|
|
 Odoslaný - 23 august 2011 : 20:03:20
|
Možno bude niekomu užitočná ukážka, ako vodcovia Svedkov Jehovových falšujú citáty v známej brožúre "Máme veriť v Trojicu?":
str.3: „Avšak kritici tejto náuky naopak hovoria, že to nie je biblické učenie. Jeden dejepisný prameň dokonca vyhlasuje, že „pôvod [trojice] je naskrze pohanský.“ – Pohanstvo v našom kresťanstve.“
Komentár: Tento zdroj zavrhuje celé kresťanstvo, nielen trojicu! Je používaný v tejto brožúre viackrát.
str.4: „Takýto zmätok vo veci je všeobecný. Encyclopedia Americana poznamenáva, že náuka o trojici sa pokladá za „ľudským rozumom nevystihnuteľnú“.“
Komentár: Zlý citát. Plný znie: „Zastáva sa, že hoci táto náuka je ľudským rozumom nevystihnuteľná, je, ako mnohé vyjadrenia fyziky, nie proti rozumu a môže byť vnímaná (hoci nemusí byť pochopená) ľudskou mysľou.“
Str.4: „Preto Slovník náboženského poznania (angl.) hovorí: „Čo presne je trojica, či skôr ako sa presne má vykladať, na tom sa trinitári navzájom nedohodli.““
Komentár: Niekoľko viet ďalej: „Nie je možné pre ľudský intelekt plne pochopiť božiu podstatu.“ Lyman nehovorí len o Trojici, ale o podstate Boha vo všeobecnosti! Lyman zapudzuje celé kresťanstvo, nie len Trojicu.
Str.4: „A tak je pochopiteľné, prečo Nová katolícka encyklopédia (angl.) poznamenáva: „V rímskokatolíckych seminároch je málo učiteľov trinitárskej teológie, ktorí by nikdy neboli prenasledovaní otázkou: ´Ale ako mám vlastne trojicu vyučovať?´A ak je táto otázka príznakom zmätku na strane študentov, je asi zároveň i príznakom nemenšieho zmätku na strane profesorov.“
Komentár: Tento zdroj je v strede diskusie o troch veciach: 1. „Trinitárska teológia“ 2. „Trinitárska náuka“ 3. „Trinitárske tajomstvo s hojnosťou biblických citácií“. Zmätok nie je s Trojicou Biblie, (#3) „Biblické posolstvo hovoriace za seba by malo byť srdcom a podstatou v komunikácii pri kázaní aj pri katechéze.“
Str.4: „Katolícky teológ Hans Kung poznamenáva vo svojej knihe Kresťanstvo a svetové náboženstvá, že trojica je jeden z dôvodov, prečo sa cirkvi nemohli výraznejšie presadiť u nekresťanských národov. Vyhlasuje: „Ani vzdelaní moslimovia jednoducho nedokážu sledovať myšlienku trojice, takisto ako ju zatiaľ nepochopili ani Židia... Rozlíšenie, ktoré robí náuka o trojici medzi jedným Bohom a troma hypostázami, moslimov neuspokojuje. Sú skôr zmätení než osvietení teologickými pojmami odvodenými zo sýrštiny, gréčtiny a latinčiny. To všetko je pre moslimov hra so slovami... Prečo by sa niekto mal snažiť pridať čosi k myšlienke Božej jedinosti a jedinečnosti, keď tým môže tú jedinosť a jedinečnosť len zriediť alebo zrušiť?““
Komentár: Je nepoctivé citovať Kunga, že trojica je pre moslimov neprístojná, keď plný citát znie, že moslimovia považujú trojicu, Vtelenie a Synovstvo Krista za neprístojné. Smiešny argument Strážnej veže (SV). Moslimovia tak isto uvažujú aj o teológii SV... ale čo to v skutočnosti dokazuje? Nič! Moslimovia odmietajú, že Ježiš predexistoval a že vôbec zomrel!
Židia nepochopili aj to, že Ježiš je Mesiáš, Syn Boží, že Mesiáš mal zomrieť a vstať z mŕtvych, Mesiášovo kráľovstvo je duchovné, že Mesiáš nešiel dobyť v r.30 Rím...
Kung je liberál a nemožno ho viac považovať za katolíka.
Str.4: „Ako mohla takáto mätúca náuka vzniknúť? Katolícka encyklopédia tvrdí: „Taká tajomná dogma predpokladá Božie zjavenie.““
Komentár: Hneď vedľajšia veta hovorí, že „Keď skutočnosť zjavenia, chápaná vo svojom plnom význame ako reč Boha k človeku, už nie je pripustená, nasleduje odmietnutie tejto náuky ako nutný dôsledok.“ Inými slovami, bez Boha zjavujúceho Trojicu v Biblii Božím zjavením, by sme ju nepochopili. Tento istý článok obsahuje celú sekciu o tom, kde všade je v Biblii Trojica zjavená. Je to ďalší zlý citát.
str.4-5: „Katolícki učenci Karl Rahner a Herbert Vorgrimler vyhlasujú vo svojom Teologickom slovníku (angl.): „Trojica je tajomstvo... v prísnom slova zmysle... ktoré sa nemohlo stať známym bez zjavenia, a ani po zjavení sa nemôže stať plne zrozumiteľným.“
Lenže tvrdenie, že trojica musí pochádzať z božského zjavenia, lebo je takým mätúcim tajomstvom, vyvoláva iný veľký problém. A síce taký, že samotné božské zjavenie takýto pohľad na Boha nepripúšťa: „Boh nie je Bohom zmätku.“ – 1 Kor 14:33.
Komentár: Mylný argument. Zdroj jasne hovorí, že Boh zjavil trojicu v Biblii. Ale táto myšlienka je stále nie celkom jasná. Aj Jehova sám by nemohol byť známy bez zjavenia a dokonca po zjavení nemôže byť úplne pochopený. Chápeme, ako Boh odpovedá na modlitbu, ako stvoril svet z ničoho atď? Ak Boh nepovedal ako, robí ho to Bohom zmätku? Ťažko!
str.5: „V jednej publikácii sa hovorí: „Slovo trojica sa v Biblii nevyskytuje... V teológii cirkvi si formálne našlo miesto až v 4. storočí.“ (Ilustrovaný biblický slovník, angl.)“
Komentár: Plný citát znie: „Treba pamätať na to, že SZ bol napísaný predtým, než bolo jasne dané zjavenie náuky o Trojici... Slovo trojica sa v Biblii nevyskytuje... V teológii cirkvi si formálne našlo miesto až v 4. storočí... Hoci nám Písmo nedáva formulovanú náuku o Trojici, obsahuje všetky prvky, z ktorých teológia túto náuku zostavila.“
Slovo Trojica nie je v Biblii, ako aj slová „teokracia“, „Jehovov svedok“, „Okružné zbory“ atď.
str.5: „A katolícka autorita svedčí, že trojica „nie je... priamo a bezprostredne slovom Božím.“ – Nová katolícka encyklopédia, angl.“
Komentár: Zdroj hovorí o trojičnom vyznaní zo 4. storočia, nie o božstve Krista a osobnosti Ducha Svätého: „Artikulácia trojičného tajomstva v 4. storočí je prinajmenšom implicitne slovom Božím, a preto je časťou kresťanského kréda. Na druhej strane, nie je, ako sme už videli, priamo a bezprostredne slovom Božím.“ Zdroj ďalej hovorí, že „Trojičné tajomstvo“, ako bolo vyučované v 4. storočí, môže byť podporené „hojnosťou biblických citácií“.
str.5: „A Katolícka encyklopédia poznamenáva: „V Písme nie je žiaden osobitný pojem, ktorým by boli spoločne označené Tri Božské Osoby. Slovo trias (prekladom ktorého je latinské trinitas) sa prvý raz vyskytá u Teofila Antiochijského okolo roku 180 n.l. ... Krátko nato sa v latinskej podobe trinitas objavuje u Tertuliána.“
To samo o sebe však nedokazuje, že Tertulián vyučoval trojicu.
Komentár: Zavádzajúci citát! Hľa, čo Strážna veža vynechala! (všimnite si tri bodky) „Slovo trias (prekladom ktorého je latinské trinitas) sa prvý raz vyskytá u Teofila Antiochijského okolo roku 180 n.l. Hovorí o „Trojici Boha (Otca), Jeho Slova a Jeho Múdrosti“ („Ad. Autol.“, 11, 15, P.G., VI, 1078). Tento výraz sa samozrejme mohol používať pred jeho dobou. Krátko nato sa v latinskej podobe trinitas objavuje u Tertuliána.“
Vynechaná časť hovorí, že Teofilus (180 n.l.) nielen učil trojicu pred Tertuliánom (200 n.l.), ale že samotné slovo Trojica sa používalo pred Teofilom. Tak tento zdroj v skutočnosti poúča, že používanie slova trojica predchádzalo Tertuliána o dve generácie.
str.5-6: „Katolícka práca Trinitas – Teologická encyklopédia Svätej trojice (angl.) poznamenáva, že niektoré Tertuliánove výrazy neskôr použili iní na to, aby opísali trojicu. Potom však vystríha: „Z ich používania však neslobodno vyvodzovať unáhlené závery, lebo on tieto slová na teológiu o trojici neuplatňuje.“
Komentár: Táto selektívna citácia je zavádzajúca a vedie čitateľa k chybnému záveru, že Tertulián nikdy nepoužil slovo trinitas ako odkaz na Trojicu. To je lož, ktorá sa dá zistiť z toho, čo naozaj Tertulián sám napísal. Jednoduché čítanie celého citátu v kontexte dokazuje, že to boli slová „substantia“, „consubstantialis“ a „consubstantivus“, ktoré Tertulián nikdy neuplatnil na trojičnú teológiu.
„Veľký Afričan dal tvar latinskému jazyku o Trojici a mnohé z jeho slov a výrazov zostali natrvalo: slová Trinitas a persona, výrazy ´jedna substancia v troch osobách´, ´Boh z Boha, svetlo zo svetla´. Používa slovo substantia 400-krát a tiež consubstantialis a consubstantivus, z ich používania však neslobodno vyvodzovať unáhlené závery, lebo on tieto slová na teológiu o trojici neuplatňuje.
str.6: „Podobne i jezuita Edmund Fortman priznáva vo svojej knihe Trojjediný Boh (angl.): „Starý zákon... nám výslovne nehovorí nič ani z neho nevyplýva nič o trojjedinom Bohu, ktorý je Otec, Syn a Svätý Duch... Nie sú žiadne dôkazy, že by ktorýkoľvek svätý pisateľ čo i len tušil niečo o existencii [trojice] v Božstve… Už len vidieť v (SZ)… náznaky alebo predznamenania či “skryté znamenia” trojice osôb znamená ísť nad to, čo napísali a zamýšľali svätí pisatelia.””
Komentár: Fortmanove komentáre sú jasne obmedzené na starozákonných “svätých pisateľov”, ako dokazuje kontext. Ale výpustka “…” robí zdanie, že Fortman hovorí, že “ktorýkoľvek svätý pisateľ” zahŕňa tiež novozákonných pisateľov. Fortman v niekoľkých kapitolách podrobne preberá práve to, koľkí NZ “svätí pisatelia” nielen “tušili” trojicu, ale ju aj učili! O niekoľko viet ďalej píše: “Ale títo (SZ) pisatelia nám definitívne dávajú slová, ktoré používa NZ na vyjadrenie trojice osôb”.
Str.6: „Nájdeme teda jasnú reč o trojici v Kresťanských gréckych písmach (NZ)? Encyklopédia náboženstva o tom hovorí: „Teológovia sa zhodujú v tom, že ani NZ neobsahuje žiadne výslovné učenie o Trojici.““
Komentár: Kľúčovým slovom tu je slovo „výslovné“. Vedľajšia veta hovorí: „V bezprostrednom ponovozákonnom období Apoštolských otcov nebol urobený nijaký pokus na vypracovanie vzťahu Boha a Krista v ontologických termínoch.“ Niekoľko viet neskôr: „Posun je od funkcie k ontológii, od „ekonomickej trojice“ (Otec, Syn a Duch vo vzťahu k nám) ku „imanentnej“ alebo „podstatnej Trojici“ (Otec, Syn a Duch vo vzťahu ku sebe navzájom). Bolo to vyznačené najmä vierou v božstvo Krista a neskôr v božstvo Ducha Svätého, ale už skôr stálym uctievaním Boha v trojičnom vzorci a praxou krstu do trojitého mena Boha“.
Str.6: „Jezuita Fortman vyhlasuje: „Pisatelia NZ... nepredkladajú žiadnu formálnu alebo formulovanú náuku o Trojici, žiadne výslovné učenie, že v jedom Bohu sú tri sebe rovné božské osoby... Nikde nenachádzame žiadnu trinitársku náuku o troch rozlíšených subjektoch božského života a božskej činnosti v tom istom Božstve.“
Komentár: SV znovu nevidí rozdiel medzi „základnou trinitárskou“ náukou Biblie a „formulovanou trinitárskou“ náukou 4. storočia. Hľa čo chýba vo výpustke: „Pisatelia NZ spolu nám hovoria, že je len jeden Boh, stvoriteľ a pán vesmíru, ktorý je Otcom Ježiša. Nazývajú Ježiša Božím Synom, Mesiášom, Pánom, Spasiteľom, Slovom, Múdrosťou. Prisudzujú mu božské úlohy pri stvorení, spáse, súde. Niekedy ho výslovne volajú Bohom. Nehovoria tak plne a jasne o Duchu Svätom ako v prípade Syna, ale z času na čas ho zrovnoceňujú s Otcom a Synom a kladú ho na úroveň s nimi, keď sa to týka božskosti a osobnosti. Dávajú nám vo svojich spisoch trojičný základný plán a trojičné vyjadrenia. Nehovoria v abstraktných výrazoch prirodzenosti, podstaty, osoby, vzťahu, poslania, ale predstavujú svojimi vlastnými spôsobmi myšlienky, ktoré sú za týmito výrazmi. Nepredkladajú žiadnu formálnu alebo formulovanú náuku o Trojici, žiadne výslovné učenie, že v jedom Bohu sú tri sebe rovné božské osoby. Ale dávajú nám základné trinitárstvo, údaje, z ktorých taká formálna náuka o Trojjedinom Bohu môže byť formulovaná.“
Str.6: „The New Encyclopaedia Britannica poznamenáva: „V NZ sa nevyskytuje ani slovo trojica ani nijaké výslovné učenie o nej.““
Komentár: Tento citát je zobraný zo stredu diskusie o zákl. náuke trojice tak, ako ju učí Biblia, a jasnou rozvinutou náukou 4. storočia. Britannica o niekoľko viet ďalej v rovnakom článku píše: „Takto NZ položil základ pre náuku o Trojici. Náuka sa postupne vyvíjala počas niekoľkých storočí a cez mnohé spory.“
Str.6: „Bernhard Lohse hovorí v Krátkych dejinách kresťanského učenia: „Pokiaľ ide o NZ, nenájdeme v ňom naozajstnú náuku o trojici.“
Komentár: Tu je celý odsek: „Najprv je dôležité uviesť, že náuka o Trojici nejde naspäť k nekresťanským zdrojom (pohanským), ako sa niekedy v minulosti predpokladalo. Nebol nedostatok pokusov nájsť počiatočnú formu náuky o Trojici v Platónovi alebo v hinduizme alebo v parseizme. Všetky takéto pokusy je dnes možné považovať za uviaznuté na mŕtvom bode... Pokiaľ ide o NZ, nenájdeme v ňom naozajstnú náuku o trojici. Toto ale veľa neznamená, pretože, všeobecne povedané, je NZ menej zameraný na vyhlásenie určitých náuk, ako na oznámenie Božieho kráľovstva, kráľovstva, ktoré svitá v a s osobou Ježiša Krista. Zároveň sú ale v NZ základy o pojme Boha, ktorý bol prístupný ďalšiemu rozvoju a vyjasňovaniu spolu s doktrinálnymi črtami. ...Hovoriac najsamprv o osobe Ježiša Krista ... V ďalších pasážach NZ predikát „Boh“ je bezpochyby aplikovaný na Krista.“
Str.6: „Podobne sa vyjadruje Nový medzinárodný slovník novozákonnej teológie (angl.): „NZ neobsahuje rozvinutú náuku o trojici, ´v Biblii chýba výslovné vyhlásenie, že Otec, Syn a Svätý Duch sú rovnakej podstaty´ (hovorí protestantský teológ Karl Barth).“
Komentár: Hľa čo chýba pri tomto citovaní: „NZ neobsahuje rozvinutú náuku o trojici, ´v Biblii chýba výslovné vyhlásenie, že Otec, Syn a Svätý Duch sú rovnakej podstaty a teda v rovnakom zmysle Boh sám. A ďalšie jasné vyhlásenie tiež chýba, a to, že Boh je Boh takto a len takto, t.j. ako Otec, Syn a Duch Svätý. Tieto dve jasné vyhlásenia, ktoré idú mimo svedectvo Biblie, sú podvojným obsahom cirkevnej náuky o Trojici.´...Ale NZ obsahuje pevnú, trojčasťovú formuláciu z 2 Kor 13:13 (EVV 14), v ktorej sú Boh, Pán Ježiš Kristus a Duch spomínaní pospolu (por. 1 Kor 12:4n). Trojica Otca, Syna a Ducha Svätého sa vyskytuje len v krstnej formulácii v Mat 28:19.“
Str.6: „Profesor E. Washburn Hopkins z Yaleovej univerzity potvrdzuje: „Ježišovi a Pavlovi bola asi náuka o trojici neznáma, ... nič o nej nehovoria.“ – Pôvod a vývoj náboženstva, angl.“
Komentár: „Počiatok náuky o Trojici sa objavuje už v Jánovi“ (c.100). „Ježišovi a Pavlovi bola asi náuka o trojici neznáma, ... nič o nej nehovoria.“ (Pôvod a vývoj náboženstva, E. W. Hopkins, str. 336)
Avšak Hopkins útočí proti celému kresťanstvu, nielen proti trojici, čo SV cituje:
„Kresťanstvo, hoci postavené na skale Petra, využilo pre konštrukciu svojej cirkvi veľa pohanských materiálov, z ktorých niektoré prenikli cez židovské zdroje, kým iné boli zdedené zo stredozemných a gréckych kultov. Krst, pôst, očista, vigília, nádej na nesmrteľnosť a vzkriesenie, zázračné uzdravenia, voda premenená na víno, všetko toto bolo predkresťanské.“ (ibid. kap.20)
Všimnite si, čo tento yaleský profesor povedal v inej knihe: „Napokon, život, pokúšanie, zázraky, podobenstvá a aj učeníci Ježišovi boli odvodení priamo z budhizmu.“
Zaujímavé je, že tento odsudzovač Biblie uznáva, že Ján učí trojicu.
Str.6: „Historik Arthur Weigall hovorí: „Ježiš Kristus sa o takom jave nikdy nezmienil a v NZ sa slovo „Trojica“ nikde nevyskytuje. Tú myšlienku prijala cirkev až tristo rokov po smrti svojho Pána.“ – Pohanstvo v našom kresťanstve.
Komentár: Ďalší zavrhovač kresťanstva! Všimnite si, že jediní, ktorých SV môže uviesť, že tvrdia, že Trojica je pohanského pôvodu, sú ateisti a odsudzovači kresťanstva.
Str.6: Učili ju raní kresťania? ... „Ale raní kresťania spočiatku nepomýšľali na uplatnenie myšlienky (trojice) na svoju vieru. Preukazovali oddanosť Bohu Otcovi a Ježišovi Kristovi, Synovi Božiemu, a uznávali... Svätého Ducha, nikdy však ani nepomysleli na to, že títo traja sú skutočná trojica, sebe rovná a spojená v jedno.“ - Pohanstvo v našom kresťanstve.
Komentár: Tu je znova citát od kresťanského zavrhovača Arthura Weigalla!
Str.6: „Kresťanská viera spočiatku nepoznala Trojicu... Ani v apoštolských, ani v poapoštolských časoch, ako vysvitá z NZ a iných rano kresťanských spisov.“ – Encyklopédia náboženstva a etiky (angl.)
Komentár: Hľa čo je vo výpustke („...“): „v prísne ontologickom zmysle.“
„Ekonomická a základná trojica: - (a) Prechod od Trojice skúsenosti ku Trojici dogmy je popísateľný inými výrazmi ako prechod od ekonomickej alebo dispenzačnej Trojice k základnej, imanentnej alebo ontologickej Trojici. Kresťanská viera spočiatku nepoznala Trojicu v prísne ontologickom zmysle. Ani v apoštolských, ani v poapoštolských časoch, ako vysvitá z NZ a iných rano kresťanských spisov.“
Str.7: „Formulácia ´jeden Boh v troch osobách´ nebola ustálená a rozhodne nie naplno vtelená do kresťanského života a jeho vierovyznania skôr než na konci 4. storočia... Medzi Apoštolskými otcami nebolo nič, čo by sa hoci len vzdialene približovalo k takému zmýšľaniu alebo náhľadu.“ – Nová katolícka encyklopédia.
Komentár: Skresľujúci citát. Hľa, čo je vynechané! Znova sa tu pletie základná trojica učená apoštolmi a trojica 4. storočia učená vyznaniami.
„Otázka zviazanosti a základného trojičníctva: Z čoho sa dalo vidieť až do tohto miesta, mohol vzniknúť dojem, že trojičná dogma je v poslednej analýze neskorým vynálezom 4. storočia. V určitom slova zmysle je to pravda, ale to naznačuje krajne presnú interpretáciu kľúčových slov trojičný a dogma. Trojité uvedomenie v Prvotnom Zjavení. Formulácia ´jeden Boh v troch osobách´ nebola ustálená a rozhodne nie naplno vtelená do kresťanského života a jeho vierovyznania skôr než na konci 4. storočia. Avšak je to presne táto formulácia, ktorá si nárokuje názov Trojičná dogma. Medzi Apoštolskými otcami nebolo nič, čo by sa hoci len vzdialene približovalo k takému zmýšľaniu alebo náhľadu; medzi apologétmi 2. storočia trochu viac než zaostrenie na tento problém ako problém mnohosti v jedinom Božstve. ...Zo slovníka a gramatiky pôvodnej gréčtiny bol úmysel hagiografa oznámiť jedinosť podstaty v troch rozdielnych Osobách ľahko odvodený. ...Ak je na jednej strane jasné, že dogma o Trojici v prísnejšom zmysle slova vznikla neskôr, produkt uvažovania a debaty 3 storočí, je tak isto na druhej strane jasné, že vyznanie Otca, Syna a Ducha Svätého – a z toho základné trojičníctvo – idú nazad k obdobiu kresťanských počiatkov.“
Čo učili prednicejský Otcovia?
Str.7: „Justín Mučeník, ktorý zomrel okolo roku 165 n.l., nazýval predľudského Ježiša stvoreným anjelom, ktorý je „iný než Boh, ktorý stvoril všetky veci.“ Povedal, že Ježiš bol nižší než Boh a „nikdy nerobil nič iné, len čo Stvoriteľ... chcel, aby robil a hovoril.“
Komentár: Kľúčové výrazy „stvorený anjel“ a „nižší než Boh“ nie sú Justínove slová, ale patria SV. Justín ich nikdy nepovedal! Justín jasne učil nestvorené božstvo Krista a osobnosť Ducha Sv. Ďalej, jasne povedal, že všetci traja majú byť uctievaní ako Boh! Justín odkazuje na Ježiša ako na „anjela Pána“ pri rozličných zjaveniach človeku po stvorení sveta.
Pozri: Justín Mučeník, Prvá apológia, kap.13, 23, 63, Dialóg s Tryfom, kap.36, 37, 56, 63, 68...
Str.7: Irenej, ktorý zomrel okolo r.200 n.l., povedal, že predľudský Ježiš mal existenciu oddelenú od Boha a bol nižší než Boh. Vysvetľoval, že Ježiš nie je rovný „Jednému pravému a jedinému Bohu“, ktorý je „zvrchovaný nad všetkým a okrem neho nie je nijaký iný.“
Komentár: Irenej bol jasný trinitár. Bol Polykarpovým žiakom, ktorý bol zasa učeníkom apoštola Jána. Irenej jasne volá Ježiša večne spoluexistujúcim Bohom Synom s Bohom Otcom, a vôbec nie anjelom.
„Ale Syn večne spoluexistujúci s Otcom od pradávna, áno, od počiatku, vždy zjavuje Otca anjelom, archanjelom, silám, mociam...“ (Proti herézam, kniha II, kap.30, sekcia 9)
„Kristus Ježiš je náš Pán a Boh a Spasiteľ a Kráľ.“ (Proti herézam, kniha I, kap.10, sekcia 1)
„Preto som ukázal z písiem, že nikto zo synov Adama nie je nazývaný Boh alebo menovaný Pán. Ale to, že On je sám vo svojom vlastnom práve nad všetkými ľuďmi, ktorí kedy žili, Boh a Pán a Kráľ večný a Vtelené Slovo, hlásaný všetkými prorokmi, apoštolmi a Duchom samým, môžu vidieť všetci, ktorí dospeli hoci len k malej časti pravdy.“ (Proti herézam, kap.19, 2)
„Neboli to anjeli, ktorí nás utvorili alebo nás vyformovali, ani nemajú anjeli moc urobiť obraz Boží, ani nikto... Lebo Boh nepotrebuje týchto, aby uskutočnili to, čo sám určil so sebou dopredu, že má byť urobené, akoby nevlastnil svoje vlastné ruky. Lebo s ním (Otcom) boli vždy prítomní Slovo a Múdrosť, Syn a Duch, ktorými a v ktorých voľne a nenútene urobil všetky veci, ku ktorým tiež hovorí ´Urobme človeka na náš obraz a podobu´“ (Proti herézam, 4:20:1)
„Dôkazy z Apoštolských spisov, že Ježiš Kristus bol jeden a ten istý, jediný jednorodený Syn Boží, dokonalý Boh a dokonalý človek.“ (Proti herézam, kniha III, nadpis kapitoly 16)
Str.7: Kliment Alexandrijský, ktorý zomrel okolo roku 215 n.l., nazval Boha „nestvoreným a nezničiteľným a jediným pravým Bohom“. Povedal, že Syn „je hneď po jedinom všemohúcom Otcovi“, ale nie je mu rovný.
Komentár: V prvom rade, Kliment nikdy Ježiša nenazýva tvorom. Bodka! V skutočnosti Kliment priamo hovorí, že Ježiš je večne predexistujúci („nezačínajúca večnosť“) a „nestvorený“.
„Vtedy bolo Slovo znamenajúce nezačínajúcu večnosť; keď tiež Slovo samé, to jest Boží Syn, ktorý rovnosťou podstaty súc jeden s Otcom, je večný a nestvorený.“ (Kliment, Fragmenty, časť I, sekcia III)
„Nechápem to inak než, že Svätá Trojica je mienená; pretože tretí je Duch Svätý a Syn je druhý, ktorým boli všetky veci urobené podľa vôle Otca.“ (Kliment, Stromata, Kniha V, kap.14)
„takže veľké dielo bolo vykonané v tak malom priestore Pánom, ktorý, hoci opovrhnutý pokiaľ ide o vzhľad, bol v skutočnosti zbožňovaný, ten, čo odčinil hriech, Spasiteľ, múdre, Božské Slovo, ten, ktorý je skutočne najevidentnejšie Božstvo, ten, ktorý je urobený rovným Pánovi vesmíru; lebo bol jeho Synom, a Slovo bolo v Bohu, nie neverený všetkými, keď bol prvý raz ohlasovaný, ani úplne neznámy, keď, osvojujúc si charakter človeka a sformujúc seba do tela, hral drámu ľudského spasenia: lebo on bol pravý víťaz a spoluvíťaz s [t.j. Boh medzi tvormi, nie že Ježiš je klasifikovaný ako tvor] tvorom.“ (Napomenutia, kap.10)
Str.7: Tertulián, ktorý zomrel okolo r.230 n.l., učil o Božej zvrchovanosti. Poznamenal: „Otec sa líši od Syna (iného), lebo je väčší; tak ako ten, kto plodí, sa líši od toho, ktorého splodil; ten, kto posiela, sa líši od toho, kto bol poslaný.“ Povedal tiež: „Bol čas, keď Syn nebol... Pred všetkým bol Boh sám.“
Komentár: Tertulián bol jasný trinitár a povedal: „Nikdy žiaden anjel nezostúpil za tým účelom, aby bol ukrižovaný“ (O tele Krista, kap.6). „Celé Písmo dáva zrejmý dôkaz Trojice“ (Proti Praxeas, kap.11). „Pramene oboch jeho [Kristových] substancií ho ukazujú ako človeka a ako Boha: z jedného zrodený a z druhého nezrodený” (O tele Krista, 5:6-7).
Slová „Bol čas, keď Syn nebol“ nepatria Tertuliánovi, ale biskupovi Kayovi v jeho dodatku o Tertuliánovi (Biskup Kaye, Popis spisov Tertuliánových, Prednicejskí otcovia, zv.3, str.1181)
Kaye, Tertulián, niektorí trinitári a všetci modalisti učia, že Ježiš bol večne predexistujúci ako Boh a že titul „Syn“ bol prvýkrát aplikovaný na Ježiša až po jeho vtelení. Práve tak ako človek nemôže byť nazvaný otcom, až kým nemá syna. Toto je podstata toho, čo hovorí Kaye, že Tertulián učil. Na podporu tohto si všimnite tento Tertuliánov komentár: „Lebo On nemohol byť Otcom pred Synom, ani sudcom pred hriechom.“ (Proti Hermogonovi, kap.3)
Str.7: Hyppolytos, ktorý zomrel okolo r.235 n.l., povedal, že Boh je „jeden Boh, prvý a jediný, Pôvodca a Pán všetkého“, ktorý „nemal pri sebe nič rovnako staré... Ale bol Jeden, sám osebe, a keďže chcel, povolal do bytia to, čo predtým žiadne bytie nemalo,“ napríklad stvoreného predľudského Ježiša.
Komentár: Hyppolytos bol výslovný trinitár, keďže aplikuje Zj 1:8 na Krista a nazýva Ježiša „Všemohúcim“ niekoľkokrát. Tiež povedal: „Pokiaľ sa týka moci, potom je Boh jeden. Ale čo sa týka ekonómie, je trojitou manifestáciou“ (Hyppolytos, Proti heréze istého Noeta). „Skutočnosť, že Kristus, Tvorca všetkého... bol pokrstený v Jordáne“ (Hyppolytos, Pojednanie o svätej teofánii). „Pri ňom nebolo nič, ale On existujúc sám napriek tomu existoval v pluralite.“ (Hyppolytos, Proti Noetovi, časť 10)
Nikdy nepovedal slová „stvorený predľudský Ježiš“.
Str.7: Origenes, ktorý zomrel okolo r.250 n.l., povedal, že „Otec a Syn sú dve podstaty... dve veci, pokiaľ ide o ich súcno“ a že „v porovnaní s Otcom je (Syn) veľmi malé svetlo.“
Komentár: Origen bol svojimi názormi vždy trinitárom, aj keď sa neskôr odklonil od ortodoxnej trojice k bludu. Jeho počiatočnou autoritou bol Kliment Alexandrijský, ale neskôr bol ovplyvnený Luciánom. Nikdy však neučil, že Ježiš bol stvorený alebo anjel. Fakt, že Origen učil, že Otec a Syn sú rozdielne bytosti, kde Otec sa zaraďuje nad Syna, je štandardnou trinitárskou teológiou. Čo je však horšie pre SV, Origen nazýva teológiu tvrdiacu, že „Ježiš je tvor“, heretickou!
„Lebo nezastávame to, čo si heretici predstavujú: že Syn bol Otcom splodený z nejestvujúcich súcien, t.j. zo súcna mimo Seba, takže bol čas, keď On nejestvoval.“ (Origenes, De Principis, Kniha V, Sumár, sekcia 28)
„Preto, že Otec je nazývaný všemohúci, nikto by nemal byť urazený, že Syn Boží je tiež všemohúci.“ (De Principis, O Kristovi, Kniha I, kap.2).
Str.7: Alvan Lamson v Cirkvi prvých troch storočí zhŕňa historické dôkazy takto...
Komentár: Tento autor nie je trinitár!
Str.7 stred: „Nie sú žiadne dôkazy, že by ktorýkoľvek svätý pisateľ čo i len tušil niečo o existencii (trojice) v Božstve.“ – Trojjediný Boh
Komentár: Fortman je zle citovaný! V skutočnosti povedal: „Nie sú žiadne dôkazy, že by ktorýkoľvek starozákonný svätý pisateľ čo i len tušil niečo o existencii (trojice) v Božstve.“
|
Krajina:  Slovakia ~
Počet príspevkov: 968 ~
Člen od: 11 august 2011 ~
Posledná návšteva: 30 december 2019
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 12 február 2014 : 23:59:24
|
Predošlý príspevok - ako mnohé iné na tomto fóre - napĺňa skutkovú povahu PLAGIÁTORSTVA.
viď. tému, čo je plagiátorstvo: http://www.kredo.sk/bforum/topic.asp?TOPIC_ID=4006
v skutku je to tento prípad, keďže prakticky celý predošlý príspevok je prebratý od jedného amerického protestanta.
...že sa plagiátor Robel nehanbí vziať cudzí článok nejakého protestanta a egocentricko exhibicionisticky ho publikovať pod svojim nickom akoby ten nick bol jeho autorom!!! naozaj úbohé... |
tak učili otcovia |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 186 ~
Člen od: 09 jún 2011 ~
Posledná návšteva: 12 február 2014
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
