Fórum pre katolíkov
Vitajte na fóre.
Meno:
Heslo:
Ostať prihlásený


Registrovať sa
Zabudli ste heslo?
  Portál   Fórum   Zodpovední ľudia   FAQ     Registrovať sa
Aktívne témy | Aktívne ankety | Ďaľšie informácie | Reg. členovia | Prihlásení užívatelia | Zoznam avatarov | Hľadať
Zvoľte si vzhľad: 
 Všetky fóra
 Katolícka apologetika
 Učenie KC pre tých, ktorých to zaujíma
 Zoznam dogiem
   V tomto fóre môžu všetci užívatelia otvárať NOVÉ témy
   V tomto fóre môžu všetci užívatelia odpovedať na témy
 Verzia pre tlač
Autor Previous Topic: Neomylnost papeza Téma Next Topic: Diskusia s protestantom o Panne Márii  

Mato

Stav: offline

 Odoslaný - 09 február 2009 :  12:07:03  Zobraziť profil  Pridať Mato do zoznamu priateľov
Mozno by nebolo zle zhromazdit na jedno miesto zoznam katolickych dogiem. Hladal som na nete, ale nic podobne som v slovencine nenasiel.
Kym sa pustim do prekladu posumajte aj Vy, ci uz nieco podobne neexistuje a dajte vediet bud tu, alebo cez privatne spravy.

Non nobis Domine, non nobis, sed nomini tuo da gloriam.

 Krajina: Slovakia  ~  Počet príspevkov: 12054  ~  Člen od: 29 september 2003  ~  Posledná návšteva: 30 september 2022 Upozorniť moderátora 

amerika1

Stav: offline

 Odoslaný - 09 február 2009 :  13:49:32  Zobraziť profil  Navštíviť domácu stránku užívateľa: amerika1  Zobraziť adresu v MSN Messengeri pre: amerika1  Pridať amerika1 do zoznamu priateľov
Šesť hlavných právd
1. Boh je len jeden.
2. V Bohu sú tri osoby: Otec, Syn a Duch Svätý.
3. Syn Boží sa stal človekom, aby nás vykúpil.
4. Boh je spravodlivý sudca: dobrých odmieňa a zlých tresce.
5. Duša človeka je nesmrteľná.
6. Božia milosť je na spásu potrebná.

Milovaní, veľmi som sa usiloval napísať vám o našej spoločnej spáse; a pokladám za nevyhnutné písať vám a napomenúť vás, aby ste zápasili za vieru, raz navždy odovzdanú svätým. Jud 1,3

 Počet príspevkov: 8817  ~  Člen od: 15 február 2005  ~  Posledná návšteva: 24 december 2012 Upozorniť moderátora  Na začiatok stránky

juja

Stav: offline

 Odoslaný - 09 február 2009 :  17:34:59  Zobraziť profil  Pridať juja do zoznamu priateľov
http://www.katechizmus.sk
Dogma o nepoškvnenom počatí, kán. 491 KKC
Dogma o Najsvätejšej Trojici, kán 253-256 KKC
Dogmy viery, kán. 88 -90 KKC

http://www.soteria.sk/dogmatika/teologia/dogmatika_dogmy.htm

1. mariánska dogma: dogma o Matke Božej - Bohorodičke http://www.blumental.sk/casopis-blumental/2009/01/nasa-farska-univerzita-3/
2. mariánska dogma: o trvalom panenstve Panny Márie
http://odpovede.0catch.com/Bratia.pdf - toto je zaujímavé
http://www.impulzrevue.sk/article.php?99 - Jančovič je kat. kňaz
3. mariánska dogma: o nepoškvrnenom počatí Panny Márie http://www.frantiskani.sk/kazatel/marianske/1208.htm
http://www.fara.sk/grkat_sekcov/informator/farlist47.pdf
4. mariánska dogma: o nanebovzatí Panny Márie
http://www.rimkat.sk/rs/view.php?cisloclanku=2004081102

http://www.upc.uniba.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=65:najpodstatnejsia-dogma&catid=33:kazne-v-roku-2000-b&Itemid=70 - dogma o Najsvätejšej Trojici
www.soteria.sk/dogmatika/teologia/temy.doc - dogmy viery

Judith

 Krajina: Slovakia  ~  Počet príspevkov: 3217  ~  Člen od: 30 október 2005  ~  Posledná návšteva: 30 máj 2020 Upozorniť moderátora  Na začiatok stránky

angelo

Stav: offline

 Odoslaný - 31 marec 2009 :  19:06:45  Zobraziť profil  Pridať angelo do zoznamu priateľov
Aha, ľaľa čo som našiel :

Stručný prehľad dogiem
DE DEO UNO
1. Boha, nášho Stvoriteľa a Pána, možno spoznať zo stvorených vecí prirodzeným svetlom rozumu. (DE FIDE)
2. Existencia Boha sa dá dokázať prostredníctvom zákona príčinnosti. (S.FIDEI PROX.)
3. Existencia Boha je nielen predmetom prirodzeného poznania rozumu, ale aj predmetom nadprirodzenej viery. (DE FIDE
4. Naše tuzemské prirodzené poznanie Boha nie je bezprostredné, intuitívne, ale sprostredkované a abstraktné, pretože sa sprostredkúva poznávaním stvorených vecí. (SENT.CERTA)
5. Naše tuzemské poznanie Boha nie je vlastné poznanie (cognitio propria), ale iba analogické poznanie (cognitio analoga). (SENT.CERTA)
6. Božia bytosť pre človeka je nepochopiteľná. (DE FIDE)
7. Blažení v nebi vlastnia bezprostredné, intuitívne poznanie Božej bytosti. (DE FIDE)
8. Bezprostredné videnie Boha presahuje prirodzené poznávacie schopnosti ľudskej duše, je teda nadprirodzené. (DE FIDE)
9. Aby sa mohlo Boha skutočne vidieť, duša po- trebuje k tomu svetlo slávy. (DE FIDE)
10. Aj pre blažených v nebi je Božia podstata nepochopiteľná. (DE FIDE)
11. Boh je samo v sebe existujúce bytie (ipsum esse subsistens). (SENT.CERTA)
12. Metafyzická podstata Boha spočíva v jeho sa- mobytnosti (ipsum esse). (SENT.PROB.)
13. Božie vlastnosti sú s Božou podstatou ako aj medzi sebou skutočne totožné. (DE FIDE)
14. Boh je nekonečne dokonalý. (DE FIDE)
15. Boh je v každej dokonalosti skutočne nekonečný. (DE FIDE)
16. Boh je úplne jednoduchý. (DE FIDE)
17. Je len jeden jediný Boh. (DE FIDE)
18. Jeden Boh v ontologickom zmysle je pravým Bohom. (DE FIDE)
19. Boh vlastní nekonečnú poznávaciu schopnosť. (DE FIDE)
20. Boh je absolútne pravdivý. (DE FIDE)
21. Boh je absolútne verný. (DE FIDE)
22. Boh je absolútnym ontologickým dobrom sám v sebe i vo vzťahu k iným veciam. (DE FIDE)
23. Boh je absolútna mravná dobrota alebo svätosť. (DE FIDE)
24. Boh je absolútna dobroprajná dobrota. (DE FIDE)
25. Boh je absolútne nemeniteľný. (DE FIDE)
26. Boh je večný. (DE FIDE)
27. Boh je nesmierny alebo absolútne bezpriestorový. (DE FIDE)
28. Boh je vo stvorenom priestore všadeprítomný. (DE FIDE)
29. Poznanie u Boha je nekonečné. (DE FIDE)
30. Boh pozná všetko, čo je len možné (scientia simplicis intelligentiae). (DE FIDE)
31. Boh pozná všetko skutočné v minulosti, prítom- nosti a v budúcnosti (scientia visionis). (DE FIDE)
32. Božia vôľa (chcenie) je nekonečná. (DE FIDE)
33. Boh predvída na základe scientiae visionis aj budúce slobodné skutky rozumových tvorov s neomylnou istotou. (DE FIDE)
34. Boh predvída s neomylnou istotou aj slobodné skutky v budúcnosti podmienené. (SENT.COMM.)
35. Boh chce a miluje seba samého nutne, kým veci mimo seba (Boha) slobodne. (DE FIDE)
36. Boh je všemohúci. (DE FIDE)
37. Boh je Pánom neba a zeme. (DE FIDE)
38. Boh je nekonečne spravodlivý. (DE FIDE)
39. Boh je nekonečne milosrdný. (DE FIDE)
DE DEO TRINO
40. V Bohu sú tri navzájom reálne odlišné osoby. (DE FIDE)
41. V Bohu je len jedna jediná prirodzenosť, nie v zmysle špecifickom, ale číselnom. (DE FIDE)
42. Druhá osoba pochádza z prvej skrze skutočné plodenie. (DE FIDE)
43. Tretia osoba pochádza z prvej a druhej ako z jedného princípu skrze dýchanie. (DE FIDE)
44. Otec nepochádza od nikoho. (DE FIDE)
45. Syn pochádza od Otca skrze skutočné plodenie. (DE FIDE)
46. Otec plodí Syna skrze rozum. (THEOL.CERTA)
47. Duch Svätý pochádza od Otca a Syna. (DE FIDE)
48. V Bohu je všetko jedno, okrem protikladu vzťahu osôb. (DE FIDE)
49. Duch Svätý vychádza z Otca a Syna ako z jedného a jediného princípu. (DE FIDE)
50. Duch Svätý pochádza z vôle Otca a Syna. (THEOL.CERTA)
51. Duch Svätý nie je plodený a preto nie je Syn. (DE FIDE)
52. V Bohu sú reálne vzťahy. (DE FIDE)
53. Tieto vzťahy sú s Božskou podstatou reálne identické. (THEOL.CERTA)
54. Všetky skutky navonok sú trom Božským osobám spoločné. (DE FIDE)
55. A predsa privlastňovanie niektorých vlastností
jednotlivým osobám má svoje opodstatnenie. (THEOL.CERTA)
DE DEO CREATORE
56. Všetkému, čo existuje mimo Boha, čo do celej substancie vznik dal Boh z ničoho. (DE FIDE)
57. Svet je dielom Božej múdrosti. (SENT.CERTA)
58. Boh slobodne stvoril svet na základe svojej dobroty. (DE FIDE)
59. Svet bol stvorený na oslavu Boha. (DE FIDE)
60. Boh stvoril svet slobodne, bez vonkajšieho donú- tenia a bez vnútornej nevyhnutnosti a donútenia. (DE FIDE)
61. Tri Božské osoby sú jedným jediným princípom stvorenia. (DE FIDE)
62. U Boha bola sloboda aj toho druhu, že mohol stvoriť svet taký, aký je, alebo ho stvoriť iný. (SENT.CERTA)
63. Boh stvoril svet dobrý. (DE FIDE)
64. Svet má časový začiatok. (DE FIDE)
65. Boh stvoril svet úplne sám. (DE FIDE)
66. Žiadne stvorenie nemôže ako hlavná príčina t.j. na základe vlastnej sily, niečo stvoriť z ničoho. (SENT.COMM.)
67. Boh udržuje všetko stvorené pri existencii. (DE FIDE)
68. Boh spoluúčinkuje v každom čine stvorení bez- prostredne. (SENT.COMM.) 69. Boh chráni a riadi svojou prozreteľnosťou všetko stvorené. (DE FIDE)
70. Boh stvoril svet slobodne podľa istých ideí. (THEOL.CERTA)
71. Nepoužil k tomu žiadne stvorenie ako nástroj. (DE FIDE) DE DEO ELEVANTE
72. Prvých ľudí stvoril Boh; a to čo do duše bez- prostredne a čo do tela aspoň sprostredkovane. (DE FIDE)
73. Umiernený evolucionizmus nemožno napadnúť teologickou cenzúrou. (S.COMMUNIOR)
74. Celé ľudské pokolenie pochádza od Adama a Evy. (SENT.COMM.)
75. Človek je podstatou,ktorá pozostáva z tela a ro- zumovej duše (anima rationalis). 76. Rozumová duša je skrze seba samú podstatnou for- mou tela. (DE FIDE)
77. Ľudská duša je duchovná a nesmrteľná. (DE FIDE) 78. Jednotlivé ľudské duše stvoril Boh z ničoho v tom okamihu, v ktorom boli spojené s telom. (DOCTR.ECCL.) 79. Prví ľudia boli obdarení posväcujúcou milosťou. (DE FIDE) 80. Boh stanovil človekovi nadprirodzený cieľ. (DE FIDE)
81. Bezprostredné videnie Boha a posväcujúca milosť sú úplne nadprirodzené skutočnosti. (DE FIDE)
82. Prví ľudia pred hriechom boli slobodní od telesnej žiadostivosti. (DE FIDE)
83. Prví ľudia vlastnili pred hriechom telesnú ne- smrteľnosť. (DE FIDE) 84. Mimoprirodzené dary u prvých ľudí: sloboda od telesnej žiadostivosti neporušenosť nesmrteľnosť tela (DE FIDE)
85. Mimoprirodzené dary u prvých ľudí: život bez utrpenia vliaté vedomosti (SENT.COMM.) 86. Prví ľudia ťažko zhrešili a tým stratili pôvod- nú spravodlivosť. (DE FIDE)
87. Existuje dedičný hriech vo vlastnom zmysle slova t.j. hriech Adama ako habituálna hriešna vina prechádza na celé ľudské pokolenie. (DE FIDE) 88. Dedičný hriech nespočíva ani v žiadostivosti, ani v pripočítaní aktuálneho hriechu Adama. (THEOL.CERTA) 89. Podstata dedičného hriech spočíva v pozbavení milosti,čo spôsobila jedine slobodná vôľa Adama. (SENT.COMM.)
90. Dedičným hriechom v porovnaní s rajským stavom následkom straty všetkých mimoprirodzených a nadprirodzených darov sa čo do duše i tela zhoršil. (DE FIDE)
91. Kto zomrie poškvrnený len dedičným hriechom, bude potrestaný tým, že bude vylúčený z bezprostredného videnia Boha. (DE FIDE)
92. Nebude trestaný pozitívnymi trestami, bude požívať prirodzenú blaženosť. (DE FIDE)
DE ANGELIS
93. Na počiatku časov Boh stvoril z ničoho duchovné bytosti (anjelov). (DE FIDE)
94. Prirodzenosť anjelov je duchovná. (DE FIDE)
95. Anjeli svojou prirodzenosťou sú nesmrteľní. (SENT.COMM.)
96. Boh anjelom určil nadprirodzený cieľ, bezprostredné videnie Boha, a k jeho dosiahnutiu ich obdaril posväcujúcou milosťou. (SENT.CERTA)
97. Anjeli boli podrobení mravnej skúške. (SENT.CERTA vo vzť. k padnutým anjelom,
SENT.COMM. vo vzť. k dobrým anjelom)
98. Boh zlých anjelov (démonov) stvoril ako dobrých; zlými sa stali vlastnou vinou. (DE FIDE)
99. Prvotnou úlohou dobrých anjelov je oslava a služba Bohu. (SENT.CERTA)
100. Druhotnou úlohou dobrých anjelov je ochrana ľudí a starosť o ich spásu. (DE FIDE na zákl. všeob. ohlas. Cirkvi)
101. Každý veriaci od prijatia krstu má svojho osobitného anjela strážcu. (SENT.CERTA)
102. Diabol, na základe Adamovho hriechu do určitej miery vlastní vládu nad človekom. (DE FIDE)
KRISTOLÓGIA
103. Ježiš Kristus je pravý Boh a skutočný Boží Syn. (DE FIDE) 104. Kristus má skutočné telo. Neprijal žiadne zdánlivé telo. (DE FIDE)
105. Kristus prijal nielen telo, ale aj rozumovú dušu. (DE FIDE) 106. Kristus bol skutočne splodený a narodený z Adamovej dcéry Panny Márie. (DE FIDE)
107. Božská a ľudská prirodzenosť je v Kristovi navzájom spojená hypostaticky, t.j. v jednej osobe. (DE FIDE)
108. Obidve prirodzenosti v Kristovi po ich spojení ostávajú neporušené, bez premenenia a zmiešania. (DE FIDE)
109. Každá z obidvoch Kristových prirodzeností má vlastnú fyzickú vôľu a vlastný fyzický spôsob konania. (DE FIDE)
110. Hypoststická únia ľudskej Kristovej prirodzenosti s božským Logosom sa stala v okamihu počatia. (DE FIDE) 111. Hypostatická únia nikdy nebola prerušená. (SENT.CERTA) 112. Hypostatické spojenie nikdy neprestane. (DE FIDE)
113. Krv v živom tele Ježiša Krista je ako integrujúca súčasť ľudskej prirodzenosti bezprostredne, preto nie je len sprostredkovane spojená s osobou Božského Logosu. (SENT.CERTA) 114. Hypostatickú úniu spôsobili všetky tri Božské osoby spoločne. (DE FIDE)
115. Jedine druhá Božská osoba sa stala človekom. (DE FIDE)
116. Ježiš Kristus je ako človek prirodzeným Božím Synom. (DE FIDE) 117. Bohočloveka Ježiša Krista treba uctievať jediným kultom, a to takým, ktorý prislúcha jedine Bohu, čiže absolútnou latriou (poklonou). (DE FIDE)
118. Tak, ako celá ľudská Kristova prirodzenosť, tak aj jej jednotlivé časti sú čiastočným predmetom (objectum partiale) latreutickej úcty. (SENT.CERTA)
119. Vtelenému Logosu patria aj ľudské aj Božské vlastnosti Krista. (DE FIDE)
120. Obidve Kristove prirodzenosti sa navzájom prenikajú. (SENT.COMM.)
121. Duša Kristova vlastnila od prvého okamihu svojej existencie bezprostredné videnie Boha. (SENT.CERTA)
122. Ľudské Kristove vedomosti boli slobodné od pozitívnej nevedomosti a omylu.
123. Kristova duša od počiatku vlastnila vliate vedomosti (scientia infusa). (SENT.COMMUNIOR)
124. Kristova duša vlastnila aj nadobudnuté vedomosti alebo vedomosti nadobudnuté na základe skúsenosti. (SENT.COMM.)
125. Kristus bol úplne bez hriechu. Nemal dedičný hriech a nedopustil sa žiadneho osobného hriechu. (DE FIDE)
126. Kristus nielen nezhrešil, ale ani nemohol zhrešiť. (S.FIDEI PROX.)
127. Ľudská prirodzenosť Kristova na základe hypostatickej únie skrze nestvorenú svätosť Logosu je podstatne svätá. (SENT.COMM.)
128. Ľudská Kristova prirodzenosť je na základe vyba- venia plnosti stvorenej habituálnej (posväcujú- cej) milosti aj akcidentálne svätou. (SENT.CERTA)
129. Od Krista, hlavy, prúdi poväcujúca milosť na všetky údy jeho mystického tela. (SENT.COMM.)
130. Kristovo človečenstvo, ako nástroj Logosu, vlastní moc vykonávať nadprirodzené skutky. (SENT.CERTA)
131. Ľudská Kristova prirodzenosť podliehala telesnému utrpeniu. (DE FIDE)
132. Kristova duša podliehala zmyslovým pocitom. (SENT.CERTA)
SOTERIOLÓGIA
133. Syn Boží sa stal človekom, aby vykúpil ľudí. (DE FIDE)
134. Človek, ktorý upadol do hriechu, nemôže vykúpiť seba samého. (DE FIDE)
135. Boh nebol donútený ani z vnútra, ani zvonka, aby vykúpil ľudstvo. (SENT.CERTA)
136. Vtelenie nebolo absolútne nutné, ani za predpo- kladu, že Boh sa rozhodol uskutočniť vykúpenie. (SENT.COMM.)
137. Ak Boh žiadal úplné zadosťučinenie, tak bolo nutné vtelenie niektorej Božskej osoby. (SENT.COMM.)
138. Kristus podľa Starého zákona je prisľúbený najväčší prorok a absolútny učiteľ ľudstva. (SENT.CERTA)
139. Kristus je pre ľudí zákonodarcom a sudcom. (DE FIDE)
140. Bohočlovek Ježiš Kristus je veľkňaz. (DE FIDE)
141. Kristus priniesol seba na kríži ako vlastnú a skutočnú obetu. (DE FIDE)
142. Kristus nás vykúpil a zmieril s Bohom svojou obetnou smrťou na kríži. (DE FIDE)
143. Kristus uskutočnil Bohu zástupné zadosťučinenie za hriechy ľudstva skrze utrpenie a smrť. (S.FIDEI PROX.)
144. Kristovo zástupné zadosťučinenie je adekvátne, alebo plnohodnotné, a to na základe jeho vnútornej hodnoty. (S.COMMUNIOR)
145. Kristovo zástupné zadosťučinenie je prevyšujúce, t.j. že pozitívna hodnota zmierenia je väčšia, ako negatívna hodnota hriechu. (SENT.COMM.)
146. Kristus zomrel nielen za predestinovaných (pred- určených). (DE FIDE)
147. Kristus zomrel nielen za veriacich, ale za všet- kých ľudí bez výnimky. (S.FIDEI.PROX.)
148. Kristovo zadosťučinenie sa nerozprestiera na u- padnutých anjelov. (SENT.CERTA)
149. Kristus svojím utrpením a smrťou zaslúžil odmenu pred Bohom. (DE FIDE)
150. Kristus zaslúžil pre seba samého stav povýšenia (zmŕtvychvstanie,oslávenie tela,nanebovstúpenie) (SENT.CERTA)
151. Kristus zaslúžil pre upadnuté ľudstvo všetky nadprirodzené milosti. (SENT.CERTA)
152. Po smrti Kristus zostúpil s dušou, ktorá sa odlúčila od tela, k zosnulým. (DE FIDE)
153. Kristus tretieho dňa po svojej smrti slávne vstal zmŕtvych. (DE FIDE)
154. Kristus vstúpil s telom a s dušou do neba a sedí po pravici Otca. (DE FIDE) O MATKE VYKUPITEĽA
155. Mária je skutočne Božia Matka. (DE FIDE) 156. Mária bola počatá bez škvrny dedičného hriechu. (DE FIDE)
157. Mária od okamžiku svojho počatia bola slobodná od pohnútok hriešnej žiadostivosti. (SENT. COM.)
158. Mária vzhľadom na zvláštne privilégium Božej milosti bola počas života slobodná osobného hriechu. (SENT.FID.PROX.)
159. Mária bola pannou pred, počas i po pôrode. (DE FIDE) 160. Mária počala z Ducha Svätého bez spolupričinenia muža. (DE FIDE)
161. Mária porodila bez straty panenskej neporušiteľ-
nosti. (DE FIDE)
162. Mária aj po porodení Ježiša žila panensky. (DE FIDE) 163. Mária podstúpila tuzemskú smrť. (SENT.COMMUNIOR) 164. Mária bola vzatá do neba spolu s telom i dušou. (DE FIDE)
165. Mária darovala svetu Vykupiteľa, prameň všetkých milostí a tým sprostredkovala všetky milosti. (SENT.COM.)
166. Od chvíle Máriinho nanebovzatia žiadna milosť nie je udelená bez jej aktuálneho príhovoru. (S.PIA ET PROB.)
167. Božej Matke Márii patrí kult hyperdúlie (zvláštna úcta). (SENT.COM.)
DE GRATIA
168. Pomáhajúca milosť osväcuje rozum a posilňuje vôľu vnútorne a bezprostredne. (SENT.CERTA)
169. Existuje nadprirodzené pôsobenie Boha na duševné schopnosti, ktoré predchádza slobodné roz- hodnutie vôle. (DE FIDE)
170. Existuje nadprirodzené pôsobenie Boha na duševné schopnosti, ktoré je časovo totožné so slobodnou činnosťou vôle človeka. (DE FIDE)
171. K vykonaniu každého spásneho skutku je absolútne potrebná vnútorná nadprirodzená Božia milosť. (gratia elevans) (DE FIDE)
172. Vnútorná nadprirodzená Božia milosť je absolútne potrebná k začiatku viery a spásy. (DE FIDE)
173. Aj ospravedlnený človek potrebuje pomáhajúcu milosť, aby mohol vykonať spásny skutok. (SENT.COM.)
174. Ospravedlnený človek nemôže bez zvláštnej Božej pomoci vytrvať až do konca alebo dlho v prijatej spravodlivosti. (DE FIDE)
175. Ospravedlnený človek bez zvláštneho privilégia milosti od Boha, nie je schopný vyhnúť sa cez celý život (dlho) všetkých hriechov, aj ľahkých. (DE FIDE)
176. Človek môže aj v upadnutom stave svojimi priro- dzenými poznávacími schopnosťami poznať náboženské a mravné pravdy. (DE FIDE)
177. Aby človek mohol vykonať mravne dobrý skutok nepotrebuje k tomu posväcujúcu milosť. (DE FIDE)
178. Aby človek mohol vykonať mravne dobrý skutok, nepotrebuje k tomu milosť viery. (SENT.CERTA)
179. Aby človek mohol vykonať mravne dobrý skutok, nepotrebuje k tomu pomáhajúcu milosť. (SENT.CERTA)
180. Človek v stave prirodzenosti upadnutej do hrie- chu morálne nemôže poznať bez nadprirodzeného zjavenia všetky prirodzené náboženské a mravné pravdy ľahko, s pevnou istotou a bez primieša- nia omylu. (DE FIDE)
181. Človek v stave prirodzenosti upadnutej do hrie- chu morálne nemôže bez liečivej milosti (gratia sanans) na dlhší čas spĺňať všetky požiadavky mravného zákona a premôcť všetky veľké pokušenia. (SENT.CERTA)
182. Milosť prirodzenými skutkami si nemožno zaslúžiť ani de condigno (na zákl. spravodlivosti), ani de congruo (na zákl. blahosklonnosti). (DE FIDE)
183. Milosť nemožno nadobudnúť prirodzenou prosebnou modlitbou. (SENT.CERTA)
184. Človek si nemôže nadobudnúť prirodzenú kladnú dispozíciu pre získanie milosti. (SENT.CERTA)
185. Boh chce opravdu a úprimne spasiť všetkých ľudí aj za predpokladu upadnutia do hriechu a dedičného hriechu. (S.FIDEI PROX.)
186. Boh dáva všetkým spravodlivým dostačujúcu milosť (gratia proxime vel remote sufficiens) k zacho- vaniu Božích prikázaní. (DE FIDE)
187. Boh dáva všetkým veriacim hriešnikom dostačujúcu milosť (saltem remote sufficiens), aby sa mohli obrátiť. (SENT.COM.)
188. Boh dáva všetkým nevinným neveriacim (infideles negativi) dostačujúcu milosť k večnej spáse. (SENT.CERTA)
189. Boh svojím večným rozhodnutím vôle istých ľudí predurčil k večnej blaženosti. (DE FIDE)
190. Boh svojím večným rozhodnutím vôle predurčil istých ľudí kvôli predvídaniu ich hriechov k večnému zatrateniu. (DE FIDE)
191. Ľudská vôľa ostáva pod vplyvom účinnej milosti slobodnou. Milosť nie je neodolateľná. (DE FIDE)
192. Existuje milosť, ktorá je opravdu dostačujúca a predsa ostáva neúčinnou (gratia vere et mere sufficiens). (DE FIDE)
193. Hriešnik sa musí pripraviť na prijatie milosti ospravedlnenia pomocou aktuálnej milosti. (DE FIDE)
194. Dospelý človek bez viery nemôže získať milosť ospravedlnenia. (DE FIDE)
195. K viere sa musia pripojiť ďaľšie dispozičné skutočnosti. (DE FIDE)
(bázeň pred Božou spravodlivosťou, nádej na Božie milosrdenstvo pre zásluhy Ježiša Krista, začať milovať Boha, nenávisť a odpor voči hriechu, predsavzatie prijať krst a začať nový život)
196. Posväcujúca milosť je nadprirodzeným stvoreným darom od Boha, ktorá je od neho reálne odlišná. (S.FIDEI PROX.)
197. Posväcujúca milosť je Bohom vliate nadprirodzené bytie, ktoré lipne (inhaeret) na duši a na nej pretrváva. (SENT.CERTA)
198. Posväcujúca milosť nie je substanciou, ale sku- točným akcidentom, ktorý sa upína (inhaeret-lipne) na substanciu duše. (SENT.CERTA)
199. Posväcujúca milosť je skutočne odlišná od lásky. (S. COMMUNIOR)
200. Posväcujúca milosť spôsobuje účastenstvo na Božej prirodzenosti. (SENT.CERTA)
201. Posväcujúca milosť posväcuje dušu. (DE FIDE)
202. Posväcujúca milosť udeľuje duši nadprirodzenú krásu. (SENT.COM.)
203. Posväcujúca milosť robí ospravedlneného priateľa s Bohom. (DE FIDE)
204. Posväcujúca milosť robí spravodlivého dieťaťom Boha a udeľuje mu nárok na dedičstvo v nebi. (DE FIDE)
205. Posväcujúca milosť robí z ospravedlneného chrám Ducha Svätého. (SENT.CERTA)
206. Spolu s posväcujúcou milosťou Boh do duše
vlieva tri Božské čnosti, alebo teologické, vieru, nádej a lásku. (DE FIDE)
207. S posväcujúcou milosťou sa vlievajú aj mravné čnosti. (SENT.COM.)
208. Spolu s posväcujúcou milosťou sa vlievajú aj dary Ducha Svätého. (SENT.COM.)
209. Bez zvláštneho Božieho zjavenia nikto nemôže mať istotu viery, či sa nachádza v stave milosti. (DE FIDE)
210. Miera prijatej milosti ospravedlnenia nie je u všetkých ospravedlnených rovnaká. (DE FIDE)
211. Prijatú milosť možno dobrými skutkami rozmnožovať. (DE FIDE)
212. Milosť ospravedlnenia je stratiteľná a stráca sa každým ťažkým hriechom. (DE FIDE)
213. Spravodlivý si nadobúda dobrými skutkami opravdivý nárok na nadprirodzenú odmenu zo strany Boha. (DE FIDE)
214. Ospravedlnený človek si zasluhuje svojimi dobrými skutkami rozmnoženie posväcujúcej milosti, večný život a rozmnoženie nebeskej slávy. (DE FIDE)
215. Človek, ktorý má smrteľný hriech, môže si dobrovoľnou spoluprácou s pomáhajúcou milosťou zaslúžiť de congruo ďaľšie pomáhajúce milosti k príprave na ospravedlnenie a nakoniec skutočného ospravedlnenia. (SENT.PROB.)
216. Časné dobrá sú len natoľko predmetom nadprirodzených zásluh, nakoľko slúžia ako prostriedok k dosiahnutiu večnej spásy. (SENT.PROB.)
217. Ospravedlnený si môže zaslúžiť de congruo (nie neomylne) milosť konečnej vytrvalosti, ak je to vhodné, a to tým, že Boh ospravedlnenému, ktorý verne spolupracuje s milosťou, udeľuje potrebné milosti, aby vytrval v stave milosti. (SENT.PROB.)
218. Ospravedlnený si môže zaslúžiť de congruo (nie neomylne) znovuzískanie milosti stavu ospravedlnenia po upadnutí do hriechu v budúcnosti, ak je to vhodné, a to tým, že Boh hriešnikovi, ktorý v predošlom stave ospravedlnenia vykonal veľa dobrého, opäť daruje milosť pre svoje ospravedlnenie, na základe svojho milosrdenstva. (SENT.PROB.)
219. Pre iných môže ospravedlnený de congruo zaslúžiť to, čo môže zaslúžiť pre seba, ba nad to ešte aj pomáhajúcu milosť. (SENT.PROB.)
DE SACRAMENTIS
220. Vonkajšie znaky sviatostí pozostávajú z dvoch podstatných častí, a to z veci a slova. (S.FIDEI PROX.)
221. Sviatosti Nového zákona obsahujú milosť, ktorú naznačujú a udeľujú ju tým, ktorí jej nekladú žiadnu prekážku. (DE FIDE)
222. Sviatosti účinkujú ex opere operato. (DE FIDE)
223. Všetky sviatosti Nového zákona udeľujú prijímateľovi posväcujúcu milosť. (DE FIDE)
224. Každá jednotlivá sviatosť udeľuje zvláštnu sviatostnú milosť. (SENT. COM.)
225. Tri sviatosti, krst, birmovanie a kňazstvo vtláčajú do duše charakter, t.j. nezmazateľný duchovný znak a preto sa nemôžu opakovať. (DE FIDE)
226. Sviatostný charakter je duchovný znak vtlačený do duše. (DE FIDE)
227. Sviatostný charakter splnomocňuje k vykonávaniu kresťanského kultu. (SENT. COM.)
228. Sviatostný charakter rozhodne trvá aspoň do smrti. (DE FIDE)
229. Všetky sviatosti Nového zákona ustanovil Ježiš Kristus. (DE FIDE)
230. Kristus ustanovil všetky sviatosti bezprostredne a osobne. (SENT.CERTA)
231. Kristus ustanovil podstatu sviatostí. Cirkev ju nemá právo meniť. (SENT.CERTA)
232. Je sedem sviatostí Nového zákona. (DE FIDE) 233. Boh môže udeliť milosť aj bez sviatosti. (SENT.CERTA)
234. Sviatosti Nového zákona sú nevyhnutné k dosiah- nutiu spásy. (DE FIDE)
235. Prvotným vysluhovateľom sviatostí je Bohočlovek Ježiš Kristus. (SENT.CERTA)
236. Druhotným vysluhovateľom sviatostí je človek v stave putovania. (SENT.CERTA)
237. Platnosť a účinnosť sviatostí nezávisí od pra- vovernosti a stavu milosti vysluhovateľa.
( Čo sa týka milosti, DE FIDE; čo sa týka pravovernosti, DE FIDE ohľadom krstu; S.FIDEI PROX. vo vzťahu k iným sviatostiam.)
238. K platnému vyslúženiu sviatostí je potrebné, aby vysluhovateľ správne uskutočnil sviatostný znak. (DE FIDE)
239. Vysluhovateľ musí mať úmysel, aspoň konať to, čo koná Cirkev. (DE FIDE)
240. Sviatosť môže prijať platne len človek v stave putovania. (SENT.COM.)
241. Okrem sviatosti pokánia, k platnosti sviatosti zo strany prijímateľa nie je potrebná ani pra- vovernosť, ani mravná dispozícia. (SENT.COM.)
242. K platnosti sviatosti zo strany dospelého pri- jímateľa je potrebný úmysel: prijať sviatosť. (SENT.CERTA)
243. K hodnému alebo užitočnému prijatiu sviatosti je potrebná u dospelého prijímateľa mravná dis- pozícia. (DE FIDE)
244. Sviatosť krstu, birmovania a kňazstva, ak bola prijatá platne, ale nehodne, po nadobudnutí mravnej dispozície ožije, t.j. sviatostný účinok milosti sa dostaví. (SENT.COM.)
245. Starozákonné sviatosti nespôsobovali milosť ex opere operato, ale len vonkajšiu, zákonnú čistotu. (SENT.CERTA)
Krst
246. Krst je pravá sviatosť, ktorú ustanovil Ježiš Kristus. (DE FIDE)
247. Matéria remota sviatosti krstu je pravá a pri- rodzená voda. (DE FIDE)
248. Matéria proxima sviatosti krstu je obmytie tela vodou, skrze fyzický dotyk. (SENT.CERTA)
249. Krst udeľuje milosť ospravodlivenia. (DE FIDE)
250. Krst spôsobuje odpustenie všetkých trestov za hriechy, tak večného ako aj dočasných. (DE FIDE)
251. Platne, aj keď nehodne prijatý krst, vtláča do duše prijímateľa nezmazateľný duchovný znak, krstný charakter, preto sa nemôže opakovať. (DE FIDE)
252. Krst vody (baptismus fluminis) je od ohlásenia evanjelia pre všetkých ľudí bez výnimky nevy - hnutný k spáse. (DE FIDE)
253. Krst vodou možno v nutnom prípade nahradiť krstom túžby a krstom krvi. (S.FIDEI PROX.)
254. Krst môže platne vysluhovať každý človek. (DE FIDE)
255. Krst môže platne prijať každý nepokrstený človek, ktorý sa nachádza v stave pozemského putovania. (DE FIDE)
256. Krst nedospelých detí je platný a dovolený. (DE FIDE)
Birmovanie
257. Birmovanie je pravou a osobitnou sviatosťou. (DE FIDE)
258. Forma birmovania spočíva v slovách, ktoré spre- vádzajú osobné mazanie čela, spojené s vložením ruky. (SENT.COMM.)
259. Ako sviatosť živých spôsobuje birmovanie (per se) rozmnoženie posväcujúcej milosti. (SENT.CERTA)
260. Zvláštnym účinkom birmovania je zavŕšenie milosti krstu. (SENT.COMM.) 261. Birmovanie vtláča do duše nezmazateľný duchov- ný znak, birmovný charakter a preto sa nemôže opakovať. (DE FIDE)
262. Pokrstený môže aj bez birmovania dosiahnúť večnú spásu. (S.FIDEI PROX.) 263. Riadnym vysluhovateľom sviatosti birmovania je biskup. (DE FIDE)
264. Mimoriadnym vysluhovateľom birmovania je jednoduchý kňaz, ktorý k tomu dostne splnomocnenie na základe všeobecného práva, alebo na základe zvláštneho splnomocnenia (SENT.CERTA, príslušnej autority. CIC 882-888)
265. Birmovanie platne prijať môže každý pokrstený, ktorý ešte nie je pobirmovaný. (SENT.CERTA) Eucharistia
266. V Eucharistii je prítomné telo a krv Ježiša Krista opravdu, skutočne a podstatne. (DE FIDE)
267. Kristus je prítomný v oltárnej sviatosti skrze premenenie celej podstaty chleba na svoje telo a celej podstaty vína na svoju krv. (DE FIDE)
268. Po podstatnom premenení zotrvávajú sviatostné spôsoby chleba a vína. (DE FIDE)
269. Sviatostné spôsoby po podstatnom premenení si uchovávajú svoju fyzickú realitu. (SENT.CERTA)
270. Sviatostné spôsoby zotrvávajú bez subjektu - nositeľa. (SENT.CERTA)
271. V eucharistii je prítomné Kristovo telo a krv spolu s dušou i s božstvom. Opravdu je prítomný celý Kristus. (DE FIDE)
272. Pod každým z obidvoch spôsobov je prítomný celý Kristus. (DE FIDE)
273. V každej čiastke obidvoch spôsobov po oddelení je prítomný celý Kristus. (DE FIDE)
274. Po uskutočnení konsekrácie je Kristovo telo a krv v eucharistii trvalo prítomné. (DE FIDE) 275. Kristovi prítomnému v eucharistii sa má preukázať kult poklony. (DE FIDE)
276. Reálna prítomnosť Krista v eucharistii je tajomstvom viery. (SENT.CERTA) 277. Eucharistia je pravá sviatosť, ktorú ustanovil Ježiš Kristus. (DE FIDE)
278. Matériou k uskutočneniu je chlieb a víno. (DE FIDE)
279. Formou eucharistie sú ustanovujúce slová Krista, ktoré sa vyslovia pri konsekrácii. (SENT.CERTA)
280. Hlavným ovocím eucharistie je najužšie spojenie prijímateľa s Kristom. (SENT.CERTA)
281. Eucharistia, ako pokrm duše, udržiava a rozmnožuje nadprirodzený život duše. (SENT.CERTA)
282. Eucharistia je zárodkom nebeskej slávy a budúceho vzkriesenia. (SENT.CERTA)
283. Pre deti prijímanie eucharistie nie je k spáse nutné. (DE FIDE)
284. Pre dospelých je prijímanie eucharistie k spáse potrebné nevyhnutnosťou príkazu (necessitate praecepti). (SENT.CERTA)
285. Prijímanie pod obidvoma spôsobmi pre jednotlivého veriaceho nie je nutné ani na základe Božieho príkazu, ani ako prostriedok k spáse. (DE FIDE)
286. Vlastníkom konsekračnej moci je len platne vysvätený kňaz. (DE FIDE)
287. Sviatosť eucharistie môže platne prijať každý pokrstený človek v stave putovania, aj deti. (DE FIDE)
288. K hodnému prijatiu eucharistie sa požaduje stav (DE FIDE vo vzť. milosti a zbožný a správny úmysel. k stavu milosti)
289. Svätá omša je opravdivou a vlastnou obetou. (DE FIDE)
290. V obete svätej omše sa sviatostne sprítomňuje Kristova obeta na kríži, jej pamiatka sa oslavuje a privlastňuje sa jej spásonosná sila. (DE FIDE)
291. U obety svätej omše a u obety na kríži sú obetné dary a prvotný obetujúci kňaz totožné; rozdielny je iba spôsob a druh prinášania. (DE FIDE)
292. Podstatný obetný úkon spočíva jedine v premenení. (SENT.COMM.)
293. Obeta svätej omše nie je len obetou chvály a vďakočinenia, ale aj zmiernou a prosebnou obetou. (DE FIDE)
Sviatosť zmierenia
294. Cirkev prijala od Krista moc odpúšťať hriechy,
ktoré sú spáchané po krste. (DE FIDE)
295. Absolúciou Cirkvi sa odpúšťajú hriechy opravdivo a bezprostredne. (DE FIDE)
296. Moc Cirkvi odpúšťať hriechy sa rozprestiera bez výnimky na všetky hriechy. (DE FIDE)
297. Vykonávanie moci odpúšťania hriechov v Cirkvi je sudcovským aktom. (DE FIDE)
298. Odpustenie hriechov, ktoré sa uskutočňuje pri kajúcom súde, je pravou a vlastnou, od krstu odlišnou sviatosťou. (DE FIDE)
299. Dokonalá ľútosť udeľuje veľkému hriešnikovi milosť ospravodlivenia už pred aktuálnym prijatím sviatosti pokánia. (S.FIDEI PROX.)
300. Mimosviatostné ospravodlivenie spôsobuje dokonalá ľútosť len vtedy, ak je spojená s túžbou (votum sacramenti) po prijatí sviatosti. (DE FIDE)
301. Ľútosť, ktorá vychádza z motívu strachu je mravne dobrý a nadprirodzený skutok. (DE FIDE)
302. Nedokonalá ľútosť stačí k odpusteniu hriechov vo sviatosti pokánia. (SENT.COMM.)
303. Sviatostné vyznanie hriechov je Božieho ustanovenia a k spáse nevyhnutné. (DE FIDE)
304. Povinnosti vyznania podliehajú na základe Božieho ustanovenia všetky ťažké hriechy čo do druhu, počtu a okolností, ktoré menia druh hriechu. (DE FIDE)
305. Vyznanie ľahkých hriechov nie je nevyhnutné, ale dovolené a užitočné. (DE FIDE)
306. Aj tie hriechy, ktoré boli priamo odpustené mocou kľúčov Cirkvi, sú dostatočným predmetom vyznania. (SENT.CERTA)
307. S odpustením viny za hriech večného trestu, nie sú vždy Bohom odpustené všetky dočasné tresty. (DE FIDE)
308. Kňaz má právo a povinnosť, aby po posúdení veľkosti hriechu a schopnosti kajúcnika udelil spásonosné a zodpovedajúce skutky zadosťučinenia. (DE FIDE)
309. Aj mimosviatostné kajúce skutky, ako dobrovoľné konanie kajúcich skutkov a trpezlivé znášanie Božích navštívení, majú zadosťučiňujúcu hodnotu. (DE FIDE)
310. Forma sviatosti pokánia spočíva v slovách rozhrešenia. (DE FIDE)
311. Rozhrešenie v spojení s aktami kajúcnika spôsobuje odpustenie hriechov. (DE FIDE)
312. Hlavným účinkom sviatosti pokánia je znovuzmierenie hriešnika s Bohom. (DE FIDE)
313. Tie dobré skutky, ktoré boli vykonané v stave milosti, ale ťažkým hriechom usmrtené, t.j. ktoré sa stali neúčinnými, znova ožijú. (SENT.COMM.)
314. Pre tých, ktorí po krste upadli do ťažkého hriechu, je sviatosť pokánia k spáse nevyhnutná. (DE FIDE)
315. Vlastníkmi odpúšťajúcej moci Cirkvi sú jedine biskupi a kňazi. (DE FIDE)
316. Absolúciu, ktorú by udelili diakoni, klerici nižšieho stupňa a laici, nemožno pokladať za sviatostné rozhrešenie. (DE FIDE)
317. Sviatosť pokánia môže prijať každý pokrstený, ktorý po prijatí krstu upadol do ťažkého, alebo ľahkého hriechu. (DE FIDE)
318. Cirkev vlastní moc udeľovať odpustky. (DE FIDE)
319. Prameňom odpustkov je zadosťučiňujúci poklad Cirkvi, ktorý pozostáva z nadmerných zásluh Ježiša Krista a svätých. (SENT.CERTA)
320. Používanie odpustkov je pre veriaceho užitočné a spásne. (DE FIDE)
Pomazanie nemocných
321. Pomazanie nemocných je pravá a osobitná sviatosť, ktorú ustanovil Ježiš Kristus. (DE FIDE)
322. Matéria remota pomazania nemocných je olej. (DE FIDE)
323. Formou sviatosti sú slová modlitby za chorého, ktoré predpisujú liturgické knihy a ktoré sprevádzajú mazanie. (DE FIDE)
324. Pomazanie nemocných udeľuje chorému posväcujúcu milosť, aby ho pozdvihla a posilnila. (DE FIDE)
325. Pomazanie nemocných spôsobuje odpustenie ešte prítomných ťažkých a ľahkých hriechov. (DE FIDE)
326. Pomazanie nemocných niekedy spôsobí, ak je to na osoh spásy duše, aj prinavrátenie telesného zdravia. (DE FIDE)
327. Pomazanie nemocných nie je per se nevyhnutné k spáse. (SENT.CERTA)
328. Pomazanie nemocných môžu platne vysluhovať len biskupi a kňazi. (DE FIDE)
Sviatosť kňazstva
329. Posvätenie kňazstva je pravá a samostatná sviatosť, ktorú ustanovil Ježiš Kristus. (DE FIDE)
330. Štyri nižšie svätenia a subdiakonát neboli sviatostné stupne vysviacky, ale len sväteniny. (SENT.CERTA)
331. Kňazská vysviacka je sviatosť. (DE FIDE)
332. Biskupská vysviacka je sviatosť. (SENT.CERTA)
333. Biskupi sú nadriadenými kňazom. (DE FIDE)
334. Diakonská vysviacka je sviatosť. (SENT.CERTA)
335. Matériou diakonskej, kňazskej a biskupskej
vysviacky je iba vkladanie rúk. (S.FIDEI PROX.)
336. Podávanie posvätného náčinia nie je nevyhnutné pri diakonskej, kňazskej a biskupskej vysviacke. (S.FIDEI PROX.)
337. Forma diakonskej, kňazskej a biskupskej vysviacky spočíva jedine v slovách, ktoré
bližšie určujú vkladanie rúk. (S.FIDEI PROX.)
338. Sviatosť posvätenia kňazstva udeľuje prijímateľovi posväcujúcu milosť. (DE FIDE)
339. Sviatosť posvätenia kňazstva vtláča prijímateľovi charakter (nezmazateľný duševný znak). (DE FIDE)
340. Vysluhovateľom posvätenia kňazstva je jedine platne vysvätený biskup. (DE FIDE)
341. Posvätenie kňazstva platne prijať môže len pokrstený mužského pohlavia. (SENT.CERTA)
Sviatosť manželstva
342. Manželstvo ustanovil nie človek, ale Boh. (SENT.CERTA)
343. Manželstvo je pravá a osobitná sviatosť, ktorú ustanovil Ježiš Kristus. (DE FIDE)
344. Manželský zväzok, ktorý vzniká medzi mužom a ženou, tvorí celoživotné spoločenstvo, ktoré svojou prirodzenosťou je určené pre dobro manželov a pre plodenie a výchovu detí. (SENT.CERTA
por.CIC 1055 §1)
345. Podstatnými vlastnosťami manželstva je jednota (monoteizmus) a nerozlučiteľnosť. (SENT.CERTA)
346. Každý platný manželský súhlas medzi kresťanmi je samosebou sviatosťou. (SENT.CERTA)

347. Zo sviatostného manželského súhlasu vzniká manželský zväzok, ktorý zaväzuje obidvoch manželov k celoživotnému nerozlučiteľnému životnému spoločenstvu. (DE FIDE)
348. Sviatostné manželstvo udeľuje prijímateľom posväcujúcu milosť. (DE FIDE)
349. Prijímatelia sviatosti manželstva sú vzájomne jeden druhému vysluhovateľom sviatosti manželstva. (SENT.CERTA)
350. Cirkev má vlastné a výlučné právo vydávať zákony a súdiť vo veciach manželstva medzi pokrstenými , nakoľko sa to týka manželstva. (SENT.CERTA)
O POSLEDNÝCH VECIACH
351. V prítomnom poriadku spásy smrť je následkom
trestu za hriech. (DE FIDE)
352. Všetci ľudia následkom dedičného hriechu podliehajú zákonom smrti. (DE FIDE)
353. Smrťou končí čas záslužnosti a hriešnosti ako aj možnosti obrátenia sa. (SENT.CERTA)
354. Bezprostredne po smrti sa uskutoční zvláštny Boží súd, v ktorom Božský rozsudok rozhodne o večnom osude zomrelého. (S.FIDEI PROX.)
355. Duše spravodlivých, ktoré v okamihu smrti budú čisté od vín za hriechy a od trestu za hriechy, pôjdu do neba. (DE FIDE)
356. K podstatnej nebeskej blaženosti, ktorá vyplýva z bezprostredného videnia Boha sa pridruží aj akcidentálna blaženosť, ktorá pochádza z prirodzeného poznania a lásky stvorených dobier. (SENT.COMM.)
357. Nebeská blaženosť trvá naveky. (DE FIDE)
358. Stupeň nebeskej blaženosti jednotlivých blažených je rôzny, a to podľa stupňa ich zásluh. (DE FIDE)
359. Duše tých, ktorí zomrú v osobnom ťažkom hriechu, pôjdu do pekla. (DE FIDE)
360. Pekelný trest trvá naveky. (DE FIDE)
361. Miera trestu jednotlivých zatratených je rôzna;
podľa stupňa ich viny. (SENT.COMM.)
362. Duše spravodlivých, ktorí v okamihu smrti sú poškvrnení ľahkými hriechmi, alebo dočasnými trestami za hriechy, pôjdu do očistca. (DE FIDE)
363. Očistcový oheň bude trvať do všeobecného súdu. (SENT.COMM.)
364. Na konci sveta príde Kristus v sláve, aby súdil. (DE FIDE)
365. Časový okamih druhého Ježišovho príchodu je ľuďom neznámy. (SENT.CERTA)
366. V posledný deň všetci zomrelí vstanú so svojími
telami. (DE FIDE)
367. Mŕtvi vstanú s tým istým telom (číselne), ktoré nosili na zemi. (DE FIDE)
368. Telá spravodlivých budú podľa vzoru zmŕtvychvstalého Kristovho tela pretvorené a oslávené. (SENT.CERTA)
369. Telá zatratených vstanú nepominuteľné a nesmrteľné, ale nebudú oslávené. (SENT.CERTA)
370. Kristus pri svojom druhom príchode bude súdiť všetkých ľudí. (DE FIDE)
371. Prítomná trvácnosť sveta sa pominie v posledný deň. (SENT.CERTA)
372. Prítomná trvácnosť sveta sa pretvorí v posledný deň. (SENT.CERTA)

- možno ti to pri tom prekladaní trošku pomôže. Každopádne to treba skontrolovať a porovnať s hodnovernými zdrojmi. Myslím, že nieje náhoda že sa zaujímaš o tieto veci.

OAMDG.

 Krajina: Italy  ~  Počet príspevkov: 1  ~  Člen od: 31 marec 2009  ~  Posledná návšteva: 01 apríl 2009 Upozorniť moderátora  Na začiatok stránky

mino

Stav: offline

 Odoslaný - 17 september 2012 :  22:17:37  Zobraziť profil  Pridať mino do zoznamu priateľov
A z čoho Maťo sa bude prekladať? Dogmy si viem predstaviť jedine z Denzingera. Tam sú určite komplet. Ale dúfam, že prekladať sa bude iba z latinskej (gréckej) verzie.

 Krajina: Slovakia  ~  Počet príspevkov: 4422  ~  Člen od: 27 november 2011  ~  Posledná návšteva: 22 február 2015 Upozorniť moderátora  Na začiatok stránky
  Previous Topic: Neomylnost papeza Téma Next Topic: Diskusia s protestantom o Panne Márii  
 Verzia pre tlač
Choď na:
 Image Forums 2001 Powered By: Snitz Forums 2000 Version 3.4.06