|
|
 Odoslaný - 19 január 2007 : 21:10:47
|
Prave som cital v zjaveniach Jozefy Menendezovej, ze Boha zranuje nie hriech, ale to, ze sa potom, co zhresime nevrhneme Jemu do naruce a nepovieme -- Prepac, Lutujem.
Ked hladame po hriechu utocisko hned u Najvyssieho, nijaky hriech ani diabol nad nami nema moc. Aj sestricka Faustinka hovorila, ze Bozie Milosrdenstvo je nekonecne. Bozia Laska k Jeho dusiam je neprekonatelna. Zachadza az do krajnosti, kde sa nam daruje. Musime mat vsak prazdne srdce aby sme Ho mohli prijat. Kdeze je nas Milovany ? Ked Ta chyta za ruku a vedie do najtajnejsej komorky tvojho srdca, zabuda dusa na kazdu nepravostost, utrpenie na vsetko. Kde je Plamen ktory rozzeravi kov nasej duse az tak, ze splyva Bozia podstata s podstatou nehodneho tvora ? Vtedy sa k nam nemoze priblizit nijaky demon, diabol sa nas boji a ma z nas strach. Ved je v nas Stvoritel, ktory vytvaroval pahorky zeme, nebesia nebies a urobil si pribytok v nasej dusi. Lasku, ktorou nas miluje nevie pochopit nijaky rozum anjelsky ani ludsky. Co to robis Boze? Zrazu nicomu nerozumiem, nic nechapem , len ma rozpaluje vasen sa Ti podobat Boze, jestvovat v Tebe vo vecnosti.
A co ja ubohy, ako sa Tebe mozem rovnat a Ty ma milujes neskonalou Laskou? Milovany je moj a ja som Jeho je vo velpiesni. Boh, ktory je vsadepritomy je pritomny v nas a prave tym dostavame hodnotu. Ako vosk sa prisposobuje pecati tak sa dusa prisposobuje Bohu.
Teraz som cital v knizke Cesta Lasky od Alfonsa de Liguori :
Dusa v nebi je teda celkom spojena s Bohom a miluje ho zo vsetkych sil, dokonalou a plnou laskou. Pravda , tato laska je konecna - lebo tvor nieje schopny nekonecnej lasky - ale predsa je taka velka, ze dusu uplne uspokojuje a nasycuje. Aj Boh sa dusi celkom zjavuje, cely sa s nou spaja a naplna ju sebou v takej miere, v akej je dusa schopna prijat ho podla miery svojich zasluh. Spaja sa s nou svojou vlastnou podstatou. Ohen rozpaluje zelezo a tak ho prenika, ze ono sa stava akoby ohnom; podobne Boh prenika dusu a naplna ju sebou. Dusa pritom nestraca svoju podstatu, ale tak sa ponara do oceanu Bozieho bytia, ze sa v nom zdanlivo straca.
Napada ma este krajsie prirovnanie : Darovanie sa cloveka Bohu a Boha cloveku je taky bezvyhradny dar, ze sa zda, akoby Boih vstupil celkom a uplne do cloveka. Chcem tym povedat, ze keby viera neosvietila cloveka, ktory pocituje Boha v sebe, hovoril by, ze Boh je celkom v nom a nikde inde { Francisco de Osuna : Rukovet Kontemplativnej Modlitby }
Co by som tym vlastne chcel povedat ? Ze clovek sa nesmie bat Boha k sebe pozvat, aj ked jeho ubohost mu hovori, ze Boha zvat do takeho skaredeho pribytku by bol hriech. Ja hovorim pozvite Boha do seba. Najdete neotrasitelny zaklad, Boh vo vas totiz je odjakziva. On si Vas odjakziva vyvolil, aby ste boli narod vyvoleny. Pytate sa, ci Boh moze byt aj mimo ? Ano, ved Boh je vsadepritomny.
{Terezia z Avily pise : Znam jednu osobu, ktera nevedela, ze Buh se nachazi v kazde veci svou pritomnosti, svou moci a svou podstatou, ale jasne to pochopila, kdyz ji Pan jednou projevil prizen tohoto druhu. { modlitbu kontemplace } { Terezia z Avily : Hrad v Nitru 5.1.10 }}
Ked teda pozyvame Boha k sebe nebojme sa. On nas pozna lepsie nez my sami nas. Jeho Laska zotrie kazdu nedokonalost, ktorou je obtazkana nasa dusa. Mysliet si, ze nieco mi zabrani pocitovat Dych Bozich Pier na nas je mylne. Je to Jeho vola, aby sme s nim zili v spojeni, o ktorom hovoria mystici, kedy dusa uz nevie kde konci ona a zacina Boh.
K Bohu vedie mnoho ciest modlitby, ale najdokonalejsou je kontemplacia. Je to ako keby sme leteli concordom k cielu cesty, k unio mystica.
Uz toho pisem vela viem, prezentujem teraz nazory, ktore vo mne vznikaju pod dojmom nadhernych knih, ktore teraz citam. Clovek je v extaze uz len ked cita taku literaturu. Nie, ze by som mal s kontemplaciou velke skusenosti, unio mystica musi byt skvela.
Ked som sa zacinal modlit tak som vedel iba o ustnej modlitbe. Potom nasledovala modlitba vklastnych slov - rozjimania , ale vzdy som chcel ovladat este kratsiu cestu k Bohu. Tu som nasiel v mlcani, ked je clovek hluchy, slepy a nemy, ked vzdycha pod Panovou Laskou a je naplnany Panom a nechce sa mu vonkoncom nic riesit a o nicom uvazovat. Iba tak splyvat v Bozom naruci, stastny ako dieta. Co viac chciet?
Boh je v nas svojou podstatou, svojou mocou a svojou pritomnostou. Ked spoliehame na toto, tak diabol v udese utecie, len co nas zoci, ako si vykracujeme v spolocnosti Toho Najvyssieho. Tam nefunguju ziadne jeho figle, ziadna lest. Ale nie vdaka nam, ale vdaka Bozej Milosti. Lebo mnohi svati zazivali neprekonatelne utrpenie na svojom tele aj ked boli v Jednote s Bohom. Hovorim Jednota, keby som vedel co to znamena !!!
Ani netusim, ked tak len mlhavo.
Nebojte sa ! Na nasej strane su vitazne Nebesske vojska spolu s archanielom Michaelom a nas sa nic zle nedotkne, ak hriechom nedame diablovi sancu.
A ved prave toto je ono, vsetci hresime. Jedni viac, druhi menej. Ale ako som uz spominal to, co Pan Jezis povedal sestre Jozefe Menendez, Nie to , ze zhresime nas oddaluje od Boha ale to, ze sa mu nehodime do narucia a nepovieme --- Otce Odpust !!!. Boha velmi boli, ked to neurobime hned ked na to mame prilezitost.
Co viac dodat. Nebojte sa hladat a odkryvat Boha v sebe, On je v nas, ci to chceme alebo nie. Sama Jeho Laska sposobuje, ze zijeme a ze dychame, tak preco sa nesnazit odpovedat na Jeho Volanie : Kral ma zaviedol do vinnej pivnice; vztycil nadomnou zastavu lasky.
Bozie volanie mnohi z nas v dnesnej dobe ani nepocuju. Hovorte im o Jeho Laske . O Jeho Nezmiernom Plameni, kedy chce, aby sme patrili iba Jemu a nikomu inemu.
Nech nas Sedembolestna Panna Maria k tomuto stavu rychlo privedie !!!
"
|
My milujeme Jeho , lebo On prv miloval nas.
|
Krajina:  Vatican City ~
Počet príspevkov: 61 ~
Člen od: 15 november 2005 ~
Posledná návšteva: 06 február 2008
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
