|
|
 Odoslaný - 30 október 2010 : 00:43:39
|
Zaujímam sa o otázku neomylnosti kánonov vydaných ekumenickými koncilmi v kontexte učenia 1. Vatikánskeho koncilu o neomylnosti (teda nie neskorších učení). Latinsky bohužiaľ neviem, preto používam anglické preklady originálnych dokumentov, zvyčajne dostupné online.
Dopracoval som sa k tomu, že neomylnosť definuje tretia kapitolu dokumentu 1. Vatikánskeho koncilu, Dei Filius:
citácia: http://www.ccel.org/ccel/schaff/creeds2.v.ii.i.htmlFurther, all those things are to be believed with divine and Catholic faith which are contained in the Word of God, written or handed own, and which the Church, either by a solemn judgment, or by her ordinary and universal magisterium, proposes for belief as having been divinely revealed.
Preložené som ta našiel takto:
citácia: http://sk.wikibooks.org/wiki/Dogmatika:_Magistérium:_Zjavenie_a_viera#Prv.C3.BD_vatik.C3.A1nsky_koncil.2C_3.zasadnutie_.281870.29 Božskou a katolíckou vierou treba veriť všetko, čo obsahuje Božie slovo, či napísané alebo tradované, a Cirkev to v slávnostnom rozhodnutí alebo v obyčajnom a všeobecnom ohlasovaní viery predkladá veriť ako Bohom zjavené.
Čo ma zarazilo je to, že tu stavia neomylnosť obyčajného a všeobecného magistéria ("ordinary and universal magisterium") na jednu rovinu. Podľa dnešnej interpretácie RKC ktorú som našiel (napr. [url=http://en.wikipedia.org/wiki/Magisterium#Source_and_criteria]tuto[/url]) je však neomylné iba to druhé. Vie mi to niekto vysvetliť? Nastala po 1. Vatikánskom koncile v tejto otázke neskôr zmena?
Ďalej mi nieje celkom jasné, čo sa presne skrýva pod "slávnostním rozhodnutím Cirkvi" ("solemn judgment of Church") a ako presne sa definuje ktoré vyjadrenia sú "predkladané ako Bohom zjavené" ("proposed for belief as divinely revealed"). Patria do tejto kategórie kánony ekumenických koncilov?
Vopred vďaka za odpoveď.
|
Krajina:  Slovakia ~
Počet príspevkov: 1 ~
Člen od: 30 október 2010 ~
Posledná návšteva: 31 október 2010
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 07 november 2010 : 12:53:34
|
Drahé Božie Dieťa ..."Vid". Pokoj a Láska k Pravde nech je v našich srdciach.
Predovšetkým Ti dakujem, že sa zaujímaš o veľmi podstatné záležitosti s ohľadom na vieru a mravy, pretože neomylnosť Cirkvi sa vzťahuje práve na tieto 2 aspekty života ako sa píše na II.Vatikán.koncile / Lumen Gentium č.25 /
„ Veriaci sa majú zhodovať s rozhodnutím svojho biskupa, vyneseným v mene Kristovom vo veciach viery a mravov, a pridržať sa ho nábožnou a ochotnou mysľou. Túto nábožnú ochotu vôle a rozumu treba však zvlášť prejavovať voči autentickému učiteľskému úradu rímskeho pápeža, aj keď nehovorí slávnostne (ex cathedra); a to tak, že sa jeho najväčší učiteľský úrad s úctou uznáva a jeho výroky sa úprimne prijímajú, podľa jeho vôle a úmyslov, ktoré prejavil a ktoré vysvitajú NAJMä Z POVAHY DOKUMENTOV, alebo z častého predkladania z toho istého učenia, prípadne zo spôsobu vyjadrovania ... Preto jeho definície sa právom označujú za nepozmeniteľné samy o sebe, a nie so zreteľom na súhlas Cirkvi, keďže pápež ich vynáša pomocou Ducha Svätého, ktorý mu bol prisľúbený v osobe blaženého Petra, a preto nepotrebujú potvrdenie od nikoho iného, ani nepripúšťajú odvolanie na inú inštanciu." (II.Vatikánsky Koncil / LG 25)
http://www.kbs.sk/?cid=1118413214
Písal si o "obyčajnom a všeobecnom magisteriu", že sa stavia do jednej urovni, ale neomylnosť podla teba je skôr v tej druhej všeobecnej.
Myslím si, že to môžeme správne pochopiť, ked prijmeme obidva „do jednej roviny“, pretože tzv. „obyčajné magisterium“ ako sú členovia magisteria – tvoria sučasne jeden celok Magisteria, ako aj „všeobecné magisterium“, ale na rozdiel od obyčajného toto všeobecné ma zaručenu neomylnosť (na rozdiel od obyčajného), kdežto obyčajný len v tom prípade, ak sa zhoduje s učením všeobecného magistéria.
Dobre to vystihuje hore spomínaný text, ked Duch Svätý v ňom hovorí, že svojich biskupov treba posluchať v ramci neomylnosti, ktoru maju, ale „zvlašť“ o to viac „pápeža, ktorý nepotrebuje žiadne potvrdenie“ (na rozdiel od ostatných), pretože pápež sa v týchto záležitostiach vyjadruje s pomocou Ducha Svätého a výhradnou neomylnosťou, ktorá bola zverená iba sv.Petrovi a jeho nástupcom.
Konkrétne to vystihuje následný text koncilu:
„Hoci jednotliví biskupi nemajú výsadu neomylnosti, predsa – i ked su roztrusení po svete, ale spojení zväzkom spoločenstva medzi sebou a s nástupcom Petrovým – aksa pri podávaní svojho autentického výkladu dohodnu vo veciach viery a mravov na nejakom výroku ako definitívne záväznom, neomylne predkladaju učenie Kristovo.“
Na tomto mieste je vidieť, že pokial biskupi učia sami, nemusia byť neomylný (ako je to v prípade pápeža), ale ak sa zhoduju svojim učením s učením pápežov (ako aj doterajším všeobecným učením Magisteria Cirkvi), tak predkladaju neomylne učenie Kristovo.
A to ešte lepšie vystihuje nasledovný text, že kedy sa stávaju biskupi už „všeobecným magisteriom“:
„A to ešte zjavnejšie, ked zhromaždení na všeobecnom cirkevnom sneme, sú pre celu Cirkev učiteľmi a rozhodcami vo veciach viery a mravov, a preto ich definície treba záväzne prijímať s vierou.“
Aj tu môžeme vidieť, že „obyčajné magisterium“ sa vzťahuje na jednotlivcov ako sú biskupi, kdežto „všeobecné magistrium“ na spoločenstvo biskupov, ktoré spolu s pápežom učí jedno a to isté učenie!
A tak neomylné učenie je zaručené na všeobecných konciloch ako bol aj II.Vatikánsky koncil a dokonca upresnil ako sa prejavuje, pretože na I.vatikan.koncile sa hovorilo skôr v rámci „ex cathedra“, kdežto na II.vatikan.koncile sa hovorilo, že táto neomylnosť sa vzťahuje aj mimo „ex cathedra“.
Tu je odpoved aj na tvoju otázku, ked si sa pýtal, či nastala zmena po I.Vatikan.koncile.[/hl
]„Túto nábožnú ochotu vôle a rozumu treba však zvlášť prejavovať voči autentickému učiteľskému úradu rímskeho pápeža, aj keď nehovorí slávnostne (ex cathedra); a to tak, že sa jeho najväčší učiteľský úrad s úctou uznáva a jeho výroky sa úprimne prijímajú, podľa jeho vôle a úmyslov, ktoré prejavil a ktoré vysvitajú NAJMä Z POVAHY DOKUMENTOV, alebo z častého predkladania z toho istého učenia, prípadne zo spôsobu vyjadrovania ... „
Ako môžeme vidieť, tak táto neomylnosť sa nevzťahuje len v rámci ex cathedra, ale aj mimo toho a dokonca hovorí konkretne o dokumentov, o ktorých vieme, že pápeži sa v nich nemýlia, ked ich nariaduju zachovávať.“ (LG 25)
[hl]2 / pýtal si sa či dokumenty ekumenických koncilov patria do tejto neomylnosti.
Č.24 / „Koncil nemôže byť nikdy všeobecný, ak ho ako taký nepotvrdil, alebo aspoň neprijal Petrov nástupca; a je výsadou rímskeho veľkňaza takéto koncily zvolať, predsedať im a potvrdiť ich.65 Tú istú kolégiovú moc môžu spolu s pápežom vykonávať biskupi rozptýlení po celom svete, pod podmienkou, že hlava kolégia ich vyzve na kolégiovú činnosť, alebo ju aspoň schváli, prípadne slobodne prijme spoločnú akciu týchto biskupov, ktorá sa tak stane skutočným úkonom kolégia.“
Tu vidíme, že platnosť neomylnosti koncilov - môže mať len platný koncil, potvrdený pápežom. Ekumenický koncil je rovnakeho charakteru, len s tým rozdielom, že maju na ňom účasť aj prestavitelia iných cirkvi a preto sa nazýva ekumenický.
A kedže s tým suvisi aj mylné učenie falošných koncilov a pápežov (protipápežov), tak zaiste tie cirkevne snemy „koncily“, ktoré neboli zvolané pravým nástupcom sv.Petra (pápežom) a to su aj snemy "koncily" Pravoslavnej cirkvi, ako napr. 7 konštantinopolský, kde sa píše, že neexistuje očistec a iné ...
Taktiež je otázne, či bol pápež Honorius exkomunikovaný na pravoplatne zvolanom koncile, na ktorom bol „odsudení“ na čo tak často inoverci apeluju, a čomu ja neverím.
Odporučam si pozrieť celý dokument a zaujímalo by ma, či ti stačí takýto pohľad .
Zatiaľ toľko a prajem požehnanu nedeľu a radosť zo zmrtvychvstaleho Ježiša krista. God bless you with Virgin Maria +
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 361 ~
Člen od: 12 december 2009 ~
Posledná návšteva: 25 október 2012
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
