|
|
 Odoslaný - 06 február 2008 : 15:38:59
|
Katarina: No vsak 
Juja: A dostojnost, na ktoru poukazujes, mila Jujka. Uz som spomenul, ze najdostojnejsie su mnisky, hoci su svojim predstavenym najviac podriadene, su podriadene ako nikto iny, no z mnisok ta dostojnost vyzaruje najviac. Zeny si vsimam, obcas aj vydate, vsimam si ako vyzeraju tie, co nie su svojmu manzelovi podriadene a ako tie co su. Tie co nie su podriadene posobia trosku ako keby nafúkane... Ale z tych druhych, z tych podriadenych vyzaruje nieco krasne, ciste, dostojne... Krestanka, ktora je s laskou podriadena svojmu muzovi, vyzera najkrajsie, z nej tu uzasnu oddanu lasku priam citit.
Je to krasne a dojemne, ze zena sa dobrovolne z lasky podriadi muzovi a je ochotna za nim kracat aj na kraj sveta. To je uzasna laska... proste nádhera...
|
|
|
|
|
Odoslaný - 06 február 2008 : 20:41:05
|
Už sa budem opakovať a teda napíšem to naposledy:
V akom vzťahu stvoril Boh muža a ženu som už písala a tentokrát opäť odcitujem JPII. z jeho apoštolského listu Mulieris Dignitatem:
Treba sa nám pozastaviť pri onom biblickom počiatku, v ktorom zjavená pravda o človeku ako o "Božom obraze a Božej podobe" je nemeniteľným základom každej kresťanskej antropológie.22 "Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril (Gn 1,27). Táto krátka správa obsahuje základné antropologické pravdy: človek je vrcholom a korunou všetkých stvorených bytostí vo viditeľnom svete; ľudské pokolenie, ktoré sa začína stvorením muža a ženy, korunuje celé dielo stvorenia; obaja majú ľudskú prirodzenosť rovnako muž i žena, obaja boli stvorení na Boží obraz. - Tento Boží obraz a túto Božiu podobu, podstatné pre človeka, muž a žena ako manželia a rodičia, podávajú ďalej svojmu potomstvu podľa príkazu: "Vzrastajte a množte sa! Naplňte zem a podmaňte si ju!" (Gn 1,28). Stvoriteľ zveril vládu nad zemou ľudskému pokoleniu, všetkým ľuďom, všetkým mužom a všetkým ženám, ktorí majú dôstojnosť a svoje povolanie od spoločného Pôvodcu.
Podľa druhého opisu Genezis (2,18-25) ženu Boh stvoril z jedného mužovho "rebra" a predstavil ju ako druhé "ja", ako spoločníčku muža, ktorý uprostred okolitých živočíchov je sám, a ani v jednom z nich nenašiel sebe primeranú "pomocníčku". Takto stvorenú ženu muž ihneď uzná, že "toto je napokon kosť z jeho kostí a telo z jeho tela" (porov. Gn 2,23), a práve preto sa volá "žena". Toto slovo v biblickej reči znamená jej podstatnú totožnosť s mužom, iš-iššah, čo terajšie reči vo všeobecnosti nevedia vyjadriť: "Bude sa volať mužena (iššah), lebo z muža (iš) vola vzatá" (Gn 2,23).
Biblické texty prinášajú dosť výpovedí, aby sme si uvedomili a uznali podstatnú rovnakosť muž a ženy, čo sa týka ich ľudskej prirodzenosti.24 Obaja už od počiatku sú osoby, na rozdiel od ostatných živých bytostí ich okolia. Žena je druhé "ja" v spoločnej ľudskej prirodzenosti. Už odprvoti ich vidno ako "jednotu dvoch", a to znamená prekonanie pôvodnej osihotenosti, v ktorej muž nenašiel "pomocníčku sebe podobnú" (Gn 2,20). Je tu reč iba o "pomoci" v práci a v podmanení zeme?" (porov. 1,28). - Bezpochyby ide tu najmä o spoločníčku života, s ktorou sa muž ako s manželkou môže spojiť, a tak sa s ňou stať "jedným telom", a preto "opustí svojho otca a svoju matku" (porov. Gn 2,24). Teda biblický opis stvorenia muža a ženy Bohom hovorí súčasne aj o ustanovení manželstva ako nevyhnutnej podmienke na odovzdávanie života novým pokoleniam ľudí, na ktoré je usmernené svojou prirodzenosťou manželstvo a manželská láska: "Vzrastajte a množte sa! Naplňte zem a podmaňte si ju!" (Gn 1,28).
Boží obraz a Božia podoba v človeku stvorenom ako muž a žena, (pre analógiu, ktorú môžeme predpokladať medzi Stvoriteľom a stvorením) vyjadrujú teda aj "jednotu dvoch" v spoločnej ľudskej prirodzenosti. Táto "jednota dvoch", ktorá je výrazom vospolnosti medzi osobami, poukazuje aj na to, že v stvorení človeka je zobrazená aj podobnosť s jednotou v Bohu (communio). Táto zobrazená podobnosť je osobnou vlastnosťou obidvoch, muža a ženy, a zároveň povolaním na určitú úlohu. V tomto Božom obraze a v Božej podobe, ktoré už od počiatku nosí v sebe ľudské pokolenie, spočíva základ celého ľudského "ethosu". Starý aj Nový zákon rozvíjajú tento "ethos", ktorého vrcholom je prikázanie lásky.25
Na základe "jednoty dvoch" muž a žena sú už odprvoti povolaní nielen aby žili "jeden pri druhom" alebo aby boli spolu, ale sú povolaní aj žiť vzájomne jeden pre druhého.
"Človek však, ktorého Boh stvoril v spravodlivosti, zneužil hneď na počiatku dejín pod vplyvom Zlého svoju slobodu tým, že sa postavil proti Bohu a chcel dosiahnuť svoj cieľ mimo Boha".28 Učenie posledného koncilu týmito slovami spomína zjavenú náuku o hriechu a zvlášť o tom prvom, ktorý je - "prvotným" hriechom. Biblický "počiatok" - totiž stvorenie sveta a človeka vo svete - obsahuje pravdu o tomto hriechu, ktorý možno nazvať aj hriechom "začiatku" človeka na zemi. Aj keď Kniha Genezis sa vyjadruje obraznou rozprávacou formou, ako v opise stvorenia človeka ako muža a ženy, jednako však odhaľuje takzvané "tajomstvo hriechu", a ešte presnejšie "tajomstvo zla" vo svete, ktorý Boh stvoril.
Pri čítaní o "tajomstve hriechu" nemožno nebrať zreteľ na celú pravdu o "obraze a podobe" s Bohom, ktorá je základom biblickej antropológie. Táto pravda hovorí o stvorení ako o mimoriadnom dare Stvoriteľa; a v tom dare je zahrnutý nielen podklad a prameň bytostnej dôstojnosti človeka - muža a ženy - v stvorenom svete, ale aj počiatok povolania oboch k účasti na vnútornom živote samého Boha. Vo svetle zjavenia "čin stvorenia zároveň znamená aj začiatok dejín spásy". Do tohto začiatku sa vpisuje hriech, ktorý sa predstavuje ako vzbura a odpor.
prvý hriech je hriechom človeka, ktorého Boh stvoril ako muža a ženu. Je to tiež hriech prarodičov, v ktorom je vtlačená jeho dedičná vlastnosť. V tomto zmysle ho nazývame "dedičným" hriechom.
Tento hriech, ako už bolo povedané, nemožno správne pochopiť, ak neberieme zreteľ na tajomstvo stvorenia človeka - muža a ženy - na Boží obraz a na Božiu podobu. A z tohto hľadiska možno pochopiť aj tajomstvo "nepodobnosti" s Bohom, ktorá je obsiahnutá v hriechu a ktorá sa prejavuje v zle dejín tohto sveta, tej nepodobnosti s Bohom, ktorý "jedine je dobrý" (porov. Mt 19,17), ktorý je plnosťou dobra. Ak táto "nepodobnosť" hriechu s Bohom, so samou Svätosťou, predpokladá "podobnosť" v oblasti slobody a slobodnej vôle, môže sa pre tento dôvod povedať, že "nepodobnosť" s Bohom, obsiahnutá v hriechu, je tým zhubnejšia a žalostnejšia. Treba aj priznať, že týmto Boh - ako Stvoriteľ a Otec - je zasiahnutý, "urazený", a v skutku je urazený v samom srdci toho daru, ktorý patrí do večného Božieho úmyslu s človekom.
Ale súčasne aj človek - muž a žena - je zasiahnutý zlobou hriechu, ktorého je pôvodcom. Biblický text Knihy Genezis (hl. 3) poukazuje na to slovami, ktoré jasne opisujú nové položenie človeka uprostred stvoreného sveta. Poukazuje na "námahu", s ktorou si človek bude zaobstarávať veci potrebné k živobytiu (porov. Gn 3,17-19), ako aj na veľké bolesti, v ktorých žena bude rodiť svoje deti (porov. Gn 3,16). Konečne všetko toto dovŕši smrť, ktorá zakončí ľudský život na zemi. Takto človek, nakoľko je prach, "vráti sa do zeme, z ktorej bol vzatý": "Prach si a do prachu sa vrátiš" (Gn 3,19).
Biblický opis v Knihe Genezis načrtáva pravdu o následkoch hriechu človeka, a poukazuje aj na narušenie onoho pôvodného osobného vzťahu medzi mužom a ženou, ktorý zodpovedá osobnej dôstojnosti oboch. Keď teda v biblickom opise čítame slová adresované žene, "že bude túžiť po Človek mužského i ženského pohlavia je osoba, teda "jediný tvor na zemi, čo Boh chcel kvôli nemu samému"; a zároveň toto stvorenie, jedinečné a neopakovateľné, "nemôže nájsť v plnej miere samo seba, iba ak v nezištnej samožertve".32 Tu spočíva dôvod "spoločenstva", v ktorom sa prejavuje "jednota dvoch", osobná dôstojnosť aj muža aj ženy.
Keď teda v biblickom opise čítame slová adresované žene, "že bude túžiť po
svojom mužovi a že on bude nad ňou vládnuť" (porov. Gn 3,16), badáme narušenie a stále nebezpečenstvo hroziace tejto "jednote dvoch", ktorá zodpovedá dôstojnosti Božieho obrazu a Božej podoby v oboch. Ale toto nebezpečenstvo je vážnejšie u ženy. Lebo do onoho "byť úprimným darom", čo značí žiť "pre" iného, sa vkráda nadvláda: "On bude nad tebou vládnuť." Táto nadvláda poukazuje na narušenie a otrasenie základnej rovnosti, ktorú muž a žena majú "v jednote dvoch", a to je na ujmu najmä ženy, pretože iba rovnosť, vyplývajúca z dôstojnosti oboch ako osôb, môže vzájomné vzťahy utvárať v duchu pravého "spoločenstva osôb". Ale ak porušenie tejto rovnosti, ktorá totiž ako dar a právo pochádza od Boha Stvoriteľa, je na ujmu ženy, súčasne umenšuje aj opravdivú dôstojnosť muža. Tu sa dotýkame najcitlivejšieho bodu týkajúceho sa toho "ethosu", ktorý Stvoriteľ už na počiatku pri samom čine stvorenia vložil do oboch, stvorených na jeho obraz a na jeho podobu.
Toto tvrdenie Knihy Genezis (3,16) má veľký význam, veľkú váhu. Obsahuje totiž poukaz na vzájomný vzťah medzi mužom a ženou v manželstve. Je tu reč o žiadostivosti vzbudenej v podmienkach manželskej lásky, z čoho vyplýva, že na "úprimný sebadar" ženy má zo strany muža odpovedať podobný "dar" a doplnenie. Iba na tomto základe obaja, najmä však žena, môžu "objaviť seba" ako pravú "jednotu dvoch", ako to zodpovedá dôstojnosti ľudskej osoby. Manželské spojenie vyžaduje úctu a zdokonalenie pravej osobnej dôstojnosti oboch. Žena sa nemôže stať "predmetom" mužskej "panovačnosti" a mužovho "vlastnenia". No slová biblického textu sa priamo vzťahujú na dedičný hriech a na jeho trvalé následky v mužovi a v žene. Zaťažení dedičnou hriešnosťou nosia v sebe trvalý "zárodok hriechu", čiže náklonnosť porušiť a prestúpiť ten mravný poriadok, ktorý zodpovedá rozumovej bytosti a ľudskej dôstojnosti. Táto náklonnosť sa prejavuje trojakou žiadostivosťou, v ktorej apoštolský list rozoznáva žiadostivosť očí, žiadostivosť tela a pýchu života (porov. 1Jn 2,16). Slová Knihy Genezis (3,16) poukazujú, ako táto trojaká žiadostivosť, ináč "zárodok hriechu", bude zaťažovať vzájomné vzťahy medzi mužom a ženou.
Tieto isté slová sa vzťahujú priamo na manželstvo, ale nepriamo aj na rozličné úseky spoločného života: na podmienky, v ktorých žena trpí ujmu alebo podceňovanie len preto, že je ženou.
Takže opäť si myslím, že tento apoštolský list je veľmi nápomocným pri pochopení toho, čo bolo na začiatku základným úmyslom / plánom Božím a čo sa vďaka hriechu stalo.
|
Judith |
Krajina:  Slovakia ~
Počet príspevkov: 3217 ~
Člen od: 30 október 2005 ~
Posledná návšteva: 30 máj 2020
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 06 február 2008 : 20:43:51
|
| mily Pierre, ako slobodny, teda nezenaty muz mozes zatial mat nejake predstavy, na ktorych som sa obcas aj pobavila.. snivat nie je zakazane.. ale realita bude to, co si vytvoris - vytvorite ako par, raz s manzelkou vy dvaja a potom zistis, ze zivot nie je iba "cierno-biely", ani o kralovi a kralovnej z rozpravky. Obcas som tieto vase debaty prebehla a skusim popisat ako to vnimam ja. Feminizmus je hrozny omyl a jeho dosledky su este katastrofalnejsie. Ako zena vnimam, ze este horsie ste v jeho dosledku dopadli prave vy, muzi. Na jednej strane je vo vas, to, čo tam "zakodoval" Boh, aby ste boli hlavou rodiny, niesli za nu zodpovednost, atd., na druhej strane "vdaka" feminizmu tuto rolu nasilim preberaju zeny. Emancipovane, baziace nielen po vzdelani, ale po funkciach, postaveni, sebarealizacii az do "sebaznicenia", pretoze to nie je nic ine, ked zena v dosledku tuzby po kariere odhodi materstvo, znici si manzelstvo a v konecnom dosledku zostane sama a sama so sebou nespokojna, pretoze nenaplnila to, co zase pre zmenu Boh "zakodoval" do nej, co nemoze ziadne vzdelanie, kariera ani postavenie nahradit. Kolko takto frustrovanych zien beha po svete? A mozno z nich mohli byt dobre manzelky a matky, keby sa to vo svete tak nezamotalo... A teraz dosledky tejto motanice. - Muz, tuziaci po zene (tak ako o tom tu na fore neustale "sniva" Pierre), teda takej, ktora hlavny zmysel zivota vidi v rodine, v detoch, v starostlivosti o ne a o manzela. Ked taku zenu dostane, tak berie ako samozrejmost, aby napr. zostala, aspon par rokov doma s detmi, aby sa nehnala za karierou, ale prvorada bola pre nu rodina... Dosiahne to - a co sa stane? a tu je uz ta deformacia muza, co spominam vyssie. Doma ma spokojne deti, usporiadanu domacnost, kludne prostredie, manzelku, ktora mu vytvara vsetky predpoklady aby sa mohol realizovat v praci a tak zabezpecit. rodinu, cize velky dovod k spokojnosti. Ale co on? Zacne svoju zenu, ci uz vedome, alebo podvedome podcenovat, zacne ju porovnavat s tymi suverennymi, "emancipovanymi" kolegynami.. . A tak v jednom pripade zostava so svojou rodinou, lebo mu to egoisticky vyhovuje, ale v rodine to napatie citit a manzelka trpi, v tom este horsom pripade muz neodola "zvodnej" kolegyni... Deje sa to pricasto na to, aby sa zeny, ktore by sa aj rady obetovali pre rodinu a nasli v tom uplne uspokojenie, necitili ohrozene a tak sa vacsina z nich radsej "prisposobi" dobe a prevezme ulohu "emancipovanej". Mam vela kolegov a znamych, niektori mali manzelky uspesne, ini v domacnosti. Nikdy som ale nepocula tych, co mali manzelky doma, aby sa o tom, co robia pre rodinu, vyjadrovali s uznanim, naopak, ti , ktorých manzelky robili karieru sa vedeli vychvalovat. Pritom casto sme boli svedkami toho, kto v takej rodine skutocne "nosil nohavice". Bozi poriadok bol vo svete naruseny a kym si to neuvedomia ako muzi, tak zeny, tak svet bude spiet k zaniku. A myslim, ze by s tym mali nieco zacat robit muzi. Ved ste ako Kristus v rodine a tak nesiete za svoju manzelku (cirkev) zodpovednost. Preco si ju nechavate zobrat? Preco "zozenstievate"? Co myslis Pierre? Ela |
|
|
|
|
Odoslaný - 07 február 2008 : 00:22:49
|
| Ja uz len poznamka, nie je nutne kopirovat do fora cele state z volne dostupnych dokumentov. Okrem zneprehladnovania diskusie to zbytocne zatazuje databazu. Pre buducnost staci link. |
Non nobis Domine, non nobis, sed nomini tuo da gloriam.
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 12062 ~
Člen od: 29 september 2003 ~
Posledná návšteva: 11 november 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 13 február 2008 : 15:26:37
|
Juja: Chybne si tie zvyraznene slova vysvetlujes, Jujka. Tu sa hovori o narusenom vztahu a zakladnej rovnosti, rovnost ale neznamena rovnakost. Vdaka Bohu sme rozdielni. Zena tvori muzovi protipol a tym ho krasne doplna. A tak to aj, myslim, ze Boh planoval, od zaciatku su si protipolni a oba poly su si rovne, ani jeden nie je menejcenny. Su protipolni telesne (opacne pohlavia), i duchovne. Muz je napr. trochu drsnejsi, zena ako protipol je naopak trochu jemnejsia, atd., atd... Su si teda protipolni, no a myslis, ze akurat v pripade dominancie boli u nich poly rovnake? To by bolo nelogicke. To je nezmysel! Aj tu zena od zaciatku musela tvorit protipol mužovi. Akurat vdaka hriechu Boh rozsiril zene porodne bolesti a dal muzovi velku nadvladu nad zenou. Od vtedy muz vladol nad zenou dost hrubou tvrdou rukou, videli sme to v pribehoch celeho Stareho Zakona. A taketo spravanie k zenam rozhodne nebolo v povodnom Boziom pláne, to je jasne. No urcite prvenstvo, tu miernu dominanciu, ten muz mal mat. Je nezmysel aby zena bola rovnaka domina ako muz. To by potom netvorila protipol. I apostoli nam v Pisme prizvukuju, ze aby sme nezabudali, ze muz bol stvorený ako prvy. A aj preto ma mat prvenstvo. Teda zda sa, ze nie je to len koli hriechu. Koli hriechu bola muzovi dana nad zenou akurat neprimerana moc. No to prvenstvo, to vodcovstvo mal mat. Tiez k tomu este apostoli aj pripominaju aby sme nezabudli, ze nebol muž stvorený pre ženu, ale žena pre muža!
(Takze tak Jujka, bola si skratka stvorena pre mna, a Ty konkretne asi na to aby si ma bavila na tomto fore    All: joke, takze zachovajte klud )
A inak vidime tiez, ze Boh to prvenstvo dal samcom aj pri mnohých inteligentenjsich zvieratách. Vsimni si srnky! Cim sa srnky previnili, ze jelen nad nimi dominuje? Urcite nicim. Ta samičkyna submisivita nie je ziada potupa a trest. Je to rovnocenny protipol dominamcii, mila Jujka. Srnky nasleduju svojho jelena, svojho vodcu, celkom dobrovolne a velmi ochotne, priam s radostou. A jelen nad srnkou nevladne tvrdou rukou, ako to obcas robi muz pri zene, kdeze, toto je iny vztah, vztah kde nikto nikomu neublizuje... Jelen ma prvenstvo a vodcovstvo ale represivnu moc voci srnkam uz nie, a ani ju vobec nepotrebuje, ved srnka za nim rada kráča. A mozno takto nejako to malo byt aj povodne medzi muzom a zenou, ziadne nasile, ziadna represivna moc, len pekne prvenstvo – vodcovstvo muza a jeho zena mu tvori ten krasny milý protipól a nasleduje ho ochotne a s laskou. Ved preco by nesla za nim, ked bola pre neho stvorena, no nie Jujka?
Dalej, Jujka, ten tebou uvedeny dokument, ktory tu stale opakujes, pojednava a Starom zakone a prevazne o postaveni zeny v spolocnosti, zachádza aj trosku do manzelstva, ale to svojimi slovami vlastne aj opakuje encikliku Casti connubii. O tom ako ma vsak vyzerat Novozakonne krestanske manzelstvo jasne hovoria apostoli a a este iny papezsky dokument, práve encyklika Casti connubii, co som ti dal o 2 stranky vzadu, tá sa sviatostou manzelstva zaobera uz priamo a celistvo . |
|
|
|
|
Odoslaný - 13 február 2008 : 16:08:21
|
Ela:
snivat nie je zakazane.. ale realita bude to, co si vytvoris - vytvorite ako par, raz s manzelkou vy dvaja a potom zistis, ze zivot nie je iba "cierno-biely", ani o kralovi a kralovnej z rozpravky.
- Hehe, nuz snivam veru snivam, mila Elka, chcel by som si to vytvorit aby to bolo prave take krasne ako v rozpravke, no . Ale do coho som sa ja zatial pusitil, takmer vzdy sa mi vydarilo, snad sa mi v buducnosti podari aj toto... Hmm, a napr. aj Michalovi Tučnemu sa to vraj podarilo, ked spieva o sebe a tvrdi ze je to vraj pravda:
Když si báječnou ženskou vezme báječnej chlap...
Tenhle příběh je pravda, ať visím, jestli vám budu lhát,
já jsem potkal jednu dívku a do dnešního dne ji mám rád.
Nikdy neměla zlost, když jsem hluboko do kapsy měl,
Vždycky měla pochopení a já se s ní nikdy hádat nemusel...
Tak to vidis, Elka, mal skvelu zenu, ktora mala pre neho vzdy pochopenie a nemusel sa s nou nikdy hadat. V dnesnej dobe taky pribeh znie tiez skoro az rozpravkovo
A s tym tvojim textom, co dalej nasledoval, suhlasim...
Dosiahne to - a co sa stane? a tu je uz ta deformacia muza, co spominam vyssie. Doma ma spokojne deti, usporiadanu domacnost, kludne prostredie, manzelku, ktora mu vytvara vsetky predpoklady aby sa mohol realizovat v praci a tak zabezpecit. rodinu, cize velky dovod k spokojnosti. Ale co on? Zacne svoju zenu, ci uz vedome, alebo podvedome podcenovat, zacne ju porovnavat s tymi suverennymi, "emancipovanymi" kolegynami.. .
- Ach... Tak toto sa aspon mne urcite nestane, zeny v domacnosti som nikdy nepodcenoval, prave naopak, podcenujem skor prave tie druhe, tie karieristky.
Mam vela kolegov a znamych, niektori mali manzelky uspesne, ini v domacnosti. Nikdy som ale nepocula tych, co mali manzelky doma, aby sa o tom, co robia pre rodinu, vyjadrovali s uznanim, naopak, ti , ktorých manzelky robili karieru sa vedeli vychvalovat.
- Tak to mi je naozaj luto..
Bozi poriadok bol vo svete naruseny a kym si to neuvedomia ako muzi, tak zeny, tak svet bude spiet k zaniku. A myslim, ze by s tym mali nieco zacat robit muzi. Ved ste ako Kristus v rodine a tak nesiete za svoju manzelku (cirkev) zodpovednost. Preco si ju nechavate zobrat? Preco "zozenstievate"? Co myslis Pierre?
- OK, Ela, hadam aj suhlasim, i v celom tom komplexe ako si dany prispevok napisala. A neviem veru preco zozenstievame a preco si ju nechavame zobrat. Asi sme slabi a tomu zlemu tlalku a chybnym nazorm, ktore letia svetom, lahko podliehame, ci co... Mno, co ja mozem..., azda len za saba povedat, ze si to uvedomujem a vynasnazim sa aby aspon u mna to tak nebolo
|
|
|
|
|
Odoslaný - 15 február 2008 : 11:19:18
|
Este k tej prehnanej a nezmyselnej emancipacii zien, ktora je dnes tak preferovana, tu dam dalsi text z encykliky Casti connubii:
Emancipácia žien
Učitelia bludov, ktorí zatemňujú skvelosť lesku manželskej vernosti a čistoty, veľmi ľahko otrasú aj vernou a počestnou poddanosťou manželky svojmu mužovi. Mnohí z nich veľmi odvážne to vyhlasujú za otrocké podriadenie jedného manžela druhému: práva oboch manželov majú byť vraj rovnaké a keďže je táto rovnosť porušená otrockou poddanosťou jednej strany, pyšne hlásajú prevedenie akejsi ženskej emancipácie, čiže jej potrebu. Táto emancipácia — hovoria — má sa prejavovať v troch smeroch: v riadení rodiny, v správe majetku a vo vylúčení detí, čiže zbavení sa týchto; i nazývajú to emancipáciou: sociálnou, hospodárskou a fyziologickou, Pod fyziologickou emancipáciou rozumejú, že žena sa môže slobodne vymaniť spod povinností či už manželky alebo matky (poukázali sme už na to, že toto je už nemravnou podlosťou a nie emancipáciou.) Hospodárskou emancipáciou menujú voľnosť manželky, bez, ohľadu na vôľu, ba i proti vôli svojho manžela spravovať svoje súkromné záležitosti, nestarajúc sa o deti, o manžela a rodinu vôbec. Sociálna emancipácia má ženu oslobodiť od starostí o domácnosť, o deti a rodinu, aby sa tak mohla venovať vlastnému vzdelávaniu, záležitostiam a úradom verejným.
Cesta úpadku
Toto ale nie je pravou emancipáciou ženy, ani rozumnou a dôstojnou slobodou, slušiacou kresťanskému a vznešenému úradu ženy a manželky, ale skôr znetvorením ženskosti a dôstojnosti materskej a rozvratom celej rodiny, keďže sa muž pozbavuje manželky, deti svojej matky a celá rodina svojho vždy bedlivého strážcu. Táto falošná sloboda a neprirodzená zrovnoprávnenosť s mužom je ale i príčinou úpadku ženy samej — lebo keď žena zostúpi z jej ozaj kráľovského trónu, na ktorý bola vo svojej domácnosti Evanjeliom nastolená, čoskoro upadne zasa do starého otroctva (keď i nie zjavne, no v skutočnosti iste) a stane sa opäť, ako za pohanstva, iba hračkou muža.
Rovnoprávnosť, ktorá sa dnes natoľko zveličuje a pretriasa, plne sa uznáva v najvlastnejšej osobnosti a ľudskej dôstojnosti, ako i v dôsledkoch, vyplývajúcich z manželskej zmluvy a obsahu manželstva samého, v týchto veciach si musia byť zrejme obaja manželia celkom rovni čo do práv i povinností, inak ale v záujme rodiny samotnej, ako i patričnej jednotnosti a trvanlivosti poriadku v domácej spoločnosti je nevyhnutne potrebná určitá nerovnosť a umiernenosť.
Ak niekde následkom zmenených spôsobov a zvyklostí ľudskej spoločnosti sociálne i hospodárske pomery vydatej ženy musia byť pozmenené, je vecou svetskej vrchnosti, aby časovým požiadavkám a potrebám prispôsobila civilné právo manželky, majúc pri tom neustále na pamäti prirodzenú povahovú odlišnosť ženského pohlavia, mravopočestnosť a všeobecné dobro rodiny; aby tak podstatný poriadok domácej spoločnosti ostal neporušený, keďže je tento ustanovený od Boha, teda autority a múdrosti ľudské ďaleko prevyšujúcej a nemôže byť pozmeňovaný svetskými zákonmi alebo súkromnými chúťkami.
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
Vplyv feminizmu na spolocnost
