Fórum pre katolíkov - Potreba zmeniť svoj život?

Vitajte na fóre.

	Meno:

	Heslo:

Ostať prihlásený

Registrovať sa
Zabudli ste heslo?

Zvoľte si vzhľad:

Všetky fóra

Kresťania a svet

Kresťania a spoločnosť

Potreba zmeniť svoj život?

V tomto fóre môžu všetci užívatelia otvárať NOVÉ témy
V tomto fóre môžu všetci užívatelia odpovedať na témy

Nasledujúca strana

Verzia pre tlač

Ambrobene

Stav: offline

Odoslaný - 23 február 2012 : 13:09:57

Takže milý kolegovia!

Mám tu troška dlhší príspevok, možno sa vám nebude páčiť, ale píšem v ňom všetko to, čo cítim. Všetko o živote. Mám založený taký denníček (nazval som ho life is a bitch), respektive denník smútku, kde píšem všetko, čo mi trhá žily. Nakoľko v ňom kvôli trápeniu používam aj vulgarizmy najhrubšieho zrna, budem sa ich snažím aspoň cenzurovať hviezdičkou. Viem,ž e by som ich mohol vynechávať, ale to by nebolo ono. Preto chcem ešte poznamenať, že nejako si z tohoto príspevku neberte príklad. Ale keby mi niekto vedel pomôcť, bol by som viac než rád...

Takže na začiatok napíšem niečo o sebe: Mám 19 rokov, bývam pod Tatrami. Som veriaci od narodenia a už asi takých 5 rokov hrajem na organe u nás v chráme. Chodil som od šiestich rokoch na ZUŠku klavir a od nejakých tých 11tich aj na organ. Organ som skončil po 5 rokoch, klavir po 8mich. V kostole som teda cca. skoro každý deň, ak niesom v škole. Niekedy aj viackrát do dňa. Do školy chodím do Ružomberka na PF KU, kde študujem biologiu a fyziku.

Teraz prejdem k jadru veci. Mám jeden zdravotný problém- colon irritabile (viac sa dozviete tu: http://www.zdravie.sk/sz/content/132-23566/colon-irritabile-syndrom-drazdiveho-creva.html). To znamena, že každé ráno mám muku, ale v poslednej dobe ani nie tak ráno, ako skorej krče, ale brutalne, takmer sa to nedá vydržať... Dosť ma to deptá aj psychycky (tj. že málokedy mám dobrú náladu). Samozrejme, že som schudol atď atď... nejdem to tu celé rozpisovať. Samozrejme, že po doktoroch som chodil, kde som si vytrpel ešte viac. Kto bol na rekto/kolonoskopii, tak vie o čom to je. Ide o to, že vám do analu napchaju taku hadičku, ktorá má na konci kameru aj svetlo a s tým prezerajú čreva. Je to muka... mne ju napchali asi 1,5 metra. Samozrejme, že žiaden nález. A tak mi nezostáva nič iné, ako trpieť tieto úkrutné muky... Takže prvá vec je zdravie...
Teraz prejdem k druhej veci. Ženy... mal som dve frajirky, či jak to nazvať. Prvá bola paradna... nič krajšie som dovtedy nezažil... ani odvtedy. Samozrejme, nemusíte si myslieť, že sme hneď súložili... Skoro mi však praskol myokard aj perikard (jednoducho povedané: srdce), keď mi dala kopačky a v tú hodinu začala chodiť s dovtedy mojim najlepším kamarátom... ja som teraz nevedel, čo robiť. To bolo prvýkrát, čo som rozmýšlal o samovražde. Našťastie som to nejako ustal. Druhá frajerka bola oničom, ale to chápem, má oca alkoholika a teda ťažký život. Teraz keď som v Ružomberku na škole, pobehuje tam veľa kvalitných žien. Len škoda, že 90% z nich sú len fyzický kvalitné. Bližšie som spoznal asi tak zo 5 spolužiačok, lenže čo z toho, keď majú v tých gebuliach s prepáčením nasraté??? Naozaj nerozmýšlaju a len chlastaju. Ak nechlastaju, tak maju frajerov a tým pádom som skončil... Bez lásky život nemá zmysel! To je môj názor
Ďalej ma trápia veci ako to, že nemám dosť peňazí a chcel by som prestať fajčiť. Lenže to som skúšal už aspoň 100 krát, ale nikdy nevyjde. Rozmýšlam, či to ešte vobec mám skúšať. Aj tak mám taký nahovno život, že neviem či chcem dlho žiť...

Na záver vám dávam prepis môjho temného denníčka smútku. Nadávky vycenzurujem (dúfam).

Sobota 18.2.2012
toto, o čom už dlhšiu dobu rozmýšľam, to sa mi ešte nestalo. Naozaj ešte nikdy. Neviem, či je to len z filozofického hľadiska, alebo či si za to môžem sám svojím životom, ale ja normálne POCHYBUJEM!!! Zrazu som si prestal byť taký istý svojou vierou. Nie som si istý, či Boh naozaj existuje
Predchádzal tomu dlhší čas(cca rok). Všetko je na riť, tak ako vždy. Ale vždy, keď sa mi nič nedarilo, keď bolo všetko celé zle, vždy som cítil nejakú pomoc zhora. Napríklad v 2007, keď som mal salmonelozu a dva týždne bol doma (čo by mi vyhovovalo, keby som tie dva týždne nepresedel na hajzli), potom som mal ísť do školy, ale samozrejme, po dvoch týždňoch som bol dutý jak bambus. A vtedy prišli mrazy a potreba začať v škole vykurovací proces. Neviem, či náhoda, či Boží zásah, ale praskol kotol a boli sme mesiac doma. Alebo keď som chcel jednu ženu (sestru mojej bývalej, ešte predtým)(uznávam, že som mal v hlave nasraté, nakoľko je dnes z nej riadna pizda...) a bol som z toho potom v pi*i, tak mi dobrotivý Boh poslal do cesty jej sestru (čiže moju prvú bývalú). A to musím povedať, že nič krajšie som dovtedy nezažil... a ani odvtedy. Alebo keď som v robote niekde odfajčil 10 €, tak Boh dal, že som vo victory tip úplnou náhodou vyhral 16 a mohol to vrátiť. Ale teraz? Teraz nič. Ešte som bol vo štvrtok pozrieť babku. Už je úplne vyj*baná zo života. Berie 4 gramy morfia denne (pre porovnanie, narkomani berú pol gramu denne), aby necítila bolesť, ale aj tak to nepomáha. A je z toho úplny debil. Proste zdrogovaná. Už len leží na posteli a narieka, lebo ju všetko bolí. Zavše zabúda rozprávať a tvár má už takú bledú, že vyzerá jak už dávno mŕtva. Vari môže toto "dobrotivý" Bod dopustiť? To je ten "dobrotivý" Boh, že necháva svojich verných takto brutálne umierať??? Mám chuť mu pvoedať: "Bože, tak už si ju ku*va zober k sebe." Oco vravel, že dobru smrť si musíš vymodliť, ale nemyslím si, že sa treba celé dni modliť, ako nejaký farizej. Ale poďme do minulosti. Kým som ja ešte nežil. Vari sa nemodlila dostatočne celý život? Veď vychovala tri deti a keď tí sku*vení komunisti zobrali dedka do uranovej bane, chodila pešo až do Kežmarku každý deň do roboty do Tatraľanu, aby jej deti mali čo dať pod zub. Vari je to málo? Ak áno, tak kedy je potom už dosť? Najviac ma ale deprimujú tie ku*vy, čo podvádzajú- podnikatelia, politici, alebo proste len hajzlikovia. Ešte nám ich ukazujú na výsmech v telke. J*bnu ti tam Borisa Kollara, a ukazuju, akoby to bolo správne mať 5 detí a každé dieťa s inou ženou! A ešte jaký je bohatý. A dokonca mu aj zdravie slúži. V žiadnom prípade sa nechcem rúhať, ale to si sa Bože fakt vyznamenal, že svojich verných nechávaš takto trpieť, kým tí, čo ťa nenávida, berú tvoje meno nadarmo, pohŕdaju tebou, smilnia so všetkým... a im dávaš také veci ako majetok a dokonca aj zdravie aj šťastie! Nazval si nás priateľmi, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán, ale takto sa k sebe správajú priatelia??? Ja viem, že som len človek, iba stvorenie a Tebe može byť úplne šuma fuk, či v teba verím a či bude zatratený alebo nie. Vôbec ťa to nemusí trápiť... ale trápi... inak by si neposlal svojho syna za nás. Veď on niesol naše choroby, tak prečo ešte aj my? A zvlášť tí, čo mu v trápeniach pridali menej ako ostatní... Prečo utŕpenie pre tvojich verných, zatiaľ čo "kúkoľ" trápenie nepozná???
Bože, daj mi dar rozumu skrz Ducha Svätého, aby som nepadol úplne na dno, ale premýšlal a ostal tvojím priateľom. Daj, aby som zistil význam tohto utŕpenia, a aby si ma opäť utvrdil, že viera je ten najkrajší dar, aký som mohol dostať už pri počatí.
Amen

A druhý príspevok z denníčka smútku

Utorok 21.2.2012

Situácia je vážna. Veľmi vážna. Skoro až zúfalá. U babkinej sestry som sa asi zase priotravil mäsom. Chutilo kus divne. Je mi tak zle, že idem umrieť. Ľutujem svoje hriechy, lebo sa cítim ako 5 minút pred smrťou. Neskutočné kŕče v bruchu. Cítim sa, akoby mi praskol vred, alebo čo. Jednoducho, plano ako nidky. NEviem, či nebudem dáviť a cítim sa na dobrých 38 stupňov celzia. Keby som si aspoň mal s čím zmerať horúčku. Ale to najskôr jak prídem domov z intráku. Ale ďalej to už fakt nezvládam. Keby som aspoň vedel, že z čoho mi je takto ku*va zle. Ale neviem a kvôli skorumpovanému slovenskému zdravotníctvu sa to ani nikdy nedozviem. A tak som voľky-nevoľky odsúdený na tieto útrapi bez konca. Až do smrti. Som zvedavý, že koľko budem vážiť po príchode domov... isto 55kg...

V laboratoriu (na biologii) mi bolo zase mrte zle. Nevedel som, že čo sa to robí, ale vážne nemám už na to nervy. Ráno aby som vstal 4 hodiny predtým ako vypadnem do školy, aby som sa mohol vysrať. Cesta vo vlaku je muka, lebo tam keby ma to chytlo, tak sa asi zoserem jak dementný dôchodca...
Začal som sa okrem iného zamýšlať nad zmyslom života. Mojím zmyslom. A žiaden som nenašiel... Mám tak napi*u život jak nikto! Ráno vstanem, idem na kompik, je mi zle, vyserem sa, potom ešte raz, abo dva, idem do školy, prídem zo školy, idem na kompík, nudím sa, umyjem zuby a idem spať. Žiaden adrenalín, nič, čo by ma v živote tešilo, proste furt nuda. Celý deň a každý deň. Vieš, keď prídeš k mravenisku a chodia si tam mravce. A ty sa nudíš, tak jedného zapučíš, Ďalšieho necháš ísť, ďalšiemu odtrhneš nohu, ďalšieho zobereš a hodíš do potoka, zas necháš ísť a tak Ďalej... a takto mi to pripadá, že sa s nami hraje Boh. Momentálne mi to takto pripadá. Už neviem, čo si mám myslieť. Poslednú nádej toho, čo som kedysi pokladal za bežné (čiže zdravie) dávam do toho, že prestanem fajčiť. A keďže je pôst, tak to môžem skúsiť hneď. A preto skladám čestné skautske (a dobre som si to premyslel), že budem dymiť iba jednu denne na intráku ráno na hajzli, aj to len dovtedy, kým sa neminie krabika (takých 14 dni asi). Ale akonáhle mi nebude po vigílii pánovho zmrtvychvstania lepšie, tak v tú hodinu na to j*bem a idem dymiť tak, že vianoc nedožijem. Minimálne 60 denne. čo som komu urobil že takto trpím? Nikoho som nepoj*bal, nikoho som neznasilnil, nekradnem, nepijem, neku*vim sa, ale trpím najviac. Či môže jeden taký ubožiak ako som ja uniesť taký neskutočne ťažký kríž?? Nie, už viac nie...

Ešte raz sory za niektoré výrazy a keby mi niekto vedel pomôcť, bol by som veľmi rád...

Krajina:

Slovakia ~ Počet príspevkov: 175 ~ Člen od: 28 august 2011 ~ Posledná návšteva: 06 apríl 2012