|
|
 Odoslaný - 24 august 2007 : 17:46:55
|
Niečo o filozofii - na úvod
Všeličo sa dnes objavuje v knihách a v prednáškach pod názvom filozofia. Často aj to, čo od nej odvádza alebo sa jej priamo prieči. Neraz čítame alebo počúvame pod týmto titulom slová, ktoré od nej odpudzujú, miesto toho, aby k nej priťahovali; slová, ktoré zahmlievajú a mýlia, miesto toho, aby objasňovali a správne orientovali.
Konkrétno vytláča z nej abstrakciu až natoľko, že sa viac začína podobať náučnému slovníku než sebe samej.
V jednom z posledných francúzskych vydaní filozofie ako učebnice pre lýceá, nájdeme bohato ilustrovanú astronómiu, somatológiu, zoológiu, botaniku, geografiu, históriu, automechaniku, elektroniku, národopis, umenie i sexuológiu. A toto všetko vedie autorov, aby definovali filozofiu ako „poznanie všetkých vecí v ich konkrétnosti“, a tak nahradili jej pôvodné klasické vymedzenie, podľa ktorého je to „poznanie všetkých vecí v ich príčinách – cognitio omnium rerum per causas“.
Filozofia – láska k múdrosti – je niečo iné ako láska k vedomosti. Aj jednoduchý, nevzdelaný môže byť múdry. Aj vzdelaný, odborne pripravený môže byť hlúpy, ak sa nestará o to, aké príčiny pôsobili pri vzniku toho, čím sa zaoberá, a aké dôsledky môže mať to, čo tvorí, ak na jeho produkty zapôsobia určité príčiny.
Kto študuje veci v ich príčinách a dôsledkoch, kto abstrahuje, nezostane so svojím poznaním na polceste a určite raz príde k pojmu príčiny nezapríčinenej – k pojmu Boh.
Ale dajme si otázku: Nekonkretizujeme dnes svoje poznanie preto, aby sme sa abstrakciou – poznávaním vecí v ich príčinách – nedostali aj my k viere v Boha? Táto nás totiž k všeličomu zaväzuje; vytvára nové vzťahy, ktoré sú vždy veľmi užitočné, aj keď nie sú vždy veľmi príjemné.
Krátky súhrn klasickej filozofie, filozofie perennis, ako ju už veky nazývame, snaží sa povedať o jej zmysle, o jej cieli to, čo vyjadril Geibel touto známou vetou: „Das ist das Ende der Philosophie zu wissen, dass wir glauben mussen. - To je cieľ, zmysel filozofie – presvedčiť nás, že musíme veriť“.
|
Život je veľký dar - nepremrhajme ho 
|
Krajina:  Slovakia ~
Počet príspevkov: 890 ~
Člen od: 28 október 2006 ~
Posledná návšteva: 23 október 2017
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
 Odoslaný - 24 august 2007 : 23:39:03
|
| Pravda nespôsobuje vo svete toľko dobra, koľko zla v ňom spôsobujú jej zdania... (Larochefoucauld)
Keď vychádza mladý človek do života a začína samostatne myslieť, dostáva sa neraz do podobnej situácie ako vidiečan na výročitom trhu. Dospelí naňho pokrikujú sprava i zľava a ponúkajú najrozličnejšie myšlienkové systémy.
Kúp si. Toto je pravé. Toto je príjemné, pohodlné, zdravé. Len toto má budúcnosť. Toto dnes začína byť moderné...
Chudák pochodí všetko a nakoniec nekúpi nič. Každý chváli svoje a haní cudzie a to budí dojem, akoby všetky ponúkané veci boli zároveň dobré i zlé. Konečný výsledok?
Nedôvera voči všetkému.
Utrápený stojíš vo svojich 20-30-tich...možno aj X rokoch bez životného smeru a pýtaš sa:
Kam?
Tento úvod nie je novým jarmočným výkrikom.
Pravda nepotrebuje, aby ju lož chválila a ponúkala.
Odporúča sa aj sama.
Dostávaš k dispozícii stručný prehľad tzv. Philosophiae perennis – filozofie, ktorá v základných poznatkoch a princípoch platí pre všetky časy. Nevylučuje pritom nové aspekty, upresnenia, ďalšie prenikania do skutočnosti, nové syntézy.
Jej konštrukciu stavali Gréci, Arabi i Rimania pred Kristom i po ňom. Od omylov a nezdravých nánosov ju čistil Platón, Aristoteles, Avicena i Tomáš a ďalší po ňom.
Je to filozofia, nie ideológia – ktorá dnes je a zajtra sa pri rachote zbraní rúti spolu s politickou konšteláciou, ktorú živila a podopierala, nechávajúc po sebe stopy vlhké krvou a slzami tisícov.
Toto nechce byť zas nové stranícke krédo, ktoré musí kupovať vyznavačov, hlásateľov a mučeníkov zlatom, kariérami a vencami z trávy, lebo im nevie dať trvalé a oblažujúce spočinutie v istote.
Dostávaš krátky návod, ako sa dostať k správnemu nazeraniu na svet, k hodnoteniu vecí, návod, ako sa dopracovať k pravde, ktorá jediná môže ľudí priviesť k súladnej jednote a k radosti, takej trvalej a nezničiteľnej, ako je ona sama.
Ak sa cítiš dosť silný, čítaj...
ČO JE FILOZOFIA?
Podľa Bochenského (Wege zum philosophischen Denken) je to jedna z najťažších filozofických otázok. Každý si totiž týmto slovom označuje niečo iné. Jeden má svoju ideológiu, druhý svoje náboženstvo, vlastnú popletenosť alebo cudziu nezrozumiteľnosť.
Pokúsme sa objasniť si jej pojem.
Názov filozofia je zložený z gréckeho slova filos-priateľ a sofia-múdrosť. Toto meno jej dal Pythagoras (570 pr.Kr.), ktorý sa prvý nazval priateľom a hľadačom múdrosti. Podľa mena je to teda láska k múdrosti.
Múdrosť však zahŕňa v sebe dva momenty: moment teoretický (poznávanie pravdy) a moment praktický (jej uživotňovanie). Preto každý skutočný filozof, každý priateľ múdrosti, bude sa usilovať o dve veci: aby poznal pravdu a žil podľa nej.
Hľadanie pravdy si nazveme filozofiou teoretickou a konanie podľa nej filozofiou praktickou.
Pre teoretickú filozofiu platí definícia (výmer),:
Filozofia je veda o posledných príčinách všetkých vecí, získaná svetlom prirodzeného rozumu.
Kedysi sa táto definícia musela v škole recitovať naspamäť, so zažmúrenými očami, a to ešte v reči starých Rimanov:
Philosophia est scientia de supremis principiis omnium rerum naturali rationis lumine comparata.
A sadnúť si mohol len ten, kto ju aspoň takto vysvetlil:
Filozofia je veda – totiž isté, evidentné a usporiadané poznanie vecí, získané pomocou rozumového dôkazu z istých a evidentných faktov. To teda nie je iba súhrn neistých podmienok, pochybných špekulácií a od iných ľudí prevzatých nedoložených svedectiev.
Veda o posledných príčinách všetkých vecí – všetkých – živých i neživých, duchovných i hmotných, skutočných i možných.
Týmto univerzálne širokým aspektom sa líši od ostatných vied, z ktorých si každá všíma iba jeden výsek z ríše vecí. Geológia si napríklad berie za predmet kamene, botanika rastliny, zoológia zvieratá, atď.
Filozofia je veda univerzálna. Stavia sa pred každú vec v snahe zistiť jej povahu, určiť všetky jej vzťahy, odkryť všetky jej príčiny od prvej až po poslednú. Astronómovi napríklad stačí dozvedieť sa, prečo sa hýbe hviezda, ktorú práve objavil; filozof sa bude dozvedať, prečo sa hýbu všetky, aj tie, ktoré nevidí, prečo by sa hýbali aj neexistujúce, keby boli... Astronóma zaujíma príčina najbližšia, filozofa predovšetkým najvzdialenejšia, posledná, v tomto prípade posledná príčina každého pohybu.
Veda získaná svetlom prirodzeného rozumu. Táto doložka pochádza zo stredoveku. Bola pripojená k definícii filozofie na to, aby ju odlíšila od teológie, ktorá sa tiež dozvedá o posledných príčinách všetkých vecí, lenže pomocou nadprirodzeného svedectva, na základe zjavenia.
Poznámka
Ako všetky ostatné vedy, má aj filozofia svoj predmet materiálny (obiectum materiale) a predmet formálny (obiectum formale).
Materiálny predmet je to, čo si veda všíma. Formálny predmet je aspekt, zorný uhol, pod ktorým na svoj materiálny predmet veda hľadí.
Materiálny predmet môže byť viacerým vedám spoločný. Človek napríklad je zároveň materiálnym predmetom medicíny i pedagogiky. Ak sa tieto dve vedy navzájom líšia, tak len svojimi formálnymi predmetmi. Medicína si všíma človeka pod zorným uhlom liečiteľnosti, pedagogika pod zorným uhlom vychovateľnosti.
Materiálnym predmetom filozofie sú, podľa jej definície, všetky veci; formálnym ich príčiny, zvlášť posledné príčiny všetkých vecí. Filozof sa preto bude husto opakovanými otázkami: ako? načo? prečo? Nápadne podobať malým deťom. To však nie je hana. Naopak, to je chvála. - Zvedavé pátranie po príčinách je jeho najväčšia prednosť. |
Život je veľký dar - nepremrhajme ho
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 890 ~
Člen od: 28 október 2006 ~
Posledná návšteva: 23 október 2017
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
