Fórum pre katolíkov
Vitajte na fóre.
Meno:
Heslo:
Ostať prihlásený


Registrovať sa
Zabudli ste heslo?
  Portál   Fórum   Zodpovední ľudia   FAQ     Registrovať sa
Aktívne témy | Aktívne ankety | Ďaľšie informácie | Reg. členovia | Prihlásení užívatelia | Zoznam avatarov | Hľadať
Zvoľte si vzhľad: 
 Všetky fóra
 Katolícka apologetika
 Učenie KC pre tých, ktorých to zaujíma
 Diskusia s protestantom o Panne Márii
   V tomto fóre môžu všetci užívatelia otvárať NOVÉ témy
   V tomto fóre môžu všetci užívatelia odpovedať na témy
 Verzia pre tlač
Autor Previous Topic: Zoznam dogiem Téma Next Topic: Liturgické symboly  

Robel

Stav: offline

 Odoslaný - 25 august 2011 :  21:10:08  Zobraziť profil  Pridať Robel do zoznamu priateľov
Argumenty z Písma podporujúce katolícku náuku o Panne Márii a o tom, že Ježiš nemal súrodencov, vo forme e-mailovej diskusie s jedným protestantom.

1. odpoveď


Ohľadom toho, či Mária zostala po narodení Ježiša pannou, existuje aj tento argument:
Žalm 69:9-10: „Za cudzieho mňa majú moji bratia, cudzincom som pre synov svojej matky, lebo ma strávila horlivosť o tvoj dom.“

Tieto verše sa nepochybne vzťahujú na Ježiša, tak ako svedčí Ján 2:17: „Jeho učeníci si spomenuli, že je písané: strávi ma horlivosť pre tvoj dom.“

Zatiaľ čo slovo „bratia“ v Mat 13:55 môže niekedy znamenať blízkych príbuzných, „synov svojej matky“ 69. žalmu nám nedovoľuje pochybovať o tom, že Mária po Ježišovom narodení porodila ďalšie deti.



1. V Jánovi 2:17 necituje 69. žalm Ježiš, ale učeníci, a nie Ježiš, ale učeníci zmysel tej udalosti z 2. Jánovej kapitoly prisúdili Žalmu 69:9.

2.
Učeníci aplikovali na Ježiša iba 9. verš, niet biblického dôkazu, že by učeníci niekedy zamýšľali uplatniť verše 6-8. Samý tento fakt je dostatočným dôvodom na odmietnutie Vášho argumentu.

3.
Keď skúmame Jána 15:25 ( „To preto, aby sa splnilo slovo napísané v ich Zákone: »Nenávideli ma bez príčiny.«“ ), môžeme zistiť, že by sa mohlo jednať o citát buď z Ž 35:19 alebo z Ž 69:4. V oboch prípadoch, keď si prečítate Jána 15:25 a jeho kontext, zbadáte, že nemá nič do činenia s Máriou alebo jej údajnými deťmi a je teda pre túto diskusiu nepodstatný.

4.a)
Žalm 69 je obrazne vyjadrené proroctvo o trpiacom Mesiášovi. Možno sa spýtať v súvislosti s mesiánskym očakávaním, kto sú bratia a matka Mesiáša? Ježiš sám na túto otázku odpovedá v Mat 12:48-50: „Kdo je má matka? A kdo jsou moji bratři? Ukázal rukou na své učedníky a řekl: Pohleď, toto je má matka a moji bratři. Kdokoli totiž koná vůli mého nebeského Otce, ten je můj bratr a sestra a matka. Čiže, Mesiášovi súrodenci a matka sú tí, ktorí činia Božiu vôľu.
V tomto ohľade bol Žalm 69:8-9 určite správnym proroctvom o tom, že učeníci Ježiša opustia v hodine jeho ukrižovania.
[Peter: „Nepoznám toho človeka.“ (Mt 26:72)]

4.b)
Z 12. kapitoly Apokalypsy môžeme poznať, v prorockom zmysle, ktorý je opačný telesnému, že Mesiášova matka je Boží ľud alebo Izrael.
[Žena porodila Syna, ktorý má vládnuť národom (12:5); drak tú ženu prenasledoval (12:13), no neuspel a šiel bojovať proti ostatným z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania (12:17).]
Z toho dôvodu Žalm 69:8-9, ktorý je prorockej povahy, správne predpovedá, že Ježiš, trpiaci Mesiáš, bude do značnej miery odmietnutý svojimi rodákmi (napr. farizejmi a saducejmi).

Takže prorocký Žalm 69:8 naráža jednak na opustenie od učeníkov v najťažších chvíľach života (vo svetle Mt 12:48-50) a jednak na nepriateľstvo Mesiášových krajanov (vo svetle Apok 12).

5.
Ž 69
7 To kvůli tobě snáším potupu, tvář mi pokrývá hanba,
8 pro své bratry jsem cizincem, neznámým pro syny své matky;
9 neboť mě stravuje horlivost pro tvůj dům, urážky těch, kdo urážejí tebe, na mne dopadají.


Hebrejské slovo pre matku v Ž 69:8 je „em“, ktoré sa v SZ používa vo veľkom významovom rozsahu (doslovne aj obrazne). V SZ sa národy a mestá často zobrazujú ako matky svojho ľudu, takže v tom zmysle sa môže „em“ týkať izraelského národa. Na opis Izraela ako „matky“ s deťami je použité napr. v Iz 50:1 a Hos 2:2,5.

Ak aplikujeme Ž 69:7-8 na text obklopujúci Jána 15:25, jediným možným pochopením slova „em“ je národ Izraela a deti sú Judejci. V Žalme 69 Dávid hovorí, že tie deti sú plné potupy a sú odcudzené kvôli Kristovej horlivosti pre Otcov dom. Z 2. Jánovej kapitoly vidno, že Kristove činy mu od židov vynášajú potupu a odcudzujú sa mu (viď Ján 2:13-22).
V Písme niet dôkazu, že by boli niektorí bratia Kristovými činmi urazení alebo nahnevaní. Jediní, o ktorých Písmo ukazuje, že sú urazení a oplácajú sa potupou, sú Judejci. Takže ak máme Žalm 69:7-8 aplikovať, deti spomínané v 8. verši musia byť Judejci, lebo tí sú jediní, ktorí sa hodia na kritériá predložené kráľom Dávidom.

6.
Dávidov prorocký 69. žalm nie je možné na Ježiša aplikovať doslova aj z toho dôvodu, že v 5. verši sa hovorí: „Bože, ty znáš mou pošetilost, zjevná jsou před tebou má provinění.“
Je predsa jasné, že Mesiáš nebol blázon, ani netrpel žiadnou psychickou chorobou, a bol bez jediného hriechu a vady.

7.
Ohľadom Jána 2:17 píšeš, že „nikde okolo tejto scény niet ničoho, čo by sa týkalo nejakých pokrvných bratov“. Avšak Žalm 69:9 „Za cudzieho mňa majú moji bratia, cudzincom som pre synov svojej matky, lebo ma strávila horlivosť o tvoj dom,“ nie je obmedzený len na tú scénu. Ten verš znamená, že (okrem iného) kvôli tej scéne v chráme sa jeho pokrvní bratia od neho odcudzili.

Ako som už vyššie napísal, niet biblického dôkazu, žeby ho jeho bratia urážali a odcudzili sa mu.
„Lebo ani jeho bratia v neho neverili.“ (Jn 7:5) – Tento verš nehovorí nič o odcudzení alebo potupe, ale iba o tom, že v neho (zatiaľ) neverili.

8.
V Mat 12:46, Mk 3:31 a Lk 8:19 je do istej miery záhadná udalosť. Ježiš učí v nejakom dome, ktorý je doslova napchatý poslucháčmi. Prídu tam jeho matka a bratia. Prečo? Matúš hovorí, že sa s ním chceli pozhovárať, Marek že po neho poslali a Lukáš že sa s ním chceli stretnúť. Ježišova matka a bratia mu dali odkaz, aby vyšiel von, lebo sa s ním chcú pozhovárať. Ale Ježiš na ten odkaz reagoval tak, že ukázal na svojich učeníkov a povedal:
„Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo kto činí vôľu môjho Otca v nebesiach, to je môj brat, moja sestra a moja matka.“
Vyšiel potom Ježiš von z domu, aby si vypočul, čo jeho matka a bratia chcú? Nevieme. Matúš na tú udalosť nadväzuje najbližšie (v.13:1): „V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa...“ Ani v jednom zápise nie je žiadny náznak toho, že by Ježiš vyšiel z domu a stretol sa so svojou matkou a bratmi tak, ako si to žiadali.


Niet náznaku, že z domu vyšiel, ani že nevyšiel. Podstatou takto podaného príbehu je ukázať Ježišovo učenie o tom, kto je jeho skutočná rodina, t.j. tí, čo konajú Božiu vôľu. Ježiš iba využil tú žiadosť o stretnutie, aby to učenie mohol vysvetliť.

Dávnejšie som počul názor, že Ježiš pokračoval v učení a jeho matka a bratia išli späť domov. To je rozhodne veľká pravdepodobnosť.

Myslím si opak na základe toho, že Mária vôľu Božiu rozhodne plnila (niet v Biblii náznaku, že nie) a bolo by to z Ježišovej strany vyjadrenie neúctivosti voči rodičovi.

Pokiaľ by to tak bolo, prečo Ježiš nevyšiel von? To by sa nedalo vysvetliť inak, ako že Ježišova matka a bratia za ním prišli s úmyslami odporujúcimi Božej vôli. Inak by Ježiš svojim ignorovaním nectil svoju matku a porušil by 5. prikázanie. Podľa toho názoru sa Mária a jej synovia na Ježišovi pohoršovali pre jeho radikálne učenie a správanie. Chceli mu asi povedať niečo ako: „Nechaj to a poď s nami domov. Robíš našej rodine hanbu.“ Ježiš poznal ich úmysly a preto nevyšiel. Samozrejme, je to špekulácia.
Táto špekulácia je absolútne nepodložená, podklady sú skôr pre jej vyvrátenie. Mária sa na Ježišovi nepohoršovala, vedela, čím musí jej Syn prejsť. To dokazuje Lk 2:33-35, kde Márii prorok Simeon povedal, že Ježiš je „ustanovený na pád a povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, a tvoju vlastnú dušu prenikne meč, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“
To znamená, že dopredu bola upozornená na utrpenie, ktorým si ona sama bude musieť prejsť a ktoré jej nespôsobí jej Syn, ale jeho odporcovia.
Ďalej: „A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci.“ (Lk 2:51)
To znamená, že Mária nikdy nezabudla na nič dôležité, čo jej Ježiš alebo proroci Simeon a Ana povedali, a pamätala na to aj (a najmä) počas prenasledovania jej Syna. Verila od počiatku, že Ježiš je Mesiáš – veď počala z Ducha Svätého, pričom vedela, čo to znamená; veď musela vedieť, čo znamená návšteva troch mudrcov; Gabriel jej oznámil, že porodí Božieho Syna (ona odpovedala: staň sa); pastieri jej zvestovali (Lk 2:17) o zjavení sa anjela a o jeho slovách – „dnes sa vám narodil Spasiteľ Kristus Pán“ , ktoré „všetky zachovávala vo svojom srdci a premýšľala o nich.“ (Lk 2:19)
A napokon, sama povedala, že sa jej dostalo veľkej milosti: „Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.“ (Lk 1:48-49)

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nech už Ježiš mal pokrvných bratov alebo nie, Mária stála od začiatku pri ňom a nebola na strane prípadných rodinných nevercov. Z toho tiež vyplýva, že Ježiš napokon z domu vyšiel a so svojou rodinou sa stretol, už len kvôli Márii.

Táto udalosť ale ukazuje, že Ježišovi bratia sa s ním nespolčovali, že sa od neho verejne dištancovali. Inak by boli s jeho učeníkmi v dome a počúvali jeho učenie.

Zaujímavé, že podľa vás tá príhoda ukazuje, že Ježišovi bratia sa s ním nespolčovali a že sa od neho verejne dištancovali, lebo inak by boli v dome. Pričom skôr je možné zastávať práve opak: chceli s ním byť, chceli ho počuť, ale sa nemohli dostať dovnútra; verejne dali najavo vôľu po stretnutí, čiže sa od neho nedištancovali a nehanbili sa za neho.
Ježiš hovoril zástupom, tzn. že nebolo ľahké byť pri ňom, chodil po celej krajine a nebolo možné ísť všade a vždy s ním.

9.
To, že Ježišovi bratia na neho vlastne zanevreli, dokazuje Ján 7:3-10. Dobre sa nad tou udalosťou zamysli. Jeho bratia vedeli, že židia mu siahajú na život, avšak navzdory tomu ho pobádali, aby sa tomu nebezpečenstvu vystavil. Navyše ho pobádali uštipačným spôsobom. Ján tu jasne prehlasuje: „ani jeho bratia totiž v neho neverili.“

Áno, tí „bratia“ z Jána 7:3-10 sa zdajú byť k Ježišovi nepriateľskí. Otázkou však je – boli to jeho pokrvní bratia alebo to boli iní jeho príbuzní, napr. bratanci?
„Ježíš jí řekl: "Nedotýkej se mne, neboť jsem ještě nevystoupil ke svému Otci. Ale jdi k mým bratrům a řekni jim...“ (Jn 20:17)
Ku komu vlastne Mária Magdaléna šla?
„Marie Magdaléna pak přišla a oznámila učedníkům, že viděla Pána a že jí řekl tyto věci.“ (Jn 20:18)
Keď Ježiš povedal „bratom“, myslel na učeníkov, a nie pokrvných bratov.
Podobne Ján 7:5 sa môže týkať bratancov, a nie pokrvných bratov. Pojem „brat“ má široký význam.


10.
Na podporu Ježišových pokrvných bratov sa často argumentuje Markom 6:3 a Matúšom 13:55:
„Není to snad ten tesař, syn Marie a bratr Jakuba, Jozese, Judy a Šimona? A nejsou snad jeho sestry tady s námi?“

„Sestra“ (adelphe) = sestra, blízka príbuzná, sesternica, podľa slovníkov.
Takže slovníková definícia nám pre svoj široký rozsah nepomôže rozhodnúť sa pre pokrvné sestry. No prvá časť verša nám to objasní lepšie, a to z toho dôvodu, že Jakub, Jozes, Júda a (možno aj Šimon) boli synmi Alfea/Kleofáša, a teda nemohli byť Ježišovými pokrvnými bratmi, čo vrhá jasné svetlo aj na „jeho sestry“.

Odôvodnenie:
„Byly tam také ženy, které přihlížely zpovzdálí; mezi nimi i Marie Magdaléna a Marie, matka Jozese a Jakuba Menšího, a Salome.“ (Mk 15:40)
„Byla mezi nimi Marie Magdaléna a Marie, matka Jakuba a Jozese, a matka Zebedeových synů.(Mt 27:56)
„U Ježíšova kříže však stály jeho matka a sestra jeho matky, Marie Kleofášova a Marie Magdaléna.“ (Jn 19:25)
Jakub Zebedeův a jeho bratr Jan.(Mt 10:2)
„...Jakub Alfeův a Lebeus příjmením Tadeáš.“ (Mt 10:3)
„...Jakub Alfeův a Šimon Zélótes a Juda Jakubův.“ (Sk 1:13)

Pri kríži sú menované iba Mária, Ježišova matka, Mária Magdaléna, Mária Kleofášova/Alfea a Salome (t.j. matka Zebedjovych synov).

V Jánovi 19:25 sa spomína „sestra jeho matky“, čo môže byť buď vzápätí menovaná Mária Kleofášova alebo Salome („sestra“ tu ale zasa nemusí znamenať pokrvnú sestru). Ja predpokladám, že „sestra“ Ježišovej matky je Mária Kleofášova.

Z uvedených pasáží vidíme, že máme inú Máriu, ktorá bola ženou Kleofáša (Alfea) a matkou troch Ježišových „bratov“ – Jakuba (Menšieho), Jozesa a Júdu. To jasne ukazuje, že Mária, Ježišova matka, nebola matkou Jakuba, Jozesa a Júdu z Marka 6:3.
Ten istý Júda vo svojom liste 1:1 píše, že je Jakubovým bratom (Jakuba Menšieho).

GENEALÓGIA

–-Zebedej - Mt 4:21, Mk 1:19, Mk 3:17
+>-splodil - Jakuba a Jána
–-Salome - Mt 27:56, Mk 15:40




–-Kleofáš (Alfeus) - Mt 10:2-3, Jn 19:25, Sk1:13
+>-splodil - Jakuba (menšieho), Jozesa a Júdu
–-Mária, ďalšia Mária - Mt 27:56, 61, 28:1, Jn 19:25


–-Duch Svätý - Lk 1:35-38
+>-splodil - Ježiša Krista
–-Mária - Lk 1:30-38

11.
„Žádného jiného z apoštolů jsem však neviděl, kromě Jakuba, Pánova bratra.“ (Gal 1:19)
a) Slovo brat je zase ono široké „adelphos“.
b) V Biblii sa uvádzajú iba dvaja apoštoli menom Jakub:
- Jakub, syn Zebedejov a brat Jánov (Mt 4:21)
- Jakub, syn Alfeov a brat Júdov (Mt 10:3, Sk 1:13)

Zo Skutkov zisťujeme, že Jakub Zebedejov už bol zabitý Herodesom (Sk 12:2), a teda jediným záverom je, že Jakub opísaný ako „Pánov brat“ je Jakub Menší, syn Alfea a Márie. Toto objasňuje aj Jána 19:25 a otázku, kto je „sestra jeho [Ježišovej] matky“, totiž Mária Alfeova/Kleofášova. Keďže dve sestry s menom Mária sú v jednej rodine vylúčené, Mária Kleofášova bola Máriinou sesternicou alebo švagrovou (t.j. Jozefovou sestrou) a Ježiš tak bol s Jakubom Menším buď prabratanec alebo bratanec.

12.
Keď už je teda jasné, že apoštol Jakub Menší, syn Alfeov, t.j. Kleofášov, nebol Ježišov pokrvný brat, ale spolu s Júdom a Jozesom boli jeho bratancami, ešte viac do popredia vystupuje dôkaz, že Mária nemala viac detí.
Údajných pokrvných bratov Ježišových obviňujete, že mu (a teda aj jeho matke) boli nepriateľskí, čím by sa možno dalo vysvetliť, prečo nedal Ježiš na kríži svoju matku žiadnemu zo svojich pokrvných bratov. Lenže ak boli Ježišovi údajní pokrvní bratia s ním v nepriateľstve, mal svoju matku zveriť inému z blízkeho príbuzenstva, ktorý v neho veril. Naskytal by sa buď apoštol Jakub Menší, apoštol Júda alebo Jozes, čo boli jeho bratanci a verili v neho. Avšak nestalo sa tak a, ako vieme, zveril svoju matku Jánovi, ktorý s ním pravdepodobne nebol v príbuzenskom vzťahu.




2. odpoveď


I. Matúš 1:25

Na druhej strane ale neexistuje v Biblii ani tá najmenšia narážka na to, že by nemala s Jozefom pohlavný styk po narodení Ježiša.

Naopak, Matúš 1:25 píše o Jozefovi, že „neobcoval s ňou, kým neporodila syna“. Aj keď tento verš nie je dôkaz, má váhu 99% pravdepodobnosti.
Biblický fakt 1: Z Písma vyplýva vysoká pravdepodobnosť toho, že Mária mala s Jozefom pohlavný styk po Ježišovom narodení.


Musím oponovať, pretože, ako som už minule napísal a ako ďalej dokážem, z Písma nevyplýva ani len vysoká pravdepodobnosť toho, že Mária s Jozefom žili ako normálni manželia. Na prvý pohľad to možno vyplýva z Matúša 1:25, ale nie je tomu tak pri hlbšom pohľade.

Mt 1:25: „Ale nepoznal ju, kým neporodila syna.“
Slovo „kým(heos hou) nutne neznamená zmenu správania po čase, ku ktorému sa vzťahuje, ako to vyplýva z nasledovných veršov:

Deut 34:6 „A pochoval ho v doline, v zemi Moábovej, naproti Bét-peoru. A nikto nezvedel o jeho hrobe až do tohoto dňa.“ Našli sme Mojžišov hrob?
2 Sam 6:23 „Preto potom Míchaľ, dcéra Saulova, nemala plodu až do dňa svojej smrti.“ Mala dieťa potom, čo zomrela?
1 Kor 15:25 „Lebo on musí kraľovať, dokiaľ mu nepoloží všetkých nepriateľov pod jeho nohy.“ Prestane jeho vláda, keď bude mať nepriateľov u nôh? Podľa Lk 1:33 určite nie.
1 Mak 5:54, „pretože nikto z nich nebol zabitý, kým sa nevrátili v mieri.“ Boli potom zabití?
Lk 1:80: „Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael.“ Zostal na púšti? Áno. (Mt 3:1, Mk 1:3-4, Lk 3:2-4)
1 Tim 4:13 „Dokiaľ neprijdem, buď bedlivý čítania, napomínania, učenia.“ Keď Pavol prišiel, nie je viac čítania, napomínania a učenia?
Apok 2:25-26 „Avšak čo máte, držte, dokiaľ neprijdem. A tomu, kto víťazí a kto ostríha až do konca moje skutky, tomu dám moc nad pohanmi.“ Máme prestať sa držať a ostríhať Jeho skutky, keď sa vráti?
Ďalej napríklad: Gn 8:7, 26:13; Num 20:17; Deut 2:15; 2 Kráľ 6:25; 1 Kron 6:32; 2 Kron 21:15, 26:15; Jud 14:8; Tob 2:4; Ž 57:1, 72:7, 110:1, 123:2, 141:10, 142:7; Iz 14:2, 33:23; Ez 24:13; Mat 16:28, 28:20; Rim 8:22; 1 Kor 4:5; Ef 4:13; 1 Tim 6:14.

Slovo heos nutne nevyjadruje zvrat alebo zmenu situácie spred použitia tohto slova. Preto Máriino panenstvo nebolo nutne po Ježišovom narodení stratené.

„Ale nepoznal ju“ v Mat 1:25 je imperfectum, nedokonavý minulý čas (napr. nehrával), a nie aorist, dokonavý minulý čas (napr. nehral). Ak heos špecificky nelimituje časový rozvrh
ne-akcie a imperfectum znamená, že nie, potom sa tento text vlastne stáva argumentom pre Máriino trvalé panenstvo.

Znalci gréčtiny potvrdzujú, že heos hou je vlastne tesnopisom pre heos hou chronou en hoi („až do doby, keď“).

Pre heos hou existujú štyri možné významy – obrat, ukončenie, súbežnosť a pokračovanie, všetky s príkladmi v Písme. Aj preto Váš výklad Mat 1:25 nemá ani len vysokú pravdepodobnosť, čiže nejde o žiaden biblický fakt. Naopak, imperfectum + 25%-ná možnosť pokračovania (so súbehom je to 50%) poukazujú na slušnú pravdepodobnosť, že Jozef Máriu „nepoznal“ ani po Ježišovom narodení.

II. Vysoká pravdepodobnosť, že Jakub Menší je Jakub Alfeov

Síce dobré argumenty, ale nie sú to definitívne dôkazy , ako si myslíš, a to z nasledovných dôvodov:

Omyl, opomenuli ste prinajmenšom jeden fakt; pripomeniem ho nižšie.

Nič v Biblii nenaznačuje, že Jakub Menší v Mt 27:56 a Mk 15:40 je ten istý jedinec ako apoštol Jakub Alfeov zmieňovaný v Mt 10:3, Lk 6:16 a Sk 1:13.

Prinajmenšom naznačuje. Jakub Menší = Jakub Alfeov preto, lebo:
1. Mária, manželka Kleopasova/Alfeova, stála pod krížom (Jn 19:25).
2. Apoštol Jakub Alfeov je synom Alfea, ktorého ženou je oná Mária.
3. Mária, matka Jakuba Menšieho, stála pod krížom (Mk 15:40).
4. Ergo, Alfeus + Mária Alfeova = Jakub Menší Alfeov.

Spojením Mk 15:40, Mt 27:56 a Jn 19:25 vidno, že u kríža stáli tri Márie: Ježišova matka, Mária Magdaléna a sestra Ježišovej matky, Mária, žena Kleopasova a matka Jakuba a Jozesa.
Jakub Alfeov = syn Alfeov a Mária Kleopasova = žena Alfeova, preto Jakub Alfeov (syn Alfea) = Jakub Menší (syn Márie Kleopasovej).

Apoštol Jakub Menší bol Pánovým „bratom“ preto, lebo „sestra“ (buď pokrvná, ale skôr švagriná) jeho matky bola Jakubovou matkou. Tak boli vlastne bratancami.

Je vysoko nepravdepodobné, aby evanjelisti uviedli Máriu Alfeovu a ešte inú Máriu, matku Jakuba Menšieho a Jozesa (tak by tam stáli vlastne štyri Márie).

Marek 15:40 a Matúš 27:56 sú identické: obaja menujú tri ženy; rozdiel je len v tom, že Marek menuje matku Jána a Jakuba Väčšieho ako Salome a Matúš ako „matku Zebedejových synov.“ Je aspoň na 99% isté, že Salome je matka Zebedejovcov.

Ak tieto dva verše ešte porovnáme s Jánom 19:25, ľahko zistíme, že Ján iba vynecháva Salome a tú druhú Máriu identifikuje ako manželku Kleopasa.

Ďalší a lepší dôkaz, že Jakub Menší a apoštol Jakub Alfeov je jedna a tá istá osoba nasleduje nižšie.

III. Apoštol Jakub Alfeov je „Pánov brat“ –> Ježiš nemal súrodencov

Ani nič v Písme nenaznačuje, že Jakub Menší a Jozes v Mt 27:56 a Mk 15:40 boli tí istí jedinci ako Ježišovi bratia Jakub a Jozes uvádzaní v Mt 13:55 a Mk 6:3.
Inými slovami, nevidím v Biblii vôbec žiadne svedectvo o tom, že Ježišovi bratia Jakub a Jozes v Mk 6:3 by boli tí istí jedinci ako Jakub Menší a Jozes v Mk 15:40. Nevidím vôbec nič, ani tú najmenšiu narážku.


Teoreticky možné je, aby boli dva páry Jakuba a Jozesa, i keď je také čosi v Biblii asi bezprecedentné.
Nie je pravda, že neexistuje ani tá najmenšia narážka. Naopak, jedná sa o priamy a jednoznačný dôkaz. A je ním už minule uvedený verš Gal 1:19:
Žádného jiného z apoštolů jsem však neviděl, kromě Jakuba, Pánova bratra.“

Pavol píše, že videl akurát Petra (v.18) a okrem Jakuba už žiadneho iného apoštola. Z toho plynie, že Pánov brat Jakub bol apoštol.
A koľko bolo apoštolov menom Jakub? Dvaja:
1. Jakub, syn Zebedejov a brat Jánov.
2. Jakub, syn Alfeov.

Ktorého apoštola Jakuba mal Pavol na mysli?
1. Jakub Zebedejov to nebol, keďže bol už mŕtvy; zostáva IBA Jakub Alfeov.
2. Jakub Alfeov bol synom Alfea a Márie, ktorá bola „sestrou“ Ježišovej matky (Jn 19:25), čiže tento Jakub bol Ježišovým bratancom a preto ho volali „Pánov brat“.
3. ERGO, apoštol Jakub Alfeov je ako jediný žijúci apoštol menom Jakub v čase Gal 1:19 a ako Ježišov blízky príbuzný najistejším kandidátom na titul „Pánovho brata“ z Mk 6:3 a Mt 13:55.

Ježišov „brat Jakub“ z Marka 6:3 a z Galaťanom 1:19 je nepopierateľne jeden a ten istý človek. Tým je vyvrátená všetka argumentácia protestantov, ktorá hovorí: „Šak sa pozrite, tu sa píše, že Ježiš mal za bratov Jakuba, Jozesa, Júdu a Šimona.“ Tiež sa tým ešte silnejšie potvrdzuje fakt, že slovo „brat“ má v gréčtine i aramejčine široký význam.
Napokon ostáva otázka: Kto sú teda tí údajní Ježišovi súrodenci? Kto sú tí „bratia“ z Jn 7:5, ktorí v neho neverili? Kto sa drží viac Biblie a kto vykresľuje nebiblické a protibiblické náuky?

DEFINITÍVNE platí, že Ježišovi bratia (a sestry) z Mt 13:55 a Mk 6:3 NIE SÚ jeho pokrvnými súrodencami, lebo jeden z nich, Jakub, je inde označený za „Pánovho brata“ a za apoštola, čím je jasné, že tento apoštol ako syn Alfeov nie je synom Ježišovej matky. Slovo „bratia“ z Mt 13:55 a Mk 6:3 nemôže mať význam „pokrvní bratia“, lebo ním nie je prvý menovaný „brat“ zo štyroch (Jakub Alfeov). Je samozrejme absolútne nemysliteľné, aby bol Jakub Ježišovým bratancom a ostatní traja už pokrvnými bratmi áno. Navyše, za „Pánovho brata“ je označovaný IBA jeho bratanec Jakub Alfeov.

Takže, katolícka náuka, že Mária nemala okrem Ježiša ďalšie deti, je absolútne biblická a pravdivá.

IV. Kto je Júda?

„Júda Jakubov“ (Lk 6:16; Sk 1:13) takmer isto znamená syn Jakubov. To sa dá v NZ ľahko overiť. Kedykoľvek je niekto označený ako niečí brat, vždy je použité slovo „brat“ adelfos (Mk 3:17; Mk 5:37; Mk 6:3; Jn 1:40; Jn 6:8; Sk 12:2; Gal 1:19; Juda 1:1). Fráza typu „Júda Jakubov“ v NZ každýkrát označuje syna, napr.:
Mk 1:19 (Jakub Zebedejov); Mk 2:14; Mk 3:17; Mk 3:18; Lk 3:23 (Jozef Heliho) a všetkých ostatných asi 74 genealógií v Lk 3:24-38; Lk 6:15; Jn 6:71; Jn 13:2; Jn 13:26; Jn 21:15; Jn 21:16; Jn 21:17; Sk 1:13 (Jakub Alfeov); Sk 13:22; 2 Pt 2:15.
Keby v prípadoch Lk 6:16 a Sk 1:13 fráza „Júda Jakubov“ označovala Júdu ako Jakubovho brata, bola by to jediná výnimka.


Napriek tomu, že by išlo o výnimku, je to dosť pravdepodobné. Lukáš Júdu identifikoval pomocou jeho brata Jakuba, ktorý bol známejší ako ich otec Alfeus.
V Markovi 16:1 sa píše o „Márii Jakubovej“, t.j. Marek takisto porušil pravidlo nazývať ženu po mužovi (viď Jn 19:25: „Mária Kleopasova“) a stotožnil Máriu s Jakubom, jej synom.
Ak môže platiť, že „Mária Jakubova“ = Mária, matka Jakubova, potom môže platiť aj to, že „Júda Jakubov“ = Júda, brat Jakubov.
Navyše, blízke spojenie Júdu s Jakubom vidieť aj v Júdovom liste v.1, kde sa autor listu identifikuje ako „brat Jakuba“. Tak je veľmi vysoko pravdepodobné, že autorom tohto listu je apoštol Júda, ktorý bol bratom apoštola Jakuba Alfeovho.

V. Jakub, syn Márie Kleofášovej, a Jakub, Ježišov brat

Aj keby sme pripustili mizivú pravdepodobnosť tvojho návrhu, že Mária Kleofášova bola matkou nielen Jakuba a Jozesa, ale aj Júdu, nevidím v Biblii načisto nič, čo by zaručovalo, že to boli tí istí jedinci zmienení v Mt 13:55 a Mk 6:3 ako Ježišovi bratia.

Ešte raz (ak teda pripúšťate, že Mária Kleofášova je matkou Jakuba a Jozesa):
a) Mária Kleopasova bola matkou Jakuba Menšieho a Jozesa;
b) Apoštol Jakub Alfeov je synom Márie Kleopasovej a Alfea/Kleopasa;
c) Apoštol Jakub Alfeov je brat Jozesa;
d) Apoštol Jakub Alfeov a Jozes boli Ježišovi bratanci (ich matka bola švagriná Panny Márie);
e) Apoštol Jakub Alfeov bol oporou jeruzalemskej cirkvi (Gal 2:9), bol dobre známy.
f) Júda sa sám identifikoval ako „brat Jakuba“ a Lukášom bol v Lk 6:16 a Sk 1:13 identifikovaný ako „Júda Jakubov“.
Čiže to, že môže ísť o tých istých jedincov zmienených v Mt 13:55 a Mk 6:3 ako Ježišovi bratia zaručuje Pavlom spomínaný (v Gal 1:19) „Pánov brat“ a zároveň apoštol Jakub, keďže nejaký Jakub je ako Ježišov „brat“ uvádzaný tiež v Mt 13:55 a Mk 6:3 – a Ježiš nemohol mať dvoch bratov Jakubov.

Nebolo by nič neobvyklého, keby Mária Kleofášova mala troch synov rovnakých mien, ako mali synovia Kristovej matky Márie.

Je však málo pravdepodobné, aby sa v Písme spomínali dve Márie s tromi synmi, ktorí mali rovnaké mená: 2-krát Mária, matka Jakuba, Jozesa a Júdu.

VI. Ježišovi „bratia“ učeníkmi

V Jn 7:3 Ježišovi bratia Ježiša vyzývajú: „Choď odtiaľ do Júdska, aby tam tvoji učeníci videli skutky, ktoré činíš.“ Keďže Jakub, Jozes, Júda a Šimon povedali Ježišovi „tvoji učeníci“, sami títo Ježišovi bratia zrejme nemohli v tej dobe byť jeho učeníkmi. V 4. verši ho jeho bratia ďalej vyzývajú: „Ak činíš takéto veci, ukáž sa svetu.“ Povedali „ak“, čiže zrejme neboli svedkami jeho skutkov, ale len o nich počuli. Zrejme Ježiša nikde nesprevádzali. Ján to v 5. verši potvrdzuje: „ani jeho bratia v neho totiž neverili“.

Títo Ježišovi „bratia“ mohli neveriť niečomu inému, ako jeho moci konať zázraky, napríklad si mylne predstavovali Ježišovu úlohu Mesiáša. Nasvedčuje tomu aj fakt, že Ježišovi bratia boli prítomní na svadbe v Káne (Jn 2:12), kde Ježiš učinil prvý veľký zázrak a kde „zjavil svoju slávu“ (2:11). Váš záver ohľadom výrazu „ak činíš“ je teda chybný.

A keďže Jakub Alfeov a Júda Jakubov v Lk 6:16 a Sk 1:13 boli Ježišovými učeníkmi hneď od začiatku jeho služby a hneď od začiatku s Ježišom chodili, je takmer vylúčené, aby to boli tí istí jedinci, ako Ježišovi bratia Jakub a Júda, menovaní v Mk 6:3.

1. „Bratia“ (adelphos) z Jána 7:3-5 a odinakiaľ, ktorí v neho neverili, je široký pojem;
2. Ježišovi „bratia“ s ním chodili od začiatku, boli na svadbe v Káne prítomní prvému zázraku a potom s ním išli do Kafarnauma (Jn 2:12). Zaujímavé je, že Ján najprv hovorí, že na onú svadbu boli pozvaní aj Ježišovi učeníci (2:2) a potom spomína učeníkov spolu s „jeho bratmi“ (2:12). To naznačuje, že jeho „bratia“ patrili medzi učeníkov.
3. Ergo, apoštoli Jakub Alfeov a Júda Jakubov môžu byť totožní s Ježišovými „bratmi“ Jakubom a Júdom z Mk 6:3.

To, že Ježišovi bratia Jakub a Júda boli iní jedinci ako Jakub Alfeov a Júda Jakubov jasne potvrdzujú tiež Sk 1:13-14,21. V 13. verši sa menuje jedenásť apoštolov a medzi nimi sú Jakub Alfeov a Júda Jakubov. V 14. verši sú potom zvlášť okrem tých jedenástich apoštolov zmienení Ježišova matka a bratia. Tí Ježišovi bratia sú takmer isto Jakub a Júda, možno aj Jozes a Šimon. Peter navrhol, aby Júda Iškariotský bol nahradený jedným z učeníkov, ktorí chodili s apoštolmi od začiatku Ježišovej služby (v.21). Nevybrali žiadneho z Ježišových bratov, pretože Ježišovi bratia Jakub, Jozes, Júda a Šimon s Ježišom a s apoštolmi od začiatku nechodili.

Kto sú tí „bratia“ zo Sk 1:14? Ide určite o bratov vo viere, a nie o Ježišových príbuzných (a už vôbec nie o pokrvných bratov):
1. „Ježiš jej povedal: ...choď k mojim bratom(Jn 20:17) A ku komu Mária Magdaléna išla? „Marie Magdaléna pak přišla a oznámila učedníkům, že viděla Pána a že jí řekl tyto věci.“ (Jn 20:18) To jest, Ježišovi bratia = učeníci.
2. Ježiš hovorí: „Kto sú moji bratia? Tí, čo činia Božiu vôľu“.
3. Ako pokračuje verš 14, kde sa spomína Ježišova matka a jeho bratia? „V tých dňoch vstal Peter uprostred bratov - bolo tam zhromaždených asi stodvadsať ľudí - a povedal: Bratia...“ (Sk 1:15-16).

Čo k tomu dodať?

VII. Očividnosť toho, že Ježiš mal pokrvných bratov?

Znovu sa zamysli nad Mt 13:55 a Mk 6:3.
"Což se jeho matka nejmenuje Maria a jeho bratři Jakub, Josef, Šimon a Juda?"
"Což to není tesař, syn Mariin a bratr Jakubův, Josefův, Judův a Šimonův?"
V celej Biblii nie je ani narážka na doživotné panenstvo Márie. Každý, kto nie je myšlienkou doživotného panenstva dopredu naočkovaný, by pri čítaní týchto veršov v súvislosti celej Biblie a hlavne vzhľadom na Mat 1:25 došiel k jedinému záveru: že bratia Ježiš, Jakub, Jozes, Júda a Šimon mali spoločnú matku Máriu.


Ja by som povedal, že každý, kto chce Bibliu správne vysvetľovať, by mal brať ohľad jednak na súvislosť a ostatné verše a jednak na význam slov. Bez toho sa nemožno zaobísť. V tomto prípade ale postačí i samotná konfrontácia Mt 1:25 a Mt 13:55 a Mk 6:3 so zvyškom Písma:
1. Štýl vyjadrenia z Mt 1:25 možno nájsť na mnohých ďalších miestach, kde vôbec nepoukazuje na zmenu situácie vyslovenú v prvej časti vety pred slovkom „kým“.
2. Porovnaním Mt 13:55 a Mk 6:3 s Gal 1:19 a Mt 10:3 ľahko zistíme, že Ježišov „brat“ Jakub bol apoštolom a synom Alfea, čiže nemohol byť synom Jozefa a Márie. Tým pádom aj ostatní „bratia“ z Mt 13:55 a Mk 6:3 (Jozes, Šimon a Júda) nemôžu byť Ježišovými pokrvnými bratmi.
3. Panna Mária už ako Jozefova manželka nechápala, ako počne Mesiáša, keď „nepozná muža“. Ak vylúčime, že bola sprostá a že sa Duch Svätý takú hlúpu otázku obťažoval včleniť do Písma, potom to jedine svedčí o celoživotnom sľube celibátu.

Jakub, Jozes, Júda a Šimon v Mt 13:55 a Mk 6:3 boli doslovní synovia Ježišovej matky Márie, ona ich porodila. Bývali s Máriou a s Ježišom v rovnakom dome a zo začiatku Ježišovej služby sa od neho dištancovali.

1. Keďže z pasáže o stratení dvanásťročného Ježiša v Chráme vieme, že v tej dobe nemohol mať súrodencov (a Písmo o niečom takom mlčí, čiže išlo by o nebiblickú náuku), pri počiatku, ale aj počas Ježišovej verejnej služby by boli títo jeho bratia o vyše 12 rokov mladší a boli by nanajvýš tínedžermi, a teda je vylúčené, aby s ním zišli do Kafarnauma, „kde zostali niekoľko dní“ (Jn 2:12), aby vôbec na nich židia poukazovali a aby sa mohli od neho dištancovať.
2. Jeho „bratia“ s ním začali chodiť od začiatku a ani po zázraku v Káne sa od neho nedištancovali, ale naopak pokračovali spolu s ním do Kafarnauma, kde nejaký čas spolu zostali.

Ježišovi doslovní bratia Jakub a Júda po Ježišovej smrti v neho uverili, ako naznačujú Sk 1:14. Ježišov doslovný brat Jakub sa čoskoro po Ježišovom zmŕtvychvstaní stal jedným z pilierov Jeruzalemskej cirkvi (Sk 12:17; 15:13; Sk 21:18; 1Kor 15:7; Gal 1:19; Gal 2:9; Gal 2:12; Jak 1:1; Júda 1).

Zdá sa dosť nepravdepodobné, aby sa čoskoro po Zmŕtvychvstaní stal jeho dovtedy neveriaci brat Jakub velikánom a pilierom Cirkvi. Tým pilierom by sa skôr stal niekto z jeho apoštolov alebo učeníkov.
Takisto zostáva otázkou, prečo dal Ježiš svoju matku Jánovi, ktorého vlastná matka ešte žila, a prečo ju nezveril niektorému zo svojich štyroch bratov?

VIII. Mária Kleofášova = Mária Jakubova?

Marek 15:40 hovorí, že ženy, ktoré stáli u kríža, ho doprevádzali v Galileji. Lk 24:10 menuje ženy, ktoré išli ku hrobu, aby Ježišovo telo nabalzamovali: Magdaléna, Mária Jakubova, Jana a iné. Zo súvislosti je jasné, že tieto ženy boli tie isté ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galileje, ktoré stáli u kríža a ktoré pozorovali uloženie Ježišovho tela do hrobu (23:49,55). Pozri, ktoré ženy každý zo štyroch evanjelistov uvádza, že stáli u kríža:
Mt 27:56 Magdaléna, Mária matka Jakuba a Jozesa, matka synov Zebedejových
Mk 15:40 Magdaléna, Mária matka Jakuba a Jozesa, Salome
Lk 24:10 Magdaléna, Mária Jakubova (asi matka), Jana, a iné
Jn 19:25 Magdaléna, Mária Ježíšova matka, sestra Ježíšovej matky Mária Kleofášova


Áno, pod krížom bolo viacero žien, ale Lukáš 24:10 nepopisuje situáciu pri Ukrižovaní. Matúš, Marek a Ján sa prelínajú na 100% iba v Magdaléne a v istej žene menom Mária. Je vysoko pravdepodobné, že táto Mária, Matúšom a Markom označená za matku Jakuba a Jozesa, je totožná s Máriou, ktorú Ján označuje ako manželku Kleopasa. Navyše, Lukáš 24:10 a Marek 16:1 ju v inej súvislosti uvádzajú ako „Máriu Jakubovu“.

Mária, ktorá môže zostávať nejasnou, je Mária Kleopasova z Jn 19:25. Ak ale zvážime 1) vysokú pravdepodobnosť, že ju rôznym spôsobom menovali všetci štyria evanjelisti, a 2) vysokú pravdepodobnosť, že bola sestrou Ježišovej matky (Jn 19:25) a 3) zároveň fakt, že apoštol Jakub Alfeov je jej syn a Ježišov bratanec, potom je vysoko pravdepodobné, že Mária Jakubova z Lk 24:10 a Mk 16:1 a Mária, matka Jakuba a Jozesa z Mt 27:56 a Mk 15:40, je Ježišovou tetou a matkou jeho bratancov z Mt 13:55 a Mk 6:3 a osobou totožnou s Máriou Kleopasovou.

A ďalej: Je nepravdepodobné, aby sa v celej Biblii spomínali tri osoby s rovnakým menom a každá by mala syna s rovnakým menom. Ešte nepravdepodobnejšie je, aby také osoby vystupovali v krátkych dejinách NZ, no a napokon najnepravdepodobnejšie je, aby také osoby figurovali pri jednotlivej udalosti, akou bolo Ukrižovanie. Mám na mysli tri Márie, každú so synom Jakubom: Mária, Ježišova matka, a jej údajný syn Jakub (Mk 6:3), Mária, matka Jakuba a Jozesa z Mt 27:56 a Mária Kleopasova z Jn 19:25, ktorá takisto bola matkou Jakuba, a to Jakuba Alfeovho (Mt 10:3).

Mária, matka Jakuba a Jozesa, môže a nemusí byť Mária Kleofášova, naprosto nič nenaznačuje, či áno či nie. Mária Kleofášova nemusela byť sestra Ježišovej matky. Ján mohol celkom kľudne mať na mysli štyri ženy: 1. Ježišovu matku, 2. sestru jeho matky, 3. Máriu Kleofášovu, 4. Máriu Magdalénu.

Nuž, Biblia jasne naznačuje, ak aj priamo nedokazuje, že Mária Kleofášova je jedna a tá istá žena, ako Mária, matka Jakuba a Jozesa:
1. Mária Kleopasova je ženou Kleopasa, t.j. Alfea,
2. a ten je otcom apoštola Jakuba (Mt 10:3).
3. Tento apoštol Jakub je „Pánov brat“ (Gal 1:19), to značí niečo ako bratanec,
4. a je to ten istý Ježišov „brat“ Jakub, o ktorom sa píše v Mk 6:3.
5. Z toho zasa plynie, že štyria bratia z Mk 6:3 a Mt 13:55 (Jakub, Jozes, Júda a Šimon) sú takisto Ježišovi bratanci a sebe navzájom pravdepodobne pokrvní bratia alebo tiež bratanci.
6. Keďže však Jakub a Jozes sa uvádzajú vedľa seba (Mk 6:3, Mt 13:55, Mt 27:56, Mk 15:40), sú pokrvnými bratmi.

Jakub a Jozes z Mk 6:3 (Ježišovi „bratia“) musia byť tí istí, ako Jakub a Jozes z Mk 15:40 (synovia istej Márie).
Teoreticky by bolo možné, keby synovia Márie spopod kríža Jakub a Jozes (Mk 15:40) boli inými ako Jakub a Jozes z Mk 6:3 a Jakub Alfejov z Mt 10:3. V tomto príliš nepravdepodobnom prípade by existovali (a stáli pod krížom) dve Márie so synmi Jakubom a Jozesom: Prvá Mária by bola Mária Kleopasova, sestra alebo blízka príbuzná Ježišovej matky a matka Pánovho „brata“, apoštola Jakuba. Druhá Mária by bola matkou neznámeho Jakuba Menšieho a Jozesa. Preto jednoznačným záverom musí byť, že ide o rovnakú ženu.

Traja Jakubovia?

Navyše zvážte toto: existovali by traja významní Jakubovia: apoštol Jakub Zebedejov, apoštol Jakub Alfeov a Jakub Menší. Posledne menovaný bol podľa Vás synom Ježišovej matky, čo som však jednoznačne vyvrátil, alebo synom istej Márie, ktorá stála pod krížom. Takže traja Jakubovia.
No a teraz vstupuje do hry označenie „Menší“ (prípadne „Mladší“). Takéto adjektívum zreteľne poukazuje na dve osoby, nie na tri: Menší a Väčší alebo Mladší a Starší. Je nezmyselné takto ho označovať (Mk 15:40), ak by existovali ešte ďalší dvaja významní Jakubovia. Museli teda určite existovať iba dvaja, pričom obaja boli apoštolmi: Jakub Zebedejov (Väčší) a Jakub Alfeov (Menší). Možno ich tak rozlišovali podľa vzrastu, možno podľa veku, ale je isté, že boli iba dvaja Jakubovia. Jakub Väčší čoskoro zomrel a Jakub Menší bol vodcom jeruzalemskej cirkvi a autorom listu z NZ.

Júdov list napísal s najväčšou pravdepodobnosťou apoštol Júda, označujúci sa za Jakubovho brata – počítal s tým, že poslucháči budú vedieť, ktorého Jakuba myslí – živý a známejší bol Ježišov bratanec, apoštol Jakub Menší. Preto ide o toho istého Júdu, ktorý je v Mk 6:3 Jakubovým a Jozesovým bratom a v Sk 1:13 „Júdom Jakubovým“.

Iné

Pokiaľ ide o posledného Ježišovho „brata“ z Mk 6:3, Šimona, tak ten bol podľa Hegesippa (2. storočie) synom Kleopasa a nasledoval po apoštolovi Jakubovi ako jeruzalemský biskup. Niektorí si myslia, že to bol vlastne apoštol Šimon Zelóta, čo vylúčené nie je.

Je veľmi pravdepodobné, že aspoň dvaja z Ježišových „bratov“ boli apoštolmi (Jakub + Júda). Naznačuje to 1 Kor 9:5: „Nemáme právo brať so sebou ženu, sestru, tak ako ostatní apoštoli a Pánovi bratia i Kéfas?!“ Zmienka o Kéfasovi na konci indikuje, že Pavol po spomenutí apoštolov všeobecne, špeciálne upozorňuje na poprednejších apoštolov, „Pánových bratov“ a Kéfasa. Námietku, že jeho „bratia“ nemohli byť apoštolmi, lebo pol roka pred jeho smrťou v neho neverili (Jn 7:3-5), som vlastne už zodpovedal jednak tým, že apoštol Jakub Alfeov ním podľa Gal 1:19 určite bol a tiež tým, že oni verili v jeho zázračnú moc (Jn 2:1-11) a chceli, aby ju prejavil svetu, takže ich neviera bola relatívna; nebol to nedostatok viery v jeho mesiánstvo, ale jeho nesprávna poňatie.

IX. Ďalšie argumenty v prospech neexistencie Ježišových súrodencov

A.
Podľa Marka 6:3 bol Ježišovým bratom Jozes. Jozes je forma mena Jozef, tak ako je Judáš pre Júdu. Napríklad forma „Jozef“ u Mk 6:3 sa nachádza v kódexoch alef, Vaticanus, D, Theta, 33, 700, minuskule 892 a sýrskom a bohírskom rukopise.
Ak sú tieto dve mená rovnocenné, potom do hry vstupuje ďalší faktor. V hebrejskej kultúre je zriedkavé, aby otec (tesár Jozef) pomenoval svojho syna po sebe. V Biblii niet príkladu pre takúto kombináciu.
Z toho plynie, že Jozes nemohol byť Ježišovým pokrvným bratom a tým pádom to neboli ani zvyšní traja z Mk 6:3.

B.
„Vari to nie je tesár, (člen) syn (člen) Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona.“ (Mk 6:3)
Pred slovom „brat“ nie je člen, pred slovom „syn“ áno. To naznačuje, že vzťah medzi Ježišom a Máriou je precíznejší než medzi Ježišom a jeho bratmi.
Doslova: „ten syn tej Márie a príbuzný Jakuba a Jozesa a Júdu a Šimona [žiadne členy pred týmito menami].“
Členy u „syna“ a „Márie“ dávajú jemný dôraz na tieto dve podstatné mená a poukazujú na to, že spojenie medzi nimi je osobité.

O Ježišovi sa hovorí, že je adelphos ostatných. H.W.Smyth v Greek Grammar (Harvard Univ.Press, 1956) hovorí: „Names of relationship omit the article; but the article is needed when a definite individual is spoken of.“ Tu ale niet nijakej precíznosti. Keby bol býval Ježiš pokrvným bratom tých štyroch, Marek by napísal ho adelphos; bez členu to je nešpecifické a nevýlučné – Ježiš je príbuzný, je príbuzný ako jeden z mnohých, tých štyroch.

C.
Izraelskí muži po dosiahnutí 13 rokov sa stávali „synmi zákona“ a museli 3-krát za rok vykonať obrad v Chráme (Ex 23:14-16).
V Luk 2:41 je zmienka o prvom sviatku, o Pasche. Od Márie sa ako od ženy nežiadalo uskutočniť tento výlet (por. Ex 23:17, Dt 16:16). Ani ona ani žiadne z jej údajných detí nemuseli ísť, pretože všetky by mali menej ako 13.

„Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky.“ (Luk 2:41-46)

1.
Z Máriinej strany išlo len o zvyk. Kým pre Jozefa to bola jeho povinnosť, od Márie sa to ani len neočakávalo. Vo svetle tohto, ako je pravdepodobné, že cestovala takú dlhú vzdialenosť (asi 115 km) s dvomi, tromi, štyrmi či šiestimi deťmi, pričom všetky mali pod 13 rokov? Navyše, Písmo hovorí, že Jozef a Mária z Nazaretu do Jeruzalema cestovali každý rok (v.41). To by zahŕňalo roky, keď bola tehotná alebo bola tesne po pôrode.

2.
V prípade, keď sa Ježiš stratil v Chráme, by mali jeho rodičia veľmi ťažkú úlohu, keby mali so sebou svoje deti. Celá cesta – z Nazaretu do Jeruzalema a späť (4+4), pobyt (7), cesta domov a znovu do Jeruzalema (1+1) a hľadanie (3) Ježiša by dokopy zabrali asi 20 dní.

3.
Ďalej, v raných Ježišových rokoch sa nikdy nespomínajú jeho údajní bratia alebo sestry. Vždy, keď sa spomína Svätá Rodina, sú to len tri osoby: Ježiš, Mária a Jozef.

4.
Celá tá udalosť nepoukazuje na prítomnosť ďalších súrodencov. Ježiš by bol býval zodpovedný za dozor nad svojimi mladšími súrodencami a tak by bol býval nedbalý svojich povinností ako starší brat. Jeho absencia by tiež pútala pozornosť jeho ďalších súrodencov, keďže by pravdepodobne cestovali v karaváne spolu.

5.
Ak sa držíme iba Biblie, potom je faktom, že tá je o Máriiných deťoch predtým, než Ježiš dosiahol 12 rokov, ticho. Ak teda chcete striktne ľpieť na Biblii, musíte povedať, že keďže Biblia nespomína údajné Máriine deti pred Ježišovými dvanástinami, museli sa narodiť po ceste do Jeruzalema. V tom prípade by bol Ježišov mladší brat asi o 13 rokov mladší.

6.
Podľa Marka 6:3 by mal mať Ježiš prinajmenej 4 bratov a 2 sestry. Keď začal verejne kázať, mal 30 rokov a mladší súrodenci by mali odhadom 17, 15, 14, 12, 10, 9 rokov. Na základe týchto faktov by boli bývali Ježišovi dospievajúci súrodenci natoľko od Ježiša mladší, že
a) je nepravdepodobné, aby ich židia spomínali nasledovným spôsobom: „Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?“ (Mk 6:3)
b) boli by k svojmu staršiemu bratovi veľmi nezdvorilí:
“Jeho bratia mu povedali: „Odíď odtiaľto a choď do Judey, aby aj tvoji učeníci videli, aké skutky konáš! Veď nik nerobí nič v skrytosti, ak sa chce stať verejne známym. Keď robíš takéto veci, ukáž sa svetu!" Lebo ani jeho bratia v neho neverili.“ (Jn 7:3-5)

MÁRIA AKO PANNA ZASVÄTENÁ CELIBÁTU

A.
Aj keby tieto tvoje dva výroky vskutku platili a Mária nemala okrem Ježiša žiadne iné deti, vôbec by to nedokazovalo, že nemala po narodení Ježiša s Jozefom pohlavný styk. Naopak. Podľa Matúša 1:25 s vysokou pravdepodobnosťou mala.

O čom by to potom svedčilo? Že Jozef bol neplodný? Teoreticky to vylúčené nie je, ale pochybujem; je to tá najmenšia pravdepodobnosť. Alebo že by im Boh nedal tú milosť mať vlastné deti, keď vieme, že deti sa považovali za požehnanie od Boha?
Podstata sporu sa však týka toho, či bol Ježiš jedináčik alebo nie. Veď tá kontroverzia medzi protestantmi a katolíkmi je najmä o tom, či mal Ježiš bratov. Protestanti sa snažia ukázať, že mal, čo má byť dôkazom pre absurdnosť titulu „Panna Mária“. Badať v tom tendenciu, že ak bratov nemal, potom môžu mať katolíci pravdu a Mária bola panna. Dá sa však namietnuť aj to, ako to robíte Vy, že neprítomnosť súrodencov ešte nemusí znamenať, že Jozef s Máriou žili v celibáte.

Odhliadnuc od dvojznačnosti Matúša 1:25, ďalším argumentom je Lukáš 1:34 a jeho (nielen) neklamný dojem, ktorý podáva:

B.
Opomenuli ste iný podstatný argument, ktorý som v niektorom z minulých mailov uviedol a ktorý svedčí o tom, že mienila žiť v celibáte (viď aj tzv. Jakubovo protoevanjelium), z čoho vyplýva, že nemala viac detí.
„Mária povedala anjelovi: Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ (Lk 1:34)

1.
Mária sa anjela nepýtala kvôli tomu, že by bola panna, ale pre to, že mala v úmysle žiť celibátne. Dôvod? Už bola Jozefovou manželkou (Mt 1:19), len spolu ešte nežili (Mt 1:18), hovorilo sa o nich ako o „zasnúbených“.
„Veď ja muža nepoznám“ znamená, „veď som sa zasvätila Bohu v celibáte“, „zložila som sľub trvalého panenstva.“ Ak by to nebola pravda, nepoložila by takú otázku, lebo onedlho sa mala nasťahovať k svojmu mužovi.

Toto je veľmi jasný a konečný argument v prospech jednak absencie ďalších detí a jednak celibátneho manželstva medzi Jozefom a Máriou. Vôbec ma nenapadá ani ten najkrkolomnejší protikladný výklad tohto veršu.

2.
V Lk 1:31 anjel používa budúci čas: „počneš a porodíš“. Kedy presne – to nie je určené a Mária to takisto nevedela. Keby bola bývala normálnou snúbenicou, nikdy by nepoložila otázku, „ako sa to stane?“ , ale by ju ihneď napadla samozrejmá vec: anjel iste myslí na počatie s jej mužom. Ďalej by si možno mohla pomyslieť, že pre takúto úlohu s Jozefom urýchlia spoločné žitie.

Normálna snúbenica by teda mlčala (pamätajúc na blízku svadbu), alebo by sa spýtala „kedy“, a nie „ako“.
Toto vylučuje, aby bola bývala Mária normálnou snúbenicou, a potvrdzuje to jej záväzok žiť celibátnym manželským životom. Spýtala sa: „ako môžem počať dieťa, keď som a mám byť panna?“

C.
Na druhej strane, je normálne, aby sa človek, ktorý sa rozhodol žiť v celibáte, zasnuboval?
Ak žene nebolo možné zostať slobodnou, potom áno. Raná kresťanská literatúra svedčí o zasvätenom panenstve (Jakubovo protoevanjelium, r.120). V izraelskej tradícii nebol celibátny život v rámci manželstva neznámy: Mojžiš po Ex 19:15, Eldad a Medad, proroci po spojení sa s Božím Slovom (viď Babylonský talmud).

Panenstvo a zdržanlivosť sú na vyššej úrovni (1 Kor 7:1,25-26,40). Manželom sa odporúča zdržanlivosť v období zasvätenom modlitbe (1 Kor 7:5). Izraeliti sa mali zdržovať sexu, keď sa pripravovali na stretnutie s Bohom (Ex 19:15), alebo keď mali jesť posvätený chlieb (1 Sam 21:5). Keď takáto prax bola vhodná pre zosobášených v obdobiach zasvätených Bohu, oveľa vhodnejšia bola pre Máriu, ktorej celý život bol vyčlenený pre jedinečné poslanie.
Mária bola výnimočne zadaná životu zbožnosti (ako prorokyňa Anna v Lk 2:36-37, služobníčka v Chráme, ktorá žila s mužom pravdepodobne bez detí). Tiež prorokovala a bola zatienená Najvyšším, takže po vzore Mojžiša a prorokov po „dotyku“ Boha žila v celibáte (ak sa pre to nerozhodla ešte skôr). Zo všetkých žien Boh zhliadol na pokoru tejto svojej služobnice, takže bude osobitne uctievaná všetkými pokoleniami (Lk 1:48).

D.
Z Biblie síce poznáme celibátne manželstvá, ktoré boli po priamom Božom zásahu (proroctvo, videnie...), ale je možné, že celibátne manželstvá existovali aj bez Božieho zásahu, len o tom nemáme písomné dôkazy (samozrejme ani o tom, že neexistovali). Máriino celibátne manželstvo nemožno vyvrátiť, naopak, podporuje ho Lk 1:34.

Podľa SZ vieme, že existovali panny slúžiace v chráme. Podľa jedného výkladu Jefteho sľubu zo Sudcov 11:31 Jefte daroval svoju dcéru do služby pri svätyni. To zapríčinilo, že to dievča pre svoje panenstvo plakalo (Sdc 11:37). Keď prišiel čas splniť sľub, „nepoznala muža“ (11:39). Jefteho dcéra sa stala jednou zo „žien, ktoré posluhovali pri vchode do stánku zjavenia“ (Ex 38:8). Tieto ženy boli poškvrnené Eliho zlými synmi, ktorí „spávali so ženami, ktoré konali službu pri svätostánku“ (1 Sam 2:22).

Máriino zasvätenie za panenskú chrámovú služobníčku dokladá nasledovné:
1. Mária sa sama nazýva „služobnicou“ Pána (Lk 1:38).
2. Lukáš spomína inú ženu, Annu, ktorá v starobe „nikdy neopúšťala chrám“. Zrejme takéto chrámové služobnice nemali zakázané sa vydať, hoci zachovávali panenstvo. Asi všetok čas netrávili v chráme, najmä za mlada (možno do 60 rokov, por. 1 Tim 5:9), ale službu konali, keď boli zavolané, tak ako kňazi (Lk 1:8-9). U vydatých služobníc im manželia poskytovali domov a ochranu, keď neslúžili v chráme.

E.
Ak je nemožné, aby Archa zmluvy niesla niečo iné ako Božiu zmluvu, prečo tú istú logiku neaplikovať aj na Máriu, Matku Novej zmluvy? Prečo protestanti odmietajú takú biblickú analógiu? Myslíte, že sa Pavlova šatka (Sk 19:12) mala navrátiť k svojmu pôvodnému účelu, alebo že sa Kristov kríž po splnení svojej úlohy mal použiť ako vhodné drevo na kúrenie?

SZ pasáže (Ex 30:17-21, 28:33-43) opisujú vážne tresty pre kňaza, ktorý nevyhovie obradným predpisom. SZ poskytuje predzvesť novozákonnej skutočnosti. V NZ sú symboly nahradené skutočnými živými bytosťami; novou Archou, Máriou, a Novou Zmluvou, Ježišom Kristom – Božím Slovom. Ak Boh v SZ prikazuje, aby bol chrám uchránený od každého poškvrnenia a používaný len pre Jeho slávu, je absurdné veriť, že Máriinmu lonu by sa dostalo menšej úcty, keď v NZ sám Boží Syn prebýval v jej najsvätejšom lone!

F.
Máriino celoživotné panenstvo bolo prorokované v SZ:
„A Pán mi riekol: "Táto brána bude zatvorená; neotvorí sa a nik cez ňu neprejde, lebo cez ňu vtiahol Pán, Boh Izraela; preto bude zatvorená. Čo sa kniežaťa týka, pretože je knieža, môže sa v nej zdržovať, aby tam jedol chlieb pred Pánom. Nech prichádza smerom od predsiene brány a tou istou cestou nech odchádza!" (Ez 44:2-3)
Vo svojej prorockej súvislosti (t.j. v druhotnom význame) sa brána vzťahuje na Máriino lono. Zostane zatvorená a len Pán cez ňu prejde. Len Ježiš v nej môže sedieť. Je to krásne proroctvo o dôstojnosti Mesiáša a jeho Matky.
Keby mala Mária ďalšie deti, neubralo by to len z jej dôstojnosti, ale, čo je dôležitejšie, z Ježišovej dôstojnosti. Kristus by sa stal iba jedným z mnohých, no vieme, že On svoj trón nezdieľa s nikým. Vtelenie bolo jedinečné a sväté. Pre Mesiášovu Matku je nanajvýš vhodné, aby tomuto účelu obetovala celý život a svoje lono zasvätila výlučnej službe Kristovi.

G.
Všetci raní cirkevní Otcovia zastávali Máriino panenstvo a podobne aj protestantskí zakladatelia (Luther, Kalvín atď) a ich raní nasledovníci.

NASLEDUJE VYJADRENIE K OSTATNÝM VECIAM OHĽADOM PANNY MÁRIE:

Mt 12:46-48: V 47. verši sa hovorí, že Mária a Ježišovi bratia ho hľadali preto, aby sa s ním pozhovárali. Tvoj návrh, že prišli preto, aby si ho vypočuli, je teda vysoko nepravdepodobný.

Faktom je, že dom bol preplnený (Mk 3:20) a jeho rodina sa k nemu nemohla dostať (Lk 8:19). Pravdepodobné je, že jeho hlas bolo počuť aj von, čiže ho mohli počúvať, ale oni chceli viac; prečo im vyčítať, že sa s ním chcel porozprávať? Keď už prišli zďaleka, je len logické a ľudské, že sa im žiadalo stretnúť sa s ním. Prečo teda z túžby rozprávať sa vyvodzujete nekalé úmysly?
a) Písmo uvádza iba neveriacich „bratov“ (Jn7:5), nikde ale nespomína neveriacu matku!
b) Títo neveriaci „bratia“ (adelphoi) z Jn 7:5 nemuseli byť jeho pokrvní bratia, ale bratanci či ďalší blízki príbuzní. To jest „bratia“ z Jána 7:5 nemusia byť nutne tí „bratia“ z Mt 12:46-48. Pre ich rovnakú identitu niet v Písme dôkazu.

Ježiš tej príležitosti využil na vysvetlenie svojho učenia, že jeho skutočná rodina sú tí, ktorí konajú Božiu vôľu. To ale nič nemení na fakte, že keď Ježiš povedal, že jeho bratia a matka sú tí, ktorí činia vôľu Otca, poukázal na svojich učeníkov a tým ich kontrastoval proti matke a bratom, ktorí sa s ním prišli pozhovárať. To naznačuje, že jeho vonku čakajúca matka a bratia v tej chvíli Otcovu vôľu nečinili.

Faktom je len to, že Ježiš poukázal na svojich učeníkov. Podľa mňa Ježiš postavil do protikladu telesné príbuzenstvo s duchovným, z ktorých je dôležitejšie to druhé, a nie priamo osoby, ktoré predstavujú jeho pokrvných príbuzných a osoby, ktoré predstavujú jeho duchovných príbuzných, pričom členstvo v oboch týchto skupinách sa nevylučuje.

Uváž:
Mt 13:57: „Prorok nie je bez cti, ledaže vo svojej vlasti a vo svojom dome.“
Mk 6:4: „Prorok nie je bez cti, ledaže vo svojej vlasti, u svojich príbuzných a vo svojom dome.“
Jn 7:5: „...ani jeho bratia totiž v neho neverili.“
Biblický fakt: Z týchto veršov vyplýva vysoká pravdepodobnosť, že Ježišova matka a bratia, ktorí všetci bývali v rovnakom dome, sa sprvu od neho dištancovali.


Pokiaľ ide o Mt 13:57 a Mk 6:4
- treba sa pozrieť na kontext. Z neho plynie, že hovoril o rodnom kraji a rodnej obci. Nevieru v neho preukázali jeho rodáci, Galilejčania a Nazaretčania, ktorí poukázali na to, že jeho samého i jeho príbuzných dobre poznajú, a teda nevercami tu neboli jeho príbuzní, ani členovia jeho domácnosti.
- slovo „dom“ (oikia) môže značiť aj „domov“ v širšom slova zmysle, čiže Ježiš nemusel mať nutne na mysli členov svojej domácnosti.
- nepriamo mohol narážať aj na nevieru príbuzných (Jn 7:5).

Pokiaľ ide o Jána 7:3-5:
- Z tejto pasáže vyplýva, že Ježišovi „bratia“ nesprávne chápali, kým Ježiš je a aké je jeho poslanie. Chceli mať z osoby a činnosti veľkého príbuzného len márnu slávu a hmotný osoh. Podľa nich Galilea nebola vhodným prostredím pre takého veľkého človeka. Mal ísť radšej do Judey, do Jeruzalema, do strediska náboženského a verejného života a ukázať sa vodcom národa a učencom.
- Nie je známe, koľkí „bratia“ v neho neverili, nemuselo ísť o všetkých.
- Zdá sa, že Ježišovo mesiánstvo nesprávne chápali i Zebedehovi synovia, apoštoli Ján a Jakub, a ich matka (Mt 20:20-23). Chceli sedieť jeden po jeho pravici a druhý po jeho ľavici v jeho pozemskom kráľovstve. Čiže nesprávnu predstavu o Mesiášovi a relatívnu nevieru mohli preukazovať všetci apoštoli, nielen jeho „bratia“.

Z týchto veršov teda vôbec nie je vysoko pravdepodobné, žeby všetci jeho prípadní pokrvní bratia a matka (t.j. členovia domácnosti) v neho neverili, alebo sa od neho dištancovali. O matke sa vôbec nepíše, žeby neverila, a u „bratov“ sa to nemuselo týkať všetkých. Tvrdiť, že Panna Mária mala niečo proti Ježišovi je vyrábanie argumentov z ticha.

Navyše:
Píšete, že Ježišova matka sa spočiatku od neho dištancovala. Zvážte však svadbu v Káne (Jn 2:1-11). Keby ste mali pravdu, potom ako je možné, že pri probléme s nedostatkom vína išla jeho matka za ním s evidentnou žiadosťou, aby s tým niečo urobil?
a) Musela veriť, že Ježiš má moc robiť zázraky (nešla za ním, aby si azda od neho požičala peniaze na nákup vína u obchodníkaJ) a dôverovala mu („urobte všetko, čo vám povie“).
b) Z jej strany nešlo o opovážlivú či provokačnú žiadosť, ako v prípade „bratov“ z Jána 7:3-5; nepovedala, „urob zázrak!“ alebo „teraz sa ukáž!“, len „nemajú vína“.
c) Musela počítať, že jeho zázrak sa rozchýri (čo sa aj stalo), čo zrovna nepoukazuje na jej úmysel dištancovať sa od neho.
d) Keby Mária nekonala Božiu vôľu či už všeobecne alebo touto svojou žiadosťou, Ježiš by ju zaiste nevypočul. Lenže on, aj keď jej namietol, že ešte neprišla jeho hodina ukázať sa svetu, zdá sa, že kvôli nej svoj čas urýchlil a vykonal zázrak a „zjavil svoju slávu“ (v.11).

Preto, aj keby Ježiš mal pokrvných bratov a keby sa aj všetci títo chceli od neho dištancovať a keby v neho neverili, neplatilo to pre jeho matku.

Áno, Mária videla anjela a vedela, že počala zázrakom. Počula rozprávanie pastierov. Počula proroctvo Anny a Simeona, videla a počula poklony mudrcov a všetko si to pamätala. To je pravda. To ale neznamená, že to všetko chápala a všetkému vždy verila.

a) Boh za matku Mesiáša vybral kráľovskú dcéru, nie hlúpu ženu;
b) Niet dôvodu popierať to, že chápala, čo znamená „syn Najvyššieho“ (Lk 1:32), „Syn Boží“ (Lk 1:35), „požehnaná medzi ženami“ (Lk 1:42), „matka môjho Pána“ (Lk 1:43), „Spasiteľ Kristus Pán“ (Lk 2:11), „on vyslobodí svoj ľud z hriechov“ (Mt 1:21).
c) Máriinu vedomosť potvrdzuje to, keď pri Alžbetinej návšteve, ktorá ju nazvala „matkou môjho Pána“, následne Mária chválila Boha (Lk 1:46-55). Za čo? Očividne za to, že sa mala stať matkou Božieho Syna, čo je dôvod, prečo bola nazvaná „blahoslavenou“ (Lk 1:48). A Alžbeta jej hovorí, že je blahoslavená, lebo uverila (Lk 1:45)
d) Mária chápala a uverila – to je dôvod, prečo Gabrielovi povedala „staň sa“ a prečo predniesla svoj slávny Magnificat (Lk 1:46-55).
e) Keby neskôr Ježišovi neverila, prečo by mala byť blahoslavená všetkými pokoleniami (Lk 1:48)? Povedala, od tejto chvíle ma budú blahoslaviť všetky pokolenia“; ak však o 30 rokov neskôr po nejakú dobu (3 roky?) v Ježiša neverila a pohoršovala sa na ňom, jej proroctvo je falošné a ona falošná prorokyňa, lebo vtedajšie pokolenie ju za jej nevieru predsa blahoslaviť nemohlo.
f) Ak aj pripúšťate, že časom v Ježiša veriť nemusela, pričom pre to niet dôkazu, rovnako môžete pripustiť, že aj v čase po Vzkriesení mohla od viery odpadnúť; a vlastne ktokoľvek. Čo ak apoštol Pavol pred smrťou odpadol? Alebo Peter či Jakub? Alebo Mária Magdaléna?

Vyššie uvedené jednoznačne svedčí v prospech Máriinej vernosti. Pre opak svedčí akurát tak mlčanie Biblie.

Nevyplýva z toho, že za Ježišom plne stála hneď od začiatku a počas celej jeho verejnej služby.

Ak raz Písmo tvrdí, že uverila a ďalej nikde neprehlasuje opak, niet najmenšieho dôvodu jeho matku obviňovať z možnej neskoršej nevery. Kde boli ostatní „veriaci“ apoštoli, keď ona stála pod krížom?

Ako každý iný Žid, Mária očakávala Mesiáša, ktorý sa stane vodcom Židov a porazí všetkých ich nepriateľov (Lk 1:68-75).
Na druhú stranu, Mária poznala anjelove slová Jozefovi: „Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ (Mt 1:21) Iste chápala, že vyslobodenie od hriechov sa nedá dosiahnuť jeho pozemským kraľovaním.

Preto očakávala, že sa Ježiš vyšplhá do popredia Sanhedrinu, stane sa kráľom judským a porazí Rimanov. Ježiš sa namiesto toho od židovského vedenia dištancoval a neprejavil najmenší záujem o vzburu proti Rimanom. Mária bola asi spočiatku jeho činnosťou sklamaná a pohoršovala sa na ňom.

To je nepodložená špekulácia, Písmo nasvedčuje opaku.
Máriino počiatočné sklamanie z jeho činnosti je možné vyvrátiť aj tým, že aj keby bola taká nevedomá Písma a Simeonových proroctiev a čisto pozemsky založená, nemohla predsa pri troche zdravého rozumu očakávať, že sa Ježiš na počiatku svojej misie dostane na čelo Sanhedrinu a bude zhromažďovať vojská proti Rimanom. Určite by mu dala viac času, veď bol ešte dosť mladý.

Prečo teda proti tomuto náznaku Písma špekuluješ, že Mária zostala navždy pannou a že bola hneď od začiatku oddanou stúpenkyňou Ježiša? Také špekulácie vedú k vývoju nebiblických náuk.

Nuž, tie nebiblické náuky predkladáte práve Vy. Z mlčania Písma vyvodzujete Máriino odmietanie Ježiša, ja som o opaku predložil skutočné dôkazy z Písma. To, že zostala pannou, nie je špekulácia, ale nevyvrátiteľný fakt, ako som už aj dokázal a ešte sa k tomu vrátim.

Mimochodom, katolíci netvrdia, že Ježiš Máriu v nebi poslúcha. Poslúcha ju však asi tak, ako poslúcha modlitby kresťanov.
Samozrejme, že z Márie modlu nečiním; neklaniam sa jej a neuctievam ju ako Boha. Neviem, ako by napríklad viera v jej nanebovzatie alebo v jej bezhriešnosť (nepriečiace sa Písmu) z nej mohla robiť modlu.

Máriu cirkevní otcovia vždy považovali za bezhriešnu, Irenej, Augustín i Tomáš Akvinský, názory sa líšili v tom od kedy: od počatia alebo od narodenia.

„Anjel prišiel k nej a povedal: Zdravas, milosti plná, Pán s tebou.“ (Lk 1:2)
Mária je "plná milosti" (gr. kecharitomene). Bola vopred ospravedlnená Kristovou krvou.

"Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ona ti rozšliape hlavu a ty jej zraníš pätu." (Gn 3:15)
Tento verš sa všeobecne považuje za mesiášsku predpoveď. "Žena a jej potomstvo" je Mária a Ježiš.

Častou námietkou sú Pavlove slová, „všetci zhrešili“. Lenže Pavol nemyslel v absolútnych termínoch, v skutočnosti totiž nezhrešili anjeli, deti ani mentálne postihnutí.

Tými nie že nebiblickými, ale priamo protibiblickými náukami sú napríklad dve hlavné protestantské zásady – sola fide a sola scriptura. Nebiblickou náukou je aj Lutherov názor, že Bibliu tvorí 66 kníh.

 Krajina: Slovakia  ~  Počet príspevkov: 968  ~  Člen od: 11 august 2011  ~  Posledná návšteva: 30 december 2019 Upozorniť moderátora 

Renda

Stav: offline

 Odoslaný - 02 november 2011 :  14:44:16  Zobraziť profil  Pridať Renda do zoznamu priateľov
Poslední dobou jsem narazil na Facebooku na skupinu "Všichni křestané sem",kde je většina protestantů. Těch nesmysl, co tam člověk čte. KC se klaní sochám,Marii, je plná modlářství,papeže staví na Boha, pálila Bible, aby ji lidé nepoznali, je plná bludů, světí pohanské svátky, papež je Antikrist, neznají Bibli, jezdí na poutě a mysli si, že přijdou do nebe..Odpovídat na ty nesmysly není lehké, je zvláštní, že oni své bludy nedovedou obhájit, nikdo nedovedl sdělit, kde je v Písmu potvzren princip Sola scriptura...jeden dokonce napsal, že v Bibli nenašel slovo Sola scriptura
Co vraj je katechismus, co je to ritus, liturgie
Jeden dement vedle druhýho. A s tomuto ksindlu lezem do análu. Po majetkovém finančním vypořádáním chcwe dát KC miliardy menším "církvím", aby přežili odluku...šílené, někdo má na existencích těchto sekt zájem.

Renda

 Krajina: Czech Republic  ~  Počet príspevkov: 140  ~  Člen od: 25 máj 2011  ~  Posledná návšteva: 26 február 2017 Upozorniť moderátora  Na začiatok stránky

Ales

Stav: offline

 Odoslaný - 05 november 2011 :  16:37:30  Zobraziť profil  Pridať Ales do zoznamu priateľov
renda. Ja chapem ich postoj Sola scriptura. Je to preto lebo oni neuznavaju vyklad KC ktora okrem Pisma pouziva k vykladu aj Tradiciu. To znamena ze oni ani nemaju pramene odkadial inakade cerpat. A keby im ich pastorovia dovolili pouzit Tradiciu tak protestantizmus sa rozpadne ako domcek z karat. Preto radi argumentuju tym ze iba to napísané lebo to ani nepoznajú a sa boja že katolíci by ich mohli náhodou "zmanipulovať".

Dostal som ban, nereagujte na moje prispevky prosim.

 Krajina: Slovakia  ~  Počet príspevkov: 10389  ~  Člen od: 09 december 2004  ~  Posledná návšteva: 11 november 2011 Upozorniť moderátora  Na začiatok stránky

Renda

Stav: offline

 Odoslaný - 23 november 2011 :  12:27:20  Zobraziť profil  Pridať Renda do zoznamu priateľov
http://zod.reformace.cz/tridentsky-koncil-v-cestine-cislo-94 tak nás mají heretici "rádi", jeden nesmysl za druhým

Renda

 Krajina: Czech Republic  ~  Počet príspevkov: 140  ~  Člen od: 25 máj 2011  ~  Posledná návšteva: 26 február 2017 Upozorniť moderátora  Na začiatok stránky
  Previous Topic: Zoznam dogiem Téma Next Topic: Liturgické symboly  
 Verzia pre tlač
Choď na:
 Image Forums 2001 Powered By: Snitz Forums 2000 Version 3.4.06