|
|
 Odoslaný - 05 apríl 2010 : 17:26:14
|
|
Čital niekto knihu od E.Tolleho Moc pritomneho okamžiku ? Ak ano aky mate nazor ? dik
|
Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17,27-28). |
Krajina:  Slovakia ~
Počet príspevkov: 20 ~
Člen od: 09 máj 2009 ~
Posledná návšteva: 24 júl 2011
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 05 apríl 2010 : 18:26:38
|
 nie nečítala http://www.martinus.sk/knihy/autor/Eckhart-Tolle/ - ako vidno, napísal toho ešte viac
http://kultura.pravda.sk/eckhart-tolle-nova-zem-06y-/sk-kkniha.asp?c=A100319_122516_sk-kkniha_p05
našla som niekoľko reakcií na jeho knihy a vyzerá to byť celkom zaujímavé
http://kino.server.sk/knihy/detail/36296-eckhart-tolle-najvacsi-mysticky-zazitok-je-zivot-samot/ kde sa o ňom píše asi toto:
"Eckhart Tolle je skvelý učiteľ, jeho jasné posolstvo a presvedčivé slová objasňujú filozofiu, ktorej paralely nachádzame v budhizme - najpriamejšia cesta k šťastiu a spokojnosti je schopnosť naplno žiť v prítomnosti. Tajomstvo spočíva v uvedomení si skutočnosti, že naše ego sa upína na minulosť (hoci sa už nedá zmeniť) a na budúcnosť (hoci ju nemôžeme poznať). Pochopenie, že jediná skutočná realita je prítomný okamih, umožňuje odpútať sa od neplodných predstáv a naplno prijať život.
Eckhart Tolle nepatrí k nijakému konkrétnemu náboženstvu alebo duchovnej tradícii. Tolle dobre rozumie duchovným potrebám dnešnej doby. Píše s nadčasovou a nekomplikovanou jasnosťou starých duchovných majstrov. Prostredníctvom kníh a seminárov odovzdáva ľuďom svoje jednoduché, no hlboké učenie: existuje spôsob ako nájsť pokoj - prijať svoj život ako ten najväčší mystický zážitok.
Autor žije vo Vancouveri, v Britskej Kolumbii, pravidelne cestuje a prednáša po celom svete. "
http://www.poznanie.sk/vnimanie/moc-pritomneho-okamihu.php - tu som našla trocha viac zo spomínanej knihy
Ale jeho knihy som nečítala
|
Judith |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 3217 ~
Člen od: 30 október 2005 ~
Posledná návšteva: 30 máj 2020
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 05 apríl 2010 : 19:50:21
|
Vyzerá to skôr na jógu, než na kresťanstvo.
|
veriaci |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 982 ~
Člen od: 26 január 2010 ~
Posledná návšteva: 15 máj 2011
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 05 apríl 2010 : 20:07:37
|
| hej, koniec koncov, aj samotné kresťanstvo je "toho názoru", že treba žiť prítomnosťou na ostatné nemáme až taký vplyv, aj keď minulosť isto svojim dopadmi vplýva na budúcnosť, ktorá sa opäť žije v prítomnosti - to je jediný čas, ktorým žijeme, ale konaním ovplyvňujeme, čo príde... no, aby som si aj ja zafilozofovala |
Judith |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 3217 ~
Člen od: 30 október 2005 ~
Posledná návšteva: 30 máj 2020
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 05 apríl 2010 : 20:52:37
|
Juja, mám pocit že ako kresťan nevnímam okamih prítomnosti, ale putujem niekam hore po temnej ceste časopriestoru, nedovidiac na jej koniec.
|
veriaci |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 982 ~
Člen od: 26 január 2010 ~
Posledná návšteva: 15 máj 2011
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 06 apríl 2010 : 01:31:52
|
Drahí bratia a sestry ... Pokoj Vám 
Nečítal som knihu, ale z odkazov je vidieť, že sa preferuje NEW AGE ich učenie.
V tejto knihe "Nová zem" môžete vidieť o čo ide : ako skoncovať s utrpením. To je typické ezoterické myslenie. Vynájsť patent ako nejakým spôsobom netrpieť, pričom Ježiš jasne hlása, že my máme prijať utrpenie a nie sa mu vyhýbať. Nehovorím to preto, že by som bol v tom dokonalý, ale skutočná Pravda o tom svedčí na kríži a tým je Ježiš a nie praktiky, či energie, ktoré nedokážu premeniť utrpenie v lásku. Keby chcel skoncovať s utrpením a hľadal praktiky ako hľadajú v New Age, tak by nešiel sa za nás ukrižovať.
Eckhart Tolle · Ikar, 2010
Autor v knihe poukazuje na to, že transformácia nášho súčasného stavu vedomia má zásadný význam nielen pre osobné šťastie človeka, ale predstavuje aj spôsob, ako skoncovať s konfliktmi a utrpením...
Porovnajte s : Ezoterizmus (z gréckeho esotéros = vnútorný). Vo všeobecnosti sa vzťahuje na dávnoveký a utajený predmet poznania, dostupný len skupine zasvätencov, ktorí sa považujú za strážcov právd, ktoré sú väčšine ľudstva ukryté. Proces zasvätenia (iniciácia) vedie jednotlivcov od prevažne vonkajšieho a povrchného poznania skutočnosti k vnútornej pravde a zároveň prebúdza ich vedomie na tej najhlbšej úrovni. Osoby sú vyzvané vydať sa na túto „vnútornú cestu“, aby v sebe objavili „božskú iskru“. V takomto pohľade je spása totožná s objavením svojho ja."
Viac na :http://www.caritas.estranky.sk/clanky/sekty-okultizmus/jezis-kristus-pramen-zivoj-vody-_uvaha-o-new-age_-3_-cast
Dakujem, že ste sa rozhodli pre zodpovednosť a väčšiu vieru. God bless you + |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 361 ~
Člen od: 12 december 2009 ~
Posledná návšteva: 25 október 2012
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 06 apríl 2010 : 11:22:34
|
suhlasim s rmvn, je to podla mna kniha takzvanych modernych ludi ktoty si hladaju moderne nabozenstvo, to ze sa k nijakemu nepriznal neznamena ze k nijakemu nepatri,
ako spomenul rmvn je to NEW AGE ucenie.
je to ucenie ako sa vyhnut problemom alebo za kazdu cenu zmiernit ich nasledky, alebo si zlepsit zivot na ukor druhych,
kazdopadne jedina cesta k stastiu je cez jezisa a toho sa drzme
mimochodom k tej pritomnosti minulosti buducnosti, jedno ovplivnuje druhe, nas pohlad do minulosti nam dava moznost poucit sa s chyb nasich predkov a nezopakovat ich v pritomnosti ktoru ovplivnuje nas pohlad na buducnost a ocakavania buducnosti, nic nieje len rovno a dozadu, ale aj vpravo a vlavo ak ma chapete |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 656 ~
Člen od: 21 január 2010 ~
Posledná návšteva: 09 október 2012
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 07 apríl 2010 : 20:45:58
|
R. Cantalamessa: Život pod vládou Kristovou - EX Modlitba, úkon viery, hesychasmus, čakanie na Pána; 13/2000
Súčasť seriálu Tématický okruh Poradové číslo
V BOŽEJ PRÍTOMNOSTI december 2000
Ako sme už v minulých stretnutiach spoznali, jedným z kľúčov k tomu, aby sme mohli žiť s Ježišom a žiť Jeho život, je z našej strany život v Božej prítomnosti.
• Život v prítomnosti:
Vraví sa, že raz za nejakým indickým pustovníkom prišiel návštevník a pýtal sa ho, v čom spočíva tajomstvo jeho vyrovnaného života. Pustovník odpovedal: „Keď robím, robím. Keď jem, jem. Keď odpočívam, odpočívam,“ a tak ďalej. Návštevník ho netrpezlivo prerušil a hovorí: „Dobre, dobre, to isté robím aj ja. Ale v čom spočíva to tajomstvo?“ Pustovník odpovedal: „Omyl, vy to nerobíte! Vy, keď jete, rozmýšľate nad tým, čo budete robiť. Keď robíte, myslíte na odpočinok. A keď odpočívate, v mysli už zase pracujete!“
Náš veľký neduh je, že veľmi málo žijeme v prítomnosti. Hlavne vtedy, keď konáme niečo jednotvárne, spravidla sme vo svojich myšlienkach alebo v minulosti a spomíname na to, čo bolo; alebo sme v budúcnosti a uvažujeme o tom, čo budeme robiť, keď skončíme prácu.
Boha ale môžeme stretnúť len v prítomnosti. A aj On nás môže meniť iba v prítomnosti. Ak nežijeme prítomnému okamihu, míňame sa s Ním. Boh je totiž skutočnosť a zjavuje sa iba v skutočnosti, ktorou je prítomnosť – minulosť ani budúcnosť skutočné nie sú, pretože budúcnosť ešte nejestvuje a minulosť naopak už nejestvuje.
Starí mnísi – pustovníci preto vo vedomí obrovskej dôležitosti razili zásadu veľmi podobnú výroku onoho Inda: „Rob, čo robíš!“ Spravidla sa venovali jednoduchej a jednotvárnej práci, ako bolo pletenie košíkov, či splietanie povrazov a pri tejto práci sa učili v umení žiť prítomnosť a naplno prežívať to, čo robím.
• Božia prítomnosť:
Samotné žitie prítomného okamihu je ešte potrebné naplniť druhou skutočnosťou: upriamenosťou srdca k Bohu. Je to postoj očakávania Boha v prítomnom okamihu. Toto očakávanie je úplne iné, než napríklad pasívne a nečinné čakanie na autobus, kedy jednoducho musíme čakať a nič nemôžeme robiť. Čakanie na Boha sa podobá skôr čakaniu tenistu počas zápasu: polovicu zápasu tenista strávi čakaním na loptičku, letiacu od súpera. Je to ale nesmierne aktívne čakanie, plné sústredenosti na to, aby presne odhadol let loptičky a bol v správnu chvíľu na správnom mieste a mohol ju zachytiť a odpáliť naspäť.
Čakanie na Boha je tiež naplnené vedomím toho, že všade okolo nás raší a kypí zázračné dielo Božieho Ducha. Všade okolo nás rastie a rozvíja sa Kráľovstvo. Naše čakanie je plné pozornosti a vnímavosti, aby sme v každom okamihu boli na tom správnom mieste, porozumeli volaniu k spolupráci na tomto zázračnom diele a priložili ruku k dielu podľa Pánovho volania. Je to pokánie nesmierne aktívne, plodné a plné radosti zo spolupráce, ktorá napĺňa každý okamih.
• Úkon viery
Na podporu života v Božej prítomnosti nám zanechali naši predkovia vo viere mnohé cenné nástroje a pomôcky. Jednou z nich sú aj tzv. „úkony viery“, či „úkony lásky“. Spravidla znejú takto: „Môj Ježišu, verím Ti, milujem Ťa, spolieham sa na Teba, volím si len teba…“ a pod. Pochopiteľne, samotné tieto slová nie sú žiadnym úkonom – sú to len a len slová. Rovnako, ako tzv. „ľútosť“ v sv. spovedi, ktorú recitujeme, nie je žiadnou ľútosťou. Tieto slová nemajú v sebe ani žiadnu mimoriadnu silu a keby sme namiesto nich odrecitovali slová „Anička, dušička, kde si bola,“ bolo by to jedno a to isté. V čom ale potom spočíva ich cena? V tom, že sa neodrecitujú, ale premenia na úkon, čiže na skutok! Psychológovia už dávno vedia, že naše vnútro sa prejavuje v našich rečiach. Aj Ježiš nakoniec hovorí: „Ale to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka. Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie.“ (Matúšovo evanjelium 15,18n). Platí to trochu ale aj opačne. Je to niečo podobné, ako keď rozltláčate auto: normálne motor hýbe autom. Ale niekedy ak potlačíme auto my, môžeme naštartovať zhasnutý motor. Tak je to aj so slovami: spravidla slová vychádzajú zo srdca. Ale niekedy môžeme naopak slovami premeniť srdce! Skúste si niekoľkokrát presvedčivo v duchu povedať: „Som smelý a odvážny!“ – a zistíte, že niečo z tej smelosti a odvahy akoby skutočne do vás vstúpilo! Jednoducho ste presvedčili svoje srdce, že je odvážne a ono sa odvážnym stalo! V tom spočíva podstata aj úkonu viery: niekoľkokrát ho zopakovať počas dňa a pri bežnej práci a presvedčiť tak svoje srdce, aby skutočne urobilo to, čo hovoríte: teda uverilo, milovalo a úplne sa oddalo Bohu. Vtedy sa úkon viery stáva skutočným úkonom a jeho účinok je veľký. Ale jeho samotné povrchné odrecitovanie bez toho vnútorného precítenia, prežitia a vnútorného premenenia sa je v podstate zbytočné a neúčinné. Platí to aj o všetkých naučených modlitbách, ktoré sú napísané v knižkách: ich odrecitovanie nie je ničím. Cenu majú len a jedine vtedy, ak sa naše srdce stáva presným obrazom slov modlitby, ak sa my sami tou modlitbou stávame!
• Ježišova modlitba (hesychasmus)
Od úkonu viery je už len krok k tzv. „Ježišovej modlitbe“, ktorá je asi najznámejšou formou uskutočnenia požiadavky Písma: „Bez prestania sa modlite!“ (1 list Solúnčanom 5,17). Spočíva v tom, že sa človek naučí neustále, rytme dýchania, vyslovovať krátku modlitbu, najčastejšie slová mýtnika z Písma: „Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym!“, čiže pri vdychu slová: „Pane Ježišu Kriste, synu Boží…“ a pri výdychu slová: „…zmiluj sa nado mnou hriešnym!“
Tieto slová sú odporúčané mníchmi preto, lebo v sebe majú obrovskú hĺbku významu a ich vplyv na človeka je ohromný! Východní mnísi vyslovujú v duchu túto modlitbu niekoľko tísíc (ba azda aj desaťtisíc) krát denne. Sprvu je to modlitba ústa a mysle, ale po krátkom čase zostúpi do srdca a stane sa vnútornou modlitbou, ktorá v nás znie sama od seba, dokonca aj vetdy, keď spíme!
Spomínaná veta Ježišovej modlitby nám môže pripadať príliš dlhá. Slávne stredoveké dielo o mystike „Oblak nevedenia“ odporúča namiesto dlhje vety vyslovovať jediné slovo, napr.: „Boh“, alebo – ešte lepšie – „Ježiš“. Znamená to pri každom výdychu v mysli krátko vysloviť „Ježiš“ a vzbudiť si pritom vieru a lásku, odovzdanosť, ochotu nasledovať, vďačnosť, nádej… proste všetko to, čo k Ježišovi cítime a čo spoločne zhrňujeme do slova „zbožnosť“!
Praktické úlohy:
1. Zhodnoťte svoj doterajší život – žili ste skutočne v prítomnom okamihu, alebo v snívaní, či spomienkach?
2. Dokázali ste vedome v každom okamihu vnímať okolo seba aktivitu Božieho diela a vedome prijímať pozvania k spolupráci a čakať na ne?
3. Ako doteraz vyzerali recitované modlitby a úkony viery? Skutočne sme sa my sami stávali modlitbou, ktorú sme pomali, v srdci a sústredene vyslovovali a prežívali? Alebo sme sa uspokojili so zbožným odrecitovaním modlitieb a zakladali sme si na tom, aby sme ich denne odrecitovali čo najviac?
4. Porozprávajte sa, ako konkrétne skúsite tieto nástroje vyskúšať a uplatniť vo svojom živote viery!
|
Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17,27-28). |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 20 ~
Člen od: 09 máj 2009 ~
Posledná návšteva: 24 júl 2011
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
