vsak spamataju a strhne sa krik "hla zenich prichadza, vyjdite mu v ustrety" nebudu mat oleja v lampach" a preto im zenich povie "Nepoznam vas" (Mt 25,5)
5, teda nezabudat na vyzvu "dokial mame cas, cinme dobre" (Gal 6, 10) Nemarni drahocenny cas, ani len okamih. Tak prezi den, aby si kazdy vecer mohol povedat co povedal Pan "dokonal som dielo, ktore si mi dal vykonat" Potom sa mozme nadejat za pocujeme "Dobre, sluha verny a dobry... vojdi do radosti svojho Pana" (Mt 25, 23)
Ja ma tieto veci vyriesene, samozrejme sa dat pochovat, nie spalit! Zomriet doma, nie niekde v akejsi "nemocnici", ako predkovia zomierali. Ak pride na "doktorov", nedovolit im pravdolaskovo zachranovat "najvyssiu hodnotu", az zostanu len "vitalne funkcie", tiez nic neklasicke, nejake drahe pokusy na seba - to prijat nemusim co je nad moje moznosti. Kadejake supermoderne hluposti(to uvazim), len klasicke. Ak nahodou dostanem nejaku smrtelnu chorobu, podakujem za moznost sa pripravit, a nechat tomu volny priebeh, nie tomu zlocineckemu systemu dovolit robit drahe pokusy(nepotrebujem aby moja "liecba "stala miliony"...a ma bolestivo "liecit"
A mysliet hlavne na to kde idem... to hlavne sa pripravit! |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 13 máj 2022 : 11:50:56
|
Rozjimanie: O osobitnom a vseobecnom sude.
Vlastnosti sudcu
Uvazujme o vlastnostiach sudcu, pred ktoreho musime prist, ci chceme, ci nie. On je nanajvys mudry, spravodlivy, mocny, neuprositelny. Najmudrejsieho nemoze nikto oklamat, nanajvys spravodliveho nemozno podplatit, najmocnejsiemu nemoze nikto odporovat, nanajvys neuprositelneho nemoze nikto zmierit.
Kym este putujeme tymto zivotom, je nasim knazom, prostrednikom a nasim obhajcom. Ustavicne prosi za nas. Po smrti bude nam sudcom a to velmi prisnym.
Teraz mozeme svoje hriechy pre nim ukryt, ked ich pozotierame slzami svatej lutosti. Mame mu moznost odporovat, ba dokonca ho premoct, ako ho modlitbou premohol Mojzis. Mozeme si ho ziskat peniazmi- almuznou, pohnut ho svojimi vydychmi, svojim pokanim ho utisit. Mozeme obmakcit zmenou zmyslania a svojim obratenim. Mozeme sa odvolat od jeho spravodlivosti k jeho milosrdenstvu a uprosit ho, aby odvolal rozsudok zatratenia ktory vyriekol nad nami. Po smrti toto prestane. Nemame uz nijakeho prostriedku, posobit na neho, postavit sa proti nemu, utisit ho, tym menej si ho ziskat, alebo pohnut k zmene rozsudku.
Vtedy sa zjavi ako prisny sudca, ktory bez zlutovania sudi podla prava a spravodlivosti. Laska jeho bude rozpalovat ohen hnevu a jeho niekdajsie milosrdenstvo bude teraz spravodlivo merat. Aka nekonecna bola jeho laska k ludom, taky nekonecny bude jeho hnev voci nevdacnikom. Ake bezhranicne bolo jeho zlutovanie, taka bude teraz spravodlivost. Spoj svoju krv s mojimi slzami, svoju bolest s mojim pokanim a uzmier spravodlivost svojho nebeskeho Otca. Tu nakladaj so mnou, Pane ako chces, len vo vecnosti mi bud milostivy!
Priebeh sudu. Uvazuj aky priebeh bude mat sud, ktory sa vystrie na vsetko zle, co kedy ludia vykonali a popachali. Nic sa nestraca na tomto svete, vsetko prechadza z casu do vecnosti. Je jedno oko ktore vsetko vidi, je ucho ktore vsetko pocuje, je ruka ktora vsetko zaznamenava. Co sa stalo s casom, nestraca sa v case, ale trva na vsetky veky. Vsetky nase diela idu z nasich ruk do ruk Bozich, su akoby zrnom zasiatym do casu, aby vo vecnosti priniesli ovocie...
Treba uvazit, ze budeme sudeni za vsetky hriesne myslienky, slova, skutky. Za vsetky hriechy, ktore sme sami spachali a ku ktorym sme inych naviedli, alebo pobadali. Budeme sudeni zo vsetkeho co sme mohli prekazit a sme neprekazili, zo vsetkeho, k comu sme zvolili alebo co sme schvalili, zo vsetkeho co sme co sme radili, alebo sme inych podnecovali a k comu sme akokolvek prispeli. A budeme sudeni zo vsetkeho co sme zavinili svojim mlcanim, svojou nedbanlivostou, svojim pohorsenim a zlym prikladom.
Budeme prisne sudeni aj z dobreho, co sme vykonali, co sme zameskali. Kazdy tvoj dobry skutok sa posudi a potom sa ukaze, ci bol vykonany s patricnym umyslom a ci mal aj ine potrebne vlastnosti.
Na smrtelnej posteli uvidime nespocitatelne mnozstvo svojich hriechov. S hrozou sa zacudujes, ked uvidis pospolu vsetko, co bolo roztrusene po vsetkych miestach a casoch tvojho zivota. A co si videl jednotlivo, najdes teraz pospolu. Ked na jasne svetlo dostanu sa hriechy, ktore si zakryval nocnou tmou a budes poziadany vydat pocet z mnohych milosti, ktore si zneuzil, z mnohych darov ktore si premarnil.
Ake bude zahanbenie, ked sa precitaju dejiny tvojho zivota. Ked sa ukaze dusa v plnej nahote. Budes cut: Hla clovek a jeho dielo! Hla moja dobrotivost a jeho nevdak! Hla co som dal a ako mi odplatil!
Okolnosti sudu
Hrozy tohoto sudu zvacsia knihy, zalobcovia a svedkovia. Otvoria sa knihy, vypocuju zalobcovia a predstupia svedkovia.
a, dve knihy sa tu otvoria- evanielium a kniha svedomia. V prvej uvidi co mal robit, v druhej ako robil. Prva bude volat: tomuto si veril a druha: toto si robil. Veril si ako Katolik, zil si ako pohan.
b, zli duchovia sa zjavia ako ruciace levy a budu cakat korist. Predstupia ako zalobcovia a znesu vsetky nepravosti, ktorych sa clovek vo svojom zivote dopustil a este vazia vo svedomi. Svedomie bude ako otvorena kniha pred ocami celeho stvorenia.
c, aj svati anjeli budu budu proti svedcit. Budu obvinovat hriesnika z nevdaku a vierolomnosti. Potom sa vzdialia a ponechaju ho celej prisnosti spravodlivosti Bozej.
Nuz hrozny pohlad! Tu nespocetne hriechy, tam zbesneni zli duchovia, pod nohami otvorene peklo, nad hlavou rozhnevany sudca, za chrbtom svet, ktory sa navzdy straca, pred tvarou brana vecnosti, vnutri zuriace svedomie, vonku marne nariekajuci priatelia, lebo nemozu pomoct. Coho ineho sa mam bat, ak nie tohoto dna! Na co ineho mam mysliet, ak nie na tento den?
Beda mne ubohemu, zvolal sv. Augustin "ked pridem pred svojho Sudcu, ked zli duchovia budu na mna zalovat, ked sa otvori kniha svedomia a pocujem hlas: hla clovek a jeho skutky"
Sudca po vypocuti vinnika, zalobcov s svedkov vynesie neodvolatelny rozsudok, platny naveky!
"Podte pozehnani mojho Otca, vladnite nad kralovstvom, ktore je vam pripravene od zalozenia sveta"
Ci "Vzdialte sa odo mna zloreceni do ohna vecneho"
Takto sa ukonci tento velky den Pana, tento strasny sud.
Si pripraveny zjavit sa pred Sudcom? Mas usporiadane veci spasy? Co cakas? Azda este tuto noc...Co si budes zelat vtedy, co sa tyka tvojej minulosti? Preco nezacnes uz teraz v tejto chvili? Ci azda vec tvojej vecnosti, ani tolko nie je hodna, aby si na nu myslel?
Ani nejdem hovorit co dnes sa blaboli o spravodlivosti Bozej. Uctieva sa nejaky bozik ktory ma neknecne mimosrdenstvo a na nen sa ziape. Nie Boh nekonecne Milosrdny tu a nekonecne Spravodlivy tam... zabuda sa na kajanie, akoby bolo len tak mozne Boha chlacholit bez pokania, iba ziapanim na milosrdenstvo bez tvrdeho platenia skutkami pokania, umrtvovania... proste Milosrdenstvo ziadam az po tvrdom "plateni" tvrdymi kajucimi skutkami a inymi zasluznymi skutkami...
To zas Had vymyslel tuto habaduru... ale Katolici hned si vsimnu navnadu...
|
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 13 máj 2022 : 14:59:27
|
Duchovne citanie: O spytovani svedomia
Bozsky Spasitel odporucal Petrovi a ostatnym apostolom bedlivost, aby neupadli do pokusenia: Vigilate- bedlite! Tuto ostrazitost musime hlavne uplatnovat pri spytovani svedomia. Spytovanie svedomia moze ucinne uchranit od hriechov, aj keby sme pri vsetkej opatrnosti padli, pomoze nam rychlo vstat a hned zase vsetko usporiadat. Spytovanie svedomia preto vydatne napomaha duchovnemu zivotu a snahe po dokonalosti. Ja predpokladam ze Katolici ho pouzivaju, ale dobre bude preopakovat.
Aky postup mame pri nom zachovavat?
1, najprv v kratkej modlitbe sa mame podakovat za prijate dobrodenia toho dna i celeho zivota. Tym jednak splnime svoju povinnost vdaky Panu Bohu, jednak pri spomienke na mnohe poklesky sa lepsie naladime na lutost. Pohne nas k tomu protiva: Boh taky dobry ku mne a ja taky neverny.
2, treba prosit o osvietenie zhora, lebo my pri sebepoznavani sme prilis zaslepeni samolaskou. Cim viac nas osvieti Duch Svaty, tym ostrejsie zbadame vsetky svoje hriechy, chyby a nedokonalosti. Ako slnko ked zasvieti do miestnosti, zbadame prach nielen na nabytku, ale vidime ako sa ho plno hemzi vo vzduchu, ktory ba sme inac pokladali za cisty.
3, potom prejdem celym ci polovicou dna, ako som si ustalil. Aby som mal lahsi prehlad, je vhodne zachovat urcity poriadok.
Bud prejdem dennym poriadkom, ci preskumam spravanie sa voci Bohu, bliznym, sebe samemu. Netreba sa pustat do rozoberania rozlicnych zazitych pokuseni, tym stratim vela casu a nic neziskam, iba si vtlacam hlbsie do duse hriesne obrazy fantazie, ktore sa potom lahsie vynoruju a znepokojuju ma. Ked mi svedomie nevycita urcite previnenie, prejdem ponad tym a zahrniem ho do vseobecnej lutosti, ak by som sa predsa prehresil.
4, zakoncim vzbudenim uprimnej lutosti a predsavzatim vyhybat sa poznanej chybe.
Od tohto vseobecneho spytovania, treba rozlisovat osobitne, ktorym odstranujem hlavnu chybu. Kazdy viac menej ma nejaku chybu charakteru, ktora ho celkom ovlada a ja korenom mnohych inych chyb. Tejto chyby castejsie sa dopustaju ako inej a preto si ju spolublizni viac vsimaju. Ked odlozi tuto hlavnu chybu, odstrani tym mnohe ine.
Mozno ju porovnat s hlavnym mestom nepriatelskej zeme, ktore je klucom vstupu do krajiny a je strategickym bodom. Skuseny general vo vojne na toto berie zretel, nan sa zameriava, ked sa ho zmocni lahko obsadi celu zem.
Podobne pri zdokonalovani bude velke kroky robit ten, kto postupne odstrani svoje hlavne chyby, lebo tak vypleje aj korene mnohych inych chyb. Ak sa niekomu podarilo zbavit sa napadnych chyb, pre zmenu si moze vziat za predmet osobitneho spytovania svedomia pestovanie potrebnych cnosti.
Pri osobitnom spytovani je radno tento sposob. Ked sme uz vybrali urcitu chybu, mame si ju kazde rano pripomenut s tym ze sa jej budeme vsemozne chranit. Zakazdym ked zbadame, ze sme sa previnili, vzbudime si lutost, ktoru podla moznosti prejavime nejakym vonkajsim znakom napr. bijeme sa v prsia so slovami: Jezisu moj, milosrdenstvo!
Potom hned obnovime predsavzatie. Ked pride cas spytovania svedomia, zaznacime si pocet spachanym chyb a potom porovname den so dnom, tyzden s tyzdnom... aky je pokrok v premahani chyby, ktorej sa chceme zbavit. Lutost a obnovene predsavzatie ukoncuju osobitne spytovanie svedomia.
Aby boj proti hlavnej chybe bol uspesnejsi, je radno denne rozjimat, svate prijimanie (teraz len duchovne) a ine duchovne cvicenia usmernovat na tento ciel, lebo tym dostava nas boj silnejsej podpory. Ked horlivo vyuzijeme tento prostriedok, pomaly sa zbavime hlavnejsich chyb, vypestujeme si prekrasne cnosti v zahrade svojho srdca a dojdeme k neznej cistote svedomia a k pravej cnosti.
Takou vecou s ktorou sa pasujeme, je nasa povaha. Podla klasickej psychologie(ktoru jedinu mozem) mame styri druhy a ich rozne kombnacie. Ja tak pol na pol melancholik a sangvinik ..menej cholerik, stipka flegmatik.
A proste bojujeme s tymi zlymi vlasnostami svojich povah, ktore su aj pricinou nasich hlavnych chyb ci chyby.
Napr. Frantisek Salesky bol tiez sangvinik (ludovo povedane nervak)...tie typy co sa rychlo podrazdia, ale nie trvalo(lahko vzblknu). Cely zivot s tym bojoval, az mal laskavu a dobrotivu povahu...(tusim po smrti mu v zlci zistili tvrde kamienky- asi vieme s cim suvisia)
Tam potom poznavame hlavnu chybu ktorej sa venujeme pri zvlastnom spytovani svedomia, kde riesime prave hlavnu chybu, ci cnost, ktorej mame opak a chceme ju ziskat.
Tam je snaha zvyraznit tie kladne crty povahy- jednotlivych povah, ktoru mame.
Je to drina, ale takto to Pan zariadil, aby sme stale mali s cim bojovat a premahat sa.
Riesime si to vytrvalo a s horlivostou a s pomockami ktore mame. napr. zname ciarky sv. Ignaca a sledujeme si ako sme postupili (pri zvlastnom spytovani).
Dobre stranky su:
Sangvinik - je vesely, priatelsky, zdielny, uprimny, sucitny, usluzny, poslusny, rychlo zabuda na urazky, ak pochybi rychlo sa vracia na spravnu cestu.
Cholerik- mava bystry a prenikavy rozum, je nadseny pre vsetko velke a uslachtile, ma silu a rozhodnu volu, nepozna malomyselnost a skleslost, svoje plany a predsavzatia robi horlivo, pevne, pilne a rychlo pracuje.
V modlitbe je lahko usobrany, v utrpeni trpezlivy a obetavy. Cistota mu nie je tazka. Pevne vystupuje, hovori usecne, jasne, urcite. Lahko si ziskava vaznost a vplyv.
Melancholik- miluje samotu, mlcanie a vnutornu modlitbu. Pre bohatu mysel byva mudrym, uprimnym a doveryhodnym radcom, ma velky sucit s ludskou biedou a dokaze byt velmi obetavy a ochotny v pomoci druhym.
Flegmatik- pri praci sa nepoddava omrzelosti, neuspech ho lahko nerozculi, zostava vzdy kludny a rozvazny, ma prakticky a triezvy usudok a je nenarocny...
A to zle:
Sangvinik byva nakloneny k lahkomyselnosti, povrchnosti, nestalosti, marnivosti, nestriedmosti a necudnosti. Rad prehana a klame.
Cholerik je nakloneny k pyche- svojhlavosti, panovacnosti, osobivosti, ctiziadosti, neposlusnosti a vzpurnosti. K hnevu- pomstichtivost, neznasanlivost, tvrdost, hrubost. K zavisti- rad inych kara, prie sa s nimi a byva falosny.
Melancholik je nakloneny nedoverovat Bohu, bliznymu a sebe. Byva uzavrety, malomyselny, vahavy, neprivetivy, pamata si prikoria a bezpravie. Byva lakomy, podozrievavy a nepokojny.
Flegmatik sa kloni k lenivosti, nezachovava sobranost a mlcanie. Byva nepresny, nestriedmy a necudny.
Tak sa hadam pozname a spoznavame a vykorenujeme co do nasej zahradky nepatri... |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 14 máj 2022 : 10:30:33
|
Uvaha: O kajucnosti
Na odpustenie nasich hriechov, na zmierenie sa s Panom Bohom je potrebna lutost srdca, vyznanie ustami a zadostucinenie. O prvych dvoch sme hovorili. Teraz este nieco o zadostucineni, o kajucnosti. ktora nas ma sprevadzat celym zivotom. Preto uvazujme o potrebe kajucnosi a o tom ako sa v nej cvicit.
Kajucnost je potrebna:
1, vyplyva to zo znameho pochopu tazkeho hriechu, ktorehp zlobu sme uz poznali. I ked nam Boh vo svojej dobrote vsetky hriechy odpustil, predsa opravdiva lutost nas pobada, aby sme podla svojich sil davali zadostucinenie. Pekne hovori sv. Augustin "Hriech nesmie ostat nepotrestany, neslusi sa to, nie je to dobre a spravodlive. Ked teda hriech musi byt potrestany, potrestaj ho sam, aby si nebol potrestany ty" Mame sa teda sami trestat, aby nas Boh netrestal, lebo Boh tresta citelnejsie. Mysli len na ociscovy ohen!
2, aj svati viedli prisny, kajuci zivot. Prejdeme zivotopisy (tie skutocne, nie teraz pravdolaskove). Kajuce skutky by nas naplnili istym strachom pri nasej chulostivosti.
3, Cirkev svata preniknuta vedomim, co je tazky hriech, v prvych storociach, ked viera krestanov bola zivsia a horlivost ucinnejsia, za tazke hriechy ukladala dlhe, tazke a citelne pokanie. Kajucnici museli casto roky cakat, postit sa a vseliake sebaumrvenia na seba museli vziat, kym dostali uplne rozhresenie. Celkom opravnene, lebo hriech pokladali najma u pokrstenych, nie za bagatel, za malickost, ale za hrozny zlocin, ktory vyzaduje primeranu pokutu.
(sice dnes uz Cirkev otvorila velkoryso pokladnicu odpustkov, tak mozeme aj odtial si pomahat... ale pozrime na modernisticke, pravdolaskove vyriedeniny... vsak kto dnes preklzne asi ho caka tvrdy ocistec)
4, treba pamatat, ze ked my nebudeme v sebe pestovat ducha kajucnosti a cvicit sa v pokani, postara sa o to sam Boh, ktory zameskane pokanie ulozi nam v casnych trestoch, bud tu, alebo v ocistci. Preto trestajme samych seba, nez cakat ako nas Boh potresce. (vsak vidime metly Bozie len tak kmitaju dnes a ludia si myslia, ze Pan Boh je nejaky pravdolaskar, ktoreho tlapkame po pleci)
5, kajucnost je potrebna, aby sme sa chranili pred znovuupadnutim. Ked tak casto skusujeme svoju slabost, musime horlivo pouzivat ochrannu bastu sebamrtvenia a prisnosti, ktorymi na uzde drzime vasne, zmyslom odopierame mnohe veci, vyhybame sa prilezitostiam. Na to vsak je potrebny duch kajucnosti. Preto svatosvaty snem Tridentsky uci, ze zivot krestanov (teraz Katolikov, to du pravi krestania) ma byt stalym pokanim.
Cvicenie sa v kajucnosti. Zmyselnost sa hrozi pokania, ktore vyzaduje obetu a sebamrtvenie. Clovek si vyhladava vseliake zamienky aby sa im vyhol.
Mozno rozoznavat dvojake pokanie: pokanie trpne, ktore si treba vytrpiet a cinne, ktore si ulozi sam kajucnik.
Pokanie trpne spociva v tom ze kajucnik trpezlivo znasa vsetky neprijemnosti, tazkosti, trpkosti kazdodenneho zivota. Lebo Boh vo svojej dobrote vsetko toto prijima ako pokutu, pokanie za nase hriechy, ak to prijimame z Jeho ruky a trpezlivo znasame. Ake siroke pole sa tu otvara! Ved kto by nemal do cinenia takmer denne s rozlicnymi neprijemnostami: chorobami, bolestami, pokuseniami, suchoparnostou, skrupulami, nestalostou pocasia. Co musime casto znasat od bliznych s ktorymi sa stykame, od predstavenych, ktori hadam neberu vzdy ohlad na nas. Ake obete ziadaju od nas povinnosti povolania a vobec praca! Neraz tak tazko nam je posluchat, zachovat denny poriadok, alebo zit v spolocnosti s inymi. Casto musime skusovat nevdak, odstrkovanie ba aj osocovanie a podobne! Ak mame otvorene oci, dost krizov najdeme kazdy den.
Trpne pokanie ma tiez stupne a moze sa konat coraz dokonalejsie. Spasitelne je uz vtedy, ked svoje krize znasame bez reptania a pozalovania. Este lepsie je ked ich znasame ochotne, v povedomi svojej viny. Este dokonalejsie je ked ich berieme na seba s radostou, ba tuzime po vacsom a tvrdsom utrpeni v povedomi, ze sme este viac zasluzili. Ked zo srdca vieme vypovedat slova, ktore sa pripisuju sv. Augustinovi: "tu pal, tu rez, len vo vecnosti mi bud milostivy"
Tym horlivejsie sa mame cvicit v trpnom pokani, lebo ma prednosti, ktore aktivne- nami samymi ulozene, nema.
1, mozno sa v nom cvicit denne, ba kazdu hodinu, co sa neda dosiahnut pri aktivnom. Ved nemozno sa vzdy postit, bdiet, bicovat sa.
2, trpne pokanie neskodi zdraviu. Aj najslabsi ho mozu vykonavat. Cinne vsak, konane nerozumne moze byt na ujmu zdravia.
3, aby sme trpne pokanie mohli praktizovat, netreba nijakeho dovolenia. To sa samo sebou rozumie, ze svoj kriz trpezlivo znasame. Zvlastne pokanie si neslobodno ulozit bez dovolenia duchovneho vodcu.
4, pri cinnom pokani vkrada sa do cloveka lahko svojvola, sebalaska, marnivost, ktore nemalo zmensuju zasuhy. Toto sa nestava pri trpnom.
5, trpne pokanie si pridruzuje aj ine cnosti, lebo aby sa dobre konalo, treba viery, ktora vo vsetkom vidi zasah ruky Bozej. (to sme hovorili, ze ziadne nahody neexistuju). Ziada trpezlivost, poslusnost, lasku k bliznym atd. co pri aktivnom natoko nebyva.
Preto ochotne sa venujme trpnemu pokaniu, robme z nevyhnutnosti cnost, kedze vacsine krizov a trapeni sa nemozeme vyhnut.
Musime sa zmienit este o cinnom pokani, lebo ani to nezanedbavame. Tu nemyslime mimoriadne o ktorom sa treba radit s duchovnym vodcom. Poukazeme na cvicenia, ktore su kazdemu dostupne, lahko uskutocnitelne a pritom velmi posobive.
1, vyborne pokanie nam odporuca zalmista: "cim zachova mladenec pravu cestu? Tym ze zachova tvoje slova" (Z 118,9)
Teda zmena, polepsenie zivota! Take pokanie su ulozil aj obrateny Zachej "ak som niekoho v niecom oklamal, navratim to stvornasobne". Previnil som s neposlusnostou- dobre pokanie je poslusnost, chybil som pychou- dobrym pokanim je pokora, bol som lenivy v dobrom- dobrym pokanim je horlivost.
2, vybornym pokanim je poslusnost. Preco? lebo poslusnostou sa pokoruje vola, ktora sa odvazila vzopriet Bohu. Okrem toho urazenemu dava sa zadostoucinenie najma obetou. Ale obeta je tym cennejsia, cim je vzacnejsi obetny dar. Slobodna vola je nam draha. Ked ju teda prinasame Bohu za obetu, davame mu lubezne zadostucinenie.
3, kajat sa mozeme mrtvenim oci, jazyka, usi a vsetkych zmyslov. Toto pokanie je tak spasitelne a odporucania hodne, lebo nim predideme mnohym hriechom a mozeme ho vsade konat. Nim mozeme posvacovat svoje zmysly a sucastne organy, ktore sme zneuzivali na obrazanie Boha, primerane trestat a pouzivat ich za nastroj spravodlivosti podla napominania sv. Pavla:" ako ste davali svoje udy sluzit necistote a nepravosti, tak teraz vydavajte svoje udy sluzit spravodlivosti na posvatenie" (Rim 6,19)
4, zo sebazapierani su Panu Bohu mile najma tzv prvotiny. Ved je zname ze Stareho zakona, ze Boh najma si ziadal prvotiny a norokoval si ich obetovat. Tak zaiste sa mu paci, ked mu obetujeme prve chvile nejakeho pozitku napr. krasneho vyhladu, alebo ukojenie zvedavosti pri prijati uzobne ocakavanych listov a novin...(aktualizujeme si na dnesne pomery)
Poznali sme, ze nasou povinnostou je cinit pokanie a ze Boh je aj s malom spokojny, len nech to vyviera zo srdca. Kedze sa nam naskytuje vela prilezitosti tak ku trpnemu, ako aj k cinnemu pokaniu, vzbudme v seba toho ducha kajucnosti, aby nas zivot odterajsi zivot plynul v znameni pokania a aby sme spon zdaleka nasledovali svatych, ktorych zivot sa vyznacoval kajucnostou. |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 14 máj 2022 : 13:38:36
|
Rozjimanie: O trojakej smrti
V duchovnych cviceniach nemame mysliet len na minulost, aby sme dali vsetko do poriadku, ale aj na buducnost aby nam aj ona bola na spasu. A nas ocakava, nieco celkom dolezite, naco teda musime obratit pozornost- je to smrt. "stanovene je ludom raz zomriet a potom je sud". Musime vsetko vynalozit na to, aby bola povzbudiva a poskytovala nadej na vecny zivot.
Zamyslime sa nad trojakou smrtou: smrt vlazneho sluzobnika, smrt horliveho sluzobika, moja vlastna smrt.
Smrt vlazneho sluzobnika bozieho. Smrt je vsetkym ludom prikra a trpka, ved je to rozklad a znicenie ludskej prirodzenosti. Preto priroda pocituje hrozu pred nou, i na vyvolenych Bozich zmocnoval sa strach a uzkost, ked sa blizila hodina ich smrti.
Ba i sam Bozsky Vykupitel na hore Olivetskej podstupil trpke smrtelne uzkosti, lebo chcel nam byt vo vsetkom podobny, okrem hriechu. Pre vlazneho sluzobnika Bozieho je vsak smrt zvlast hrozna. Minulost, pritomnost, buducnost ako by sa sprisahali, ze mu tu chvilu este viac strpcia.
1, pohlad do minulosti, mu pripomina ze zil sice 20, 30, 40 rokov a viac, ale sluzba ktorou bol povinny svojmu Stvoritelovi a Vykupitelovi a pre ktoru ho vlastne stvoril, nielen zanedbaval, lez pocinal si opacne, ked sluzil len svetu, svojim vasnam a len tieto sa usiloval cim viac uspokojit.
2, vidi neprehladnu retaz vin a hriechov a medzi nimi mnohe o ktorych teraz opravnene pochybuje, ci to neboli predsa len tazke hriechy, ktore on si tak malo vsimal a preto ich dostatocne neolutoval a nevyspovedal sa z nich. Ako uzko mu bude pri pohladena na mnohe povrchne a ledabolo vykonane spovede, ktorych platnost je otazna.
3, dalej vidi mnohe premarnene a zneuzite milosti, velmi malo zasluh, ktore si mohol velmi lahko ziskat. Velmi malo dobrych skutkov, ktore su tak biedne a ako by crvotocou podozrane, mnohe zakopane hrivny, ktorych uz same nepouzitie je pred Bohom trestne.
4, vidi vynorovat pred ocami mnohe cudze hriechy, na ktorych aj on ma ucast, tym ze zanedbaval povinnosti svojho povolania ako duspastier, spovednik, katecheta. Ku ktorym sam prispel slovom a skutkom a casto aj svojim malo prikladnym zivotom. Ano u vlazneho knaza, vlazneho sluhu Bozieho tento pohlad do minulosti vynuti pred smrtou trpky vzdych.
5, ale aj pritomnost bude pritazovat vlaznemu knazovi hodinku smrti, ktora pre telesne bolesti beztak uz sklucuje cloveka.
Ved smrt znamena odlucit sa od vsetkeho- a on lipol na svete, na stvoreniach, na zemi nachadzal svoj raj, konecne dostal beneficium, alebo miesto, za ktorym sa tak tuzobne hnal... a teraz? Vsetko berie nemilosrdna smrt. Podobal sa onomu bohacovi v evanieliu, ktory si povedal jedz, pi a veselo hoduj. Nuz cim viacej sa niekto dacoho pridrza, tam bolestnejsie je odlucenie, najma ak pride nacakane a nasilne.
Veru bezutesna je smrt vlaazneho knaza!
Pohlad do buducnosti. Aky je chmurny. Ma sa stretnut s prisnym sudcom a bude musiet vydat pocet z kazdej malickosti, vysledok je neisty...O ako uzko bude vlaznemu knazovi a casu uz niet, aby si usporiadal veci duse. Cas milosti a milosrdenstva pominul, smrt dotieravo nalieha. Vzrusenost rastie, svet za ktorym sa tak zhanal nemoze pomoct a vsetci ti s ktorymi pocital a sa spoliehal- opustia ho
Obratme teraz oci od chmurneho, smutneho a bezutesneho obrazu smrti vlazneho sluzobnika Bozieho.
Venujme sa smrti horliveho, nabozneho knaza a povzbudme sa pri nej. Aj ked je smrt spravodliveho trpka a krusna, predsa pohlad na minulost, pritomnost, buducnost su mu na potechu a nemalo mu ulahcuju trpkost tej hodiny.
Ked sa zahladi do minulosti spomina si na mnohe roky, 20,30,40 ci viac, ktore venoval Panovi a zasvatil jeho sluzbe. Moze povedat so sv. Pavlom " dobry boj som bojoval, beh som dokonal, vieru si zachoval. Odlozena mi je koruna spravodlivosti"
1, vidi aj mnohe zasluhy, plnenim svojho povolania, dennym obetovanim sv. omse, modlitbou breviara a pocetnymi obetami, ktore prinasal pri zaopatrovani, pri spovedani, v skole a pri inych prilezitostiach, ktore knazsky zivot prinasa. Vie dobre ze Pan bohato odmenuje kazde slovo vyrieknute na jeho cest, kazdy krok za oveckami, kazdu kvapku potu preliatu za Jeho veci.
2, pri pohlade do minulosti, uvedomuje si svoje pocetne chyby a previnenia, ale zo vsetkeho sa podla svedomia a vedomia vyspovedal. A keby aj pri obycajnych spovediach sa vyskytli nejake nedostatky, potesuje ho ze aspon s casu na cas, dobrou generalnou spovedou vsetko napravil.
3, pritomnost ulahcuje horlivemu sluzobnikovi tvrdy smrtelny zapas. Pamatajuc na slova "nemame tu staleho miesta, ale buduce vyhladavame". Jeho srdce neprirastlo k zemi a pozemskym veciam. Preto ani lucenie s nim nie je tazke. Opusta vsetko tak, ako cestujuci nechava krasny hotel. Podla napomenutia bozskeho Vykupitela uz tu na zemi patril ku "blahoslavenym chudobnym duchom"- a preto s radostou moze ocakavat splnenie slubu..."ich je kralovstvo nebeske". S istotou sa moze nadejat, ze duse vsetkych, pri smrti ktorych stal a pomahal dostat sa do neba, neopustia ho v tejto tazkej chvili, ale pred tronom Boha budu mu vyprosovat milost. Svati v nebi, ktorych casto vzyval, rovnako mu dokazu svoju vdacnost.
4, hodinu smrti spravodlivemu, zvlast vsak zlahcuje pohlad na buducnost. Ma vsetky predpoklady dufat, ze Spasitel aj jeho privita potesujucimi slovami "dobre, dobry a verny sluha, ze si nad malom bol vernym, nad mnohym ta ustanovim, vojdi do radosti svojho Pana". Ved ho Pan uistil"kde som ja, tam bude i moj sluzobnik." Vie sice, ze sa musi zodpovedat z celeho svojho zivota, ale on to uz beztak robieval castymi spovedami. Moze svojho Mastra cakat, ako milostiveho Sudcu, ved tak vela pracoval, obetoval a vytrpel pre Jeho cest a casto ho do srdca prijimal. Boh slubil "kazdeho kto mna cti, toho si uctim"(1 Krl 2,30) Kolkych uz ten vyhlad, naplnil radostou, takze mohli zvolat so sv. Alojzom "radostne pojdeme"...
Moja smrt? Aka bude moja smrt? Odpovedat si mozeme len takto:
1, je ista, pride hodina ked sa aj o mne rozchyri: Zomrel. Nemozem jej uniknut, ani na najodlahlejsom ostrove.
2, ale ako je ista, je neista jej hodina. Azda po mnohych rokoch? Azda prv, po roku, alebo este tento rok.
"preto aj vy budte pripraveni, lebo v hodinu ktorej sa nenazdate pride Syn cloveka"
A ako zomriem? Aky zivot, taka smrt- qualis vita, finis ita...Ak som zil vlazne musim byt pripraveny na zalostnu smrt. Ak horlivo, mozem dufat ze aj moja smrt nebude bez radosti, s milostou Bozou jej mozem ist v ustrety.
Najepsou pripravou je je horlivy svaty zivot. Vzchopme sa! Odo dneska verne sluzme Panovi.
Prezime kazdy den tak, aby sme mohli lahnut s povedomim: Aj keby ma Pan tejto noci povolal, bol by som hotovy predstupit, pred jeho sudnu stolicu"
Od nahlej a nepredvidanej smrti, oslobod ma Pane! ako sa pravidelne modlime v litaniach k Vsetkym svatym... |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 15 máj 2022 : 10:35:20
|
Rozjimanie: Pad a pokanie apostola Petra.
Mozeme porozjimat nad udalostou, v ktorej akoby v zrkadle uvidime co je pricinou, ze sme tak casto odbocili od svojho ciela.
Sledujme ho na ceste k hriechu, jeho navrat k Panovi.
1, Peter na ceste k hriechu. Vsimnime si tu predovsetkym vaznu pravdu, ze aj apostoli mozu padnut, aj stlpy Cirkvi sa mozu zakolisat, preto musime byt na pozore. Nic nam nezarucuje bezpecnost, nic nas neomylne nezachrani pred padom. Nechrani nas vek, vsak Peter bol asi najstarsi z apostolov, nechrani nas povolanie, lebo Petra si vyvolil sam Pan, ani mimoriadna priazen Bozia, vsak je zname, akych milosti sa dostalo Petrovi, ake vysadne postavenie mal medzi apostolmi, ba uz bol oznacenym za buduceho namestnika Karistovho, ani pripadna dobra vychova, lebo Peter uz tri roky stravil v skole Panovej, ani doverne vztahy s Jezisom, ktore boli najma Petrovi dozicene- a predsa padol. Ked padli apostoli, mozem aj ja padnut. A jeden z nich- Judas, tak padol, ze viac nepovstal. Teda " so strachom a hrozou, pracujme na svojom spaseni"(Flp 2,12)
Predsa len tento strach nesmie v nas vzbudit sklucenost, malomyselnost, zufanie, ale ma byt spasitelny.
a, musi budit nedoveru v nas a nase sily.
b, musi nabadat k ostrazitosti, opatrnej mudrosti "bedlite- vigilate!"
c, musi nas povzbudit k modlitbe a horlivosti "bratia, tym viac sa usilujte, dobrymi skutkami ucinit istym svoje povolanie a vyvolenie" (2 Pt 1,10)
d, musi byt pohnutkou, aby sme utocisko hladali u Boha, v nom skladali svoju doveru "ved Boh je ten ktory, sposobuje vo vas chciet i konat, podla jeho dobrej vole" (Flp 2, 13), pretoze "ten ktory zacal vo vas dobre dielo, aj ho dokona" (Flp 1,6) Nuz s Bohom zvladzeme vsetko "vsetko mozem v tom, ktory ma posilnuje"(Flp 4,13)
Teda pri vsetkej nedovere v seba, mat odvahu a doveru v Boha.
Ako doslo k Petrovmu padu? Peter akoby piatimi krokmi pripravoval svoj pad.
1, zanedbavanie moditby. Pan rozkazal, bedlit a modlit sa, aby sme neupadli do pokusenia
Sami od seba sme slabi, nase povolanie Katolikov je vznesene a vystavene mnohym nebezpecenstvam. Zla duch stale stroji uklady "hla satan vypytal si vas, aby vas preosial ako psenicu." Musime sa s niekym silnym spojit- s Bohom, a toto spojenie zabezpecuje modlitba. Tu nachadzame prvu pricinu mnohych knazskych padov, zanedbavaju modlitbovy zivot, ktoremu sa naucili v seminari. Sprvoti sa vynechavaju hadam len modlitby nepovinne. Nedbalost siri sa vsak dalej a coskoro zacnu zanedbavat predpisane modlitby. (dost casto sa hovori o knazoch, je to uz doba upadku, potom modernisticki zaskodnici znizia latku definitivne a vidime- same zvratenosti dokonca! Diabol musi mat radost. Ja s hentymi nic nemam a ich pady ma nezaujimaju, aspon vidime kam to vedie, ked sa odladeny system devastuje- co je umyslom zaskodnikov, nielen zobrat sviatosti, ale aj zhovadit)
Karol Boromejsky sa dobre o tom vyjadruje, nejakemu horlivemu knazovi zveril zanedbanu dedinu. Mlady knaz cele sa vrhol do pastoracie a v samej starosti o inych zanedbaval svoj duchovny zivot. Co sa stalo? Miesto aby pobludenych napraval, sam bol strhnuty vseobecnou nemravnostou. Miesto aby bol obci na spasu, sam pohorsoval!!!
Ked sa to arcipastier dozvedel a spoznal pricinu, odpovedal mu zo zalmistom: "moje srdce je zoschnute, pretoze som zabudol jest svoj chlieb" (Z 101,5), napomenul ho, aby znovu zacal viest riadny duchovny zivot. Knaz ochotne prijal napomenutie, nasledoval ho a posilneny modlitbovym zivotom dosiahol pozehnane uspechy vo svojej farnosti.
(nebol som v Katolickom seminari, chcel som niekedy pri vysviacke, nazadarilo sa... ale nemam obavy, vsetko je ako ma...
nie bordel chaos, neposlusnost, svojhlavost atd ako niekde v modernistickych "seminaroch"...vsak ovocie vidno a rado sa rozmazuva, na co s.s rada pouziva, uzitocnych idiotov novinarskych)
Druhy krok. Bozsky Vykupitel odporucal nielen modlitbu, ale aj ostrazitost "bedlite- vigilate". Ak knaz nechce padnut, musi byt ostrazity. (ako aj kazdy), Davat si pozor na oci, lebo Jeremias hovori "smrt vstupila oknami" (Jer 9, 21) Smrt sa lahko prikradne oknami oci. Skusil to David a mnohi ini. Strazit svoje oci, usi, fantaziu, svoje srdce, ktore sa tak lahko zveruje liskajucim sa stvoreniam. Peter zanedbal tuto ostrazitost.
Treti krok. Peter sa precenoval, prilis staval na sebe a svojich dobrych predsavzatiach. Pan ho vazne upozornil "Este tejto noci... tri razy ma zapries". Ale Peter namiesto toho, aby veril Panovi a naplnil sa baznou pri tak rozhodnom predpovedani vsevediaceho Vykupitela, miesto toho, aby sa k nemu obratil a prosil o odvratenie nebezpecenstva, nepokori sa, ba este protireci a vystatuje sa pred spolubratmi. Pan chce zahanbit tuto hriesnu sebadoveru a preto pripusti smutny pad.
Stvrty krok. Ten je naznaceny slovami "Peter vsak nasledoval ho zdaleka" (Mk 14, 54) Ked ochabuje horlivost, do srdca sa vkradne vlaznost a od padu nie je daleko. Tato vlaznost nastupuje vtedy, ked zacnu miznut z pamati napominamia bozskeho Vykupitela, ked jeho priklady nestoja uz zivo pred ocami, ale ustupuju do uzadia. Ak sa niekto vyhyba posobeniu a vplyvom Pana, u toho svet so svojim vabenim a klamstvom nadobuda prevahu a Panovi odcudzenu dusu skoro stiahne do svojich osidel.
Piaty krok. Peter vystavuje sa nebezpecenstvu- sedi medzi nepriatelmi Krista. To nie je miesto pre ucenika Panovho."kto miluje nebezpecenstvo, zahynie v nom"(Sir 3,27) "kto sa dotyka smoly, zmaze sa od nej"(Sir 13,1)
Prichadza pokusenie, zmocnuje sa ho strach pred ludmi a skor, ako sa zbada, zaprie Pana.
Tak isto moze pochodit kazdy, kto vyhladava zlu, alebo nebezpecnu spolocnost. Zacnu nemravne, viere protivne reci- boji sa ohlasit, aby ho nepokladali za klerikala, bigotneho a obmedzeneho, hadam sa i usmeje, ba dava im za pravdu proti svojmu lepsiemu presvedceniu, cim dalej, tym viac sa zamotava, az to skonci padom. Este nebezpecnejsie je prilis volne a doverne stykanie sa s osobami druheho pohlavia. (co masoni-pravdolaskari uz urobili bezne prostredie, kde sa miesaju pohlavia, vsak "ludske prava" a pod. "vymozenosti", koedukacia o ktoru tak demokrati bojovali") Kto tu miluje nebezpecenstvo, skor- neskor upadne.
Este niektore okolnosti si vsimnime. Pokusenie, podnet ku padu prisiel zo strany, na ktoru vobec nemyslel, ani netusil. Sposobili ho nie zurivi vojaci, ani osoba vysokej hodnosti, ktorej moc by ho mala naplnovat strachom. Ale obycajna sluzka.
Peter pri prvom pade nepovstal hned a tak nasledovalo druhe, tretie zaprenie. Ked sa niekto po prvom pade nepozbera, svedomie mu otupuje a lahko zacne hromadit hriech na hriech. V apostolovom hriechu badat urcite stupnovanie, najprv jednoduche zapretie, potom zapretie s prisahou a po prisahe pribuda preklinanie...Tak to je ked hriesnik zaraz neodporuje pokuseniam a prilezitostiam- pada vzdy hlbsie a hlbsie.
Obratenie Petrovo. Evanielium nam ponuka patoro veci na povsimnutie:
1, obratenie zacina milostivym pohladom Spasitelovym- aj my sme uz konali mnohe rozjimania v nich Pan neraz na nas pozrel, aby nam pripomenul mnohe pobludenia nasho zivota. Kiezby v nas sposobili, co pohlad Panov v Petrovi.
2, rozpomenul sa Peter, na slovo Panovo- teraz sa mu vyjasnilo, rozpomenul sa na nevycerpatelnu lasku Bozskeho Srdca, svoje sluby, ktorym sa tak hanebne spreneveril, svoj nevdak, neveru...
Ano rozpomenme sa aj my, na svoje urcenie, ktore mame ako ludia, katolici atd...
Rozpomenme sa na mnohe sluby, predsavzatia, ktorym sme sa spreneverili, na mnozstvo pobludeni, nevdak...smutny stav duse, aby sme sa cim uprimnejsie zatuzili navratit do otcovskeho domu...
3, milostivy pohlad a toto rozpomenutie Petra celkom sklucili. Ale doverujuc nevyslovitelnej dobrote Bozskeho Srdca- vzchopi sa.
A co robi najsamprv? Zanechava miesto nebezpecenstva, hriechu- vysiel von. Ak sa chceme s Bohom zmierit, musime predovsetkym razne pretnut vsetky zvazky s hriechom a zanechat prilezitost.
4, A teraz sa oddava uprimnej lutosti- zacal plakat. "potoky slz sa leju z mojich oci" (Z 118,136)
K lutosti pridruzili sa pokora a dovera- dufa v odpustenie.
Hodno si vsimnut rozdiel medzi lutostou Petrovou a Judasovou. Aj Judas lutoval svoju zradu, ale zanoreny do velkosti hriechu, zabuda na dobrotu Bozskeho Srdca...zmocnuje sa ho strach, malomyselnost, zufalstvo, hromadi hriech na hriech a skonci zivot samovrazdou. Lutost, ktora zadrha srdce, odmima odvahu a doveru, je Judasovou lutostou, ta nedosahuje odpustenie.
Peter nerobil tak. Pri myslienke, ze hriech je sice velky, ale vacsia je dobrota Bozskeho Srdca, rozsiruje sa mu srdce, dostava odvahu, utieka sa s tomu Srdcu a nachadza v nom, prijatie, odpustenie, zmierenie. To je Petrova lutost, ktora sice place nad hriechom, ale utieka sa k Jezisovi. Ze nestratil doveru, vidime z jeho soravania. Ked sa dozvie o zmrtvychvstani, hned uteka ku hrobu...
5, ale Peter neuspokojil sa s prazdnou lutostou, svoju chybu napravuje horlivostou za spasu dusi. Tento sposob naznacil mu sam Pan, ked uisteny o jeho laske mu povedal "ak ma milujes, pas moje ovce", ako by bol chcel povedat, ak je tvoje lutost ozajstna, pas baranky moje, dokaz to laskavou starostlivostou o moje baranky, ovecky, ktore som vlastnou ktvou vykupil.
A Peter to aj splnil, svojou apostolskou horlivostou obratil nesmierny pocet hriesnikov a priviedol zas k Panovi. V tejto horlivosti vytrval roky, desatrocia...az do konca zivota. A svoju lutost, pokanie a povdacnu lasku specatil aj obetou zivota.
Ak sme sa s Petrom previnili, s Petrom sa oddajme aj pokaniu a navratme sa k Bozskemu Srdcu.
Zamyslime sa ako Pan prijal Petra. To nech doda odvahy, aby sme aj my s doverou navratili k Bozskemu Srdcu i keby nase previnenia boli co najvacsie. Bozsky Majster nezabudol na Petra, pozrel na neho bolestne, prijima ho, nerobi mu vycitky, ktore si pravom zasluzi, zjavuje sa mu po svojom zmrtvyvstani prv ako ostatnym, teda zaobchadza s nim ako s ucenikom- apostolom. Ba potvrdzuje ho v hodnosti, ktoru mu prv slubil.
Ktory hriesnik, by mal teda klesat na mysli a bat sa vrhnut kajucne k noham Vykupitelovym a prosit o odpustenie vsatkych svojich hriechov? |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 15 máj 2022 : 12:19:26
|
Rozjimanie: Podobenstvo o hrivnach
Aby sme sa prebudili z vlaznosti a lahostajnosti, povzbudili sa k horlivosti a k obnove svojho duchovneho zivota, je velmi vhodne rozjimat o podobenstve, ktore povedal Pan a zaznacil Matus (Mt, 25,14nn).
Je o panovi, ktory rozdal svojim sluhom hrivny. Jednemu pat, druhemu dve, tretiemu jednu a rozkazal: Kupcite kym nepridem.
Ked sa vratil, ziadal od nich, aby vyuctovali z odovzdanych hrivien. Dvoch sluhov, ktori ich zdvojnasobili odmenil, tretieho, ktory zverenu hrivnu priniesol bez zisku potrestal. Uvazujme: 1, o rozdeleni hrivien, 2, o navrate pana, 3, o skladani poctu, ktory ziadal od svojich sluhov.
1, rozdelenie hrivien. Pan spominany v podobenstve nie je nik iny, ako sam Boh, a za jeho sluhov musime pokladat seba.
Ako je On podstatne Panom, sme my podstatou svojej bytosti sluhovia, to je nase povolanie, nasa uloha, nase zamestnanie.
Vsade, v kazdom case, v kazdom postaveni sme sluhovia, musime sluzit. Vsetko co mame, pochadza od Boha, je hrivnou nam darovanou, ktoru teda musime pouzit v jeho sluzbe a na jeho cest. Nic nam nedal nadarmo, preto aj nic nesmie lezat uhorom. "Vsetko Ti sluzi"...
Boh vsak nerovnomerne rozdava svoje dary a to tak v poriadku prirody, ako aj milosti. Jednemu dava viac inemu menej. To nas vsak nema znepokojovat a nesmie sa nas zmocnovat zavist, alebo ziarlivost. Keby sme to predsa len trpko pocitovali, pamatajme, ze Boh je neobmedzeny Pan svojich darov. Moze ich dat komu chce, a preto je opovazlivostou od sluhu, biedneho stvorenia, reptat proti tomu a zalovat sa. "vezmi si co je tvoje a chod". "Ci nesmiem urobit so svojim, co chcem?" Ano, tym skor moze Pan rozdavat svoje dary, podla lubovole, lebo my sme si ich nicim nezasluzili. Aby sme sa nestazovali, spomenme si na mnohe tisice co maju menej ako my. Ale ked sme aj chudobnejsi a nase postavenie by bolo menej vyznamne, predsa pravom mozeme Bohu sluzit, dosiahnut vysoky stupen svatosti, zhromazdit si rovnako aj viac zasluh ako ten co dostal "pat hrivien"
Lebo kazdy v kazdom stave a povolani moze byt dobrym a vernym a dokonalym sluhom bozim. Vysvita to aj s podobenstva, lebo ten co dostal dve hrivny, zasluzil si prave taku pochvalu, ako ten co ma pat.
Odovzdajme sa teda otcovskemu spravovaniu Boziemu, plnme verne a horlive napomenutie svojho Pana: Kupcite, kym nepridem".
Ktore su tie hrivny? Mozno ich vseliako zoskupovat, my si oznacime tieto. (pricom pravda, kazda hrivna zahrnuje v sebe viacere)
1, prvou su prirodzene schopnosti napr. bystrost rozumu, dobra pamat, dar reci atd.
2, druha napr. je povolanie na stav knazsky a s tym spojene mnohe milosti, ktore nas chranili v nebezpecenstvach a pokuseniach.
3, napr, samotna knazska hodnost, ktora zahrnuje v sebe mnohe vznesene prednosti, ako moc sluzit svatu omsu a tak otvarat prudy milosti, odpustat hriechy, vysluhovat sviatosti.
(dam aj tieto knazske, aby sme si uvedomili co nam bolo zobrane)
4, je urad, ktory zastavame ako duchovni spravcovia, ucitelia, spovedelnici atd. Cim mame moznost tak vela dobreho konat, rozsirovat kralovstvo Bozie a podporovat zaujmy Bozskeho Srdca.
5, to je cas, ano drahocenny cas, v ktorom mozeme denne, ba kazdu hodinu pracovat na cest Boziu a zhromazdovat si zasluhy pre vecnost
Toto vsetko su vynosne a plodne hrivny o ktorych znie rozkaz Panov: Kupcite, kym nepridem. Ani jednu nesmieme nechat uhorom.
Navrat Pana- po dlhom case prisiel Pan. Pan nam sice doprial vela casu- 20, 30 ci viac rokov. Ale ked dlho meska, predsa len pride.
Prichod jeho:
1, je isty- nemozeme sa mu vyhnut. Moze prist zrazu a v case, ked nemusime mat ani tusenia.
2, je zavazny. Nim konci cas putovania do vecnosti. Prestava cas na obratenie, cinit pokanie, usporiadat si veci svojho spasenia, ziskavat zasluhy. Ano, cas vzacnych milosti sa pominie. Marne budu volat vtedy ti co cas na pracu dobre nevyuzili: Dajte nam svojho oleja, lebo nase lampy zhasinaju. To vsetko uz nic neosozi ,"dvere sa zatvorili" a zaznie povel: Vydaj pocet zo svojho vladarenia! To prave robi navrat Panov, takym tazkym a vaznym
Skladanie poctu. Toto sa vztahuje na na vsetko, je prisne a pre celu vecnost rozhodujuce.
1, Vztahuje sa na vsetko. Rozprestiera sa na vsetky hrivny, na vsetky casy, roky, dni, ked sme ich mali podla vole Panovej pouzivat, na vsetky slova, skutky, co sme za svojho zemskeho putovania urobili, alebo mali urobit.
2, prisnost tohto vyuctovania vyviera prave z toho, ze bude sa vztahovat na vsetko, ani najmensiu vec nezaobide bez povsimnutia, ani len prazdne a neuzitocne reci. Zdoraznuje sa aj v podobenstve, tym ze hoci sluha svoju hrivnu nepremarnil, ani nestratil, ani nezneuzil, ale len uhorom nechal, predsa bol uznany za vinneho a trestuhodneho.
Aky prisny bude sud pre nas, ktori sme nielen tak mnohe milosti a prilezitosti k dobremu nevyuzili, al mnohe hrivny priamo, premarnili a zneuzili! (hlavne cas!!)
3, strasne je toto uctovanie, lebo rozhoduje o odmene a treste a to nesmiernej odmene a hroznom treste, s platnostou na celu vecnost. Vyhrazne zneju slova: "sluhu daromneho vyhodte do tmy, tam bude plac a skripanie zubov" a este strasnejsie: vzdialte sa odo mna zloreceni, do ohna vecneho!" Tu nie je mozne odvolnie, ospravedlnenie, prihovaranie. Vsetko je beznadejne stratene. Na zemi je vela prostriedkov... tam toho uz niet. Na druhej strane vsak potesujuce su slova verneho sluhu: dobry a verny sluha... vojdi do radosti svojho Pana. Bude sa tesit, ze Panovi verne sluzil, bude plesat, cim viac sa namahal, cim vacsie obety prinasal. A keby sa ho mohlo nieco bolestne dotknut, bude to povedomie, ze malo sa pricinoval a este horlivejsie mal sluzit.
Pri citani tohto podobenstva, rozpomenme sa vzdy na vyzvu: Kupcite kym nepridem, myslime na skladanie poctu, ktore je celkom iste!!! Dost casto byva vo svatych omsiach, hlavne na sviatky vyznavacov biskupov, takze mozeme nan mysliet cely rok. |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 16 máj 2022 : 08:19:47
|
Na zakoncenie prveho tyzdna, alebo prveho useku exercicii je velmi uzitocne rozjimat o marnotratnom synovi. Je to akoby historia nas mnohych. Mozeme sa ucit co mame robit, ak sa chceme vratit na spravnu cestu.
Budeme sledovat: na bludnych cestach, ako vstupil do seba, ako sa navratil s svojmu otcovi.
Na bludnych cestach. Isty otec mal dvoch synov, tymto otcom podla zmyslu podobenstva je sam Boh, ktoreho vsetci mozeme pozdravovat ako svojho otca.
1, ci sa nezachoval Boh k nam ako laskavy otec? Sotva sme sa narodili a to ako deti hnevu, prijal nas za svojich. Dal nam anjela, ako sprievodcu a strazcu, zveril nas Cirkvi na vychovu (kde su tie krasne casy...) aby nas viedla pravou cestou a sprevadzala. V Najsvatejsej Sviatosti Oltarnej, pripravil nam drahocenny pokrm na pestovanie a udrzanie zivota milosti. A zaistil nam este vela ucinnych prostriedkov milosti, ktorymi si mozeme tento nadprirodzeny zivot stale zveladovat, ba keby sme ho mali narusit, ci di konca stratit, aby sme ho mohli lahko ziskat. Okrem toho, akym dedicstvom nas vyznamenal? "Ked sme dietkami, tak aj dedicmi a to dedicmi Bozimi a spoludedicmi Kristovymi" (Rim 8, 17) Chce aby sme boli ucastni Jeho vlastnej blazenosti "vojdi do radosti svojho Pana"
2, co by sa dalo v danych okolnostiach ocakavat od tychto dvoch synov? Jeden mohol sice povedat "tolko rokov ti sluzim a nikdy som tvoj rozkaz neprestupil" To bolo iste chvalyhodne, ale aj celkom v poriadku. No nie tak druhy- mladsi.
Vo svojej mladickej lahkomyselnosti, strhnuty nezriadenymi naklonnostami, predstupil pred svojho dobreho otca s bezocivou ziadostou- lebo nemozno to nazvat prosbou "otce, daj mi ciastku z majetku, ktora mi pripada" Ziadost musela otca velmi zranit. Znela ako vycitka, ze doma nie je dost dobre a akoby otec s nim zle zaobchadzal, ba mozno z nej vycitit akusi roztrpcenost, ze otec dlho zije a preto musi dlho cakat na dedictvo. Bola to surova ziadost- v tom napodobnuje hriesnik marnotratneho syna. Ziada od Boha bezuzdnu slobodu, nechce uz byt jeho poddanym, osobuje si volne rozhodovanie o svojom rozume, o svojej obrazotvornosti, o svojich zmysloch, o svojom tele, ako keby to bola jeho "ciastka" a vlastnictvo, na ktore ma narok. Celkom sa chce odovzdat svojhlavosti, svojvolnosti, sebeckosti.
3, Dobry otec, vydava mu dedicsky podiel a hla coskoro potom "po nemnohych dnoch, ked pozhanal vsetko, odobral sa prec do dalekej krajiny" Tazkym sa mu zdal otcovsky dozor, domaca disciplina, bola mu tesna, nechcelo sa mu uz pocuvat dobre myslene napominania a nauky dobreho, skuseneho otca. Tak si pocina lahkomyselny mladik. Rady vychovavatelov a spovednika vyznievaju u neho na hlucho a pomaly zacina stupat do slapaji marnotratneho syna. Usiluje sa vymanit spod ich vplyvu, aby mohol ist "do dalekej krajiny" t.j ako poznamenava sv. Augustin- do krajiny zabudnutia na Pana Boha.
Nepocuva hlas svedomia a vrha sa do viru sveta, podlahne jeho vabivym nastraham a v kruhu lahkomyselnych priatelov stava sa hrackou svojich naruzivosti.
4, A vysledok? "premrhal svoj majetok, zijuc roztopasne" (Lk 15, 13) Nejeden mladik oddal sa zabavam a hram, nemiernosti v pozivani pokrmov a napojov, ze sa zhanal za nedovolenymi pozitkami a rozkosami, premarni tak drahocenny cas na studovanie a pracu. Premarni mnohe milosti i nevinnost, ktoru este ako mlady roky starostlivo opatroval. Od Boha prijate hrivny, oddany opilstvu a bujaremu zivotu, nielen ze necha lezat uhorom, ale ich aj otupuje a zoslabuje. Ba i telesne zdravie si podkopava, lebo mnohi svojim vystrednym zivotom pritiahli si zarodky chorob a predcasnu smrt. "premrhal svoj majetok"
5, a ked vsetko premarnil, nastal v tom kraji velky hlad a on zacal nudzu triet. Majetok nebol nevycerpatelny. Nie div, ze po vystrednom zivote skoro sa minul. A k tomu hlad a nudza... tak to byva s hriesnikom. Ked sa oddal vasnam, coskoro opustia ho telesne a dusevne sily, rozlicne nestastia a sklamania jeho biedu zvacsuju. Hriesnik pocituje prazdnotu a zosklivuje sa mu doterajsi zivot...
Clovek by si mohol mysliet, ze takzvani priatelia, spolocnici v hyreni, ktori mu v hyreni slubovali vecne priatelstvo, s ktorymi si strngal "na dlhy zivot" teraz mu iste pomozu a vytrhnu ho z biedy. Marna nadej! Take je priatelstvo sveta. Dokial ma niekto peniaze, zalieca sa mu kde-kto, ale ked ho stastie opusti, opusti ho aj svet. On hnany biedou, akiste sa pobral aj k svojim kamaratom a klopal u nich. Motno vsak tusit a akym vysledkom.
Bieda a hlad cim dalej tlaci, musi sa obzriet po nejakej sluzbe. Ale aj tu na nestastie. Kto na neho pozrie, vidi ze je nesposobily na tvrdu pracu. Jeho vyzor prezradza zhyraleho mladika, ktoreho nie je mozne na nic upotrebit, pravdaze nenajde slusnu pracu. Konecne sa zmiluje nad nim isty obcan, ktory ho prijal svine past.
6, tu na priklade marnotratneho syna naskytuje sa nam prilezitost pozorovat nasledky hriesneho zivota: chudoba, bieda, opustenost od tych na, na ktorych si velmi zakladal, potupa- on syn vazenych rodicov, dobre vychovany, kedysi bohaty, teraz pastier svin. Ako sa len krcil a zahaloval do biedneho plasta, aby ho nespoznali okoloiduci mestania. Od hanby radsej by sa prepadol... k tomu nastal este nesmierny hlad, takze sviniam zavidel. Ziadal naplnit si brucho strukovinami a nikto mu ich nedaval. Svet bol vsak nemilosrdny- nikto mu ich nedaval. Stalo sa mu to co Judasovi, ked vo svojej lutosti obratil sa na tych, ktori ho zviedli. Pocul iba posmech: Co nas je po tom? To je tvoja vec!
Do podobneho smutneho stavu upada aj hriesnik, ked sa vzda nevinnosti: straca posvacujucu milost a vsetky zasluhy, ktore si roky zhromazdoval- schudobnie. Platia o nom slova: "Nevies ze si biedny, chudobny, slepy a nahy?" Vnutro ma rozorvane, svedomie ho stale hryzie, z dietata Bozieho stava sa dietatom hnevu, otrokom zleho ducha, hrackou naruzivosti. V ociach Bozich je ako mrtvola, osklivi sa Bohu i anjelom. A aky hrozny vyhlad sa otvara do buducnosti?
Vsimnime si teraz knaza, ktory sa oddava vlaznosti a nedbanlivosti. I ked to u neho tak daleko nedojde, predsa aj on pociti podobne nasledky. S hrozou musi doznat, ake nesmierne hodnoty utratil, ked marnil cas, zneuzival milosti, zanedbaval prilezitosti k dobremu. Pride suchoparnost, nechut na duchovne veci, jeho prace budu neplodne, odda sa stvoreniam, bude sa zhanat po svetskych zabavach, zmysenych pozitkoch a predsa nenajde pravy pokoj, nijaku pravu radost- bude trpiet nudzu. "Pridrzal sa jedneho cloveka toho kraja"- pojde za stvoreniami a nebude sa pridrzat svojha Pana a Boha.
Vtedy vstupil do seba...bieda uci modlit sa. To sa potvrdilo pri marnotratnom synovi. Keby neprisli nan strasti a nudza, bol by pokracoval v hyreni a dalej zil hriesnym zivotom. Zalostny stav mu vsak otvoril oci. Vidi celu svoju biedu, chudobu, trapi ho hlad "ja tu hladom hyniem" vydiera sa mu z ust a spomina si na niekdajsie casy, na lasku, starostlivost, s akou sa kedysi dobry otec onho staral, aby mu nic nechybalo. Spomina si ako este aj nadennici v otcovom dome maju nadbytok chleba... tieto a podobne uvahy zaryvali sa do jeho duse, az pomaly naladili ho k pravemu pokaniu a rozhodnutiu: "Vstanem a pojdem k svojmu otcovi".
Zamyslime sa a pozorujme pat dobrych vlastnosti toho jeho predsavzatia.
Bolo ono:
a, opravdive- lebo nespocivalo na krasnych slovach
b, ucinne, lebo bolo dokazane skutkom
c, razne- bez odkldania
d, velkodusne, lebo bolo spojene s velkymi obetami.
Musel prekonat dlhu spiatocnu cestu, ved bol v "dalekej krajine", ako opravdivy bedar musel sa zivit zobranim, musel sa hlboko ponizit pre svojim otcom, vystavit sa vycitkam bratovym, posmechu pribuznych.
e, vytrvale, cim viac sa blizil k domu, tym vacsie tazkosti sa mu predstavovali, srdce prudsie bilo a aj zly duch tym viac napomahal, aby ho odvratil od jeho predsavzatia. Nedal sa! Co si zaumienil prekonal!
Uprimne vyzna svoju vinu: "otce zhresil som proti nebu i pred tebou" Nevyhovara sa, neprikrasluje svoj nevdak k otcovi, je na vsetko pripraveny, na akekolvek ponizenie, zadostucinenie a pokanie..."uz nie som hoden volat sa tvojim synom, ucin ma ako jedneho zo svojich naddenikov"
Ako ho prijal otec?
1, nezabudol na svojho nevdacneho syna. Zaiste cato sa dopytoval na neho od znamych, ktori prichadzali z toho kraja.
Strachoval sa on, ako kedysi David o svojho nezdarneho syna Absolona, aj ked sa proti nemu vzburil. Mozno mu odkazoval aj pozdravy a dobre naucenia. Neraz mozno vysiel na vrsok, aby sa porozhliadal po okoli, ci ho azda neuvidi vracat sa do otcovskeho domu. Priam tak si pocina aj dobry Pastier, nezabuda na stratenu ovecku, pomaha jej dobrymi vnuknutiami a myslienkami, aby ju priviedol k navratu, nespusta ju z oci a caka, ze vstupi do seba a vrati sa.
2, jedneho dna tiez vysiel na vrsok a pozeral do dialky. A ked bol este daleko, otec ho zbadal. Diva sa. Po ceste ide akysi bedar, odety handrami, tvar opalena od slnka, cely je vyhldovany a zubozeny. Otcovska laska zostruje zrak. Spoznava svojho syna- tak sa diva Bozsky Spasitel v tychto dnoch z tabernakula aj na nas.(to sme stratili) Vyzaruje luce milosti, aby nas povzbudil obratit sa. Kiez by aj On zbadal nase polepsene a k navratu pohnute srdce.
3, sotva ho spoznal, "bol pohnuty utrpnostou" zabudol na vsetok nevdak, na vsetky urazky, ktore zakusil od nezdarneho syna, "pribehol, padol mu okolo krku a pobozkal ho". Nepripusti ho ani k slovu, nerobi mu vycitky, prima ho s takou srdecnostou, akoby bol vzdy jeho najlepsim najvernejsim synom. Vrati mu najlepsie saty- stolam primam. Vyznaci ho prestenom, usporiada velku slavnost a bohatu hostinu, natolko, ze starsi, inac dobry syn, stava sa ziarlivym. Ba ho este obhajuje proti jeho zalobam: "hodovat a radovat sa treba, lebo tento tvoj brat bol mrtvy a ozil ..."
Aky dojimavy obraz dobroty nebeskeho Otca ku kajucemu marnotratnemu synovi. Zabuda na vsetky nase zlociny a nas nevdak, ak len vidi kolko- tolko lutosti a dobrej vole. "riekol som: vyznavam proti sebe svoje priestupky pred Panom a ty odpustil si bezboznost mojho hriechu" (Z 31,5)
S otcovskou laskou prijima hriesnika, nerobi mu vycitky, vracia mu drahocenne rucho posvacujucej milosti, pocita ho ku svojim milym dietkam a robi ho ucastnym svadobnej hostiny. Tak nezne a pozorne s nim zaobchadza, ze by to mohlo nevinne a svate duse pohnut az k zavisti a k ziarlivosti.
Nuz ci takato dobrota a milosrdenstvo nama nam dodat odvahu a doveru, nech sme skokolvek hriesni? Ci nas to nema mocne skrusene sa vratit k dobremu Otcovi?
Hor sa teda marnotratny synu! Vzmuz sa aj ty a povedz: Vstanem a pojdem... Nedaj sa ani ty sklatit, ocakava ta najlaskavejsie prijatie. Pokoj a laska opat sa vratia do tvojho rozorvaneho srdca.
Pozrime este na marnotratneho syna po jeho navrate do otcovskeho domu. Uz ho nikdy neschvatila tuzba znovu ho opustit. Na slovo vzdy posluchal, so vsetkym bol spokojny, s dvojnasobnou horlivostou napravoval svoju lahkomyselnost.
Aj my, ked nas laskavy Otec vo svojej dobrote prijal, uz nikdy nesmieme sa mu stat nevernymi. S dvojnasobnou horlivostou musime napravit, co sme zameskali, trpezlivo znasat male utrpenia, ktore su spojene s jeho sluzbou, ba s radostou ich musime prijimat ako zadostucinenie za svoju niekdajsiu nevernost. |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 16 máj 2022 : 10:40:33
|
Rozjimanie: O obrateni Magdaleny
Musime doznat, ze sme sa previnili, ale chceme sa znovu s Bohom zmierit. Priklad vezmime od Magdaleny, ona sa previnila, ale spamatala sa a robila pokanie. Jezis ju prijal na milost a ono svatostou zivota zadostucinovala za svoje hriechy.
Rozjimame- ake bolo jej pokanie, ako ju prijal Pan, aky bol jej zivot po obrateni.
Pokanie Magdaleny. Magdalena padla hlboko, ved v celom meste bola znama ako hriesnica. Pan vyhnal z nej sedem diabolstiev a hovori o nej: "odpustaju sa jej mnohe hriechy"
O Jezisovi mnoho pocula a zaiste ho aj videla. Jeho milosrdny pohlad a jeho slova zatriasli jej dusou, zbadal hlboku priepast, ktorej isla v ustrety. Pod dojmom toho rozhodla sa obratit a cinit pokanie a zmierit sa s Bohom.
Kiezby aj nas zasiahol milostivy pohlad Bozskeho Srdca a pohol k obrateniu a pokaniu. (videli sme aj jedno ovocie v ruzenci- prave obratenie, i ked si myslime, ze sme uz obrateni). Lebo ked myslime na mnohe milosti, ktore sme za cely zivot dostali, nas nevdak voci Bohu je omnoho trestuhodnejsi, ako hriesny zivot Magdalenin.
Jej pokanie bolo prave, co vidno z jeho vlastnosti:
1, bolo uprimne, nadprirodzene. Nevyplyvalo zo zemskych ohladov, ze stratila dobre meno, ze byvali milenci a svet ju zavrhol, ale vyvieralo z najvznesenejsich a najdokonalejsich pohnutok, z cistej lasky k Bohu. "Mnoho milovala", preto aj navzdy zuctovala s hriechom.
2, bolo pokorne. Neodvazuje sa predstupit pred tvar Panovu. Pokorou sklucena, od chrbta, klaciacky sa priblizuje k Bozskemu Vykupitelovi, aby mu umyla nohy.
3, predsa vsak pri vsetkej lutosti a skrusenosti nebola malomyselna. Nezufa si, je plna dovery. Uz dostatocne poznala dobrotu a milosrdenstvo Panovo, hoci najvacsie dokazy toho nevidela, hoci ho nevidela na krizi umierat.
4, bolo pevne- ake obety musela priniest. Za jasneho dna, zjavi sa v satach kajucnice. Prelieva slzy a verejne kona pokanie pred ocami vsetkych. Nezalezi jej na reciach spolustolujucich, ktorym take spravanie na hostine bolo iste napadne. Nestara sa o posmech sveta, svojich byvalych milencov a inych ludi.
5, bolo spojene zo zadostucinenim. Verejne hresila, verejne chce konat pokanie, nech sa dozvie svet, ze lutuje svoje pobludenie. Dala pohorsenie, teraz ho chce napravit
Co je doteraz sluzilo na hriech, chce to pouzit na zadostucinenie. Doslova splna slova zalmistu "potoky slz sa leju z mojich oci, ze nezachovavali Tvoj zakon" Tolko slz vylieva, ze moze nimi umyt nohy Panove. Vlasy na ktore bola pysna, pouziva teraz na ich utieranie. Vonavy olej, ktory sama pouzivala, aby druhych zvadzala ku hriechu, teraz vylieva na nohy Vykupitelove. Usta, jazyk, ktore otrocili hriechu, bozkami vyjadruju svoje uprimne pokanie. A srdce, ktore davala stvoreniam a tak znesvacovala, patri teraz celkom Bozskemu Vykupitelovi- nadherne, bohumile pokanie! Kiezby nase bolo vernym obrazom tohoto!
Ako ju prijal Pan?
1, Vsimnime si jeho postoj k nej. Laskavo na nu pozrie, neodsoti ju od seba, ako by mal urobit podla zmyslania farizejov, "lebo je hriesnica". Ani len vycitky jej nerobi za hriesny zivot, hoci si to zasluzila. Ano, kym hriesnik sam zaluje na seba, Pan mlci a zlutuva sa.
2, laskavo prijima prejavy jej kajucnosti, ba ju brani proti farizejovi a pochvalne dava prednost jej spravaniu sa pred farizejovym: "vidis tuto zenu? Vosiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy, kym tato slzami zmacala mi nohy a svojimi vlasmi utierala". Z toho vyvodzuje, ze jej laska k nemu je omnoho vrucnejsia ako hostitelova.
3, uistuje ju o odpusteni vsetkych hriechov: "odpustaju sa ti hriechy".Dava jej rozorvanemu srdcu strateny pokoj: "Id v pokoji". A tak vstava hriesnica od noh Vykupitelovych ospravedlnena, obdarena milostami, naplnena pokojom a radostou v srdci. Odvtedy stala sa milackom na milosti bohateho Srdca Jezisovho, lebo potom ju zahrnoval novymi dobrodeniami. V jej rodinnom kruhu nachadza odpocinok na apostolskych cestach. Smie pocuvat pri jeho nohach slova utechy a poucenia. Brani ju pred je sestrou Martou, ktora bola inac pobozna a pohostinna, ba slavnostnou pochvalou jej dava prednost. "Maria najlepsiu ciastku si vyvolila, ktora sa jej neodnime".
4, Neskorsie brani ju proti Judasovi, ked este raz na dokaz svojej uprimnej lasky vyliala mu na hlavu a nohy drahocenny olej a nim ho pomazala. "Co ste nepinaleziti tejto zene? Ved ucinila dobry skutok so mnou. Ano tak milo prijal tento prejav lasky, ze vyriekol pochvalny slub a predpoved: "Veru hovorim vam, kdekolvek sa bude kazat toto evanielium po celom svete, i co tato urobila, hovorit sa bude na jej pamiatku".
5, na jej tiche zelanie urobi mimoriadny velky zazrak, vzkriesi uz styri dni v hrobe leziaceho brata Lazara. Novy dokaz lasky prejavi vtedy, ked sa jej po svojom zmrtvychvstani zjavi medzi prvymi, a ju potesi- hla jasny dokaz nekonecnej lasky a dobroty, s ktorou prijima Bozske Srdce aj najvacsich hriesnikov.
Tento priklad musi nas povzbudit a dodat odvahy, aby sme kajucne u neho hladali utociste. Aj nam vyjde v ustrety so svojou laskou a pride nam v ustrety a odpusti nam nase hriechy, da srdcu zas pokoja a v buducnosti zahrnie nas dobrodeniami...teda len odvahu a doveru!
Magdalena po svojom obrateni.
1, ostala Panovi verna. Tak vazne, rozhodne a dokladne zuctovala s hriechom, tak spocinula v laske Bozskeho Vykupitela, ze nestrpela, aby vedome co aj v malickosti sa spreneverila Panovi. Celkom meni sposob zivota. Vzdava sa marnosti sveta, hriesnych a nebezpecnych radovanok. Zrieka sa nedovolenych znamosti...
2, vyuziva prilezitost, sada si k noham Spasitela a dychtivo pocuva slova zivota, poucenia, utechy...
3, vo svojej laske k Bozskemu Vykupitelovi vytrva az pod kriz. Ked Pana vsetko opustilo, velknazi, zakonnici, cely narod, akiste aj domaci, pribuzni a znami, ba aj apostoli, ona s niekolkymi vernymi dusami stoji pod krizom, hoci pocuje len same posmechy a ruhania, co musela zaiste aj ona znasat pre svoju vernost.
4, po jeho smrti celkom je zialom zronena. Nedba na reci sveta, nebojacne hlada toho, o ktorom verila, ze je este mrtvy a pochovany, aby mu preukazala svoju poslednu sluzbu. Po slavnom zmrtvychvstani pokracuje v kajucom zivote a zomiera ako vzor kajucich dusi. Napomaha nam s oltarov k pokaniu a nasledovaniu.
Nasim pokanim nech su vonkajsie a vnutorne trapenia z lasky k nemu znasane, dokonale plnenie nasich stavovskych povinnosti. Naucme sa najma uprimnou, srdecnou a stalou laskou odstranovat svoje hriechy, aby sme sa znova zapacili Bozskemu Srdcu. "Odpustaju sa jej mnohe hriechy, lebo mnoho milovala" |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 15 jún 2022 : 06:32:18
|
Este doplnim co som vynechal. Cele to je pekne previazane a nadvazuje na seba aj rozvijanim toho predosleho. Tak si doplnme do druheho dna.
Doplnkove rozjimanie.
Dve predbezne poznamky.
1,Exercicna knizka sv. Ignaca poznamenava, ze v prvej priprave (predstava miesta) rozjimania o hriechu mame svojim dusevym zrakom pozorovat, "ako je uvaznena moja dusa v tomto krehkom tele a ako clovek tu na zemi zije sta vo vyhnanstve medzi nerozumnymi zvieratami."
2, Druha poznamka exercicnej knizocky jasne oznacuje ciel rozjimania o hriechu: " V tomto rozjimanimam prosit o hlboke zahanbenie, lebo vidim, kolki pre jediny smrtelny hriech su zatrateni a ako casto som si aj ja zasluzil zatratenie pre svoje mnohe hriechy."
Rozjimanie: O tazkom hrechu.
Na rozjimmanie o vlastnych hriechoch mohla by nam posluzit tato schema. V uvode si predstav, ako by si bol postihnuty malomocenstvom, pre svoje mnohe hriechy: velmi sa hanbi za to pred ocami nekonecne velkeho a svateho Boha. Pros o osvietenie, aby si poznal svoju hroznu biedu. O slzy lutosti, aby si sa nimi ocistil od svojho malomocenstva.
"Dokonale obmy moju nepravost a ocist ma od mojho hriechu" (Z 50,4).
V tejto priprave rozpomeniem sa na udalost, ktora je opisana v knihe Danielovej (15,1nn). Kyros obliehal Babylon. Kral Baltazar, spoliehajuc sa na opevnenie mesta, malo si vsimal obliehanie a myslel iba na pijatyku a zabavy. Najma jedneho vecera oddal sa vo svojej pyche uplnej samopasi. Dal doniest posvatne nadoby, ktore jeho otec Nabuchodonozor po dobyti Jeruzalema previezol do Babylon, aby ich znesvatil modlosluzbou. Zrazu zjavila sa ruka a pisala na stenu tajomne slova: Mane, Thekel, Fares. Ani jeden z chaldejskych vykladacov nemohol rozlustit pismo. Povolal Daniela a ten osvieteny Duchom Bozim, vysvetlil co to znamena: "Mane= spocital Boh dni tvojho kralovstva a urobi mu koniec. Thekel= odvazeny si na vahe a veru malo vazis. Fares= rozdelenim zanikne tvoje kralovstvo, dostanu ho Medi a Perzania.
Z ohladom na toto uvazujme, aky je: pocet, tarcha a zhubnost mojich hriechov.
I. Pocet. Pozrime aspon letmo na uplynuly zivot bez toho, zeby sme sa pustali do podrobneho spytovania svedomia - uvidime, akymi sme velkymi dlznikmi pred Bohom. Spomenme si na prezite roky - sotva jeden bol bez tazkych hriechov. Na schopnosti ducha, zmysly tela, vsetky tak casto znesvatene. Na osoby s ktorymi alebo v ktorych sme Boha urazili, na prikazy a povinnosti svojho povolania, ktore sme tolko raz prestupili. Na cudzue hriechy, ktorych sme sa dopustili. Musime sa priznat so zalmistom: "Viac je mojich nepravosti ako vlasov na mojej hlave."(Z 39,13). Mame tada preco volat s onym prasivymi z evanjelia: "Jezisu, Majster, zmiluj sa nad nami!"(Lk 17,13)
II, Tarcha. Uvazujme tu o stvorakej tarche.
1, tarche nevdaku. Ci sa nedopusta hriesnik cierneho nedvdaku vtedy, ked pacha tazky hriech? Odplaca dobre zlym, uraza laskaveho otca, od ktoreho prijal tolke dobrodenia, a robi to prave vo chvili, ked vidi bezpocetne dokazy jeho dobrotivosti a ked Boh mysli uz na nove milosti. Uraza svojho dobrodincu, ktory mu nikdy neublizil, ktoremu velmi casto sluboval polepsenie a vernost. - Netusitelnou mierou stupnuje sa tento nevdak najma u knaza.
2, Tarcha bezocivosti. Ja uboha, nepatrna bytost, prach a popol, odvazil som sa postavit proti Vsemohucemu, proti svojmu Tvorcovi a Panovi, opovazil som sa povedat, ked aj nie slovom, ale skutkom: Nebudem ti sluzit! Ano, viem, ze si to zakazal, ale ja to predsa urobi. Viem ze je to proti tvojej voli, ale mne na tom nezalezi.
3, Tarcha opovazlivosti. Ked sa hriesnik dopusti tazkeho hriechu, uraza Boha pred jeho ocami, v jeho pritomnosti. Uraza toho, v rukach ktoreho je a od neho zavisi zivot a smrt, cas a vecnost. Uraza toho, ktory by ho mohol nahlou smrtou potrestat - uraza svojho buduceho sudcu. Ci nie je opovazlive vyzyvat takto Vsemohuceho a vzpierat sa proti tomu, ktoreho cest hotovi su branit vsetci anjeli neba, ba vsetky stvorenia? Ci nie je opovazlive, ked ubohost trufat si takto siahat na vsemohucnost?!
4, Tarcha zloby. Chod, hriesnik, na Kalvariu a pozri na ukrizovaneho. Kto tam trpi? Najnevinnejsi, Baranok Bozi - Syn Bozi! Co trpi? Mnoho, nekonecne mnoho, na celom tele, vo vsetkych udoch, ba az v hlbke samej duse, opusteny Bohom, svojimi, svojim narodom. Pre koho? Z lasky k tebe, aby ta zachranil, vykupil a zmieril so svojim Otcom, aby ta oslobodil od vecnych trestov pekla a urobil ucastnym nebeskych radosti. - Aka krutost a zloba ja preto urazat srdce, co ta tak milovalo, co tolko trpelo pre teba! A takto si pocinas, ked pachas tazky hriech! Vrhnime sa preto pred Ukrizovaneho a oplakavajme skrusene svoj nevdak, svoju surovost, opovazlivost, zlobu a prosme za odpustenie: "Zmiluj sa nado mnou, Boze, pre tvoje velke milosrdenstvo a pre mnohe tvoje zlutovania, zbav ma mojej nepravosti!" (Z 50,30)
III. Zhubnost nasledkov hriechu. Vsetko zlo, ktoreho sa obava pozemsky zmyslajuci clovek za svojho zivota, prichadza pre hriech na hriesnika - dnes sa siri kadeco medzi ovcami, ze je to vojna, ekologicke problemy atd. s.s sa cini a muti vodu stale, aj tzv "konspiratormi", uzitocnymi idiotmi co siria kadejake hluposti, vola sa to hoaxy, aby to mohli blokovat a spochybnovat... ja si doplnam svoju Konspiraciu stale o nove sklicka, ktore vyfiltrujem... a nedam na hru so slovickami.
A to v najvacsej miere. Prichadza pokorenie az k potupeniu, lebo z dietata Bozieho stava sa dietatom hnevu, sluhom ba otrokom diablovym!!!Spomen si na pokorenie marnotratneho syna, ktory sa stal pastierom osipanych. To je vsak len slaby obraz hlbokeho padu hriesnikovho.
Znetvorenie: aky ohyzdny musi byt v ocich Bozich, anjelov, svatych, kto je poskvrneny malomocenstvom hriechu!!!
Chudoba: ano hriesnik je chudobny, chudobny je na milosti, lebo stratil cenny poklad posvacujucej milosti, bez ktorej nie je mozne dosiahnut spasenie. Stratene su vsetky zasluhy, co sme si za roky a roky tak tazko ziskali, na zveladenie odmeny v nebi, strateny je pokoj srdca, ktory aj najtrpkejsie bolesti tohoto zivota osladzuje!
Puta a otrocenie: hriesnik sa stava otrokom svojich naruzivosti, otrokom zleho ducha, ktory ako vitaz ma na neho plne pravo. Musi znasat jeho vecny zalar, ak sa vopred nestrasie jarma hriechu.
Smrt: hriesnik sa stava obetou nie sice prirodzenej smrti - ktora inac moze byt tak vzacna v ociach Panovych (Z115,5) - ale upada do hroznejsej smrti: odumiera zivotu milosti, zivotu nadprirodzenemu, nebeskemu, bozskemu. Strata tohto zivota znamena smrt duse a hrbu nestasti. (veru, kolko )"mrtvol" chodi okolo nas? a kolko metiel Bozich si nesu?). Lebo ak sa hriesnik neobrati, nasleduje peklo so svojim vecnym nepokojom, vnutornou rozorvanostou, udusenim kazdej zivotnej radosti, lebo spreneveril sa Bohom urcenemu cielu.
Hla, ake smutne nasledky hriechu!!! Zbavme sa ho uprimnym obratenim, skrusenou spovedou, velkodusnym zadostucinenim. A aby sme v buducnosti zasa do toho nespadli, uprimne sa rozhodnime vyhost dat hriechu, chranit sa prilezitosti a vsetkeho, co by mohlo viest k nemu. Dakujme laskavenu Bohu, ze nas vcas upozornil na na take velke zlo: "Milosrdenstvo Panovo, ze sme celkom nezahynuli" (Nar 3,22) Prave touto milostou dava nam Pan zaruku, ze nas chce od toho uchranit. Nuz chopme sa toho vdacne. s radostou a vazne, ked nas vola k zmiereniu. Pouzime tuto, mozno uz posledny raz ponukanu milost. Hovorme so srdca: "Zaprisahal som sa a predsavzal som si, ze budem zachovavat tvoje spravodlive sudy" (Z 118, 106). Boze pomahaj mi, aby som ostal verny vo svojom predsavzatiu: radsej chcem umriet ako Teba este raz tazko urazit!!! |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
