 Všetky fóra
 O fóre
 Voľná diskusia
 Teologia oslobodenia J.Krstitel Balaz |
|
V tomto fóre môžu všetci užívatelia otvárať NOVÉ témy
V tomto fóre môžu všetci užívatelia odpovedať na témy
|
|
|
|
|
 Odoslaný - 24 júl 2010 : 16:51:53
|
JAN K. BALAZS: Teologia oslobodenia
Zaciatky teologie oslobodenia
Gustavo Gutierrez, jeden z lidrov latinskoamerickej teologie oslobodenia svoj text s nazvom "Teologia oslobodenia a buducnost chudobnych" (Liberation Theology and the Future of the Poor) napisany koncom 20. storocia zacina konstatovanim, ze nas naplna urcita nostalgia, no zaroven v nas silneju aj iste obavy. Ked v takomto kontexte premyslame nad ulohou teologie, nemozeme sa nechat lahkovazne viest nasimi pocitmi, ale musime citit opravnenu obavu o krestanske svedectvo, ktore sa uskutocnuje v case, pricom tento cas z biblickej perspektivy nie je prazdnou a abstraktnou kategoriou, ale je neoddelitelny od ludi a udalosti. "Cas je javiskom ludskej cinnosti," pripomina Gutierrez a dodava, ze v case sa stretavaju dve slobody: sloboda sebadarujuceho sa a v laske sa zjavujuceho Boha a sloboda cloveka, ktory tento dar prijima. Ked sa pytame na dnesnu ulohu cirkvi a interpretacie viery, musime hladat odpoved na otazku, co nam hovori cas, pricom "nasa otazka bude vtedy skutocne plodna, ked ju polozime v konkretnom case a v konkretnej zivotnej situacii".
Neakademicka teologia misionarov
Prave v takomto zmysle vnimali znamenia cias a vyzvy konkretnych udalosti aj prvi misionari, ktori prisli na novoobjaveny americky kontinent. Frantiskanski misionari Jeronimo de Mendieta a medzi Aztekmi velmi oblubeny Toribio de Benavente zanechali viacere texty, ktore svedcia o sposoboch konania kolonizatorov i prejavoch nesuhlasu tychto misionarov. Otvorene a razne vystupovali proti tym, ktori bohatli vdaka vykoristovaniu Indianov. Jeronimo de Mendieta hovori o "selme chamtivosti", ktorej kolonizatori i mnohi misionari prepadli. Kolonizacia a evanjelizacia kracali spolocne, co znamenalo osudnu identifikaciu. Tak ako boli domorodci vydani napospas spanielskym kolonizatorom, boli vydani napospas aj cirkvi v tom zmysle, ze ich jedinou moznostou bolo prijat krestanstvo. Ako v roku 1985 pri navsteve Jana Pavla II. v Peru povedal papezovi Ramiro Reynago, prislusnik kmena Quiche, "spanielsky mec, ktory vo dne napadal a zabijal tela Indianov, stal sa v noci krizom utociacim na indiansku dusu". Duchovne dobyvanie kracalo spolu s vojenskym. Ked potom na ostrov Hispaniolu prisli frantiskani Juan de Robles a Juan de Trasierra a videli nasilie Kolumba a jeho spolocnikov, admirala Kolumba sputali a poslali lodou spat do Spanielska. Historik Juan de Trasierra v liste zaslanom do Spanielska opisuje sposob Kolumbovej vlady na novom uzemi ako "vladu pripominajucu vladu faraona" a naliehavo prosi, aby Kolumbovi uz nikdy nedovolili vratit sa na Hispaniolu.
Kolonizatori dali dobytym uzemiam nove mena, vnutili im vlastnu kulturu i nabozenstvo. Namiesto skutocneho stretnutia dvoch kultur doslo k niceniu starobylej domorodej kultury a doslova ku genocide, k upieraniu prava na vlastny sposob zivota a na vlastne dejiny a k presadzovaniu europskeho modelu cirkvi a chapania krestanstva.
Sem siahaju korene teologie oslobodenia, ktorej zaciatok sa vsak datuje rokom 1511 a spaja sa s menom Antonio de Montesinos. Uvedene postoje solidarity mozno povazovat za pociatok neakademickej teologie misionarov, ktoru mozeme nazvat aj prorockou teologiou Latinskej Ameriky.
Hlavne etapy
Vyvoj latinskoamerickej teologie oslobodenia mozeme rozclenit na niekolko etap, od prvych krokov neakademickej, respektive prorockej teologie niekolkych misionarov az po systematizovanie a vytvorenie uceleneho teologickeho smeru. Pritom nemozno zabudat, ze tato teologia si stale zachovava svoj povodny prorocky rozmer.
Hlavne etapy vyvoja latinskoamerickej teologie su:
1. Kriticko-prorocka teologia (1511 - zac. 19. storocia),
2. Prakticko-politicka teologia (zac. 19. storocia - 2. pol. 20. storocia)
3. Samotna teologa oslobodenia (2. pol. 20. storocia):
3.1. Faza pripravy (1962 - 1968). Tato faza sa tiahne od zaciatku II. vatikanskeho koncilu po prijatie jeho zaverov latinskoamerickou cirkvou na 2. konferencii latinskoamerickeho episkopatu v Medelline. Na tejto konferencii tak bola teologia oslobodenia oficialne legitimizovana samotnou latinskoamerickou cirkevnou hierarchiou.
3.2. Faza formulacie (1968 - 1975). V tejto faze bolo najprv obdobie euforie (1968 - 1972), v ktorom Gustavo Gutierrez nacrtol hlavne myslienky teologie oslobodenia a neskor predlozil aj systematicky traktat. V tomto case je teologia oslobodenia uz nielen teologiou, ale aj cirkevnym teologickym a pastoracnym hnutim. Potom nasledovalo vytriezvenie z euforie (1972 - 1975). V tomto obdobi Leonardo Boff vydava klucove diela "Jezis Kristus osloboditel" a "Teologia zajatia a oslobodenia".
3.3. Faza systematizacie (od r. 1976). V tejto faze teologia oslobodenia hlada vlastnu metodu, systematicky reflektuje hlavne odbory teologie a definitivne sa zaclenuje do teologie Tretieho sveta.
Tretia konferencia latinskoamerickeho episkopatu v Pueblo v januari a februari 1979 na temu "Evanjelizacia v pritomnosti a buducnosti Latinskej Ameriky" potvrdila myslienky a linie predoslych konferencii a zdoraznila potrebu "premeny cirkvi smerom k opcii pre chudobnych s cielom dosiahnut ich uplne oslobodenie". Pod pojmom "uplne oslobodenie" tu latinskoamericka cirkev chape celok zlozeny z dvoch rovin: oslobodenie od hriechu (personalisticky aspekt) a oslobodenie zo sucasnej situacie (historicky aspekt), pricom sucasna kriticka situacia je nazvana spolocenskym hriechom.
Zakladne charakteristiky
V teologii oslobodenia nejde o novu teologiu, ale o novy sposob uskutocnovania teologie. Gustavo Gutierrez preto hovori o teologii oslobodenia ako o kritickom uvazovani o historickej praxi "vo svetle viery" (Teologia oslobodenia, 1971, peruanske vydanie). Neskor pouzije vyraz "vo svetle Slova" (spanielske vydanie, 1972), az napokon roku 1979 tieto vyrazy spaja a o teologii oslobodenia hovori ako o kritickom uvazovani o historickej praxi vo vztahu k Jezisovmu slovu pocuvanemu a prezivanemu vo viere. Tak ma teologia oslobodenia dve dejstva: skusenost viery (v praxi znamena starostlivost o druhych, angazovanost za oslobodenie) a samotnu teologiu, ktora je uvazovanim o praxi. Leonardo Boff hovori o teologii oslobodenia ako o kritickom uvazovani o ludskej praxi vo svetle Jezisovej praxe a poziadaviek viery.
V teologickom pouzivani oslobodenie obsahuje tri roviny:
- spolocensko-politicku (oslobodenie utlacanych),
- antropologicku (oslobodenie pre ludskejsiu spolocnost),
- teologicku (oslobodenie od hriechu ako korena kazdej nespravodlivosti a utlaku).
Pojem oslobodenie tak zahŕna:
- hodnotenie socialnej skutocnosti z pohladu chudobnych,
- teologicke uvazovanie z pohladu chudobnych,
- konanie pre oslobodenie chudobnych.
Teolog oslobodenia v sebe sklbil tri volby:
- eticku (teolog vychadza z etickeho rozhorcenia nad hanbou chudoby),
- politicku (stavia sa na stranu chudobnych),
- evanjeliovu (nachadza hlbsiu motivaciu v evanjeliu).
Latinskoamericka teologia vychadza z vyzvy prichadzajucej od chudobnych, vykoristovanych a neuznavanych, vyslovuje pochybnosti o jestvujucom ekonomickom, spolocenskom, politickom a kulturnom svete a kladie si otazku ako ohlasovat Boha v neludskom svete.
Kym teologia vseobecne pouziva zvacsa filozoficke uvazovanie, teologia oslobodenia pouziva spolocenske vedy. To znamena, ze kym teologia vseobecne pouziva filozoficke sprostredkovanie, teologia oslobodenia pouziva spolocensko-analyticke sprostredkovanie. Bibliu potom interpretuje nie abstraktne, ale v kontexte danej politickej a spolocenskej situacie. Pritom sa vracia k hermeneutickemu kruhu: vychadza z konkretnej situacie (spolocenska analyza), riesenie a odpovede na otazky hlada v Biblii (teologicky vyklad) a tato odpoved osvetluje danu individualnu aj spolocensku situaciu (prakticko-pastoralne sprostredkovanie).
Vztah k chudobnym a nudznym
Kristus uvadza do pohybu proces oslobodenia. V nasledovani Krista sa realizuje a konkretizuje toto oslobodenie. Eschatologicke spasenie (uplne oslobodenie) je prepojene s ciastocnymi oslobodeniami (v politickej, ekonomickej a socialnej rovine). Preto otazku spasy nemozno redukovat tak, ze sa uz nebude tykat nasho sveta tu a teraz a bude mat len posmrtny charakter, ani tak, zeby sme ono Bozie kralovstvo chapali bez ludskej, kulturnej a spolocenskej roviny.
Cirkev, ak chce byt verna Jezisovi, musi sa spojit s biedou, chudobou, s odstrcenymi a trpiacimi. Tu sa rodi nova, resp. obnovena cirkev. Chudobni a nudzni sa tak stavaju miestom sebapochopenia a konstituovania cirkvi a miestom pritomnosti Jezisa Krista. Podla Clodovisa Boffa cirkev bola v prvych styroch storociach cirkvou chudobnych, od stvrteho storocia az po Druhy vatikansky koncil to bola cirkev zijuca pre chudobnych a po koncile to dnes musi byt cirkev zijuca s chudobnymi. Biblia svedci o tom, ze Boh prednostne zhliada k slabym, marginalizovanym, k obetiam nespravodlivosti a neludskeho zaobchadzania. Solidarita s nimi nie je len jednou z moznych perspektiv teologickej reflexie, ani jednoduchou pastoracnou smernicou, ale duchovnou cestou. Vysvetlenim preferencneho postavenia sa na stranu chudobnych a nudznych nie je ani analyza spolocnosti, ani zakusenie chudoby, ani ludske spolucitenie. Toto su pohnutky, ktore hraju dolezitu rolu, no poslednym zakladom tejto krestanskej solidarity je viera v Jezisovho Boha. Opcia pre chudobnych, toto preferencne rozhodnutie sa pre chudobnych znamena stat pri Bozom kralovstve, ktore hlasal Jezis. Rozhodnutim stat na strane chudobnych sa vsak nevyhnutne dotykame aj otazky spravodlivosti.
Dnesne zivotne podmienky sa oproti minulosti radikalne zmenili. Gustavo Gutierrez pripomina, ze "keby sme si nevsimali tieto zmeny, uzavreli by sme sa do minulosti, spolahli by sme sa na nase spomienky a seba samych by sme odsudili k tomu, ze svoj zivot budeme zit chrbtom k cloveku dnesnych cias". Rozhodnutie stat na strane chudobnych, nudznych, marginalizovanych "je dnes ustrednym prvkom krestanskej a cirkevnej identity" (Gutierrez). Ohlasovat Jezisovo posolstvo znamena ohlasovat oslobodzujucu nadej uprostred konkretnych historickych okolnosti a z nich prichadzajucich vyziev.
Prve namietky
Spolocensko-analyticke sprostredkovanie sa stalo predmetom prveho vaznejsieho sporu teologie oslobodenia s Vatikanom. Vatikanska "Instrukcia k niektorym aspektom teologie oslobodenia" (1983) ako hlavnu namietku vyslovuje, ze teologia oslobodenia nekriticky prebera marxisticku analyzu a vclenuje ju do teologickej rozpravy, v dosledku coho dochadza k akceptovaniu ideologie marxizmu. Je pravda, ze tato teologia prave preto, ze pouziva spolocensko-analyticke sprostredkovanie, celkom logicky do istej miery pouziva aj pojmove nastroje marxistickej tradicie a berie vazne materialne podmienky existencie, t. j. realitu nespravodlivych situacii. Avsak latinskoamericki teologovia - a v odpovedi na tuto namietku zvlast bratia Boffovci - tvrdia, ze ide o kriticke prevzatie analyzy a o jej prekonanie, nie o akceptovanie ideologie.
Dalsi spor prebiehal okolo otazky revolucie. Niektori kritici tejto teologii vycitaju udajne pripustanie nasilnych zmien. Oficialne dokumenty teologie oslobodenia, ako aj celej latinskoamerickej cirkvi vsak odmietaju akukolvek moznost nasilnej revolucie. Nenasilie je principom, ktory spoluurcuje myslenie a konanie teologie, ktora nie je totozna s roznymi oslobodzovacimi hnutiami v Latinskej Amerike. Tieto oslobodzovacie hnutia su neraz mylne stotoznovane s teologiou oslobodenia (zrejme preto, lebo posobia v tych istych geografickych i spolocenskych podmienkach a neraz sa aj prikryvaju myslienkami teologie oslobodenia). Ta sa vsak takemuto stotozneniu brani a nasilie jednoznacne odmieta.
Dalsim mytom, ktory ma spochybnit teologiu oslobodenia, je mytus, ze tato teologia udajne liberalizuje ucenie Cirkvi. Lenze idey tejto teologie boli niekolkokrat oficialne potvrdene samotnou latinskoamerickou cirkevnou hierarchiou, a to priamo na zasadnutiach biskupskych konferencii. Na tychto zasadnutiach odzneli tiez mnohe tezy, inspiracie, podnety, ku ktorym sa teologovia oslobodenia hlasia a ktore rozvijaju. Takze uvedeny mytus ma jediny ciel: spochybnit teologiu oslobodenia, a to iba preto, lebo predosly papez mal voci nej predsudky a sucasny je jej odporcom.
Ked Leonardo Boff koncom roka 1980 odchadzal z Rio de Janeira na jeden mesiac do oblasti amazonskych pralesov, pri navsteve tamojsich spolocenstiev sa ho pytali: Co tam chces vidiet, co by si tu v Riu nenasiel? Boff odpovedal, ze je dolezite ponorit sa do sveta tych ludi, aby sme ich mohli pochopit, aby sme neabsolutizovali len ten nas svet. Namietali vsak, ze on je taky intelektual, ze to vsetko uz aj tak vie. Ano - odpovedal - ale o utrpeni tychto ludi, o ich tuzbe po ludskej dostojnosti nestaci len vediet, nestaci to vnimat len cez reprodukciu. Ked mu pred odchodom do pralesov prefekt Kongregacie pre nauku viery odporucal rok "sabbatu" v Rime pri hrobe apostolov, aby sa posilnil vo viere a aby bol schopny katolicizovat svoju teologiu, Boff mu odpovedal: "Ak si zelate, aby som sa obratil, pustite ma do amazonskej oblasti, aby som tam mohol zit so spolocenstvami. Tam by ste este aj Vy boli vystaveni tomu nebezpecenstvu, ze sa stretnete so zivym Kristom." V denniku z pobytu v Amazonii potom napisal: "Prisiel som sem, aby som sa znovu stal clovekom, aby som sa posilnil vo viere, aby som znovu objavil cirkev v spolocenstve tajomstva zivota a viery a v slobode Bozich deti."
Pripad Sobrino
V marci tohto roku Vatikan vyhlasil, ze niektore Sobrinove tezy "su mylne, preto su skodlive pre veriacich ludi". Ide o myslienky z knih Jezis Kristus osloboditel (1991) a Viera v Jezisa Krista (1999). Tieto diela su mimoriadne popularne a vyucuju z nich na mnohych teologickych fakultach.
Jezuita Jon Sobrino (1938) je v sucasnosti spolu s Gustavom Gutierrezom asi najznamejsim a najpopularnejsim predstavitelom teologie oslobodenia. Je zakladatelom stredoamerickej katolickej Univerzity Joseho Simeona Canasa. V roku 1992 ho univerzita v Grazi vyznamenala za jeho usilie v zapase za ludske prava a v roku 1998 dostal cestny doktorat na münsterskej Westfalische Wilhelms-Universitat.
V roku 1989 boli pri atentate zavrazdeni siesti jezuiti, Sobrinovi univerzitni kolegovia, a dve civilne osoby. Sobrino sa vsak v tom case nachadzal v Thajsku, o com atentatnici nevedeli.
Kongregacia pre nauku viery skumala jeho diela uz od roku 2001 a roku 2004 zaslala Sobrinovi zoznam "mylnych a nebezpecnych tvrdeni". Sobrino sa pokusil niektore svoje vyroky prisposobit poziadavkam Vatikanu, no dalsej vycitke sa nevyhol. Podla Vatikanu Sobrino privelmi zdoraznuje historicky aspekt Jezisovej osoby a udajne ho oddeluje od bozskeho rozmeru, a tezami o cirkvi chudobnych vraj zuzuje univerzalny priestor cirkvi.
Za tymto pripadom sa vsak skryva hlbsi problem. V podstate tu ani tak nejde o Sobrina. Za tymto sporom sa totiz ukryva dlhotrvajuci spor s teologiou oslobodenia o vychodiska, metodologiu a formulacie.
Tajomstvo angazovanosti
Co vedie ludi a cirkev Latinskej Ameriky k angazovaniu sa za chudobnych, ked tym beru na seba bremeno nepochopenia, marginalizovania, dokonca aj vazenia ci smrti? Za posledne desatrocia boli zavrazdeni viaceri angazovani knazi, vratane arcibiskupa Oscara Romera, ktory bol zavrazdeny priamo pri bohosluzbe v chrame. Gutierrez dokonca dejiny latinskoamerickej teologie oslobodenia deli na predromerovske obdobie a na obdobie po Romerovi. Vrazda Oscara Romera bola prvou vrazdou biskupa priamo pri oltari od davnych cias Thomasa Becketa a vyvolala silnu vlnu organizovanej angazovanosti za ludske prava. Romero sa sice nehlasil priamo k teologii oslobodenia, ale po vymenovani za arcibiskupa presiel velkou premenou a konal a ucil v linii tejto teologie, bol prikladom obetavosti a solidarity s biednymi, nudznymi a prenasledovanymi a vyzyval mocnych k spolocenskym zmenam, k spravodlivosti a ludskosti.
Podla Boffa takato angazovanost za chudobnych, prenasledovanych, vykoristovanych a nudznych ukryva v sebe tajomstvo, ktore nie je mozne odkryt nijakou analyzou, ale je mozne ozrejmit ho len teologickym vnimanim dejin. Za tym vsetkym je mystika, ktora dava zmysel zivotu pre druhych, ale aj smrti prijatej za druhych. Su vsak mnohi, ktori sa angazuju, ale nie su veriaci. Podla Boffa su to kristoteisti, ktorych taktiez vedie Bozi Duch. Tento Duch netrva na tom, aby on bol jedinou pohnutkou toho, kto sa da na cestu zapasu za oslobodenie. Dolezite je, aby cim viac ludi nastupilo na cestu solidarity s chudobnymi, marginalizovanymi, prenasledovanymi, trpiacimi.
Teologia oslobodenia sa tu prelina s politickou teologiou. Obe pripominaju, ze nemozeme stat chrbtom k nevinne trpiacim a uzavriet sa do nasho vlastneho sveta a nemozeme hovorit o Bohu otoceni chrbtom k obetiam dejin.
|
„ Nech nachadza ktokolvek vo viere svoje svetlo a svoju utechu, nech je blazeny, avsak mnohi nepotrebuju toto svetlo a tuto utechu, lebo ich maju vo svojom rozume a ludskej bytosti – a tychto nech nechaju tiez zit a byt stastnymi „ |
Krajina:  Slovakia ~
Počet príspevkov: 2129 ~
Člen od: 10 september 2009 ~
Posledná návšteva: 25 august 2016
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 25 júl 2010 : 02:52:51
|
Vynatok z clanku "Dalsim mytom, ktory ma spochybnit teologiu oslobodenia, je mytus, ze tato teologia udajne liberalizuje ucenie Cirkvi. Lenze idey tejto teologie boli niekolkokrat oficialne potvrdene samotnou latinskoamerickou cirkevnou hierarchiou, a to priamo na zasadnutiach biskupskych konferencii. Na tychto zasadnutiach odzneli tiez mnohe tezy, inspiracie, podnety, ku ktorym sa teologovia oslobodenia hlasia a ktore rozvijaju. Takze uvedeny mytus ma jediny ciel: spochybnit teologiu oslobodenia, a to iba preto, lebo predosly papez mal voci nej predsudky a sucasny je jej odporcom."
Drahi bratia a sestry ... Pokoj s Vami
Chcel by som sa s vami podelit o dojmy z clanku. Po precitani clanku som mal dojem, ze autor ospravedlnuje alebo sa zastava "teologie oslobodenia" a to na zaklade presvedcenia viacerych ludi o jej spravnom zmyslani , ktori si osvojili toto myslenie, a to aj napriek tomu, ze papezi odmietli toto tzv."hnutie".
A tak sa mozeme pytat: "Co je viac smerodajne a doverzhodne?" neomylne ucenie 2 papezov alebo neomylne ucenie viacerzch biskupov?
Podla ucenia KC jedine papez je vyhradne neomylny a biskupi v tom pripade, ak ich ucenie sa zhoduje s ucenim papezov ako aj s ucenim Evanjelia a Cirkvi. V opacnom pripade, ked je v rozpore s papezskym ucenim, tak aj keby vsetci biskupi inac ucili ako papez, tak nemaju vyhradu neomylnosti.
Viac o kritike zo stranz pp.J.P.II. na tychto strankach
http://www.ipsnews.net/africa/interna.asp?idnews=28139
http://sk.wikipedia.org/wiki/Teol%C3%B3gia_oslobodenia
http://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Pavol_II
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 361 ~
Člen od: 12 december 2009 ~
Posledná návšteva: 25 október 2012
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 25 júl 2010 : 12:43:41
|
vzdy sa musim pousmiat, ked sa niekto odvolava na wikipediu, ako sa hned poukazuje na tomto fore na nedoveryhodny zdroj 
ak chce niekto nieco hladat a dozvediet sa nieco o Teologii oslobodenia, musi zo Slovenska
tu je to tabu a preco ? vlastne
http://liberationtheology.org/
http://mb-soft.com/believe/txn/liberati.htm
http://www.socinian.org/liberty.html
a mnohe dalsie
|
„ Nech nachadza ktokolvek vo viere svoje svetlo a svoju utechu, nech je blazeny, avsak mnohi nepotrebuju toto svetlo a tuto utechu, lebo ich maju vo svojom rozume a ludskej bytosti – a tychto nech nechaju tiez zit a byt stastnymi „ |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 2129 ~
Člen od: 10 september 2009 ~
Posledná návšteva: 25 august 2016
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 27 júl 2010 : 02:53:45
|
|
|
|
|
Odoslaný - 27 júl 2010 : 10:38:59
|
- teologicku (oslobodenie od hriechu ako korena kazdej nespravodlivosti a utlaku)
zaujimalo by ma, ako je toto myslene |
Krajina:  Hungary ~
Počet príspevkov: 5687 ~
Člen od: 27 január 2004 ~
Posledná návšteva: 07 január 2016
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 27 júl 2010 : 12:26:37
|
| citácia: citácia: Drahy bracek .. Pokoj s tebou. Mas pravdu s tym Wiki... a co myslis, co by ta presvedcilo o tom, ze teologia oslobodenia je skodlivou filozofiou. Napr.marxisticka filozofia?! Bolo by to dovodom ? Ak ano, co by sa muselo stat, aby si bol presvedceny ?Dakujem, ze si ... Pôvodne zaslal rmvn - 27 júl 2010 : 02:53:45
Milan,
ja nie som ziadnym zastancom tejto teorie, (teda ani proti nej ) ak si to nahodou takto vysvetlujes, ja som len ponukol odpoved janke a rozsiril o dalsie poznanie. JKB sa uvadza ako zastanca tohto smeru tu na Slovensku, zaco dostal distanc na dva spominane roky.
Zaujmalo by ma, co tak vadi nasmu kleru na Slovensku, ze je to tu ozaj tabu. Priznajte, kolki z vas o niecom takomto vedeli?
|
„ Nech nachadza ktokolvek vo viere svoje svetlo a svoju utechu, nech je blazeny, avsak mnohi nepotrebuju toto svetlo a tuto utechu, lebo ich maju vo svojom rozume a ludskej bytosti – a tychto nech nechaju tiez zit a byt stastnymi „ |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 2129 ~
Člen od: 10 september 2009 ~
Posledná návšteva: 25 august 2016
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 27 júl 2010 : 12:28:01
|
| citácia:
- teologicku (oslobodenie od hriechu ako korena kazdej nespravodlivosti a utlaku)zaujimalo by ma, ako je toto myslene Pôvodne zaslal janka - 27 júl 2010 : 10:38:59
tieto odpovede najdes na spominanych odkazoch, samozrejme, ak vies po anglicky
|
„ Nech nachadza ktokolvek vo viere svoje svetlo a svoju utechu, nech je blazeny, avsak mnohi nepotrebuju toto svetlo a tuto utechu, lebo ich maju vo svojom rozume a ludskej bytosti – a tychto nech nechaju tiez zit a byt stastnymi „ |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 2129 ~
Člen od: 10 september 2009 ~
Posledná návšteva: 25 august 2016
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 27 júl 2010 : 17:13:29
|
v podstate sme vedeli, alebo sme o tom počuli, najmä čo sa týkalo južnej Ameriky. Avšak presne táto teológia stavia priveľmi na riešenie problémov len v rovine politickej a vyvoláva dojem, že angažovanie sa v politike vyrieši tieto problémy chudoby. Je to podobné Judášovi, ktorý v podstate aj preto zradil Ježiša, aby Ho vyprovokoval akoby k takémuto "svetskému" boju o pozemskú spravodlivosť - židovské kráľovstvo, pretože nepochopil, že Ježiš (ako to i On sám povedal) neprišiel kvôli takémuto typu boja na tento svet, už aj preto, že takú absolútnu spravodlivosť, aká panuje v blízkosti samotného Boha, nemožno nájsť tu na tomto svete. Človek totiž vo svojej obmedzenosti - keďže nemá schopnosti Boha - nemôže byť spravodlivý ako Boh. Snaha je fajn a o ňu sa aj má usilovať (súčasťou toho je napr. dodržanie raz daných sľubov, aby jednak zvažoval, čo a komu sľubuje a bol svoje sľuby schopný a ochotný dodržať) a v takom prípade ide v prvom rade o vnútorný boj a vnútorné preporodenie sa človeka v Duchu Svätom - čiže tak nearchaicky napísané, že každý dosiahne pozitívnu zmenu, keď seba zmení, teda začne od seba.
Ale dotyčný kňaz v Južnej Amerike sa začal angažovať priamo v partizánskom boji a nepovažoval zabitie v takomto boji za odstránenie chudoby, resp. zriadenia za hriech. Dôraz bol teda kladený na politické zmeny akýmkoľvek aj agresívnym spôsobom, než na zmenu osobnú vyvolanú účinkom stretnutia s Bohom, pričom to neznamená toleranciu chudoby a zatváranie očí pred problémami tohoto sveta, alebo zákaz ich odstraňovania. Cesta je iná... a mimochodom presne toto snaženie v politickej dimenzii (v rámci kráľovstiev prelínanie sa svetskej moci s duchovnou) sa v minulosti, dokonca aj teraz vytýka Vatikánu a RKC, že sa usiluje o moc a vplyv atď.
www.kapitula.sk/files/jarab/pred_past_program_kbs.doc
www.pastoracnyplan.sk/articles/File/socialny%20hriech.doc
http://www.kbs.sk/?cid=1199729367 - Encyklika pápeža Benedikta XVI. - Spe salvi
www.pastoracnyplan.sk/articles/File/socialny%20hriech.doc
Keď Ťa teda odcitujem, resp. Tvoj počiatočný príspevok, tak to tam pekne vidno: "Podla Boffa su to kristoteisti, ktorych taktiez vedie Bozi Duch. Tento Duch netrva na tom, aby on bol jedinou pohnutkou toho, kto sa da na cestu zapasu za oslobodenie. Dolezite je, aby cim viac ludi nastupilo na cestu solidarity s chudobnymi, marginalizovanymi, prenasledovanymi, trpiacimi.
Teologia oslobodenia sa tu prelina s politickou teologiou. Obe pripominaju, ze nemozeme stat chrbtom k nevinne trpiacim a uzavriet sa do nasho vlastneho sveta a nemozeme hovorit o Bohu otoceni chrbtom k obetiam dejin."
Duch Svätý, tak ako Ho "chápe" kresťanstvo, teda i to katolícke, práve že trvá na tom, aby On bol tou, aj keď možno na začiatku nie jedinou pohnútkou, motivujúcou na vydanie sa na cestu tohoto zápasu za oslobodenie, pretože tu je treba si uvedomiť o aké a koho oslobodenie pôjde, o akú cestu a KTO/ČO bude jej cieľom... podľa ovocia tohoto rozhodnutia v podobe činov potom vidno o aký cieľ pôjde - a teda porušenie sľubov daných Bohu vymenených za sľuby daných vláde, hm...
|
Judith |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 3217 ~
Člen od: 30 október 2005 ~
Posledná návšteva: 30 máj 2020
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 28 júl 2010 : 15:07:03
|
nuz, na toto len toto video, skoda ze nie je po slovensky alebo cesky
http://dotsub.com/view/0de7fb9d-d4e9-4fcb-b6c6-2ca3cf39bf85
|
„ Nech nachadza ktokolvek vo viere svoje svetlo a svoju utechu, nech je blazeny, avsak mnohi nepotrebuju toto svetlo a tuto utechu, lebo ich maju vo svojom rozume a ludskej bytosti – a tychto nech nechaju tiez zit a byt stastnymi „ |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 2129 ~
Člen od: 10 september 2009 ~
Posledná návšteva: 25 august 2016
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 06 november 2010 : 18:47:27
|
ja dam len kratku otazku:
nestacilo 40 rokov komunizmu aby sme pochopili ze toto je slepa ulicka?
ano chapem ze ti ludia maju problemy
ale zlo komunizmu je daleko horsie
a to kdekolvek na svete
ked mal moznost sa prejavit .... |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 1231 ~
Člen od: 06 november 2010 ~
Posledná návšteva: 01 máj 2022
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 31 december 2012 : 11:07:51
|
este pridam k danej teme:
J Ratzinger cize sv Otec to velmi pekne vysvetluje vo svojich knihach
rozhovoroch s P Seewaldom a V Messorim:
zakladna snaha, cize pomoct chudobnym aj prakticky a v rovine politickej v rovine zakonov a ekonomickeho usporiadania je dobra
krestan sa ma snazit o spravodlive usporiadanie uz tu na zemi pokial je to mozne. (vid premnohe papezske encykliky o socialnej nauke cirkvi)
avsak chybny je sposob ako to dosiahnut
teologia oslobodenia totiz zastava marxisticky nazor ze je plne legitimne bojovat za to so zbranou v ruke(idea triedneho boja)
predstava Krista so samopalom a v capici Che Guevaru je preto absurdna a mylna
Knaz nema pravo bojovat so zbranou v ruke a inych k tomu nabadat (cirkev velmi striktne stanovuje kriteria kedy mas pravo branit svoj zivot so zbranou a urcite k tomu nepatri politicky boj ani terorizmus ako si to dovoluje spominana teologia oslobodenia) |
Aby sme vo všetkom dosiahli pravdu, musíme sa vždy pridržiavať zásady, že to, čo sa mne zdá bielym, budem pokladať za čierne, keď to hierarchická Cirkev tak rozhodne, pevne veriac, že medzi ženíchom Kristom, naším Pánom, a medzi jeho nevestou Cirkvou je ten istý Duch, a náš Pán, ktorý nám dal Desatoro prikázaní, riadi a spravuje aj našu svätú matku Cirkev.
sv.Ignac z Loyoly |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 1231 ~
Člen od: 06 november 2010 ~
Posledná návšteva: 01 máj 2022
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
