|
|
 Odoslaný - 14 máj 2008 : 20:40:11
|
Vydal ho papez Pius XI., vyhovejuc prosbam biskupov v istej veci, ktora sa zacala v r. 1540.
Uradny zaznam o Summorum Pontificum sa nachadza v Acta Apostolicae Sedis, 1929, p. 420.
|
Krajina:  Slovakia ~
Počet príspevkov: 3722 ~
Člen od: 18 január 2008 ~
Posledná návšteva: 10 jún 2024
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 14 máj 2008 : 23:03:39
|
Rarach má pravdu 
Svätý Ignác, patrón duchovných cvičení, oroduj za nás! |
Christus vincit, Christus regnat, Christus imperat! |
|
|
|
|
Odoslaný - 19 apríl 2013 : 22:38:49
|
|
|
|
|
Odoslaný - 27 apríl 2013 : 22:00:18
|
zda sa ze ide o dokument ktoym je sv Ignac vyhlaseny za patrona duchovnych cviceni
davam sem nejake jeho myslienky z jeho prirucky duchovnych cviceni z roku 1541 - su platne aj dnes:
[352] Aby sme naozaj tak zmýšľali, ako treba, v bojujúcej Cirkvi, zachovajme nasledujúce pravidlá.
[353] Prvé pravidlo. Odložiac každý vlastný úsudok musíme mať ochotného a pripraveného ducha poslúchať vo všetkom pravú nevestu Krista, nášho Pána, ktorou je naša svätá hierarchická matka Cirkev.
[354] Druhé pravidlo. Máme chváliť spoveď, vykonanú u kňaza, prijímanie Oltárnej sviatosti raz do roka, ešte viac mesačne a oveľa viac každý ôsmy deň pod predpísanými potrebnými podmienkami.
[355] 1 Tretie pravidlo. Chváľme častú účasť na svätej omši, tiež spevy, žalmy a dlhé modlitby v kostole i mimo neho. 2 Tiež hodiny, určené v ustanovený čas na všetky bohoslužby, na rozličné pobožnosti a na všetky kánonické hodinky.
[356] Štvrté pravidlo Veľmi schvaľujme rehole, panenstvo a zdržanlivosť, ale manželstvo nie natoľko ako hociktorý zo spomenutých stavov.
[357] 1 Piate pravidlo. Schvaľujme rehoľné sľuby poslušnosti,
chudoby a čistoty a iné odporúčané čnosti. 2 Keďže sa však sľub týka vecí, ktoré sú bližšie k evanjeliovej dokonalosti, treba poznamenať, že sľub sa nemá robiť o veciach, ktoré sú ďaleko od nej, ako napr. že niekto bude obchodníkom alebo že vstúpi do manželského stavu atď.
[358] Šieste pravidlo. Vážme si ostatky svätých tým, že im preukazujeme úctu a modlíme sa k svätým.
Schvaľujme štácie, púte, odpustky, jubileá a zapaľovanie sviec v kostoloch.
[359] Siedme pravidlo. Schvaľujme ustanovenia o pôstoch a o zdržanlivosti, ako aj o štyridsaťdennom pôste, o kántroch, o vigíliách, o piatku a sobote. Schvaľujme nielen vnútorné, ale aj vonkajšie skutky pokánia.
[360] Ôsme pravidlo. Schvaľujme konečne všetky ozdoby a stavby kostolov, tiež aj obrazy a uctievajme ich podľa toho, čo vyobrazujú.
[361] Deviate pravidlo. Schvaľujme konečne všetky cirkevné prikázania a majme ochotného ducha hľadať dôvody na ich obranu a nijako nie na ich napádanie.
[362] 1 Desiate pravidlo. Musíme byť ochotnejší schvaľovať
a pokladať za dobré nariadenia a úpravy, ako aj mravy našich predstavených, 2 lebo i keď niekedy nie sú alebo neboli vždy dobré, predsa hovoriť proti nim, či už verejne v kázni alebo v rečiach pred prostými ľuďmi vyvolalo by skôr reptanie a pohoršenie než osoh 3 a ľud by sa roztrpčoval proti svojim svetským či duchovným predstaveným. 4 A ako je na škodu zle hovoriť jednoduchému ľudu o neprítomných
predstavených, tak zasa môže byť na osoh rozprávať o ich zlých mravoch takým osobám, ktoré ich môžu napraviť.
[363] 1 Jedenáste pravidlo. Máme chváliť pozitívne i scholastické učenie, lebo ako je viac vlastnosťou pozitívnych učiteľov, ako napr. sv. Hieronyma, sv. Augustína, sv. Gregora atď. pohýnať hnutia vôle, aby sme vo všetkom milovali Boha, nášho Pána 2 a slúžili mu, tak je zasa vlastnosťou scholastikov, ako sv. Tomáša, sv. Bonaventúru, Magistra sentencií atď. 3 definovať a objasňovať pre naše časy veci, potrebné na večnú spásu, ako aj viac napádať a odkrývať všetky bludy a klamlivé učenia. 4 Keďže sú scholastickí učitelia novší, nielenže užitočnejšie využívajú správne chápanie Svätého písma a pozitívnych svätých učiteľov,
5 ale aj oni sami, osvietení a osvetlení Božou pomocou, pomáhajú si cirkevnými snemami, kánonmi a ustanoveniami našej svätej matky Cirkvi.
[364] 1 Dvanáste pravidlo. Chráňme sa porovnávať seba, čo sme teraz nažive, s blahoslavenými zomrelými, lebo v tom sa nemálo chybí, 2 keď sa napr. hovorí: Ten viac vie ako sv. Augustín; to je druhý sv. František alebo ešte väčší ako on; to je druhý sv. Pavol vo svätosti atď.
[365] 1 Trináste pravidlo. Aby sme vo všetkom dosiahli pravdu, musíme sa vždy pridržiavať zásady, že to, čo sa mne zdá bielym, budem pokladať za čierne, keď to hierarchická Cirkev tak rozhodne, 2 pevne veriac, že medzi ženíchom Kristom, naším Pánom, a medzi jeho nevestou Cirkvou je ten istý Duch, a náš Pán, ktorý nám dal Desatoro prikázaní, riadi a spravuje aj našu svätú matku Cirkev.
[346] 1 Štrnáste pravidlo. Hoci je celkom pravda, že nik nemôže byť spasený, ak nie je predurčený a ak nemá vieru a milosť, 2 jednako si treba dávať veľký pozor na spôsob, ako sa vyjadrujeme o týchto veciach a ako o nich pojednávame.
[367] 1 Pätnáste pravidlo. Nehovorme veľa o predurčení
akoby zo zvyku. Keď to však zavše príde do reči, hovorme tak, aby ľud neupadol do nejakého bludu, ako sa niekedy stáva, keď sa hovorí: 2 „Či mám byť zatratený alebo spasený, to je už určené a pre moje dobré alebo zlé skutky sa už nemôže stať inakšie“ 3 a potom zmalátnený zanedbá skutky, ktoré dopomáhajú k spáse a k duchovnému pokroku ich duší.
[368] 1 Šestnáste pravidlo. Podobne máme dávať pozor,
aby sme nehovorili veľa a nie s veľkým dôrazom bez rozlišovania alebo bližšieho vysvetlenia o viere, 2 aby sme tým nedávali ľudu príležitosť ochabnúť a zlenivieť v konaní skutkov, či už ony predchádzajú láskou zavŕšenú vieru alebo ju nasledujú.
[369] 1 Sedemnáste pravidlo. Podobne nemáme tak často hovoriť o milosti a klásť na ňu taký dôraz, že by sme tým vzbudili tú bludnú mienku, že vôľa nie je slobodná. 2 Teda o viere a milosti sa môže hovoriť, nakoľko je možné s Božou pomocou, na väčšiu chválu jeho božskej Velebnosti, 3 ale nie tak, ani takým spôsobom – najmä v dnešnej, takej nebezpečnej dobe – že by dobré skutky a slobodná vôľa utrpeli nejakú škodu, alebo by boli pokladané za nič.
[370] 1 Osemnáste pravidlo. Hoci si treba nadovšetko
ceniť horlivú službu Bohu, nášmu Pánovi, z čistej lásky, predsa musíme veľmi vychvaľovať aj bázeň pred jeho božskou Velebnosťou, 2 lebo nielen synovská bázeň je dobrá a svätá vec, ale aj sluhovská bázeň veľmi pomáha vytrhnúť sa z ťažkého hriechu, ak sa nedosiahne čosi lepšie a užitočnejšie. 3 A keď sa niekto z neho oslobodí, ľahko sa potom dostane k synovskej bázni, ktorá je celkom príjemná a milá Bohu, nášmu Pánovi, lebo je úzko spojená s Božou láskou.
.
Tieto pravidla nam davaju istotu ze ak sa nimi riadime, tak pevne a isto stojime na Skale ktoru nam zanechal Pan Jezis a sme teda ukotveni v Jeho Cirkvi |
Aby sme vo všetkom dosiahli pravdu, musíme sa vždy pridržiavať zásady, že to, čo sa mne zdá bielym, budem pokladať za čierne, keď to hierarchická Cirkev tak rozhodne, pevne veriac, že medzi ženíchom Kristom, naším Pánom, a medzi jeho nevestou Cirkvou je ten istý Duch, a náš Pán, ktorý nám dal Desatoro prikázaní, riadi a spravuje aj našu svätú matku Cirkev.
sv.Ignac z Loyoly |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 1231 ~
Člen od: 06 november 2010 ~
Posledná návšteva: 01 máj 2022
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 27 apríl 2013 : 22:13:39
|
V dejinách duchovnej literatúry malá knižočka sv. Ignáca z Loyoly Duchovné cvičenia zaujíma osobitné miesto. Vidno to aj zo skutočnosti, že ju veriacim odporúčalo 38 pápežov spolu až 880-krát. Španielsky
jezuita P. Marin napísal o tom celú knihu s názvom
„Spiritualia Exercitia secundum Romanorum Pontificumdocumenta–Duchovné cvičenia podľa dokumentov rímskych pápežov“ (Barcelona, 1941).
Od toho času aj ďalší pápeži pochvalne hovorili o Duchovných cvičeniach. Zo spomenutých dokumentov vyberáme aspoň dva krátke úryvky: jeden z buly Pavla III. o schválení Duchovných cvičení a druhý z Apoštolskej konštitúcie Pia XI., ktorou vyhlásil sv. Ignáca za nebeského patróna duchovných cvičení.
citácia: „Tieto cvičenia sú veľmi užitočné a prospešné pre veriacich v Krista na duchovnú útechu a na úžitok nielen pre dobrú povesť, ktorá prichádza o nich z mnohých miest, ale aj pre dôkazy širokej verejnosti…
Po dôkladnom preskúmaní sme uznali, že sú plné nábožnosti a svätosti, že sú a budú veľmi užitočné a prospešné na povzbudenie a duchovný úžitok veriacich“, píše Pavol III. 31. júla 1548 pri ich potvrdení a schválení.
Pius XI. r. 1922 vyhlásil sv. Ignáca za patróna duchovných
cvičení Apoštolskou konštitúciou, z ktorej
vyberáme niekoľko úryvkov:
citácia: „Hlavnou starosťou pápežov vždy bolo s najvyššími chválami odporúčať a mocnými podnetmi napomáhať všetko, čo vedie k nábožnosti a k dokonalosti kresťanského života. Medzi rozličnými pomôckami si získali vynikajúce miesto Duchovné cvičenia, ktoré uviedol do Cirkvi akýmsi božským inštinktom sv. Ignác. Hoci z dobroty
milosrdného Boha nikdy nechýbali ľudia, ktorí predkladali
veriacim v Krista úvahy o nebeských veciach, predsa Ignác svojou knihou, ktorú nazval Duchovné cvičenia, prvý začal používať metódu a ukázal osobitnú cestu k duchovným cvičeniam, ktoré podivne pomáhajú
veriacim, aby nenávideli hriech a prispôsobili si život podľa príkladu nášho Pána Ježiša Krista…
Veľká užitočnosť týchto Cvičení bola dokázaná ‚skúsenosťou troch storočí‘, ako to potvrdil Náš predchodca blahej pamäti Lev XIII… Podobné svedectvo vydávajú aj ľudia, čo žiaria asketickou disciplínou a svätými mravmi…
Okrem toľkých slávnych svätých mužov ignaciánskej
rodiny, ktorí z nich ako z prameňa čerpali a dosiahli motívy čností, radi pripomíname dve vynikajúce osobnosti spomedzi cirkevného diecézneho duchovenstva: sv. Františka Saleského a sv. Karola Boromejského.
Sv. František si vykonal veľmi usilovne ignaciánske cvičenia, aby sa dobre pripravil na biskupskú vysviacku. V nich sa tiež rozhodol žiť podľa princípov reformy života, ako ich vysvetľuje knižočka sv. Ignáca; neskoršie to aj vždy zachovával.
A Karol Boromejský, ako ukazuje náš predchodca blahej pamäti Pius X. (encyklika Editae saepe) a ako sme My tiež ukázali pred pontifikátom v historických dielach, zakúsil v sebe silu týchto cvičení, ktoré
ho podnecovali k dokonalejšiemu životu; chcel rozširovať ich používanie medzi duchovenstvom a ľudom. Spomedzi svätých mužov a žien, ktorí sa oddali duchovnému životu, nech stačí pripomenúť ako príklad Teréziu, učiteľku najvyššej kontemplácie a serafínskeho syna, patriarchu Leonarda z Porto Maurizio, ktorý mal v takej úcte knižočku sv. Ignáca, že vyhlásil: "Vo všetkom nasledujem jeho metódu pri získavaní duší Bohu…“
Keďže sme presvedčení, že všetky zlá našich dní pochádzajú väčšinou z toho, že niet ‚qui recogitet corde‘ (Jer 12,11), že ‚nik neuvažuje srdcom‘ a keďže sa potvrdilo, že Duchovné cvičenia urobené podľa metódy sv. Ignáca veľmi napomáhajú prekonať veľké ťažkosti, s ktorými sa ľudstvo ustavične borí a keďže sa skusuje bohatá žatva plodov, ktoré v minulosti
i dnes v posvätných cvičeniach dozrievajú či už medzi rehoľnými rodinami či medzi diecéznymi kňazmi či medzi laikmi, a – čo je hodné osobitnej zmienky – v našej dobe aj medzi robotníkmi, s tou najväčšou horlivosťou povzbudzujeme, aby sa používanie týchto Duchovných cvičení stále viac šírilo každým dňom a aby sa tie domy nábožnosti, v ktorých sa konávajú cez celý mesiac alebo cez osem či menej dní, ešte viac navštevovali a prekvitali na tomto závodisku dokonalého kresťanského života… prosíme to od Pána…
Z našej lásky voči Pánovmu stádu a k zadosťučineniu šľachetných túžob a želaní biskupov takmer z celého katolíckeho sveta obidvoch obradov práve teraz, keď si pripomíname 300. výročie kanonizácie sv. Ignáca a 400. výročie zostavenia tejto zlatej knižočky, aj My túžime preukázať vďačnosť svätému patriarchovi; nasledujúc príklad Našich predchodcov, ktorí ustanovili patrónov iným inštitúciám, po porade so ctihodnými bratmi svätej rímskej Cirkvi, s kardinálmi stojacimi na čele Kongregácie pre obrady,
našou apoštolskou autoritou vyhlasujeme, ustanovujeme a potvrdzujeme sv. Ignáca z Loyoly za nebeského patróna všetkých duchovných cvičení, ako aj inštitútov, spoločností a skupín, v ktorých sa robia duchovné cvičenia, ako aj tých, čo sa o ne starajú a ich študujú.“
25. júla 1922, Pius XI.,pápež |
Aby sme vo všetkom dosiahli pravdu, musíme sa vždy pridržiavať zásady, že to, čo sa mne zdá bielym, budem pokladať za čierne, keď to hierarchická Cirkev tak rozhodne, pevne veriac, že medzi ženíchom Kristom, naším Pánom, a medzi jeho nevestou Cirkvou je ten istý Duch, a náš Pán, ktorý nám dal Desatoro prikázaní, riadi a spravuje aj našu svätú matku Cirkev.
sv.Ignac z Loyoly |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 1231 ~
Člen od: 06 november 2010 ~
Posledná návšteva: 01 máj 2022
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
