ROZDEĽ – A ZVLÁDNEŠ (aj filozofiu)
V úvodnom vstupe sme si všímali náhľad na filozofiu ako vedu.
Táto časť bude akousi osnovou, ktorej sa budeme pridŕžať v nasledujúcich témach.
Rozdelenie
Povedali sme si, že filozofia si všíma všetky veci – všetky bytia (entia). A tie sú trojaké: Jedny sú závislé vo svojom jestvovaní od našej mysle; len v nej existujú. Volajú sa bytia pomyselné, rozumové (entia rationalia). Druhé sú závislé od našej vôle. To sú bytia mravné (entia moralia). Tretie, ktoré nie sú závislé ani od našej vôle, ani od našej mysle, sa volajú bytia vecné, alebo tiež reálne (entia realia). Tieto jestvujú samostatne.
Podľa svojho materiálneho predmetu sa teda filozofia delí na 3 časti.
I. LOGIKA – všíma si bytia rozumové, pomyselné
II. METAFYZIKA – všíma si bytia skutočné, reálne
III. ETIKA – pojednáva o bytí mravnom.
Občas sa stretávame s delením filozofie na kresťanskú, marxistickú, buržoáznu atď.... Čo si o tom myslieť? Jestvuje skutočne napríklad nejaká kresťanská filozofia v pravom, úzkom zmysle slova? Odpovieme takto: Ak jestvuje kresťanská chémia, matematika a fyzika, tak jestvuje aj kresťanská filozofia.
A čo povedať o delení filozofie na pragmatistickú, evolucionistickú, existencionalistickú...? Filozofia je len jedna. Toto všetko sú filozofické smery, odklony objektívnej pravdy do oblastí osobných postojov a individuálnych špekulácií.
Význam
Nejaký stredoveký scholastik by o význame a nutnosti filozofie začal asi takto: Alebo sa má filozofovať, alebo sa nemá filozofovať. Ak sa však nemá filozofovať, tak len v mene nejakej filozofie. Teda, aj keď sa nemá filozofovať, musí sa predsa filozofovať...
Dobre. Ale my o jej význame povieme radšej takto: Filozofia dáva odpovede na všetky znepokojujúce otázky o našom pôvode a cieli, ako aj o správnosti našich vzťahov k ostatným bytiam.
Pomáha odhaľovať omyly, bludy a záludnosti, ktorými by podaktorí chceli škodiť nám alebo iným, či už ako jednotlivcom alebo ako spoločnosti.
Ako veda univerzálna bude vhodným jednotiacim a usporadujúcim rámcom pre všetky poznatky, ktoré akýmkoľvek spôsobom nadobúdame. Zavedie do oblasti nášho myslenia istý poriadok, dá pevnosť slovu pri tvrdeniach a potom i presvedčivosť; ale hlavne naučí nás mravnejšie a sporiadanejšie žiť.
A konečne, filozofia ako životná prax bude vytvárať z najrozličnejších ľudských mentalít, vrstiev a rás jednotné spoločenstvo, pokoj a šťastnejšie súžitie celej ľudskej rodiny.
I. LOGIKA
I.1. Logika minor (dialektika) - správnosť rozumovania
I.1.1. O pojme a slove - obsah a rozsah pojmov, ich delenie, rozdelenie slov, analógia, definícia a podelenie, pravidlá správnej definície a podelenia
I.1.2. O súde a vete - súd vyjadrený vetou, čo obsahuje, druhy súdov, prvé logické princípy
I.1.3. O úsudku a dôkaze - čo je úsudok, čo je dôkaz, druhy dôkazov, sylogizmus, druhy sylogizmov, osem sylogizmových pravidiel
I.2. Logika maior (kritika, noetika, epistemológia, gnozeológia) - pravdivosť záverov
I.2.1. - o pravde a jej opaku - logická, metafyzická a etická pravda, o predsudkoch
I.2.2. - o postoji rozumu k pravde - pochybnosť, domnienka, istota
I.2.3. - o prostriedkoch na získanie pravdy - skúsenosť - zmysly, úvaha - rozum, viera - autorita
I.2.4. - o postupe pri užívaní týchto prostriedkov - čiže o metóde - syntetická a analytická metóda
II. METAFYZIKA
II.1. Metafyzika všeobecná - ontológia - o bytí, o dôvodoch, stavoch, kategóriách, vlastnostiach a príčinách bytia, šesť zásad príčiny - účinku
II.1.1. O bytí - bytosti - čo je bytie, pojem bytia - analogický, najabstraktnejší, najvšeobecnejší, najjednoduchší
II.1.2. O dôvodoch bytia - esencia-bytnosť (fyzická a metafyzická), existencia-jestvovanie
II.1.3. O stavoch bytia - možnosť-potentia, uskutočnenie-actus
II.1.4. O kategóriách bytia - podstata-substantia, prípadok-accidens (1.quantitas/koľkosť/rozmernosť, 2.qualitas/akosť, 3.relatio/vzťah, 4.actio/činnosť, 5.passio/trpnosť, 6.tempus/čas, 7.locus/miesto, 8.situs/poloha, 9.habitus/oblečenie)
II.1.5. O vlastnostiach bytia - jednota-unum, pravda-verum, dobrota-bonum, krása-pulchrum
II.1.6. O príčinách bytia - príčina účinná, materiálna, formálna a cieľová; príčina fyzická, mravná; 6 zásad vzájomných vzťahov príčiny a účinku
II.2. Metafyzika špeciálna - kozmológia - o vlastnostiach telies, o prirodzenosti telies, o pôvode a konci telies
II.2.1. O vlastnostiach telies - kvantita súvislá, nesúvislá; miesto-locus, priestor-spatium, pohyb-motus, činnosť-actio (imanentná, predchádzajúca), čas-tempus (psychologický, objektívny, absolútny)
II.2.2. O prirodzenosti telies - atomizmus, dynamizmus, hylemorfizmus
II.2.3. O pôvode a konci telies - dualizmus, materializmus, kreacionizmus
II.3. Metafyzika špeciálna - psychológia - o živote vo všeobecnosti, o živote vegetatívnom, o živote senzitívnom, o živote rozumovom
II.3.1. O živote vo všeobecnosti
II.3.2. O živote vegetatívnom - o rastlinách-de plantis
II.3.3. O živote senzitívnom - o živočíchoch-de brutis
II.3.4. O živote rozumovom - o človeku-de homine - poznávanie, chcenie, sloboda vôle, duša, človek, o pôvode človeka (dôkazy somatologické a paleontologické), kritika dôkazov
II.4. Metafyzika špeciálna - teodicea - existencia a esencia prvého bytia
II.4.1. Existencia prvého bytia
II.4.2. Esencia prvého bytia - jednoduché, nemeniteľné, večné, nehmotné, dokonalé, rozumné, slobodné
III. ETIKA
III.1. O správnom vzťahu človeka k bytiam hmotným - v etike sem radíme rastliny aj zvieratá
III.2. O správnom vzťahu človeka k bytiam hmotnoduchovným - vzťah človeka k jednotlivcovi, vzťah človeka k spoločnosti
III.3. O správnom vzťahu človeka k bytiam duchovným - vzťah k Bohu - o náboženstve
IV. STRUČNÝ PREHĽAD DEJÍN FILOZOFIE
IV.1. Starovek - kozmologisti (Tales, Anaximenes, Herakleitos), ontologisti (Pythagoras, Demokritos, Parmenides, Empedokles, Zeno z Eley), antropologisti /sofisti, stoici, epikurejci, skeptici/ (Sokrates, Platón, Aristoteles)
IV.2. Stredovek - Otcovia (Aurelius Augustinus, Boethius), Učitelia (Albert Veľký, Tomáš z Aquina, Ján Duns Scota, Roger Bacon, Viliam Occam)
IV.3. Novovek - Bacon Verulámsky, Peter Gassendi, René Descartes, Baruch Spinoza, Wilhelm Leibnitz, Immanuel Kant
I. LOGIKA
Ens rationale
Bytie rozumove
Oportet in addiscendo a Logica incipere, non quia ipsa sit facilior scientiis ceteris... sed quia aliae scientiae ab ipsa dependent. (O.63.in L.Boetii.)
Pri štúdiu treba začať s Logikou nie preto, že by bola najľahšia, ale preto, že od nej závisia všetky ostatné vedy...
Sú ľudia, ktorí spúšťajú motor a vydávajú sa na cestu bez toho, aby dôkladnejšie poznali zloženie stroja, závislosť pák, funkciu prevodov a kolies. A tak isto sú ľudia, ktorí majú chuť na hlasné vedecké dišputy bez toho, aby poznali bežné logické zákonitosti.
Aj tak možno ísť napred. To je pravda. Ale okrem havárií na cestách jestvujú aj havárie v logike, nezmyselné uzly, priečne sofizmy. Ak sa po nich má ísť ďalej, treba sa odborne podívať dovnútra veci, nájsť chybu a opraviť ju.
Tento odborný pohľad do útrob nášho myslenia a direktívy pre bezpečné pokračovanie nám dáva logika.
Názov má od gréckeho slova "logos" (slovo).
Je to veda a umenie zároveň.
Jej úlohou je riadiť rozumové úkony tak, aby sa správnym uvažovaním došlo k pravdivým záverom.
Nakrátko sa definuje: Scientia et ars bene ratiocinandi. Veda a umenie dobre rozumovať, usudzovať.
Ako veda (logika teoretická) - je súhrn zákonov dobrého rozumovania, správneho, pravdivého usudzovania.
Ako umenie (logika praktická) - je osvojené používanie logických pravidiel v praxi. Toto umenie umení - ako nazval praktickú logiku Augustín - sa získava tak ako všetky ostatné: cvikom a prejavuje sa potom v myslení a v slovách ako logičnosť.
Leibnitz napísal: "Dieťa s pravítkom v ruke urobí rovnejšiu čiaru ako učiteľ voľnou rukou." Podobne človek slabšieho nadania, ale vyzbrojený pravidlami logiky, môže prevýšiť aj veľké, ale nedostatočne cvičené talenty.
Povedali sme, že logika je veda a umenie dobre rozumovať, dobre usudzovať.
Slovo dobre zahrňuje dve veci: správnosť a pravdivosť. Tá časť teoretickej logiky, ktorá sa zaoberá správnosťou rozumovania, sa nazýva dialektika alebo aj logica minor. Tá, ktorá si všíma pravdivosť záverov, vystupuje pod menami: kritika, logica maior, noetika, gnozeológia a epistemológia.
pokračovanie nasleduje v ďalšej téme - Logika minor...
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
FAQ
Registrovať sa
Odoslaný - 25 august 2007 : 18:43:24
Slovakia ~
Počet príspevkov: 
