|
|
 Odoslaný - 02 február 2012 : 17:35:49
|
(Bude sa čerpať od najvýznamnejších učiteľov cirkvi, sv. Augustína, sv. Tomáša Akvinského a ďalších. Ako zdroje použijem predovšetkým: A. Spesz – Boj proti vojne, H. Bonet - Strom bitiek, nejaké staršie katechizmy a možno iné drobnosti.)
Tradičné učenie v cirkvi o vojne (v stručnosti)
(Tých, čo pokladajú Starý zákon za neplatný, nech sa im vraví čokoľvek, upozorňujem, že toto, čo bude nasledovať, čerpám od A. Spesza: )
Na úvod pre pochopenie tradičného učenia cirkvi o vojne, musíme zájsť do Starého zákona. Sám Pán Ježiš Kristus vyhlásil, že neprišiel zrušiť tento Zákon. A preto pochopiteľne rovnaký postoj k Starému zákonu vždy mala aj jeho cirkev (Katolícka cirkev), riadiac sa pravidlom: In Antiquo Testamento Novum latet, in Novum Antiquum patet. (V Starom zákone skrýva sa Nový, v Novom Starý sa zjavuje.) Preto sa v Kristovej cirkvi zo Starého zákona vynechávajú tie obradné príkazy - tie sa nás už netýkajú, ale ponechávajú sa mravné.
Na začiatok otázka: Je útočná vojna dovolená? Odpoveď: Nie, presnejšie: Nie dnes.
Prečo nie dnes? Na to Cirkev hovorí: – Pre ohromné obete, ktoré pre nevídaný pokrok vojnovej techniky zaviňuje na ľudských životoch. Cirkev pre tieto dôvody začala odmietať útočnú vojnu.
Dnes pri použití ťažšej bojovej techniky ani nie je možné nezabíjať aj veľa ľudí, ktorí proti nám vôbec nebojujú, pričom to môžu byť, a veľmi často aj sú, naši bratia a sestry – kresťania.
Mohla byť teda inak za iných okolností - v minulosti bez techniky, útočná vojna morálna? Odpoveď je: Áno.
Čo učí starý zákon o útočnej vojne? Prvá taká vojna bola vojna Abraháma, ktorý zaútočil so svojimi 318 sluhami na 4 kráľov, aby vyslobodil Lota, syna jeho brata. (Vidíme, že aj z rozumu sa dá pochopiť a uznať, že jeho útok bol spravodlivý.)
Izraeliti mali svoje vojnové praktiky, Boh dal k tomu určité predpisy, najvyšší kňaz mal pred bojom povzbudzujúcu reč. A tiež vodcovia mali podľa Božieho Zákona dávať výzvy aby sa niektorí vrátili domov:
" Kto si postavil nový dom a neposvätil ho ešte? Nech vystúpi a nech sa vráti do svojho domu, aby v boji nepadol a neposvätil ho iný. Kto je tu, čo vysadil vinicu, ale ešte sa netešil z jej plodov tak, aby z nej mohol každý jesť? Nech vystúpi a vráti sa domov, aby nepadol v boji a iný nenastúpil na jeho miesto. A kto je taký, čo sa zasnúbil, ale ešte si nevoviedol ženu do domu? Nech odíde a nech sa vráti do svojho domu, aby nepadol v boji a neuviedol si ju do domu iný. A budú pokračovať v reči: Kto je bojazlivý a ľakavý srdcom? Nech vystúpi a vráti sa domov... " (Dt 20,5-8)
(Bojovanie za svoj rod a národ ako morálna povinnosť sa kládla na každého muža, ale z poslednej vety vyplýva, že to nebola povinnosť absolútna, kto sa na to necíti, nemusí do toho ísť. )
Pri útočných vojnách, s výnimkou miest a kmeňov nad ktorými mali izraeliti vykonať kompletnú kliatbu, pravidlá boli také, že ak obliehali mesto, najprv mu ponúkli podmienky mieru, ak mesto ponuku prijalo, obyvatelia boli ušetrení. Ak nie, všetko mužské v meste bolo pobité. Ak sa teda mesto nepoddalo dobrovoľne, vojaci začali zabíjať a potom si rozdelili materiálnu korisť a ženy.
Môžeme teda tiež vidieť, že v Starom Zákone ako prvé ide ponuka rokovania o mieri, až keď to nepriateľ odmietne, nasleduje vojna.
Nedá sa v Starom zákone nevidieť aj to, že veľkí bojovníci majú u Boha veľkú priazeň, sú to jeho najväčší obľúbenci (Mojžiš, Samson, Dávid...). Bohu sa páčia odvážni bojovníci.
Nový Zákon o vojne hovorí oveľa menej, ale aj tu všeličo nájdeme. V podobenstve o kráľovi, čo sa chce pustiť do boja, sa Kristus pýta: Či si najprv nesadne a neporadí sa, či môže s desiatimi tisícami vojakov ísť proti dvadsiatim tisícom? Pred odchodom na Olivovú horu Kristus vyzýva apoštolov, aby kúpili meč, naznačujúc, že meč je dovoleným prostriedkom v obrane práv. Keď sa vojaci pýtali Jána Krstiteľa čo majú oni robiť, povedal aby nikoho netrápili a boli spokojní so svojim žoldom. Nepovedal im aby zanechali vojenské remeslo, majú ho vykonávať aj naďalej, ale čestne a morálne. Kristus chváli vojenského dôstojníka - stotníka za jeho vieru, a ani náznak toho, žeby s jeho zamestnaním nebolo niečo v poriadku. Potvrdzuje sa (čo aj Cirkev vždy potvrdzovala), že rovnako ako Starý aj Nový zákon si váži čestných bojovníkov a naďalej uznáva právo meča.
Sv. Atanáz (biskup a cirkevný učiteľ, 295 - 373) hovorí: Zabiť nepriateľa vo vojne, je nie len zákonné, ale aj hodené chvály. Ďalší cirkevný učiteľ Sv. Augustín dáva širšiu náuku o vojne. A okrem iného napríklad učí:
- Mier usmerňuje vôľa, vojnu potreba...
- Nehľadá sa mier, aby sa vyvolala vojna, ale vojna sa vedie aby sa dosiahol mier.
- Vojna má obyčajne za cieľ potrestať vinníkov. Ale to nie je absolútnym cieľom.
- Každé víťazstvo, hoci ho aj zlí dosiahnu, božím súdom ponižuje porazených, buď tým, že ich očisťuje od hriechov, buď ich tresce za ne.
(Z poslednej uvedenej vety vidíme, že vo vojne nie len víťazstvo, ale aj prehra je na niečo dobrá.)
Benediktín Gracián v druhej časti svojho "dekrétu" sa pýta, či je hriechom viesť vojnu, odpovedá: Nie vždy. Všetko závisí od pohnútok a podmienok vojny. Na otázku kedy je vojna spravodlivá, odpovedá, že vtedy, ak sa odráža útok nepriateľa, ak sa späť dobíjajú odcudzené hodnoty, a ak sa takto naprávajú neprávosti. Na otázku, či sa možno chopiť zbrane aby sa napravila krivda voči spojencovi, odpovedá Gracián kladne. Inakšie – pokračuje – sa taký štát stáva spoluvinníkom na bezpráví.
Ďalší s titulom Cirkevný učiteľ - Sv. Tomáš Akvinský o vojne učí:
- Potrebná je spravodlivá príčina, aby totiž tí, proti ktorým sa má vojna viesť, si to ozaj zaslúžili.
- Potrebný je správny úmysel tých čo vedú vojnu, ktorým je alebo dosiahnuť dobro alebo odstrániť zlo.
Od sv. Tomáša je veľmi zaujímavé ešte učenie, že Kto autoritou vladára ... alebo z horlivosti za spravodlivosť ako by z autority božej užíva zbrane, sa vlastne nechytá zbrane sám, ale z poverenia iného, preto nezaslúži trest.
(Sú teda zbavení trestu aj horliví bojovníci za Bohu milú spravodlivosť a Boží zákon, hoci ich nikto nepoveril, lebo tí zasa jednajú z autority božej. Boh dáva k boju splnomocnenie každému, kto bojuje za boží zákon.)
Ďalší dôležitý bod:
- Aj keby sa vojna viedla na rozkaz zákonitej autority a zo spravodlivej príčiny, jednako nie je dovolená, ak sa vedie so zlým úmyslom.
Za zmienku tu stojí aj náuka, ktorá hovorí o možnosti použitia podvodu a klamstva voči nepriateľom. Niektoré podvody sú morálne prípustné:
- Podvody proti sľubu nie sú dovolené, ale iné podvody, ktoré slúžia na zakrytie úmyslu, sú dovolené.
(Ako vidíme, rôzne špekulácie a podvody voči nepriateľom sú dovolené, ale nie je dovolené všetko, stále platia určité základné morálne normy. Nikdy, ani v boji, sa neocitneme nejako mimo morálneho zákona, žeby sme mohli robiť úplne čokoľvek. Taká situácia neexistuje.)
Alebo ešte otázka či je dovolené bojovať vo sviatočné dni:
- Áno, ak je to potrebné pre obranu vlasti.
Poľa náuky o vojne od sv. Tomáša Akvinskského sa kresťania riadili celé storočia.
Dominikán František de Vitoria, profesor v Salamanke, okrem toho, že učí známe tézy:
Mečom možno len trestať vinníka alebo napraviť krivdu. Cieľom vojny je obnoviť spravodlivosť. Vojna je posledným prostriedkom, po ktorom sa má siahnuť iba vtedy, ak už niet inej pomoci. Si kladie aj veľmi zaujímavú otázku: Či jedna a tá istá vojna môže byť spravodlivá pre obe vojnu vedúce strany. A odpovedá kladne.
Môže, hoci objektívne len pre jednu stranu môže byť vojna spravodlivá, prípadne ani pre jednu.
Sv. Alfonz z Ligouri, okrem iného pripomína, že vojna aby bola spravodlivá, musí sa viesť so správnym úmyslom, t. j. nie z nenávisti, ale z lásky k všeobecnému dobru. Tiež, že v dôvodoch musí byť istota, útočná vojna bude sotva spravodlivá, ak sa vedie iba z pravdepodobných a nie istých príčin.
A prior sellonetského kláštora, Honoré Bonet, vo svojej knihe, Strom bitiek, učí:
Vojna nie je zlo, vojna je dobrá a správna vec... A keď sa vo vojne deje mnoho zlého, to nevyplýva z podstaty vojny, ale z nesprávneho vedenia jednotlivca. Tak je to napríklad i so spravodlivosťou, z podstaty ktorej vyplýva, že sudca má súdiť rozumne. Ale keď nejaký sudca nespravodlivo súdi, či môžeme preto povedať: Spravodlivosť sama o sebe je zlo? Zlo netkvie v podstate spravodlivosti, ale v nesprávnom používaní, v zlej interpretácii a v zlom sudcovi.
(Azda tento stručný prehľad stačí)
|
Krajina:  Slovakia ~
Počet príspevkov: 86 ~
Člen od: 07 január 2012 ~
Posledná návšteva: 07 február 2012
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
