|
|
 Odoslaný - 15 august 2012 : 22:20:30
|
moji milí,dlho som sa odmlčala,no nie preto,že som stratila vieru v Pána Boha.prešla som obdobím,ktoré bolo ťažké,no zároveň ma obohatilo a upevnilo vo viere.nadväzujem na môj predošlí článok....krátko na to ako som ho písala,prišiel nedoplatok za elektriku.opustená bez manžela,moje deti samé nemali dosť peniažkov.Moja dcérka mi prispievala na stravu,aby som nehladovala.
Moji milí,na dlho som sa odmlča,no nie preto, že som stratila vieru,lež okolnosti ma pritlačili...Nadväzujem na môj prví príspevok.Manžel ma opustil,nechal mi len dlžoby,odpojená z plynu,aj môj skromný dôchodok mi zablokoval exekutor..a v tomto ťažkom období si ma Pán Boh privolal,vzal ma pod svoju ochranu.Moja dcérka ťažko pracovala,mala dve roboty,len aby mi mohla dávať na stravu.denne som prosila nášho pána,aby mi naznačil,ako dalej žiť.Modlila som sa nech mi ukáže cestu a ja ňou s pokorou pôjdem.Nakoniec ma odpojili aj od elektriny.Prve dni boli hrozne,len som sa modlila a modlila,pomahalo mi to prežit.A zrazu som si uvedomila,že to je tá cesta,o ktorú som prosila v modlidbách.Bolo to sito.kde so oddelil plevel od zrna.Vtedy sa ukázalo,kto má dobré srdiečko,kto pomôže v núdzi.Pri sviečkach,bez chladničky,pračky,bez všetkých vymožeností,bol to určitý návrat k prírode.Tri mesiace som žila v pokáni,modlidbách,spytovala som si svedomie.No nezúfala som,naučilo ma to pokore,stále viac som poznávala tajomstvá viery.Každa nedelná bohoslužba ma naplňa šťastím,cítim že môj pastier sa o mna dobre stará.Mnohý to možno nepochopia,treba to prežiť,aby človek pochopil,čo sú skutočné hodnoty.Láska k Pánu Bohu,láska rodiny,ako velmi ma lúbi môj mentálne postihnutý brat,o ktorého sa celý život starám.Nič z toho som pred tým tak nevnímala,žila som v zhone chaose a najvzácnejšie veci mi unikali pomedzi prsty.No nech to skrátim,čo sa udialo potom.Deti sa chceli zadlžit,nech sa zachráni dom.no nedovolila som to.Ved domov je tam,kde je rodina šťastná.Rozviedla som sa,dom je v predaji,aby som uhradila dlžoby,presťahovali sme sa do mesta,do podnájmu.Máme tu pohodlie a hlavne sme šťastný,že sme spolu.Jedine čo som oplakala,je môj kostolík na vidieku....Nedá sa mi chodit v nedelu na bohoslužby,ale ved aj tu je kostol.Ale prví štvrtok v mesiaci pridem na spoved,slúbila som to duchovnému otcovi,môjmu láskavému pánu dekanovi,ktorý ma podporil v tej správnej ceste,ked mi bolo najhoršie.Velké vrúcne dakujem.
|
Pochválený buď Ježiš Kristus |
Krajina:  Slovakia ~
Počet príspevkov: 12 ~
Člen od: 25 apríl 2012 ~
Posledná návšteva: 14 september 2012
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
