|
|
 Odoslaný - 15 marec 2010 : 16:40:56
|
„Ruka ktorá hýbe kolískou ,hýbe svetom“.
V súčasnej dobe kedy kresťania už vďaka aj všeobecnému názoru civilizovanej spoločnosti žijú vo svojich manželstvách rovnoprávny spoločný život ,problémy v intímnom živote vystupujú akosi viac . Sú tu aj iné faktory ako "slobodné" správanie ženy. Doba v našom civilizovanom priestore je fyzicky statická a duševne veľmi dynamická. Prirodzené založenie muža a ženy má mnohokrát problém harmonicky a bezkonfliktne na tieto vplyvy reagovať.. Muž je stále založený ako "lovec" so všetkými predpokladmi a žena je stále založená ako "matka". Manuálny výkon dnes pri "zháňaní obživy" už málokto z nás podáva hoci v intenzite minimálne potrebnej pre zdravé fungovanie telesnej schránky. Pomimo športom to robí asi ešte menej ľudí v tejto akejsi prechodnej dobe k totálnemu vylúčeniu manuality a nutnému pohybu v živote.
Stretnúť preto zdravého človeka začína byť raritou. No a staré známe "v zdravom tele zdravý duch" asi nebude ďaleko od pravdy. Naviac tu vačšinou predbiehajú duševné choroby s následnými fyzickými následkami. Len zriedka je to naopak.
Teda "lovec" sa menej fyzicky hýbe ale veĺmi veľa vidí/takmer nič z prirodzenej potreby mu neunikne/. Veľa by preto chcel ale málo môže/nemysliac tým na výnimky šťastlivcov a špekulantov/. "Lovec" má prednastavenú nielen racionálnu útočnosť a dobýjanie ale aj genetickú zodpovednosť za materiálne prostredie pre potomstvo. A toto ho v tomto svete systémov , kde nie je takmer možné byť nezávislý dostáva do permanentného stresu z ktorého takmer niet úniku. Ak aj náhodou dominatným živiteľom rodiny je manželka , ten stres nie je o nič menší, možno naopak. Na odbúranie stresu je dnes dostatok vedomostí od rôznych techník až po modlitbu. No „každodennú“ možnosť "ústretovosti" vlastnej polovičky nič nenahradí. Treba sa pripraviť a vedieť žiť aj v rámci dočasných obmedzení ktoré život prinesie, no manželská posteľ a ženská sukňa nie je náhodnou osvedčenou tradíciou ľudstva.
Je jasné, že táto stresová doba má práve opačný vplyv na ženy. Tá práve ich „ústretovosť“ umrtvuje. No a v kombinácii s presvedčením, že muž je "robot" ktorý sa dá naozaj zapnúť a vypnúť a mal by to vo svojej uvedomelosti zvládnuť ešte sám, je vražebným predpokladom manželských vzťahov.
Pohľad na pomer "dopytu a ponuky" v tomto vzťahovom probléme je možno priemerne aj 30:1. Muž sa "poteší" manželke aj každý deň, no žena možno maximálne raz za mesiac/samozrejme je to len odhad prednastavenia a nie skutočnosti/. Ak aj uvedomelý manžel vie, že žena nefunguje na vypínač a zvlášť v tejto dobe nie, má problém aj tak zvládnuť svoje prednastavenie. Zvlášť ak žije v tesnej dennodennej blízkosti svojej manželky ktorú má rád a ktorá na neho účinkuje ako prirodzený stimulant. Ľudia nežijúci v manželstve tomu dosť ťažko porozumejú. „Sýty/myslím tým aj tých bez nároku/ hladného nepochopí..“ .Aj keď je to veľmi individuálne , no verejný rozmach potreby riešenia tejto témy je expanzionisticky a nie nepriehľadnuteľný. Tých pár verejných domov v minulosti bolo zanedbateľnou verejnou ponukou oproti súčastnosti. Najhoršie je , že táto téma už nemá hranice a stáva sa to neovládateĺným, nedá sa to už ani vymedziť mimo tých ktorým to ešte veľmi škodí/ďeťom/. Dôsledky súčasného trendu asi ani nevieme predvídať.
Je paradoxné, že aj napriek jasným ,aj keď veľmi málo prezentovaným postojom Cirkvi k tejto téme diskusie stretnúť ľudí čo majú v tom jasno je zriedkavé. Takmer každý sa s tým nejako „trápi“ sám. Výsledok akéhosi iného moderného „Pavlovovského podriadenia ženy mužovi“ vidíme vôkol seba. Narastanie stresu, málo manželstiev, oneskorené uzatváranie manželstiev v už neprirodzenom veku, málo detí, veľa rozvodov, narastanie singl žijúcich, narastanie homosexuality, bujnenie sebectva...
Harmónia v tejto otázke je aj v kompromise vyrovnania „dopytu a ponuky“. Aj keď to znie nedôstojne je to len príklad termínu vyjadrenia pre porozumenie, v manželskom živote je to aj potreba a nielen možnosť. A tu je priestor na kompromis a dohodu čo je viac mužský prístup. Každé manželstvo v tom pomyselnom intervale 30:1 má svoj priestor na kompromis , kto koĺko zĺaví a kto koľko pridá ,ak z neho neubudne... Ženský prístup /podľa pocitu/ v tejto dobe potrebných termínov a dochvíľnosti v rámci života v širšom solidárnom spoločenstve prináša mnohokrát „zemetrasenie“ aj v tých najlepších rodinách. Je zjavné, že muž tu stále potiahne za kratší koniec a v tom je to asi jeho špeciálne postavenie na ktoré myslel aj J.Pavol II. No a doma nikto nie je prorokom..
Dnešné chápanie nezávislosti skoro v každom stave je asi podstatou všetkých narastajúcich problémov. Začína dominovať individuálny pohľad na svet a nie solidárny, manželstvá nevynimajúc.
Možno je potrebné aj pri riešení tejto témy odpovedať na otázku: Je láska nezávislosť alebo závislosť vo vzťahu k blížnemu?Kto je dnes v manželstve prirodzene závislejší na tom druhom?
|
Krajina:  Slovakia ~
Počet príspevkov: 1 ~
Člen od: 15 marec 2010 ~
Posledná návšteva: 15 marec 2010
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
