|
|
 Odoslaný - 19 september 2011 : 20:52:36
|
Predpoklad (premisa) 1:
Katolícka Cirkev je neomylná vo svojich univerzálnych disciplinárnych zákonoch.
Predpoklad (premisa) 2:
„Kódex kánonického práva“ z r.1983, vydaný Jánom Pavlom II. so všetkou mocou svojej domnelej autority, obsahuje univerzálne disciplinárne zákony, ktoré sú v sebe a zo seba zlé a škodlivé dušiam.
Záver (konklúzia):
Ján Pavol II. nemohol byť pápežom prinajmenšom od chvíle, kedy vyhlásil svoj Kódex kánonického práva (25.1.1983), keďže neomylnosť Katolíckej Cirkvi chráni akéhokoľvek (pravého) pápeža od autoritatívneho vyhlásenia zlých zákonov, aké sa nachádzajú v Kódexe z r.1983.
======================================================
Dôkaz o Predpoklade (premise) 1:
Katolícka Cirkev je neomylná vo svojich univerzálnych disciplinárnych zákonoch.
• Pápež Pius VI., Auctorem Fidei, 78 (1794):
“… v ňom samom (zákonníku), že sa má rozlišovať, čo je nutné alebo užitočné k udržaniu veriacich v duchu, od toho, čo je neužitočné alebo príliš ťažké pre slobodu synov novej Zmluvy na znášanie, ale naviac, od toho, čo je nebezpečné alebo škodlivé, …; pokiaľ všeobecnosťou týchto slov sa zahŕňa a podrobuje predpísanému skúmaniu dokonca zákonník ustanovený a odsúhlasený Cirkvou, akoby Cirkev, ktorá je vedená Duchom Božím, mohla ustanoviť zákonník, ktorý nie je len neužitočný a ťažký pre kresťanskú slobodu na zachovávanie, ale ktorý je aj nebezpečný a škodlivý …"-
(ide o názor) falošný, bezhlavý, pohoršujúci, nebezpečný, nepríjemný zbožným ušiam, škodlivý Cirkvi a Duchu Božiemu, ktorým je vedená, a je prinajmenšom mylný. (Denzinger 1578; DS 2678)
• Pápež Gregor XVI., Mirari Vos, 9 (1832):
”Okrem toho, Cirkvou schválený zákonník nesmie byť nikdy odmietnutý ani označený za protirečiaci určitým princípom prirodzeného práva. Nikdy nesmie byť nazvaný ochromeným ani nedokonalým ani podriadeným svetskej autorite. V tomto zákonníku je zahrnuté vykonávanie posvätných obradov, pravidlá morálky a posudzovanie Cirkvi a jej služobníkov.“
• Pápež Gregor XVI., Quo Graviora, 4-5 (1833):
“... [zlí „reformátori“] výslovne konštatujú, že v súčasnosti sú v zákonníku Cirkvi mnohé veci, v jej vládnutí, a vo forme jej vonkajšej bohoslužby, ktoré sa nehodia duchu tejto doby. Tieto veci, hovoria, keďže sú škodlivé pre rast a prospech katolíckeho náboženstva, by sa mali zmeniť predtým, než od nich náuka viery a mravov utrpí nejakú škodu. Preto, ukazujúc nadšenie pre náboženstvo a ukazujúc seba ako príklad nábožnosti, vnucujú reformy, vymýšľajú zmeny a predstierajú obnovu Cirkvi. Zatiaľ čo títo ľudia svojimi názormi hanebne blúdili, navrhovali vrhnúť sa na omyly Cirkvou zavrhnuté v téze 78 konštitúcie Auctorem fidei (vydanej naším predchodcom Piom VI. dňa 28. augusta 1794). Tiež útočili na čistú náuku, o ktorej hovoria, že ju chcú udržať v bezpečí a zdravú#61499; buď nechápu situáciu alebo ľstivo predstierajú, že ju nechápu. Kým sa škriepia, či sa celá vonkajšia forma Cirkvi môže nekriticky zmeniť, nehodlajú zmeniť aj tie body zákonníka, ktoré majú svoj základ v božskom zákone a ktoré sú spojené s náukou viery tesným putom? … Navyše, nepokúšajú sa spraviť Cirkev ľudskou odňatím neomylnej a božskej autority, i keď božskou vôľou je ovládaná? A nemá ten istý účinok zmýšľanie, že súčasný zákonník Cirkvi spočíva na chybách, nejasnostiach a ďalších ťažkostiach tohto druhu? A predstieranie, že tento zákonník obsahuje mnohé veci, ktoré nie sú zbytočné, ale ktoré sú proti bezpečnosti katolíckeho náboženstva?
• Pápež Pius XII., Mystici Corporis, 66 (1943):
“Isteže je milujúca Matka bezúhonná vo sviatostiach, ktorými rodí a živí svoje deti#61499; vo viere, ktorú vždy uchováva neporušenú#61499; vo svojich posvätných zákonoch uložených na všetkých#61499; v evanjeliových radách, ktoré odporúča#61499; v tých nebeských daroch a mimoriadnych milostiach, skrze ktoré, s nevyčerpateľnou plodnosťou, vytvára zástupy mučeníkov, panien a vyznavačov.“
• P. Hermann, Institutiones Theologiae Dogmaticae (4. vyd., Rím: Della Pace, 1908), zv.1, s.258:
“Cirkev je neomylná vo svojom univerzálnom zákonníku. Pod výrazom univerálny zákonník sa rozumejú zákony a prax, ktoré prináležia vonkajšiemu usporiadaniu celej Cirkvi. To sú také veci, ktoré sa týkajú buď vonkajšej bohoslužby, ako sú liturgia a rubriky, alebo vysluhovania sviatostí... Keby bola [Cirkev] schopná predpísať alebo nariadiť alebo pripustiť vo svojom zákonníku niečo proti viere a mravom alebo niečo, čo je náchylné poškodiť Cirkev alebo ublížiť veriacim, odvrátila by sa od svojho božského poslania, čo by bolo nemožné.“
======================================================
Dôkaz o predpoklade (premise) 2:
Kódex kánonického práva“ z r.1983, vydaný Jánom Pavlom II. so všetkou mocou svojej domnelej autority, obsahuje univerzálne disciplinárne zákony, ktoré sú v sebe a zo seba zlé a škodlivé dušiam (a ako také tvoria kontradikciu tvrdeniu v premise 1).
Na dokázanie tohto predpokladu postačí citovať iba jeden prípad zlého zákona. Zvážime kánon 844 §3-4:
§3 Katolícki duchovní môžu právoplatne vysluhovať sviatosti zmierenia, eucharistie a pomazania chorých členom východných cirkví, ktoré nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou Cirkvou, ak o ne spontánne požiadajú a sú vhodne disponovaní. To isté sa uplatňuje na členov ďalších cirkví, o ktorých Apoštolská Stolica má zato, že sú v rovnakej pozícii ako vyššie spomínané východné cirkvi, pokiaľ sa sviatostí týka.
§4 Ak je nebezpečenstvo smrti alebo ak, podľa úsudku diecézneho biskupa alebo biskupskej konferencie, je nejaká iná vážna a naliehavá potreba, katolícki duchovní môžu právoplatne vysluhovať tie isté sviatosti ďalším kresťanom, ktorí nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou Cirkvou a ktorí sa nemôžu obrátiť na duchovného svojho spoločenstva a spontánne si ich žiadajú, za predpokladu, že demonštrujú katolícku vieru čo sa týka týchto sviatostí a sú vhodne disponovaní.
§3 prehlasuje, že katolícki kňazi môžu udeľovať sviatosti pokánia, prijímania a pomazania chorých východným schizmatikom (napr. tzv. „pravoslávnym“), pokiaľ títo rozkolníci tieto sviatosti požadujú „spontánne“ a sú „vhodne disponovaní“.
§4 prehlasuje, že katolícki kňazi v nebezpečenstve smrti alebo pre nejakú ďalšiu „vážnu a naliehavú potrebu“ môžu udeľovať vyššie spomínané sviatosti protestantským kresťanom a to za podmienok, kedy sa títo nekatolíci nemôžu obrátiť na pastora ich vlastného nepravého náboženstva, keď si tieto sviatosti žiadajú „spontánne“, keď preukážu katolícku vieru u týchto sviatostí a sú „vhodne disponovaní“ (čo všeobecne znamená, že držia pôst a nie sú v stave ťažkého hriechu).
Prečo je podávanie sviatostí nekatolíkom podstatne zlé?
Aby sme dokázali, že tieto dve smernice sú zlé, postavíme ich najprv vedľa kán. 731 §2 Kódexu kánonického práva z r.1917, smerodajne vyhláseného pápežom Benediktom XV. (1914-1922), ktorý by mali tieto nové smernice nahrádzať:
Kánon 731 §2, Kódex kánonického práva z r.1917:
"Je zakázané, aby sa sviatosti Cirkvi vysluhovali bludárom a schizmatikom, aj keby si ich žiadali a boli v dobrej viere, až kým, napred odmietnuc svoje omyly, nie sú uzmierení s Cirkvou."
Toto je jasný, celostný zákaz vysluhovania katolíckych sviatostí nekatolíkom.
Je to v priamom kontraste s kánonom 844 §3-4 Kódexu z r.1983 až natoľko, že keby niekto mal povedať, že nový predpis Kódexu z r.1983 je dobrý, potom zákaz z kánonu 731 Kódexu z r.1917 je nutne zlý, pretože tieto dva kánony sa vzájomne vylučujú.
Inými slovami, tí, čo považujú nový predpis Kódexu z r.1983 za dobrý, musia pripustiť, že kánon 731 Kódexu z r.1917 je zlý, čo je nemožnosť, ako sme ukázali v našom dôkaze o predpoklade 1.
Teda, buď je zlý kánon 731 Kódexu z r.1917, alebo je zlý kánon 844 §3-4 „Kódexu“ z r.1983.
Ani jedna z týchto dvoch možností nemôže byť bezrozporne prijatá katolíkom, ktorý uznáva Jána Pavla II. za pápeža.
Preto jedinou cestou, ako sa dostať z tejto dilemy, je odmietnuť „Kódex kánonického práva“ z r.1983 a z toho dôvodu aj nárok na pápežstvo človeka, ktorého údajná právomoc „Kódex“ vyhlásila.
To, že akékoľvek dovolenie udeľovať sviatosti nekatolíkom je nevyhnutne zlé – a teda je to záležitosť božského, nielen disciplinárneho, zákona – sa dá preukázať pomocou učenia Katolíckej Cirkvi:
a.) Sväté Písmo, sv. Matúš 7:6:
"Nedávajte, čo je sväté, psom, a nehádžte svoje perly pred svine, aby ich nohami nepošliapali, neobrátili sa proti vám a neroztrhali vás."
b.) sv. Tomáš Akvinský, Summa Theologica (III., ot.80, od.6, ad 1):
"Je zakázané sväté veci dávať psom, to jest, notorickým hriešnikom..."
c.) Štvrtý Lateránsky koncil (1215), konštitúcia 3, o bludároch:
"Duchovní by, samozrejme, nemali dávať sviatosti Cirkvi takým zhubným ľuďom [t.j. bludárom] ani im dávať kresťanský pohreb ani od nich prijímať almužny alebo milodary; ak toto robia, nech sú zbavení svojho úradu a nie sú naspäť dosadení bez osobitného dovolenia Apoštolského Stolca."
d.) Pápež Bonifác VIII., Unam Sanctam (1302):
"Povzbudení vierou sme zaviazaní veriť a zastávať, že Cirkev je jedna, svätá, katolícka a tiež apoštolská. Veríme v ňu pevne a vyznávame s jednoduchosťou, že mimo nej nieto spásy ani odpustenie hriechov..."
e.) Pápež Pius VIII., Traditi Humilitati, 4 (1829):
"Proti týmto skúseným sofistom musia byť ľudia poučovaní, že vyznanie katolíckej viery je jedine pravé, ako apoštol prehlasuje: jeden Pán, jedna viera, jeden krst (Ef 4:5). Hieronym to takto hovorieval: ten, kto je baránka mimo tohto domu, zahynie ako tí z času potopy, ktorí neboli s Noemom v arche." [List pápežovi sv. Damasovi I.]
f.) Pápež Pius IX., Amantissimus, 3 (1862):
"Naozaj, [cirkevní otcovia] nikdy nepozastavili učenie, že ... „ten, kto opúšťa Cirkev, márne bude veriť, že je v Cirkvi“ [sv. Cyprián, de Unit. Ecclesiae]; „ktokoľvek, kto je baránka a nie je členom Cirkvi, sa poškvrňuje“ [sv. Hieronym, List 15 Damasovi]..."
...
Dôvod odmietnutia sviatostí tým, čo sú mimo Katolíckej Cirkvi:
Cez sviatosti udeľuje Boh svoje milosti, to jest, zdieľa svoj Božský Život s nami, úbohými hriešnikmi, a to ide len v obvyklej jednote s Cirkvou, ktorú ustanovil ako jediný prostriedok spásy, mimo ktorej nikto spasenie nevlastní.
Udeľovanie sviatostí mimo Katolíckej Cirkvi, to jest, ľuďom, čo nepatria do Katolíckej Cirkvi, ktorá je Mystickým Telom Krista, by znamenalo, že spásu možno vlastniť aj mimo Cirkvi, že ľudia môžu byť spasení bez toho, aby boli časťou Kristovho Tela.
Pretože toto nie je pravda, pretože niet odpustenia hriechov mimo archy spásy, ktorú ustanovil Boh, sviatosti sa nemôžu udeľovať tým, čo sú mimo Cirkvi.
(Aj sviatosť krstu, ktorá sa vždy dáva ľuďom, aby sa stali časťou Cirkvi, sa udeľuje len tým, ktorí katolícku vieru vyznajú pri samotnom tomto krste.)
Okrem vážnej svätokrádeže, ktorú spôsobuje podávanie sviatostí nekatolíkom, tieto sviatosti pre nich nemajú žiadneho úžitku, ako KC neomylne vždy učila, napr.:
Pápež Eugen IV., Florentský koncil, „Cantate Domino“, (1441):
"Svätá Rímska Cirkev pevne verí, vyznáva a káže, že všetci tí, čo sú mimo Katolíckej Cirkvi, nielen pohania, ale ani židia ani bludári a schizmatici, nemôžu mať účasť na večnom živote a pôjdu do večného ohňa, ktorý je pripravený pre diabla a jeho anjelov, kým sa nespoja s Cirkvou pred koncom svojho života; že jednota tohto cirkevného tela má takú dôležitosť, že len pre tých, ktorí v ňom zotrvávajú, sviatosti Cirkvi prispievajú k spáse a z pôstov, darovaní almužien a z diel zbožnosti a praxe kresťanského vojska vytvárajú večné odmeny; a že nikto nemôže byť spasený, bez ohľadu na to, koľko rozdal almužien a aj keby prelial svoju krv v mene Krista, pokiaľ by nezostal v lone a jednote s Katolíckou Cirkvou."
Vskutku, nielenže tieto sviatosti nijako neosožia nekatolíckym prijímateľom; sú v skutočnosti ďalšími prostriedkami vedúcimi ich do pekla práve preto, že nemajú dovolené ich prijímať.
Nehodný kajúcnik smrteľne hreší, keď ide na spoveď, lebo sa zle spovedá.
To je svätokrádež.
Nehodný príjemca Sviatosti Oltárnej smrteľne hreší nehodným prijímaním.
To je takisto svätokrádež.
Miesto toho, aby prijal milosť, v skutočnosti svoju dušu posiela ďalej do pekla.
Sv. Pavol je v tejto veci jasný: „Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi.“ (1 Kor 11:27)
Aby nikto nemohol povedať, že „Kódex kánonického práva“ z r.1983 sa týka iba latinského obradu a nie je preto „univerzálny“, treba povedať, že
a.) „Kódex kánonického práva“ pre východné katolícke cirkvi obsahuje tie isté zlé zákony (kánon 671).
b.) univerzálnosť sa nevzťahuje na obrady, ale na územie a preto univerzálny zákon „je záväzný všade v celom kresťanskom svete.“
dokaz:
- D. Prümmer, Manuale Juris Canonici (Freiburg: Herder, 1927) 4.
„b) Ratione extensionis jus ecclesiasticum dividitur: a. in jus universale, quod obligat in toto orbe christiano, et jus particulare, quod viget tantum in aliquo territorio determinato… e) Ratione ritus jus distinguitur in jus Ecclesiae occidentalis et jus Ecclesiase orientalis.” Jeho zdôraznenie. Viď tiež G. Michiels Normae Generales Juris Canonici, 2. vyd. (Paríž: Desclée 1949) 1:14.
- Oppenheim 2:54.
“Quae decreta pro universa Ecclesia … rationem verae legis habere, nemo est qui dubitet.”
- Oppenheim 2:63.
“Decreta generalia quae ad universam Ecclesiam (ritus romani) diriguntur, vim legis habent universalis.”
- SRC dekr. 2916, 23. máj 1846.
“An Decreta a Sacra Rituum Congregatione emanata et responsiones quaecumque ab ipsa propositis dubiis scripto formiter editae, eamdem habeant auctoritatem ac si immediate ab ipso Summo Pontifice promanarent, quamvis nulla facta fuerit de iisdem relatio Sanctitati Suae?…Resp.: Affirmative.”
Na dokázanie, že Ján Pavol II. použil všetku svoju nárokujúcu si pápežskú právomoc pri vyhlasovaní „Kódexu“ z r.1983, potrebujeme ale zvážiť nasledovné z jeho údajnej „Apoštolskej konštitúcie“ Sacrae Disciplinae Leges, ktorou „vyhlásil“ „Kódex kánonického práva“ z r.1983:
Nech Boh dá, aby radosť a pokoj so spravodlivosťou a poslušnosťou získali milosť pre tento Kódex a aby to, čo bolo prikázané Hlavou, členovia dodržiavali.
Dôverujúc teda v pomoc božskej milosti, podopieraný autoritou svätých apoštolov Petra a Pavla, so spoľahlivým poznaním a ako odpoveď na želania biskupov celého sveta, ktorí so mnou spolupracovali v kolegiálnom duchu; s najvyššou autoritou, ktorou som odetý, pomocou tejto Konštitúcie, aby bola platná navždy v budúcnosti, vyhlasujem súčasný Kódex ako bol uvedený do poriadku a prepracovaný. Prikazujem, že pre budúcnosť má mať silu zákona pre celú latinskú Cirkev a zverujem ho bedlivej starostlivosti všetkých, ktorých sa to týka, aby bol zachovávaný.
Aby mohli byť všetci ľahšie informovaní a mať riadne poznanie týchto noriem predtým, než budú mať právnu záväznú moc, vyhlasujem a nariaďujem, aby mali moc zákona počínajúc prvým dňom adventu tohto roku, 1983.
A toto nehľadiac na nijaké opačné nariadenia, konštitúcie, privilégiá (aj keď hodné osobitnej alebo individuálnej zmienky) alebo zvyklosti.
Napomínam teda všetkých veriacich dodržiavať navrhnutú legislatívu v úprimnom duchu a dobrej vôli v nádeji, že v Cirkvi môže znovu rozkvitnúť obnovený poriadok; že v dôsledku toho sa môže spása duší ľahšie uskutočňovať pod ochranou Preblahoslavenej Panny Márie, Matky Cirkvi.
[http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/apost_constitutions/documents/hf_jp-ii_apc_25011983_sacrae-disciplinae-leges_en.html]
Ján Pavol II., ako pápež, by použil svoju vrcholnú právomoc, aby urobil tento „Kódex“ záväzným pre všetkých katolíkov rímskeho obradu.
Preto nikto nemôže povedať, že „Kódex“ z r.1983 nebol riadne vyhlásený.
======================================================
Záver:
Karol Wojtyla, „Ján Pavol II.“, nebol pápežom Katolíckej Cirkvi, prinajmenej od 25. januára 1983
(tento argument neberie v ohľad jeho „pápežstvo“ pred týmto dátumom; ale to neznamená, že pripúšťa, že predtým pápežom bol).
Aby bol tento argument nepravdivý, musí platiť jedna z nasledovných vecí:
- Predpoklad 1 alebo Predpoklad 2 je nepravdivý, alebo oba sú nepravdivé
- Kľúčový predpoklad, ktorý by protirečil záveru, bol vynechaný
- Pri dôvodení od Predpokladov po záver je nejaká chyba
Niet inej možnosti.
M. Derksen
|
Krajina:  Slovakia ~
Počet príspevkov: 3722 ~
Člen od: 18 január 2008 ~
Posledná návšteva: 04 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 19 september 2011 : 20:54:19
|
NAMIETKY a ODPOVEDE:
Námietka 1:
„Kánon 844 §3-4 v skutočnosti nedovoľuje nekatolíkom prijímať katolícke sviatosti. Zle ho čítate. Hovorí, že musia byť „vhodne disponovaní“ a „preukázať katolícku vieru pokiaľ sa týka týchto sviatostí“ a to by mohlo jednoducho znamenať, že musia byť katolíkmi.“
Odpoveď 1:
Po prvé, nezáleží na tom, že či by kánon mohol byť interpretovaný tak alebo onak, ale či ho Novus Ordo Cirkev (ktorej hlavou bol Ján Pavol II.) takto interpretuje.
Treba byť dôsledný.
Buď bol „Kódex“ z r.1983 platne vyhlásený platnou katolíckou autoritou, t.j. pravým pápežom, a potom musíme tiež zostať verní rozhodnutiam tejto autority ohľadom toho, čo určuje,
alebo nebol platne vyhlásený takou katolíckou autoritou a v takom prípade je záver taký, že Wojtyla nebol pápežom.
Po druhé, ak sa má kánon 844 §3-4 interpretovať tak, že títo bludári a schizmatici sa musia najprv stať katolíkmi, potom celkový zámer tejto časti kánonu by bol anulovaný, pretože skutočný dôvod, prečo existuje, je vytvorenie výnimky zo všeobecného zákona (čo plynie z §1 kánonu 844), že len katolíci môžu prijímať katolícke sviatosti.
Aby sme to dokázali, pozrime sa bližšie na to, čo hovorí:
Kánon 844 §1 ( “Kódexu kánonického práva“ z r.1983”):
"Katolícki duchovní môžu sviatosti právoplatne vysluhovať len katolíckym členom Kristu verných, ktorí ich rovnako právoplatne môžu prijímať od katolíckych duchovných, inak ako je to uvedené v §2,3 a 4 tohto kánonu a v kánone 861 §2."
Teraz si to poďme rozobrať.
Ak sa §3-4 vzťahuje na bludárov a schizmatikov, ktorí sa stali katolíkmi, prečo potom §1 špecificky konštatuje: „inak ako je to uvedené v §2,3 a 4 tohto kánonu a v kánone 861 §2“??
Hovorí „inak“!
Katolík je katolík, aj keby bol predtým bludár alebo schizmatik, a katolíci sú oslovení v §1.
Je to úplne jasné.
Celkový zámer je tu urobiť výnimku všeobecnému pravidlu, že len katolíci smú prijímať katolícke sviatosti.
Preto je jednoducho nepravdivé navrhovať, že §3-4 sa v skutočnosti týka katolíkov.
To je nezmysel.
Ukážeme si to ďalej. Pozrime znovu na §3-4:
Kánon 844 §3 (“Kódexu kánonického práva“ z r.1983”):
"§3 Katolícki duchovní môžu právoplatne vysluhovať sviatosti zmierenia, eucharistie a pomazania chorých členom východných cirkví, ktoré nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou Cirkvou, ak o ne spontánne požiadajú a sú vhodne disponovaní. To isté sa uplatňuje na členov ďalších cirkví, o ktorých Apoštolská Stolica má zato, že sú v rovnakej pozícii ako vyššie spomínané východné cirkvi, pokiaľ sa sviatostí týka."
Nuž teraz je jasné, ako to je.
Keby sme sa držali namietajúceho a použili namiesto slov „členom východných cirkví, ktoré nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou Cirkvou, ak o ne spontánne požiadajú a sú vhodne disponovaní“ výraz „katolíkom“, dostali by sme toto:
"Katolícki duchovní môžu právoplatne vysluhovať sviatosti zmierenia, eucharistie a pomazania chorých katolíkom. To isté sa uplatňuje na členov ďalších cirkví, o ktorých Apoštolská Stolica má zato, že sú v rovnakej pozícii ako vyššie spomínané východné cirkvi, pokiaľ sa sviatostí týka."
Toto je úplne smiešne a nezmyselné.
Nezabúdajte, že namietajúci po nás chce, aby sme verili, že pred týmto paragrafom sa nachádza nasledovný:
Kánon 844 §1 (“Kódexu kánonického práva“ z r.1983”):
"Katolícki duchovní môžu sviatosti právoplatne vysluhovať len katolíckym členom Kristu verných, ktorí ich rovnako právoplatne môžu prijímať od katolíckych duchovných, inak ako je to uvedené v §2,3 a 4 tohto kánonu a v kánone 861 §2."
Inými slovami, z celkovej súvislosti, namietajúci žiada, aby sme verili, že Katolícka Cirkev prikazuje, že:
"Katolícki duchovní môžu sviatosti právoplatne vysluhovať len katolíckym členom Kristu verných [---mimochodom, veľmi zvláštne slovné spojenie, ktoré automaticky priznáva, že človek môže byť verný Kristovi bez toho, aby bol katolíkom, čo je ďalší blud–-], ktorí ich rovnako právoplatne môžu prijímať od katolíckych duchovných, okrem situácie, keď katolícki duchovní môžu právoplatne vysluhovať sviatosti pokánia, eucharistie a pomazania chorých katolíkom."
Dúfam, že absurdnosť stanoviska namietajúceho je teraz dokonale zrejmá.
Ale ono to nekončí:
Kánon 844 §4 (“Kódexu kánonického práva“ z r.1983”):
"§4 Ak je nebezpečenstvo smrti alebo ak, podľa úsudku diecézneho biskupa alebo biskupskej konferencie, je nejaká iná vážna a naliehavá potreba, katolícki duchovní môžu právoplatne vysluhovať tie isté sviatosti ďalším kresťanom, ktorí nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou Cirkvou a ktorí sa nemôžu obrátiť na duchovného svojho spoločenstva a spontánne si ich žiadajú, za predpokladu, že demonštrujú katolícku vieru čo sa týka týchto sviatostí a sú vhodne disponovaní."
Tu je takisto stanovisko namietajúceho neudržateľné.
Paragraf špecificky hovorí, že pre „kresťana, ktorý nie je v plnom spoločenstve s Katolíckou Cirkvou“ (t.j. bludára alebo schizmatika) je jednou z nutných podmienok na prijatie katolíckej sviatosti to, aby bol v nebezpečenstve smrti, ALEBO ak je „nejaká iná vážna a naliehavá potreba“ a „nemôže sa obrátiť na duchovného svojho spoločenstva,“ t.j. jeho vlastnej heretickej alebo schizmatickej sekty.
To ťažko môže znamenať, že je katolík.
Keby toto bolo naozaj o katolíkoch prijímajúcich sviatosti v nebezpečenstve smrti, potom je to právo každého katolíka (za predpokladu, že je nablízku kňaz) a nie čosi, čo by mal posúdiť „diecézny biskup alebo biskupská konferencia“
Paragraf 5 kánonu 844 toto stanovisko takisto potvrdzuje:
Kánon 844 §5 (falošného “Kódexu kánonického práva“ z r.1983”):
"§5 Pokiaľ sa týka prípadov smrti rozoberaných v §2,3 a 4, diecézny biskup ani biskupská konferencia nemá vydávať všeobecné normy, iba ak po porade s oprávnenou autoritou, prinajmenej na miestnej úrovni, z príslušnej nekatolíckej Cirkvi alebo spoločnosti."
Netreba žiadny komentár.
Je samozrejmé, že toto je o nekatolíkoch.
Aby sme to zhrnuli, je jednoducho úplne jasné, že kánon 844 §3-4 hovorí o nekatolíkoch ako legitímnych príjemcoch určitých katolíckych sviatostí.
Ako som ukázal v časti pod názvom „Prečo je podávanie sviatostí nekatolíkom bytostne zlé“, toto je bytostne zlé.
Čo znamená, že to nikdy nie je dovolené, za akýchkoľvek okolností, ani v nebezpečenstve smrti.
Už som dokázal, prečo to tak je a že prijímanie sviatostí nekatolíkom mu nielenže neosoží, ale v skutočnosti sa mu to pripočíta k hriechom a povedie ďalej do pekla.
Na zdôraznenie toho, ako dôležitý je zákaz katolíckych sviatostí nekatolíkom, dovoľte mi (znovu) citovať katolícky zákon k tejto veci z Kódexu kánonického práva z r.1917:
Kánon 731 §1-2 Kódexu kánonického práva z r.1917:
"§1 Keďže sviatosti nového zákona, ustanovené Kristom naším Pánom, sú hlavnými prostriedkami posvätenia a spásy, najväčšia pozornosť a vážnosť musí byť zachovaná pri ich vhodnom a správnom vysluhovaní a prijímaní.
§2 Je zakázané, aby sa sviatosti Cirkvi vysluhovali bludárom a schizmatikom, aj keby si ich žiadali a boli v dobrej viere, až kým, napred odmietnuc svoje omyly, nie sú uzmierení s Cirkvou."
Pravdaže Novus Ordo Cirkev sama interpretuje kánon 844 §3-4 presne v jeho prostom zmysle, totižto, že nekatolíci smú prijímať určité sviatosti za určitých okolností.
Toto je poslednou ranou tejto námietke, pretože sa počíta len interpretácia Novus Ordo Cirkvi, keďže tento kánon pochádza z Novej Cirkvi.
Kánon 844 §3-4 vykladá Novus Ordo Cirkev:
„Pápežská rada na podporu jednoty kresťanov“, Výbor pre aplikáciu princípov a noriem o ekumenizme, č.129 (1993):
Vo všeobecnosti Katolícka Cirkev dovoľuje prístup k jej eucharistickému prijímaniu a k sviatostiam pokánia a pomazania chorých len tým, ktorí s ňou zdieľajú jednotu vo viere, kult a cirkevný život. Z tých istých dôvodov takisto pripúšťa, že za určitých okolností, ako výnimka a pod určitými podmienkami, môže byť prístup k týmto sviatostiam dovolený alebo aj doporučený pre kresťanov iných Cirkví a cirkevných spoločností [poznámka k 844 §4].
Bingo.
Sám Ján Pavol II. vo svojej „encyklike“ Ecclesia de Eucharistia, datovanej na 17. apríla 2003, potvrdzuje moju interpretáciu kánonu 844 §3-4.
Zároveň protirečí katolíckej dogme tým najpriamejším spôsobom:
Ján Pavol II., Ecclesia de Eucharistia, 45-46 (2003):
"45. Zatiaľ čo nikdy nie je legitímne koncelebrovať [svätú omšu] za neprítomnosti plného spoločenstva, to isté neplatí, pokiaľ ide o vysluhovanie eucharistie za zvláštnych okolností jednotlivým osobám patriacich cirkvám alebo cirkevným spoločnostiam v nie plnom spoločenstve s Katolíckou Cirkvou. V tomto prípade je v skutočnosti úmyslom vyhovieť vážnej duchovnej potrebe večnej spásy jednotlivého veriaceho, nie navodiť interkomúniu, ktorá zostáva nemožnou, pokým nie sú plne obnovené viditeľné putá cirkevného spoločenstva.
Toto bol postoj zaujatý Druhým vatikánskym koncilom, keď dal smernice ako reagovať na východných kresťanov oddelených v dobrej viere od Katolíckej Cirkvi, ktorí si spontánne žiadajú prijať eucharistiu od katolíckeho duchovného a sú vhodne disponovaní [95]. Tento postoj bol schválený oboma kódexmi, ktoré tiež zvažujú – s nutnými úpravami – prípad iných nie východných kresťanov, ktorí nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou Cirkvou [96].
46. V mojej encyklike Ut unum sint som vyjadril vlastné zhodnotenie týchto noriem, ktoré umožňujú zabezpečiť spásu duší s vhodným rozlíšením: „Je zdrojom radosti uviesť, že katolícki duchovní môžu, v určitých konkrétnych prípadoch, vysluhovať sviatosti eucharistie, pokánia a pomazania chorých kresťanom, ktorí nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou Cirkvou, ale ktorí veľmi túžia tieto sviatosti prijať, slobodne si ich žiadajú a prejavujú vieru, ktorú Katolícka Cirkev vyznáva ohľadom týchto sviatostí. Naopak, aj katolíci môžu v špecifických prípadoch a za určitých okolností tie isté sviatosti požadovať od duchovných cirkví, v ktorých sú tieto sviatosti platné [97].
Tieto podmienky, z ktorých nemožno dať nijakú úľavu, musia byť starostlivo zachovávané, aj keď sa zaoberajú špecifickými individuálnymi prípadmi, pretože popretie jednej alebo viacero právd viery ohľadom týchto sviatostí a, medzi nimi, pravdy o potrebe služobného kňazstva pre ich platnosť, dosvedčuje osobu žiadajúceho ako nesprávne disponovanú k ich legitímnemu prijatiu. A opak je takisto pravdivý: katolíci nesmú prijímať v tých spoločnostiach, ktoré postrádajú platnú sviatosť kňazstva. [98]
Verné zachovávanie súboru noriem ustanovených v tejto oblasti [99] je prejavom a zároveň zárukou našej lásky k Ježišovi Kristovi v Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej pre našich bratov a sestry z rozličných kresťanských vyznaní – ktorí majú právo na naše svedectvo pravde – a zo samotného dôvodu podporovania jednoty.
Poznámky:
[95] Dekrét o východných katolíckych Cirkvách Orientalium Ecclesiarum, 27
[96] Porovnaj Kódex Kánonického práva, kánon 844 §3-4; Kódex kánonov východných Cirkví, kánon 671 §3-4.
[97] Č.46: AAS 87 (1995), 948.
[98] Porovnaj Druhý Vatikánsky ekumenický koncil, Dekrét o ekumenizme Unitatis Redintegratio, 22.
[99] Kódex kánonického práva, kánon 844; Kódex kánonov východných Cirkví, kánon 671.
[http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/encyclicals/documents/hf_jp-ii_enc_17042003_ecclesia-de-eucharistia_en.html]
Ťažko by som mohol dúfať v lepšie obhájenie toho, čo tu od začiatku hovorím, a to od najvyššej autority v Novej Cirkvi – samotného Jána Pavla II.
Hovoril som, že kánon 844 §3-4 dovoľuje nekatolíckym kresťanom prijímať katolícke sviatosti svätej eucharistie, pomazania chorých a pokánia a dovoľuje im prijímať tieto sviatosti práve ako nekatolíkom, ako tým, čo nie sú časťou Katolíckej Cirkvi, ktorá je Mystickým Telom Krista.
Toto je zlý zákonník, odporná svätokrádež a urážka Všemohúceho Boha.
Pravý pápež by nebol mohol vyhlásiť taký zákonník.
Ján Pavol II. chvaľuje presne to, čo som ja dokazoval, že je zmyslom kánonu 844 §3-4, a dokonca tento kánon menuje vo svojom výklade (pozri poznámky 96 a 99).
Zároveň súhlasí s tým, čo Katolícka Cirkev odmieta, ako som zdôraznil vyššie, totižto, že tieto zdieľané katolícke sviatosti prospievajú nekatolíckej duši. Neprospievajú, skôr ju vedú bližšie k večnému zatrateniu, keďže prijímanie katolíckych sviatostí nehodne alebo mimo plného spoločenstva s Cirkvou je smrteľným hriechom.
Wojtyla má potom odvahu vyhlásiť, že dodržiavanie tohto zlého zákonníka o zdieľaní niektorých sviatostí s určitými nekatolíkmi je „zárukou našej lásky k Ježišovi Kristovi v Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej pre našich bratov a sestry z rozličných kresťanských vyznaní ... a zo samotného dôvodu podporovania jednoty.“
Toto je takmer duchovne perverzné.
V každom prípade, sám Ján Pavol II. súhlasí s tým, čo som povedal o zmysle kánonu 844 §3-4.
======================================================
Námietka 2:
„Protirečíte si. Najprv hovoríte, že Cirkev nemôže vyhlásiť zlé univerzálne disciplinárne zákony a potom, že to je presne to, čo Cirkev urobila. Ak je Cirkev tak neomylná, ako hovoríte, potom vieme, že Kódex kánonického práva z r.1983 neobsahuje škodlivé alebo zlé disciplinárne zákony.“
Odpoveď 2:
Krátka verzia mojej odpovede:
namietajúci proste dokazuje kruhom.
Od začiatku predpokladá, že to bol pápež a Katolícka Cirkev, kto vyhlásil „Kódex“ z r.1983.
Ale toto nemožno predpokladať, lebo je to predmetom sporu.
Neargumentujem, že Katolícka Cirkev vyhlásila zlé univerzálne disciplinárne zákony.
Dokazujem, že také zákony vyhlásila konkrétna inštitúcia a pretože Katolícka Cirkev také niečo nemôže urobiť, touto konkrétnou inštitúciou nemôže byť Katolícka Cirkev; je ňou nová Novus Ordo Cirkev, ktorá nemá s Katolíckou Cirkvou nič spoločné.
Dlhšia verzia mojej odpovede:
Jedna z najkrajších vecí na katolicizme je to, že on nie je pravý podľa definície; namiesto toho je katolicizmus overiteľne pravý.
To jest, proste nevieme, že Katolícka Cirkev je založená Kristom kvôli tomu, že ju tak definujeme, ale preto, že On ju skutočne založil.
Podobne, keď Cirkev učí neomylne, neakceptujeme to proste len preto, že nám bolo povedané, že je to neomylné; veríme tomu aj preto, že sa inak nikdy neučilo a je to naozaj (netvrdí sa len, že je) pravé učenie Krista a apoštolov.
Preto keď je protestant pozerajúci na katolicizmus konfrontovaný s učením, že Svätá Cirkev je neomylná, bude následne toto tvrdenie preverovať.
Musí byť schopný toto tvrdenie preveriť, aby preň mal relevantný zmysel.
Ak je nemožné to preveriť a ak jednoducho musí byť uznané za vieru, aj navzdory zdanlivému protidôkazu, potom Katolícka Cirkev nemôže tvrdiť, že je pilierom pravdy.
O nikom sa nemyslí, že prijme autoritu a učenie Katolíckej Cirkvi v slepej viere (čo by bol blud fideizmu).
Keby bolo tak, potom by argumenty pre Katolícku Cirkev boli tak silné – alebo skôr tak slabé – ako argumenty pre ktorékoľvek náboženstvo, vrátane náboženstva, ktoré by ste si mohli vymyslieť.
Veru, Cirkev by potom mohla učiť, že Boh je vidlička a dokonca by ste ako verný katolík nemohli oponovať.
Dôležité je, že náuka Cirkvi nie je pravdivá preto, že ju Cirkev učí; lepšie povedané, Cirkev ju učí, lebo je pravdivá.
S týmto na mysli sa teraz môžeme naplno pustiť do námietky.
Buď niečo je bytostne zlé alebo nie je.
Podávanie sviatostí nekatolíkom je bytostne zlé, lebo je to svätokrádež, nekatolíkom neprospieva a falošne predstiera existenciu všeobecnej jednoty (spoločenstva), ktorá neexistuje.
Navyše popiera neomylné učenie Cirkvi, že mimo nej nemôže byť nikto spasený. Znovu si spomeňte na zdôvodnenie a dôkazy v časti „Prečo je podávanie sviatostí nekatolíkom bytostne zlé“.
To znamená, že s určitosťou vieme, že zákaz sviatostí pre nekatolíkov je záležitosťou božského zákona, pretože je zakorenený v dogme a spletito s ňou zviazaný, čiže je o Viere.
A teda nemôže sa meniť.
Toto vieme z trvalej náuky Katolíckej Cirkvi.
Pretože máme túto zaručenú vedomosť, môžeme ju použiť na čokoľvek a na kohokoľvek, kto by jej odporoval (keby sme túto vedomosť nemohli upotrebiť, potom by bola náuka Cirkvi nanič).
Keby táto náuka mohla byť popieraná Cirkvou samou, potom by jej nárok na neomylnosť bol bezpredmetný.
Potom celá jej náuka by bola relatívna (čo obhajujú modernisti).
Teda preto, že náuka Cirkvi je absolútna (nie relatívna) a preto, že táto náuka má reálny zmysel, môžeme ju používať na boj proti omylu.
Vieme, že nakoľko náuka Cirkvi je pravdivá, čokoľvek jej odporuje, je nepravdivé. A pretože vieme, že pravá Cirkev nemôže protirečiť svojej vlastnej náuke, ak niekto, kto tvrdí, že je pápežom Katolíckej Cirkvi, tejto náuke protirečí a vzdoruje tak všetkým kritériám nutným pre neomylnosť, potom nemôže byť pápežom Katolíckej Cirkvi.
Ak sa tento záver nepripúšťa, ani v teórii, potom tvrdenie, že Katolícka Cirkev je neomylná, je bezvýznamný, pretože by to bolo pravdou podľa definície a teda zbavené ochranného obsahu – neomylnosť by vtedy už nebola ochranou a to je celá pointa neomylnosti - chrániť!
Keby sme si nemohli overiť, či pápež nárokovateľ je naozaj autentický a teda v určitých prípadoch chránený Duchom Svätým, potom by si kdekto mohol nárokovať pápežský stolec.
Čo by namietajúci povedal, keby pápež nárokovateľ definoval „ex cathedra“, že Kristovo telesné Vzkriesenie sa nikdy nestalo?
Nedokázalo by toto, že nárokovateľ je nelegitímny, že je to podvodník?
Alebo by to vôbec nič nevysvetľovalo?
Musíme byť spôsobilí preveriť, či niekto, kto tvrdí, že je katolíckou autoritou, naozaj je takou katolíckou autoritou.
Keby sme to nemohli robiť, neboli by sme schopní vyvarovať sa falošných učiteľov a falošných pastierov, ako nás nabáda robiť sv. Pavol v Novom Zákone.
Vskutku, sv. Pavol nás upozorňuje nasledovným spôsobom: „Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty“ (Gal 1:8).
Tento verš je nesmierne dôležitý, pretože ukazuje, že čo by sa mohlo zdať byť legitímnou autoritou, môže byť odhalené ako opak, ak je tam zapletená nejaká nemožnosť.
V prípade listu Galaťanom 1:8 je to anjel z neba.
Pre anjela z neba je nemožné kázať falošné evanjelium.
Napriek tomu sv. Pavol hovorí, že aj keby to bolo možné, mali by sme sa stále držať pravého Evanjelia a tak odhaliť domnelého „anjela z neba“ ako podvodníka, v skutočnosti démona z pekla, lebo v nebi niet lži a anjeli nie sú schopní ísť proti Bohu (tak ako démoni v pekle nie sú schopní sa teraz kajať).
Treba si tuná zapamätať dôležitý argument, že aj keby sa autorita javila legitímnou, ak táto autorita nepredkladá pravé Evanjelium, potom vieme, že táto „autorita“ je podvodník; vieme, že počúvame klamára.
V prípade Wojtylu a „Kódexu“ z r.1983 je to presne ono.
Hoci sa práve teraz nezameriavame na údajné „dogmatické učenie“, ktoré odporuje katolíckej dogme, zaoberáme sa univerzálnym disciplinárnym zákonom, ktorý je práve tak neomylný (aj keď nie nereformovateľný) ako dogma.
Karol Wojtyla robí to, čo pravý katolícky pápež robiť nemôže.
Pre sv. Pavla ako i pre hlas rozumu, toto dokazuje, že nie je pravým katolíckym pápežom.
======================================================
Námietka 3:
„Kánon 844 hovorí o dovolení vysluhovať sviatosti. Ale dovolenie nie je príkaz a teda nie je to zákon.“
Odpoveď 3:
Je pravda, že kánon 844 obsahuje „iba“ dovolenie (v skutočnosti schválenie!), ale jednoducho nie je pravdou, že dovolenie nespadá pod kategóriu „zákona“.
Keby ste si kontrolovali parkovacie zákony vo vašom kraji, domnievate sa, že by ste nenašli nijaké dovolenia, pokiaľ ide o to, kde smiete parkovať?
Samozrejme, že dovolenie spadá pod kategóriu „zákona“.
Na práve učia, že Zákon môže byť príkazom, dovolením alebo zákazom.
Skutočnosť, že telesne postihnutí smú – a oni nemusia - parkovať na miestach pre telesne postihnutých, je časťou parkovacieho zákona.
Svätá Cirkev ako celok nemôže oficiálne ani len dovoliť svätokrádež a heteroprax (bludné konanie), ktorou podávanie sviatostí nekatolíkom je.
Ako by sme si azda mohli predstaviť Nevestu Kristovu dovoľujúcu svojim deťom robiť zlo?
Môžete si predstaviť, ako Kristus apoštolom dovoľuje, povedzme, smilniť, pokiaľ by prostitútky, s ktorými by smilnili, „o to spontánne požiadali“?
Nie je už len pomyslenie na to hnusné?
A nie je podávanie niektorých sviatostí nekatolíkom duchovným smilstvom?
Takže, čo si teda máme myslieť?
Spýtajte sa sami seba: Mohla by Svätá Cirkev svojim deťom schváliť smilstvo s omylom, so svätokrádežou, s bludom, s duchovnou špinou, to všetko pod výhovorkou, že ona to neprikazuje?
Kde tu je Kristova ochrana?
Povedal Kristus, „nedávajte sväté psom“, alebo povedal, „nedávajte sväté psom, kým o to spontánne nepožiadajú a nie sú vhodne disponovaní“??
Či už „vhodne disponovaní“ alebo nie, pes je stále pes!
Podobne, nekatolík je stále nekatolík, aj keby sa postil a nebol – pokiaľ to je možné – v stave smrteľného hriechu!
Nekatolík azda aj môže veriť v Reálnu prítomnosť i v Transubstanciáciu, čo ale nestačí, aby mu to dovolilo prijať Sviatosť Oltárnu, pretože iba katolík môže prijať Sviatosť Oltárnu a aby ste boli katolík, musíte veriť celej náuke Cirkvi, nielen tej o sviatostiach.
======================================================
Námietka 4:
„Sv. Tomáš Akvinský vymenoval katolícky princíp, keď povedal, „lex mala, lex nulla“ – „zlý zákon nie je zákon.“ Pokojne môžeme ignorovať zlé zákony v Kódexe kánonického práva z r.1983, lebo rozhodne nie sú naozajstnými zákonmi a preto nezaväzujú. Zákonník ako celok však odmietať nemožno.“
Odpoveď 4:
Takže Zákonník celej cirkvi je trhací kalendár?
Skúsme si však rozobrať serióznu časť tejto námietky.
Tento princíp, „zlý zákon nie je zákon“, je správny, len pokým sa aplikuje napríklad na svetské zákony, neaplikuje sa na univerzálne cirkevné zákony, pretože sa nemôže.
Toto sa dá ľahko demonštrovať.
Samotná myšlienka, že zákon je nezáväzný, ak je zlý, predpokladá, že zlý zákon môže byť vyhlásený.
Ale to nie je možné v prípade univerzálneho cirkevného zákona práve preto, že taký zákon je neomylný (viď „Dôkaz Predpokladu 1“).
Neomylnosť univerzálnych cirkevných zákonov znamená, že zlé univerzálne cirkevné zákony nemôžu byť vyhlásené; z toho dôvodu nedáva zmysel, keď sa povie, že ak je to zlé, nie je to skutočný zákon.
Inak by ochrana neomylnosti bola nezmyselná.
Bolo by to ako vyjadrenie, že všetky autá sú modré a že červené autá nie sú v skutočnosti autá – práve preto, že nie sú modré.
Proste sme definovali autá ako modré a akékoľvek konštatovanie, že všetky autá sú modré, má veľmi malý význam alebo váhu.
Veru, keby sa jednoducho mohlo povedať, že univerzálny cirkevný zákon, ktorý je zlý, nie je vôbec univerzálnym cirkevným zákonom (práve preto, že je zlý), potom by sme mohli tiež povedať, že všetky občianske zákony Spojených štátov sú neomylné a nemôžu byť zlé, lebo ak sú zlé, nie sú v skutočnosti zákonmi vôbec.
To je úplne absurdné.
„Zlý zákon nie je zákon“, sa teda neaplikuje na univerzálne cirkevné zákony.
To by učinilo fakt, že tieto zákony sú neomylné, bezvýznamným.
======================================================
Námietka 5:
„Čo ak sa mýlite a Ján Pavol II. je pápež? Potom ste schizmatik!“
Odpoveď 5:
Vôbec nie.
Zoberiem to veľmi stručne.
Aj keby Ján Pavol II. bol napriek všetkému pravý pápež, ešte by som nebol schizmatik.
Zvážte poprednú príručku o cirkevnom zákonníku spred II. Vatikánu:
Wernz-Vidal, Ius Canonicum [Rím: Gregorian 1937], zv. 7. str.398:
"Napokon, nemožno považovať za schizmatikov tých, ktorí odmietajú poslúchať rímskeho pápeža, lebo jeho osobu pokladajú za podozrivú alebo, pre hlasné chýry, za pochybne zvolenú (ako sa to stalo po voľbe Urbana VI.), alebo kto by mu odporoval ako svetskej autorite a nie ako pastierovi Cirkvi."
Všimnite si, ako je toto stanovisko úplne odôvodnené.
Skutočný schizmatik je ten, kto sa vedome odmieta podvoliť autorite Cirkvi.
Nemôže byť považovaný za schizmatika ten, kto je presvedčený, že daná domáhajúca sa autorita nie je a nemôže byť autoritou Katolíckej Cirkvi.
To dá rozum.
Poľovník, ktorý si myslí, že strieľa na jeleňa, nie je vrah, ak zistí, že náhodne a bez vlastnej viny v skutočnosti zabil človeka (mylne pokladajúc toho človeka za jeleňa). Predstavte si, že by váš sused začal hovoriť, že je pápež a vy ste schizmatik, lebo sa mu nepodriaďujete.
Ak máte dôvod veriť, že váš sused nie je pápež, robilo by to z vás schizmatika, keby bol pápežom naozaj?
Pochopiteľne nie.
To nie je schizma.
To nie je vôbec o schizme.
Naopak, žiada sa čudovať tým, ktorí verejne uznávajú „autoritu“ Jána Pavla II., ale neustále prakticky konajú, akoby nemal vôbec žiadnu autoritu – prinajmenšom nie vtedy, keď jeho „autorita“ skýta závadu.
Možno povedať, že k otázke schizmy postačí dôsledne aplikovať náuku KC o cnosti viery a hriechoch proti viere, s pužitím pojmovo vycizelovaného obsahoslovia, čo je schizma a aké sú jej predpoklady, podmienky sine qua non ako i dôsledky.
Odmietať pápeža môže predsa schizmatik aj neschizmatik.
Prvý preto, lebo pod pápežom rozumie Apoštolskú Stolicu a autoritu Primátu (starokatolíci, ortodoxní,..), druhý preto, lebo Petrov úrad a nástupca in personam Petri (Karol Wojtyla) sú vecne netotožné skutočnosti.
To však už je vecou dogmatických analýz (ekleziológia) a morálneho učenia KC o konzekvenciách vo svedomí, ktoré tvoria materiale obiectum práva, pod ktoré vyhládenie schizmy patrí.
Autoritouna výklad je tu však opäť Cirkev a tu sa problém vracia na začiatok, rozhodne však do obdobia pred vyhlásením Zákonníka v 1983, čo je smerodajné aj pri posudzovaní týmto Zákonníkom.
======================================================
Námietka 6:
„Váš záver nie je správny. Takisto by sa dalo vyvodiť, že sa Katolícka Cirkev skazila.“
Odpoveď 6:
Toto je záver, ktorý by bol možný, len keby nebolo Predpokladu 1.
Predpoklad 1 zakladá neomylnosť Katolíckej Cirkvi v jej univerzálnych disciplinárnych zákonoch a bezchybnosť je s tým tesne spätá.
Inými slovami, ako katolík nemôžete veriť, že sa Cirkev skazila.
Musíte predpokladať (či už automaticky alebo nie), že Katolícka Cirkev sa nemôže skaziť.
Preto jediným ďalším a to necessitate medii (nutne) záverom je, že Karol Wojtyla nebol pápež, v tom ponímaní pápeža, v akom je ono stanovené a chápané Cirkvou od čias Krista Pána.
(Všimnite si, že celá moja argumentácia je určená katolíkom, nie nekatolíkom.)
======================================================
Námietka 7:
„Ale niektoré univerzálne disciplinárne zákony Cirkvi sa zmenili. To dokazuje, že nemôžu byť neomylné, lebo inak by sa nemohli zmeniť.“
Odpoveď 7:
Nie.
Namietajúci si pletie neomylnosť s nereformovateľnosťou.
To, čo nám neomylnosť cirkevných univerzálnych disciplinárnych zákonov garantuje, je, že Cirkev ako celok nám nikdy nemôže dať zákony, ktoré by nás viedli do zatratenia, ktoré by nás učili bludu alebo hriechu tým, čo obsahujú (viď „Dôkaz Predpokladu 1“).
Inými slovami, vieme, že univerzálne disciplinárne zákony Cirkvi sú dobré a nemôžeme zblúdiť, keď sa ich držíme.
To neznamená, že dobrý zákon nemôže byť nahradený odlišným, ale rovnako dobrým zákonom.
Platí zásada, Ecclesia semper reformanda est, ad melius (Cirkev je vždy reformovateľná, avšak iba k lepšiemu, čiže, ak nový zákon predčí v smerovaní k dobru duší ten predošlý zákon. Predobraz máme v samotnom Novom Zákone, ktorý mení a dopĺňa Starý Zákon, ktorý sa neruší, iba „prekonáva“ Novým Zákonom.)
Napríklad, Cirkev môže prikazovať, dovoľovať alebo zakazovať, aby sa sväté prijímanie veriacim podávalo pod oboma spôsobmi.
Podobne môže obmedziť, aby sa sväté prijímanie dávalo len pod jedným spôsobom. Oba zákony sú dobré a neobsahujú nijakú ujmu alebo nebezpečenstvo vedúce veriacich na scestie.
Univerzálne disciplinárne zákony Cirkvi sú teda neomylné, ale nie nereformovateľné.
Prípad Zákonníka 1983 je však v kolízii so samotnou neomylnosťou predošlého, v kolízii s depozitom ochránených právd predošlým CIC, darmo je v súlade s pojmom reformovateľnosti.
======================================================
Námietka 8:
„Ak pripúšťate, že Ján Pavol II. bol pápežom predtým, než vyhlásil Kódex z r.1983, potom váš argument padá, lebo, ako ste sám povedali, pravý pápež nemôže vyhlásiť univerzálne disciplinárne zákony, ktoré sú zlé.“
Odpoveď 8:
Tu nie je predmetom analýza , že/či Ján Pavol II. bol alebo mohol byť pápežom od r.1978 do r.1983.
Len hovorím, že argument, ktorý som tu poskytol, definitívne pokrýva iba obdobie od r.1983.
Nevenuje sa dobe pred r.1983.
Avšak povšimnite si, ako sa namietajúci stále pokúša ignorovať, že som dokázal fakt, že „Kódex kánonického práva“ z r.1983 obsahuje zlé univerzálne disciplinárne zákony.
„X nemôže byť“ nie je platný argument, akonáhle „X je“ bolo dokázané.
„Kódex“ z r.1983 obsahuje zlé zákony.
Pravý katolícky pápež by ho nemohol vyhlásiť.
Ján Pavol II. ho vyhlásil.
A preto...
======================================================
Námietka 9:
„Ako záväzným je kánon 844 §3-4 univerzálnym disciplinárnym zákonom? Osobitné povolenia za extrémnych okolností nie sú záväzné pre všetkých a, okrem toho, kňaz má právo nevyhľadávať túto možnosť.“
Odpoveď 9:
Prečítajte si najskôr, prosím, Odpoveď 3 k tejto veci.
Po druhé, je univerzálne záväzné, že kňaz môže udeľovať sviatosti nekatolíkom.
Ak veríte, že Ján Pavol II. je pápež, potom musíte veriť, že kňaz má právo udeľovať isté sviatosti nekatolíkom.
A to by bolo napomáhanie bludu, svätokrádeži, atď.
======================================================
Námietka 10:
„Vaša logika je chybná. Taký záver jednoducho z tých predpokladov nevyplýva.“
Odpoveď 10:
Aby som ukázal, že záver je logicky založený, zopakujem argumentáciu v generických výrazoch a pridám tretí predpoklad pre objasnenie:
Predpoklad 1: A tvrdí, že je B.
Predpoklad 2: B nemôže byť X.
Predpoklad 3: A robí X.
Záver: Z toho dôvodu A nemôže byť B.
Nech A zastupuje „Jána Pavla II.“
Nech B zastupuje „katolíckeho pápeža“.
Nech X zastupuje „vyhlásenie zlého univerzálneho zákonníka.“
To nám dáva:
Predpoklad 1: Ján Pavol II. tvrdí, že je katolícky pápež.
Predpoklad 2: Katolícky pápež nemôže vyhlásiť zlý univerzálny zákonník.
Predpoklad 3: Ján Pavol II. vyhlasuje zlý univerzálny zákonník.
Záver: Z toho dôvodu Ján Pavol II. nemôže byť katolícky pápež.
Q.E.D.
Tí, ktorí chcú argumentovať, že Predpoklad 3 je nepravdivý, nech si pozrú moju odpoveď na Námietku 2.
Mario Derksen
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 3722 ~
Člen od: 18 január 2008 ~
Posledná návšteva: 04 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 19 september 2011 : 22:06:27
|
Rarach ako vždy ako je u teba zvykom kopa rečí aby zahmlila podstatu a vychádza z takých premís aby dospel k potvrdeniu svojich bludov.
Predpoklad (premisa) 1:
Katolícka Cirkev je neomylná vo svojich univerzálnych disciplinárnych zákonoch.
Predpoklad (premisa)2: Pápež Ján Pavol II bol právoplatne zvolený v konkláve kolégiom kardinálov a teda je platným pápežom RKC
Predpoklad (Premisa) 3: Pápež má klúče (a RKC) s ním: "čokoľvek zviažete na zemi bude zviazané aj v nebi a čokoľvek rozviažete na zemi bude rozviazané aj v nebi"
Záver . Kódex kánonického práva je vytvorený Cirkvou a ako taký môže byť aj Cirkvou modifikovaný alebo zmenený. S prihliadnutím na premisu č.1 omyl je vylúčený. Teda Kódex cirkevného práva prijatý bl. Jánom Pavlom II je záväzný pre celú RKC a kto ho neprijíma prehrešuje sa neposlušnoťou, resp. schizmou až herézou. Rovnako sa to týka aj záverov VKII.
Poznámka:
siahodlhé Rarachové pôríspevky nie sú nič platné lebo sa opierajú o o starý kódex ktorého predmetné časti boli zmené a teda sú neplatné. Podľa derogačných pravidiel novšia právna norma ruší staršiu právnu normu a Kodex cirkevného práva nie je nič iné ako Cirkevný zákonník pre ktorý toto platí. (formulácia de jure) |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 106 ~
Člen od: 12 jún 2011 ~
Posledná návšteva: 27 október 2011
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 20 september 2011 : 18:08:19
|
| citácia: Rarach ako vždy ako je u teba zvykom kopa rečí aby zahmlila podstatu a vychádza z takých premís aby dospel k potvrdeniu svojich bludov. Pôvodne zaslal misionar3 - 19 september 2011 : 22:06:27
Akých bludov? V jeho príspevkoch som zatiaľ žiaden blud nenašiel, na rozdiel od textov niektorých duchovných. A v tejto téme skúša bystrosť a vedomosti diskutérov výzvou na nájdenie chyby; pokiaľ viem tak nepovedal, že to pojednanie ju neobsahuje. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 968 ~
Člen od: 11 august 2011 ~
Posledná návšteva: 30 december 2019
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 27 september 2011 : 14:58:24
|
Vidím, že tu už nikto nehodlá odpovedať, preto sa, dúfam, nikto nenahnevá, ak trochu odbočím.
Prosím, Pán Rarach, dokázali by ste vyhľadať príslušný pôvodný text v latinčine a zhodnotiť ktorý preklad je správny? Z prekladu v mojej knihe, vďaka jednému slovu, vychádza, že to večné zatratenie pre neveriacich, bludárov, židov a schizmatikov nie je až tak úplne jednoznačné ako to vyznieva z toho istého textu, ktorý ste dal vyššie:
Text od vás:
Florentský koncil:
...nemôžu mať účasť na večnom živote a pôjdu do večného ohňa, ktorý je pripravený pre diabla...
A rovnaký text z mojej knihy - Viera cirkvi v úradných dokumentoch jej magistéria (1995):
Florentský koncil:
...nebudú mať účasť na večnom živote, ale vrhajú sa skôr do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi...
To slovo "skôr" spôsobuje vyznenie, že to večné zatratenie nie je až také zaručené.
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 64 ~
Člen od: 19 september 2011 ~
Posledná návšteva: 15 august 2012
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 27 september 2011 : 15:35:34
|
Denzinger
Rahner/Neuner/Ross |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 3722 ~
Člen od: 18 január 2008 ~
Posledná návšteva: 04 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 04 október 2011 : 22:25:26
|
sylogizmus plati za predpokladu ze premisa 1 aj 2 su pravdive
pri premise c.2 si to vsak napriek vsetkej snahe nedokazal |
|
|
|
|
Odoslaný - 08 október 2011 : 21:34:44
|
| Mimochodom ak predmetne kanony, ktore za istych okolnosti umoznuju schizmatikom prijmat eucharistiu su dokazom toho ze JPII stratil urad, myslim ze to iste meradlo by sa malo pouzit na povolenie, ktore Klement VI udelil Armenom vracajucim sa do RKC. Povolil im vseobecne vysluhovat sviatosti medzi svojimi schizmatickymi sukmenovcami. |
|
|
|
|
Odoslaný - 09 október 2011 : 10:06:09
|
| citácia: pri premise c.2 si to vsak napriek vsetkej snahe nedokazal Pôvodne zaslal Hildebrand - 04 október 2011 : 22:25:26
Prezradite aj konkretne, kde je chyba? |
Non nobis Domine, non nobis, sed nomini tuo da gloriam.
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 12062 ~
Člen od: 29 september 2003 ~
Posledná návšteva: 11 november 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 15 október 2011 : 15:46:43
|
| citácia: Mimochodom ak predmetne kanony, ktore za istych okolnosti umoznuju schizmatikom prijmat eucharistiu su dokazom toho ze JPII stratil urad, myslim ze to iste meradlo by sa malo pouzit na povolenie, ktore Klement VI udelil Armenom vracajucim sa do RKC. Povolil im vseobecne vysluhovat sviatosti medzi svojimi schizmatickymi sukmenovcami. Pôvodne zaslal Hildebrand - 08 október 2011 : 21:34:44
Mohol by niekto reagovať na tento argument? Myslím, že si to zaslúži pozornosť. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 721 ~
Člen od: 25 marec 2011 ~
Posledná návšteva: 30 január 2021
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 15 október 2011 : 19:41:41
|
| Tiez cakam... |
Non nobis Domine, non nobis, sed nomini tuo da gloriam.
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 12062 ~
Člen od: 29 september 2003 ~
Posledná návšteva: 11 november 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 16 október 2011 : 18:43:07
|
| citácia: citácia: Mimochodom ak predmetne kanony, ktore za istych okolnosti umoznuju schizmatikom prijmat eucharistiu su dokazom toho ze JPII stratil urad, myslim ze to iste meradlo by sa malo pouzit na povolenie, ktore Klement VI udelil Armenom vracajucim sa do RKC. Povolil im vseobecne vysluhovat sviatosti medzi svojimi schizmatickymi sukmenovcami. Pôvodne zaslal Hildebrand - 08 október 2011 : 21:34:44 Mohol by niekto reagovať na tento argument? Myslím, že si to zaslúži pozornosť. Pôvodne zaslal maaajo - 15 október 2011 : 15:46:43
Hildebrand by to mal doložiť citáciou Klementa VI. Každopádne, nezdá sa mi, že by išlo o neomylný výrok, keďže nebol adresovaný celej Cirkvi. Naproti tomu máme k dispozícii neomylné vyjadrenia o nemožnosti prijímania sviatostí nekatolíkmi. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 968 ~
Člen od: 11 august 2011 ~
Posledná návšteva: 30 december 2019
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 20 október 2011 : 20:44:53
|
Pokusim sa o najdenie chyby:
Vychadzam z Pastor Aeternum(1870), ktorá hovorí, že pápaež je neomylný len vo veciach viery a morálky(in fide et munibus). Tým pádom sa neomylnosť netýka veci disciplinarneho charakteru.
Zároveň, ak sa aj pomýlil, jeho pomýlenie vyjadruje to, že v danom momente síce nejednal ako pravý katolícky pápež, ale samotné jeho konanie ho nezbavuje úradu latae sententiae. Ako príklad by som uviedol blud arianizmus a manicheizmus.
citácia: cit. Mato v inej téme:
Ak mame nehodneho papeza, lebo aj taki boli, odmietnem ho nasledovat v tom, co robi hriesne, ale nemozem sa vyhlasit za druheho papeza, alebo odmietnut institut papeza ako taky.
tým pádom sú obe premisy zlé. prvá týkajúca sa neomylnosti a druhá predpokladom, že pápež je zbavený úradu v momente jednania nekatolickosti.
|
Dostal som ban, nereagujte na moje prispevky prosim. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 10389 ~
Člen od: 09 december 2004 ~
Posledná návšteva: 11 november 2011
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 20 október 2011 : 21:09:40
|
| citácia: Kánon 731 §2, Kódex kánonického práva z r.1917: "Je zakázané, aby sa sviatosti Cirkvi vysluhovali bludárom a schizmatikom, aj keby si ich žiadali a boli v dobrej viere, až kým, napred odmietnuc svoje omyly, nie sú uzmierení s Cirkvou."
vs §4 Ak je nebezpečenstvo smrti alebo ak, podľa úsudku diecézneho biskupa alebo biskupskej konferencie, je nejaká iná vážna a naliehavá potreba, katolícki duchovní môžu právoplatne vysluhovať tie isté sviatosti ďalším kresťanom, ktorí nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou Cirkvou a ktorí sa nemôžu obrátiť na duchovného svojho spoločenstva a spontánne si ich žiadajú, za predpokladu, že demonštrujú katolícku vieru čo sa týka týchto sviatostí a sú vhodne disponovaní.Pôvodne zaslal Rarach - 19 september 2011 : 20:52:36
pokiaľ je dodržané to hrubé vytlačené tak ma zaujíma čo je to "demonštrovanie". Predpokladám zrieknutie bludov ako to vyžadujú další citovaní pápeži a teda následne návrat do katolickej cirkvi, čo je de facto stanie sa katolíkom in optima fide. Tým by bola litera splnená, nie? |
Dostal som ban, nereagujte na moje prispevky prosim. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 10389 ~
Člen od: 09 december 2004 ~
Posledná návšteva: 11 november 2011
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 20 október 2011 : 21:35:09
|
rarach toto myslím skôr ako humor:
neplatí pre premisu 1
Omnis exceptio est ipsa quoque regula |
Dostal som ban, nereagujte na moje prispevky prosim. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 10389 ~
Člen od: 09 december 2004 ~
Posledná návšteva: 11 november 2011
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 22 október 2011 : 13:46:36
|
| citácia:
Hildebrand by to mal doložiť citáciou Klementa VI. Každopádne, nezdá sa mi, že by išlo o neomylný výrok, keďže nebol adresovaný celej Cirkvi. Naproti tomu máme k dispozícii neomylné vyjadrenia o nemožnosti prijímania sviatostí nekatolíkmi.
neomylne je len to co sa kedy komu hodi do kramu aby potvrdil svoje stanoviska.
A co takto Inocent IV, ktory v roku 1244 povolil Dominikanom a o rok neskor aj Frantiskanom, ktori odchadzali k Jakobitom a Nestorianom comunicatio in verbis, officio et cibo. ? Z kontextu jeho dekretu je absolutne jasne ze in offico znamena in sacris. Mikulas IV, Benedikt XII a Jan XXII udelili misionarom rovnake povolenia.
Urban V (1362-70) dovolil Dominikanskym predstavenym pracujucim na vychode zbavit excomunikacie, do ktorej mimovolne upadli, ked toto povolenie vykladali prilis volne. Tento papez zaroven udelil latinskemu patriarchovi Konstantinopolu Petrovi povolenie na communicatio in divinis s nekatolikmi, za podmienky ze nepojde o tych co su menovite exkomunikovani.
Martin V v dekrete Ad evitanda scandala udeluje "s cielom predist skandalu a dopriat citlivym svedomiam pokoja " povolenie na communicatio in dvinis s exkomunikovanymi, za podmienky ze neslo o tych co su vyobcovani verejne a menovite. Tento dekret bol povodne urceny nemcom, ale je prijmany ako riadny a vseobecne platny.
spominane dekrety (az na ten Martinov) su v Codificazione Canonica Orientale, Fonti, Serie 111 (Vatican, 1943).
ja neobhajujem tento paragraf z wojtylowho zakonnika, sedevakantny vyklad vsak neprijmam lebo neobstoji
|
|
|
|
|
Odoslaný - 31 október 2011 : 09:33:40
|
Najdi chybu a dokaz ju. (Znie nazov temy)
To druhe tu stale absentuje.
Mily maly najmensi H.
=====================================================
citácia: sedevakantny vyklad vsak neprijmam lebo neobstoji
Preco neobstoji?
Sak uz konecne niekto zmatte zo stola Derksenove predlozenie!
Budete prvy, komu sa to podari, lefebvristi si uz na tom vylamali vsetky zuby, modernisti sa len usmievaju a zdovodnenie chyby stale nikde..
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 3722 ~
Člen od: 18 január 2008 ~
Posledná návšteva: 04 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 31 október 2011 : 22:12:53
|
| a ked sa to podari mne? |
Dostal som ban, nereagujte na moje prispevky prosim. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 10389 ~
Člen od: 09 december 2004 ~
Posledná návšteva: 11 november 2011
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 23 február 2012 : 17:54:27
|
| Ktovie ako sa cítl Rarach keď zakladateľ Taizé dostával prijímanie, údajne preto, že vraj mal katolícku vieru:) |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 4422 ~
Člen od: 27 november 2011 ~
Posledná návšteva: 22 február 2015
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 04 apríl 2012 : 11:52:48
|
| citácia:
Predpoklad (premisa) 2:
„Kódex kánonického práva“ z r.1983, vydaný Jánom Pavlom II. so všetkou mocou svojej domnelej autority, obsahuje univerzálne disciplinárne zákony, ktoré sú v sebe a zo seba zlé a škodlivé dušiam.
Záver (konklúzia):
Ján Pavol II. nemohol byť pápežom prinajmenšom od chvíle, kedy vyhlásil svoj Kódex kánonického práva (25.1.1983), keďže neomylnosť Katolíckej Cirkvi chráni akéhokoľvek (pravého) pápeža od autoritatívneho vyhlásenia zlých zákonov, aké sa nachádzajú v Kódexe z r.1983
Pán Rarach, na to to ste prišli sám vo svojej neomylnosti?
Súhlasím s príspevkom p. misionar3 |
"Lebo im odpustím vinu a na ich hriech si viac nespomeniem." (Jer 31,34) Boh odpúšťa a zabúda! A to my musíme tiež!!!
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 1221 ~
Člen od: 26 september 2008 ~
Posledná návšteva: 09 január 2013
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 17 september 2012 : 13:01:09
|
Ak sa má jednať o pokus dokázať, formálnu herézu človeka, čo zastával pápežstvo, tak si myslím, že je nevydarená. I keď k prvej premise ma celkom zaujali súkromné názory niektorých pápežov. Ale viem si celkom dobre predstaviť nekonečnú diskusiu o tom, čo sú to presne tie "univerzálne disciplinárne zákony". Ak sú niekde presne stanovené, tak potom to celé malo zmyslel (presne stanovené, myslím s pridaním anathema sit, poprípade s vyhlaujeme, stanovujeme, definujeme...)
Priznám sa že sám neviem ako sa mám postaviť ku Kódexu z roku 1917, ktorý podpísal nejaký Gasparri... žiak diablovho zapredanca Rampollu... ale žiakom bol nakoniec aj Della Chiesa...
Ak predpokladám, že za týmito bludármi stojí nieto, kto je lepší teológ a filozof ako milión pätsto Akvinských, tak predpokladám, že nejaké sylogizmy, syntézy, analýzy má v malíčku, pardón za "kopytom":)... týchto bludárov už fakt vybrúsil lepšie... samozrejme dá sa dostať tento "majster", ale nie v tomto obore. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 4422 ~
Člen od: 27 november 2011 ~
Posledná návšteva: 22 február 2015
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 17 september 2012 : 21:26:44
|
| citácia: I keď k prvej premise ma celkom zaujali súkromné názory niektorých pápežov. Pôvodne zaslal mino - 17 september 2012 : 13:01:09
Mňa celkom zaujalo, prečo ste použili slovo "súkromné"...
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 968 ~
Člen od: 11 august 2011 ~
Posledná návšteva: 30 december 2019
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 17 september 2012 : 21:49:44
|
No veľmi jednoduché, pokiaľ pápež mieni hovoriť inak ako súkromná osoba, tak by to mal znieť inak. Pokiaľ si dobre památám, tak minimálne by tam malo byť- vyhlasujeme, stanovujeme, definujeme...
Za úvahu stojí len citovanie Institutiones Theologiae Dogmaticae , ale nie som si istý, či sa aj tu nedá z toho pekne vykrútiť.
Ale istejšie sa dá napadnúť druhá premisa. Lebo ak by mala byť právomoc iba domnelá, tak potom vlastne nič nebolo vyhlásené. Takže buď mu právomoc prizná- a riešime problém, alebo ponechá domnelú a problém neexistuje, lebo ani nenastal, lebo kódex 1983 nebol tým pádom ani vyhlásený. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 4422 ~
Člen od: 27 november 2011 ~
Posledná návšteva: 22 február 2015
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 18 september 2012 : 21:35:13
|
| citácia: No veľmi jednoduché, pokiaľ pápež mieni hovoriť inak ako súkromná osoba, tak by to mal znieť inak. Pokiaľ si dobre památám, tak minimálne by tam malo byť- vyhlasujeme, stanovujeme, definujeme... Za úvahu stojí len citovanie Institutiones Theologiae Dogmaticae , ale nie som si istý, či sa aj tu nedá z toho pekne vykrútiť. Pôvodne zaslal mino - 17 september 2012 : 21:49:44
Mino, to snáď nemyslíte vážne?! Bula Auctorem Fidei alebo encyklika Mirari Vos nie sú neomylné? Keby to aj hypoteticky boli len súkromné názory pápežov vyjadrené v oficiálnom dokumente, nestoja za úvahu viac ako súkromný názor teológa Hermana v jeho knihe Institutiones Theologiae Dogmaticae?!
Uvedomte si, že keď Cirkev niekedy niečo cenzuruje, vždy to je neomylný rozsudok, a napr. taká pre dnešok preveľmi dôležitá, hoci ignorovaná, bula Auctorem Fidei, odsudzuje 85 omylov, z ktorých jeden popiera neomylnosť cirkevného zákonníka.
 |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 968 ~
Člen od: 11 august 2011 ~
Posledná návšteva: 30 december 2019
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 18 september 2012 : 21:39:33
|
| citácia: Ale istejšie sa dá napadnúť druhá premisa. Lebo ak by mala byť právomoc iba domnelá, tak potom vlastne nič nebolo vyhlásené. Takže buď mu právomoc prizná- a riešime problém, alebo ponechá domnelú a problém neexistuje, lebo ani nenastal, lebo kódex 1983 nebol tým pádom ani vyhlásený. Pôvodne zaslal mino - 17 september 2012 : 21:49:44
Nejde o tom, že mu niekto právomoc prizná, ale že on sám si ju nárokuje, a v tom prípade riešime problém. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 968 ~
Člen od: 11 august 2011 ~
Posledná návšteva: 30 december 2019
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 18 september 2012 : 21:54:31
|
| citácia: citácia: Ale istejšie sa dá napadnúť druhá premisa. Lebo ak by mala byť právomoc iba domnelá, tak potom vlastne nič nebolo vyhlásené. Takže buď mu právomoc prizná- a riešime problém, alebo ponechá domnelú a problém neexistuje, lebo ani nenastal, lebo kódex 1983 nebol tým pádom ani vyhlásený. Pôvodne zaslal mino - 17 september 2012 : 21:49:44 Nejde o tom, že mu niekto právomoc prizná, ale že on sám si ju nárokuje, a v tom prípade riešime problém. Pôvodne zaslal Robel - 18 september 2012 : 21:39:33
takže jasná otázka- a chcem vašu jasnú odpoveď- má Ján Pavol II právomoc vyhlasovať Cirkevný zákonník? |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 4422 ~
Člen od: 27 november 2011 ~
Posledná návšteva: 22 február 2015
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
