|
|
 Odoslaný - 23 február 2008 : 19:24:32
|
Keďže máme pôstne obdobie, čo najmä pre nás kresťanov "ČOSI" znamená, nájduc peknú výzvu na webe u bratov minoritov, prekopírovala som ju sem, ako výzvu pre nás, horlivo diskutujúcich, aby sme si spomenuli, na Koho príchod sa vlastne ideme pripravovať   Je čas uzobrania sa vo svojom vnútri, ktoré by malo mať odozvu a poznačiť nás na dlhé obdobie.
Zmierte sa s Bohom
Pôstne obdobie je pre mnohých ľudí časom osobného obrátenia a zmierenie sa s Bohom a ľuďmi. Pre hriech a nevernosť strácame priateľstvo s Bohom, s tým, ktorý nás miluje od počiatku. Chce, aby sme mu slúžili s čistým a úprimným srdcom. Každý deň mám pred očami ľudí, ktorí sa zúčastňujú svätej omše. Bohužiaľ tento pohľad nie vždy poteší srdce. Je mnoho ľudí, ktorí neprijímajú Krista v Eucharistii. Prečo? Každý veriaci je povolaný, aby slúžil Ježišovi v čistote srdca. Položme si otázku. Aká je moja služba Kristovi? Ako chápem skutočnosť, že som veriacim - teda jeho učeníkom? Môžem ísť na stretnutie s mojím Pánom, ak mám srdce zašpinené hriechom? Pôstne obdobie je tu opäť. Je to pre nás vynikajúca príležitosť, aby sme si ešte raz uvedomili potrebu nášho obrátenia. Snažme sa, aby sme tento výnimočný čas čo najlepšie využili. Nemusíme robiť nič výnimočné. Stačí, ak robíme to, čo je dostupné a čo nám ponúka Cirkev.
Pôst, modlitba, gestá bratskej solidarity Každý nech si urobí predsavzatie, ktoré bude denne uskutočňovať, obetujúc to Bohu ako odprosenie za svoje hriechy a nevernosti.
Pôst: Odriekajme si nejaké milé, príjemné veci (sladkosti, televíziu, počítač) a urobme konkrétny dobrý skutok.
Modlitba: Venujme viac času modlitbe a sústredeniu. Rozjímajme o umučení Pána Ježiša, čítajme Sv. Písmo. Zúčastňujme sa pôstnych pobožností: krížovej cesty a pomodlime sa desiatok bolestného ruženca.
Almužna: Keď sme sa vydali na cestu pokánia, nezabúdajme na svojich blížnych, ktorí žijú v našej blízkosti. Buďme pripravení pomôcť aj vtedy, keď nemáme chuť. To bude naša obeta.
Zmysel obety a odriekania: Všetky naše obety a odriekania budú mať zmysel vtedy, ak budú upriamené na Boha a jemu obetované.
Ovocie: Úprimná sv. spoveď pred Veľkou nocou, zmierenie sa s Bohom a ľuďmi, spokojné svedomie. Ovocím obrátenia bude aj častejšie prijímanie Sviatosti Oltárnej, aktívna účasť na sv. omši, priateľské spolunažívanie s blížnymi, aj s tými, ktorých nemáme radi. Nech nás tento svätý čas ešte viac priblíži ku Kristovi - Spasiteľovi sveta.
Text: P. Stanislav Rok, OFMConv.
no a ešte zopár odporúčaní:
http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20080223014
Zrnko múdrosti z webu kňazov:
Od začiatku sa musíme učiť počúvať Boží hlas vo svojom srdci. Boh hovorí v tichosti srdca. Potom budú naše ústa hovoriť z plnosti srdca. Počúvajte v mlčaní. Ak je vaše srdce plné iných vecí, nemôžete počuť Boží hlas. Ak ste však počúvali Boží hlas v tichosti svojho srdca, potom je vaše srdce naplnené Bohom, tak ako Mária bola plná milosti. A z tejto plnosti srdca potom prehovoria vaše ústa.
(Matka Terézia)
|
Judith |
Krajina:  Slovakia ~
Počet príspevkov: 3217 ~
Člen od: 30 október 2005 ~
Posledná návšteva: 30 máj 2020
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 24 február 2008 : 20:14:19
|
V tejto postnej dobe ma napada citat od sv. Terezii z Avily:
Kde je Boh, tam je nebo. Spomeň si pritom, čo hovorí Augustín. Hľadal Boha všade, až kým ho nenašiel v sebe. Keby som bola skôr spoznala to, čo viem teraz, že v tom maličkom hrade mojej duše prebýva taký veľký kráľ, nebola by som ho v ňom nechávala tak často samého.
|
Boh je laska. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 1564 ~
Člen od: 25 november 2007 ~
Posledná návšteva: 14 február 2013
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 21 marec 2008 : 14:16:34
|
Dnes som dostala od priatelky, rehoľnej sestry tento mail, s textom, ktory stoji nielen za precitanie, ale aj na zamyslenie, a nielen v tento Velky piatok...
Aj ked je troska dlhy,tak som si dovolila "umiestnit" ho na forum. Ela
-------
Potriasol som neveriacky hlavou. Nemohol som byť na tom správnom mieste. Tu niekto ako ja nemohol byť vítaný.
Dostal som pozvánku niekoľkokrát od rôznych ľudí a napokon som sa rozhodol
pozrieť si to miesto. Toto však nemohlo byť ono.
Chvatne som sa pozrel na pozvánku, ktorú som žmolil v rukách. Prečítal som si posledné slová: "Príďte takí, akí ste. Sako nie je potrebné."
Vyhľadal som adresu. Áno, bol som na správnom mieste.
Nazrel som znovu cez okno a uvidel miestnosť plnú ľudí, ktorí žiarili
radosťou. Všetci boli slušne oblečení v pekných šatách a zdalo sa, že sú až nezvyčajne čistí, keď obedovali v tejto skvelej reštaurácii.
Zahanbene som sa pozrel na svoje zničené, roztrhané oblečenie, pokryté fľakmi. Bol som špinavý, v podstate som vyzeral oplzlo. Šíril sa zo mňa hnilobný zápach a nevedel som sa zbaviť špiny, ktorá sa do mňa zažrala. Keď som sa otočil na odchod, zrazu
sa mi pripomenuli slová z pozvánky: "Príďte takí, akí ste. Sako nie je potrebné."
Rozhodol som sa skúsiť to. Pozbieral som všetku odvahu, ktorú som v sebe dokázal nájsť a otvoril dvere reštaurácie. Pristúpil som k mužovi za prepážkou.
"Vaše meno, pane?" spýtal sa ma s úsmevom.
"Jimmy D. Brown", zamrmlal som bez toho, aby som sa na neho pozrel.
Zastrčil som si ruky čo najhlbšie do vreciek a dúfal som, že skryjem tie
hrozné škvrny. Zdalo sa, že muž si nevšimol, aký som celý špinavý.
"Výborne, pane. Máte tu na vaše meno rezervovaný stôl. Prajete si, aby som vás k nemu zaviedol?"
Nemohol som veriť vlastným ušiam. Usmial som sa od ucha k uchu a povedal:
"Áno, samozrejme!"
Zaviedol ma k stolu a naozaj, bola tam menovka s mojím menom napísaná tmavočervenou farbou. Keď som si prezrel menu, zistil som, že podávajú samé dobré veci:
pokoj, radosť,požehnanie, odvahu, istotu, nádej, lásku, vieru a milosrdenstvo.
Uvedomil som si, že to nie je obyčajná reštaurácia! Nalistoval som
začiatok menu, aby som zistil, kde vlastne som. Miesto sa volalo Božia milosť!
Muž sa vrátil a povedal: "Odporúčam vám Špecialitu dňa. V nej dostanete porciu zo všetkého v tomto menu."
"Robíš si zo mňa srandu?", pomyslel som si, "chceš tým povedať, že toto VŠETKO môžem mať?"
"Čo je špecialita dňa?" spýtal som sa s očividnou radosťou v hlase.
"Spasenie", znela odpoveď.
"Tak si ju prosím", takmer som zakričal.
Hneď ako som to vyslovil, radosť ma opustila. Pocítil som nepríjemnú
bolesť v žalúdku a z očí mi vyhŕkli slzy. Medzi vzlykmi som vykoktal:
"Pane, pozrite sa na mňa. Som špinavý a odporný. Som nečistý a nezaslúžim si nič z tohoto.
Rád by som to všetko mal, ale... ale nemôžem si to dovoliť".
Muža to vôbec nezaskočilo. Znova sa usmial. "Váš účet už zaplatil tamten Pán", povedal a ukázal smerom k prednej časti miestnosti. "Volá sa Ježiš."
Otočil som sa a uvidel muža, ktorého prítomnosť akoby osvetľovala celú
miestnosť.
Takmer som sa na neho nedokázal pozerať. Zbadal som sa, ako idem k nemu a trasúcim sa hlasom šepkám: "
"Pane, budem umývať riady alebo zametať podlahu alebo vynášať odpadky. Urobím, čo bude v mojich silách, aby som sa vám za toto všetko odplatil."
Muž roztiahol ruky a povedal s úsmevom: "Syn môj, všetko toto je tvoje, ak prídeš ku mne.
Spomeň si, tento stôl je rezervovaný na tvoje meno.
Všetko, čo musíš urobiť, je prijať tento dar, ktorý ti ponúkam."
Šokovaný som mu padol k nohám a zvolal: "Prosím, Ježiš...prosím, vyčisti môj život. Zmeň ma, dovoľ mi sedieť za tvojím stolom! Daj mi nový život!"
V tej chvíli som začul slovo: "Dokonané!"
Pozrel som sa na seba. Mal som na sebe bielo rúcho a celé moje telo bolo žiarivo čisté. Stalo sa niečo zvláštne a zároveň nádherné. Cítil som sa ako vymenený. Akoby zo
mňa spadol balvan. Sedel som za Jeho stolom.
"Podáva sa Špecialita dňa", povedal Pán, "spasenie je tvoje."
Sedeli sme spolu a dlho sa rozprávali. Veľmi som si užíval čas, ktorý som s ním strávil. Povedal mi mne zo všetkých ľudí, že by bol rád, keby som sa sem vracal čo najčastejšie, vždy keď budem potrebovať pomoc od Božej milosti. Jasne mi vysvetli, že túži, aby som s ním trávil čo najviac času.
Keď sa priblížil čas môjho odchodu do reálneho sveta, ticho mi zašepkal:
"A ešte niečo. Ja som stále s tebou." Potom mi povedal niečo, na čo nikdy nezabudnem.
Povedal: "Dieťa moje, vidíš tieto prázdne stoly po celej miestnosti?"
"Áno, Pane. Vidím ich. Čo to znamená?", spýtal som sa.
"To sú rezervované stoly... ale ľudia, ktorých mená sú na menovkách,
neprijali pozvanie na obed. Bol by si taký láskavý a doručil tieto pozvánky ľuďom, ktorí sa k nám ešte nepripojili?" spýtal sa Ježiš.
"Samozrejme", povedal som s nadšením a vzal si pozvánky.
"Choďte teda ku všetkým národom", povedal a otočil sa k odchodu.
Vošiel som do Božej milosti špinavý a hladný. Poškvrnený hriechom.
Moja spravodlivosť bola ako poškvrnené rúcho. Ježiš ma však očistil.
Vyšiel som von ako úplne nový človek...oblečený do bieleho, do Jeho
spravodlivosti. Preto dodržím svoj sľub, ktorý som dal Pánovi. Pôjdem a budem šíriť Jeho slovo.
Budem zvestovať evanjelium...doručím pozvánky. Začnem hneď s tebou.
Bol si už v Božej milosti? Máš tam rezervovaný stôl na svoje meno. Tu je
pozvánka...
"Príďte takí, akí ste. Sako nie je potrebné..."
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
