|
|
 Odoslaný - 18 jún 2006 : 18:14:02
|
Modlitby, z ktorých sa ruženec skladá, sú hlboko biblické. Prvá z nich, Apoštolské vyznanie viery, iba sumarizuje vieru katolíkov a aj väčšiny protestantov. Otče náš, alebo Modlitba Pána, je striktne biblická (Mt 6,9-13). Nasledujúcou modlitbou ruženca a súčasne modlitbou, ktorá je skutočným jadrom zasvatenia je Zdravas Mária. Pri modlení sa celého ruženca, ktorý pozostáva z pätnástich desiatkov, sa odrieka stopäťdesiattri krát. Pravdepodobne je to len náhoda, že presne toľko rýb vytiahli apoštoli z mora, keď im Ježiš povedal, aby spustili siete (Jn 21,11). Alebo to nie je náhoda?
Pretože Zdravas Mária je modlitbou k Márii, veľa protestantov predpokladá, že je nebiblická. Práve opak je pravdou. Poďme sa na to teda pozrieť.
Modlitba začína slovami „Zdravas Mária, milosti plná, Pán s tebou“, čo nie je nič iné, ako pozdrav anjela z Lk 1,28. Potom pokračuje: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho“. Opäť priama citácia z Biblie, tento krát je to Alžbetina chvála Márie v čase, keď Alžbeta nosila pod srdcom Jána Krstiteľa a Mária ju prišla navštíviť. K týmto dvom veršom potom tradícia pridala ešte konkrétne meno „plodu života tvojho“, meno „Ježiš“. Toto je teda prvá časť Zdravas Mária a vidíme, že je úplne biblická. Táto časť sa používala ako formula zasvätenia už v minimálne dvanástom storočí a do súčasnej podoby sa sformovala až v roku 1568.
Nasledujúca časť Zdravas Mária už nie je prevzatá priamo z Biblie a znie takto: „Svätá Mária, matka Božia, pros za nás hriešnych teraz, i v hodinu smrti našej. Amen.“ Vezmime si prvé slová, „Svätá Mária“, tie by mali byť prijateľné pre všetkých kresťanov, ale niektorí protestanti majú napriek tomu výhrady a oponujú tvrdením, že Mária bola rovnakým hriešnikom ako my ostatní. Na druhej strane ale aj oni uznávajú, že bola Bohom špeciálne vyvolená. Ak by si niekto iní ako Kristus zaslúžil prívlastok svätý, isto by to bola práve Mária.
Títo protestanti a aj mnohí ďalší kresťania nebudú súhlasiť ani s Máriiným titulom „matka Božia“. Tu stačí iba povedať, že tento titul neznamená, že by Mária bola staršia ako Boh. Znamená to, že osoba, ktorú porodila je božská, nie iba ľudská. Ježiš je jedna osoba, božská, ale má dve prirodzenosti, božskú a ľudskú. Mária nepočala a neporodila iba ľudskú prirodzenosť Ježiša, ale celého Bohočloveka, spolu božstvo aj ľudskosť.
Najproblematickejší je ale posledný riadok „Pros za nás hriešnych, teraz i v hodinu smrti našej.“ Veľa protestantov si myslí, že táto prosba odmieta verše z 1 Tim 2,5: „Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi - človek Kristus Ježiš“. Riešenie tohto problému spočíva v uvedomení si, že Ježiš je síce prostredník, ale toto sprostredkovanie môže zabezpečiť ako len chce. Koniec koncov nám dovoľuje prihovárať sa jeden za druhého: katolíci hovoria, že kresťania sa môžu za seba modliť tak na zemi, ako aj v nebi. Väčšina protestantov ale tvrdí, že to môžeme robiť iba tu na zemi. Ak sa ale kresťania v nebi môžu modliť za tých, čo sú na zemi, tak Mária, výnimočná kresťanka, sa za nás s určitosťou modliť môže a my ju o to môžeme požiadať.
Štvrtou modlitbou ruženca je Gloria. Názov tejto modlitby je prevzatý z úvodných slov latinskej verzie a znamená sláva. Je to krátky hymnus chvály, ku ktorému sa môžu pridať všetci kresťania. V západnej Cirkvi sa používa od siedmeho storočia a tradične sa modlí na konci každého žalmu v liturgii hodín (breviári). Poslednou modlitbou je “Zdravas kráľovná“, alebo Salve Regina druhá najčastejšie používaná mariánska modlitba, po samotnom Zdravas Mária. Bola zostavená na konci jedenásteho storočia.
Prirodzene, tí protestanti, ktorí majú výhrady voči Zdravas Mária, budú mať výhrady aj voči Salve Regina a z veľkej časti to bude z tých istých dôvodov. Najviac výhrad z ich strany smeruje na časť, v ktorej Máriu oslovujeme ako „život náš i sladkosť a nádej naša“, na časť v ktorej vzdávame Márii poctu ako matke Spasiteľa, lebo si uvedomujeme, že bez jej „áno“, ktoré povedala anjelovi Gabrielovi by sa nikdy neuskutočnilo vtelenie. Budú oponovať, že tieto slová patria Ježišovi a nie jeho matke. Tým však berú kvetnatý jazyk stredoveku doslovnejšie, ako je pre tento jazyk potrebné.
Nemajú žiadne námietky, ak mladý zaľúbený muž hovorí dievčaťu svojich snov „Ty si láska môjho života“, hoci ak by sme chceli byť striktní, tak skutočná láska niečieho života (vzaté príliš doslovne) by mal byť Boh a nie iný človek. Protestanti ale nemajú námietky voči tomuto romantickému jazyku, pretože chápu jeho význam. A presne z tohto istého dôvodu by nemali namietať ak z lásky dávame Márii prívlastok „život náš i sladkosť a nádej naša“.
Každý z pätnástich desiatkov ruženca sa venuje tajomstvu Ježišovho, alebo Máriinho života. V tomto kontexte slovo tajomstvo znamená pravdu viery, nie niečo nepochopiteľné v zmysle záhady. Pätnásť tajomstiev je rozdelených do troch skupín po päť: Radostné, Bolestné a Slávnostné. (pozn. prekladateľa: po vydaní tejto knihy sv. otec Ján Pavol II. pridal k ružencu ďalších päť tajomstiev, ktoré nazval tajomstvami svetla). Bežne sa pojmom „modliť sa ruženec“ myslí modlenie sa iba jednej skupiny po päť tajomstiev, nie všetkých pätnásť. Pozrime sa teraz na tieto tajomstvá.
Najprv musíme rozumieť tomu, čo to tie tajomstvá vlastne sú. Sú to meditácie. Katolíci pri odriekaní dvanástich modlitieb, z ktorých pozostáva jeden desiatok ruženca meditujú nad tajomstvom, ktoré je s týmto desiatkom späté. Ak ale modlitbu doslovne odriekajú, či už nahlas alebo potichu, uniká im celá podstata ruženca. Nie je to iba odriekanie modlitby, ale odriekanie zrodené na meditácii o živote Krista a jeho matky. Kritici, ktorí nepoznajú túto meditačnú časť hovoria, že ruženec sa im zdá byť nudný, zbytočne sa opakujúci a nezmyselný. Táto kritika má váhu len vtedy, ak ruženec zredukujete na odriekanie formule. Je to ale tá meditácia o tajomstvách, ktorá dáva ružencu jeho pretrvávajúcu silu.
Radostné tajomstvá sú tieto: zvestovanie počatia (Lk 1,26-28), návšteva Alžbety (Lk 1,40-55), narodenie Ježiša v Betleheme (Lk 2,6-20), predstavenie Ježiša v chráme (Lk 2,21-39) a nájdenie Ježiša v chráme (Lk 2, 41-51).
Potom nasledujú bolestné tajomstvá: Ježišova úzkosť v Getsemanskej záhrade (Mt 26,36-46), Jeho bičovanie (Mt 27,26), tŕním korunovanie (Mt 27,29), nesenie kríža (Lk 23,26-32) a ukrižovanie (Lk 23, 33-46).
Poslednými sú slávnostné tajomstvá: zmŕtvychvstanie (Lk 24,1-12), nanebovstúpenie (Lk 24,50-51), zoslanie Ducha svätého (Sk 2,1-4), Nanebovzatie Márie a jej korunovácia.
S výnimkou posledných dvoch je každé tajomstvo explicitne biblické. Existuje dokonca biblický variant ruženca pri ktorom sa odriekajú verše z Biblie spolu s každým Zdravas Mária. Je pravda, že nanebovstúpenie a korunovanie Márie nenájdeme v Biblii, nie sú však proti nej.
Je malý zázrak, že dnes veľa katolíkov po tom, čo pochopili jeho Biblický základ a jeho hodnotu ako meditácie o živote Krista a jeho matky, znova nábožne prijíma ruženec. Dokonca aj niektorí protestanti vyjadrujú svoj záujem o neho, čím dokazujú, že toto zasvätenie devotion, ak je správne vysvetlené, môže byť skutočným mostom medzi katolíkmi a protestantmi.
Karl Keating, Comu skutocne veria katolici
|
Krajina:  Slovakia ~
Počet príspevkov: 12062 ~
Člen od: 29 september 2003 ~
Posledná návšteva: 11 november 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
