|
Odoslaný - 30 apríl 2010 : 09:20:13
|
citácia: Pořád to nechápeš. Existuje dobro, tak jak je popisováno racionálním právem. Ovšem to je můj pohled na dobro a nezaručuju, že se s ním stotožní i někdo jiný. Podle mě je racionální právo celkem dobře rozpoznatelné rozumem. Někdo jiný se ale třeba neřídí rozumem, ale emocemi. Jaké možnosti máš vlastně ty? Ignoruješ slovenské právo? Od toho, aby tu nebyla anarchie existuje demokracie. Pôvodne zaslal mraas - 29 apríl 2010 : 21:28:37
Racionálne právo neexistuje, lebo jednoducho aj tí, čo premýšľajú, majú rôzne racionálne práva, ktoré sa im zdajú správne. Čo aj sám potvrdzuješ, že je to podľa teba. Takže stále sme na tom istom bode. Že ak by takto uvažovala väčšina ľudí, ani demokracia by nezabránila anarchii. Racionálne sa dá dopracovať k s právnej norme správania sa. Ale nie uznaním iba toho čo, sám uznám za vhodné a mne vyhovujúce, ale treba prijať aj to, čo sa mi nepáči, ak to z nestranného uvažovania vychádza ako správne. Ak sa mi nepáči, že je zakázaná vražda, tak aj tak sa uvažovaním dostanem k tomu, že je to správny zákaz (uviedol som iba ako príklad, vraždu neuznávam nijako).
|
Rímskokatolík |
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 4003 ~
Člen od: 15 máj 2007 ~
Posledná návšteva: 27 apríl 2022
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 30 apríl 2010 : 09:36:35
|
citácia: Je zjevné, že existuje motiv proti konání zla - trest. To implikuje existenci motivu pro konání dobra. Pôvodne zaslal mraas - 29 apríl 2010 : 21:37:34
Trest počas života za konanie zla nehrozí vždy a podľa takého rozmýšľania v niektorých prípadoch by motív proti konaniu zla neexistoval. Rovnako konanie dobra je niekedy spojené s nepríjemnosťami, ba dokonca s trestom zo strany moci. Vtedy neexistuje motív pre konanie dobra?
citácia: Nechápu celý příspěvek. Nebo spíš důvod pro napsání toho příspěvku. Asi poslední tři stránky se bavíme o právu. Psal jsem už několikrát, že aby existovalo právo, musí existovat moc, která ho vynutí. Já mám nějaký pohled, který zastávám, a podle kterého demokraticky volím stranu, která zastává stejný pohled a má moc toto právo uplatnit. Nemluvím o žádném přirozeném právu ale o racionálním právu. Je to pohled na právo, stejně jako je křesťanství jen pohled na právo. Pôvodne zaslal mraas - 29 apríl 2010 : 21:37:34
Problém je, že to tvoje racionálne právo nemá žiadne racionálne základy. Nie je o nič racionálne opreté a tak, ako ho predstavuješ, je to vlastne svojvoľný výmysel niekoho, kto ho mocou dokáže vynucovať, ale keďže jeho moc má hranice, tak prakticky v mnohých prípadoch je toto právo absolútne nezáväzné. To nás vedie opäť k otázke, prečo by vlastne mal človek robiť dobro, keď mu nehrozí sankcia a zároveň nás to vedie k faktu, že už sa dávno nebavíme o práve, pretože to nie je schopné dať dôvod na to, prečo by mal človek za každých okolností konať dobro, a dokonca aj vtedy, keď mu za to zo strany moci hrozí trest. Tvoje „racionálne“ právo vôbec nevie zdôvodniť, prečo by Stalin vlastne nemal vraždiť.
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 749 ~
Člen od: 23 október 2009 ~
Posledná návšteva: 08 január 2019
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 02 máj 2010 : 17:16:54
|
Sľúbil som Sendymu, že sa vyjadrím k morálke, ktorá začala v inej téme. Dúfam, že môžem poukázať na chybné momenty v jeho argumentácií (ostatne ma o to žiadal).
V téme "Darwinova cesta" si (Sendy) napísal čosi takéto:
citácia: Čo sa týka výhodnosti, problémom je, že ak po smrti neexistuje život (a podľa ateizmu neexistuje, ak sa nemýlim), mnohokrát je pre mnohých ľudí výhodnejšie v vraždiť, kradnúť, klamať, podvádzať...
Na tomto pravdepodobne staviaš svoje závery. Pri povrchnom čítaní sa to môže zdať správne, ale skutočnosť je iná. Kľúčovým slovom v tomto Tvojom argumente je MNOHOKRÁT. To je nejaká skutočná štatistika? Nejedná sa náhodou tak o Tvoj subjektívny pocit, že to tak asi je? Alebo zámerne vyrábaš podporujúce výroky. Ty si možno skutočne myslíš, že mnohokrát to pre ľudí výhodné je, ale nie vždy platí, že čo si myslíme, reprezentuje reálny stav vecí. Keby bola pravda, čo tvrdíš, Japonsko v čase vlády Šogúnov by bola zem anarchie, keďže kresťanská morálka záväzne neurčovala čo majú a čo nie. Rovnako to platí aj pre ostatné oblasti sveta pred evanielizáciou.
Budem pokračovať ďalej: V tom istom príspevku píšeš:
citácia: Ľudia majú dôvod nevyskakovať len tak z okien, lebo vedia, že existuje gravitácia, kvôli ktorej má skákanie z okien nevýhodné dôsledky. Záver, ktorý si odvodil, je však proti zjavnej skúsenosti i rozumu. Ty tvrdíš, že nedodržiavanie morálky môže mať počas života nebezpečné následky. Empirická skúsenosť však ukazuje, že mnohokrát kvôli nemorálnemu konaniu nebezpečné následky počas života nehrozia (alebo aspoň nehrozia často neprijateľné následky).
Jedná sa o ten istý problém ako vyššie - opäť MNOHOKRÁT.
citácia: Takže objektívne: Nebavíme sa o výhodnosti pre Sovietsky zväz, ale pre Stalina. Stalinovi mohol byť Sovietsky zväz ukradnutý.
A subjektívne: Prečo by sa Stalin mal riadiť nejakými tvojimi nepríjemnými pocitmi.
Zdalo sa mi, že sa v súvislosti so Stalinovými zločinmi pýtaš na môj názor. Ak si chcel počuť názor Stalina, mal si sa spýtať jeho (akurát, že neviem pod akou prezývkou vystupuje na tomto fóre). Na takéto polená pod nohy som už starý, preto to otočme. Prečo a spýtam sa Tvojimi slovami:
citácia: A tak , ak tvoj model neobhajuje stalinizmus, skús nám prezradiť, prečo že to Stalin nemal vyvraždiť toľkých ľudí.
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 228 ~
Člen od: 21 jún 2008 ~
Posledná návšteva: 09 október 2011
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 02 máj 2010 : 19:05:43
|
citácia: Kľúčovým slovom v tomto Tvojom argumente je MNOHOKRÁT. To je nejaká skutočná štatistika? Nejedná sa náhodou tak o Tvoj subjektívny pocit, že to tak asi je? Alebo zámerne vyrábaš podporujúce výroky. Pôvodne zaslal kaifas - 02 máj 2010 : 17:16:54
Výraz MNOHOKRÁT nie je štatistika, ale je to tak zrejmá vec, že tu prakticky niet čo dokazovať. (Mimochodom, len taká štatistika úspešnosti odhalenia vreckových zlodejov v Prahe je 4%.) Ale pri tom všetkom to vôbec nie je podstatné. Úplne stačí, že by situácia, kedy zločincovi nehrozí počas života dostatočná sankcia, bola reálna. V takomto prípade by "tvoj morálny model" nevedel zdôvodniť, prečo by vlastne človek za takýchto okolností predsa len mal konať dobro.
citácia: Keby bola pravda, čo tvrdíš, Japonsko v čase vlády Šogúnov by bola zem anarchie, keďže kresťanská morálka záväzne neurčovala čo majú a čo nie. Rovnako to platí aj pre ostatné oblasti sveta pred evanielizáciou. Pôvodne zaslal kaifas - 02 máj 2010 : 17:16:54
Omyl v tvojej argumentácii spočíva v tom, že existenciu posmrtnej sankcie pripisuješ len obsahu evanjelia. Morálka však nie je vynálezom nejakého náboženstva. Ľudia vo všeobecnosti jednoducho vedia, že majú konať dobro. Vedia, že na to existuje dôvod. V prvom okamihu možno nevedia aký, (to chce dlhšiu úvahu), ale vedia, že existuje. Dokonca aj vtedy, keď im na tomto svete nehrozí sankcia, alebo aj vtedy, keď im sankcia hrozí práve za konanie dobra. Problém je, že tvoj "morálny model" nie je schopný opísať realitu, podľa ktorej človek skutočne má konať dobro prakticky či sa mu chce alebo nie. Podľa toho, ako ten svoj model opisuješ, zatiaľ takýto relevantný dôvod v ňom nemá miesto.
citácia: citácia: Takže objektívne: Nebavíme sa o výhodnosti pre Sovietsky zväz, ale pre Stalina. Stalinovi mohol byť Sovietsky zväz ukradnutý.
A subjektívne: Prečo by sa Stalin mal riadiť nejakými tvojimi nepríjemnými pocitmi.
Zdalo sa mi, že sa v súvislosti so Stalinovými zločinmi pýtaš na môj názor. Ak si chcel počuť názor Stalina, mal si sa spýtať jeho (akurát, že neviem pod akou prezývkou vystupuje na tomto fóre). Na takéto polená pod nohy som už starý, preto to otočme. Prečo a spýtam sa Tvojimi slovami: Pôvodne zaslal kaifas - 02 máj 2010 : 17:16:54
Tu nejde o žiadne polená, ale o úplne legitímnu otázku, na ktorú si nezareagoval. Ide o TVOJ názor, prečo Stalin nemal vraždiť. Nejde o Stalinov názor. Reagoval si, že je to v rozpore z tvojimi pocitmi, ale to nie je odpoveď prečo Stalin podľa tvojho názoru nemal vraždiť, pretože by to znamenalo, že tvrdíš, že Stalin nemal vraždiť preto, lebo ty máš z toho nepríjemné pocity, čo je absurdné. To je to isté, akoby niekto tvrdil, že ľudia by nemali jesť špagety, lebo jemu nechutia.
citácia: A tak , ak tvoj model neobhajuje stalinizmus, skús nám prezradiť, prečo že to Stalin nemal vyvraždiť toľkých ľudí. Pôvodne zaslal kaifas - 02 máj 2010 : 17:16:54
Táto otázka adresovaná mne ma skutočne prekvapuje, keďže som o tom už niekoľkokrát písal a jasne vyplýva z kresťanského pohľadu na morálku. Stalin nemal vraždiť, pretože sa mu to neoplatí. Tá sankcia po smrti, ktorú musí zažívať, za to nestojí. Stalin rovnako ako každý človek, (ak to náhodou nebol nesvojprávny blázon), vedel, že nemá robiť zlo, no úmyselne sa urobil slepým voči tejto zrejmej pravde, asi ako keď človek chorý na rakovinu úmyselne a nerozumne ignoruje svoj stav a nahovára si, že to nie je také zlé, aby nemusel podstúpiť nepríjemnú liečbu. Stalin prakticky odignoroval vedomie, že má konať dobro a umelo si zvolil svoj "morálny model", do ktorého sa dôvod pre konanie dobra nezmestil. |
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 749 ~
Člen od: 23 október 2009 ~
Posledná návšteva: 08 január 2019
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 03 máj 2010 : 00:54:20
|
citácia: Výraz MNOHOKRÁT nie je štatistika, ale je to tak zrejmá vec, že tu prakticky niet čo dokazovať. (Mimochodom, len taká štatistika úspešnosti odhalenia vreckových zlodejov v Prahe je 4%.) Ale pri tom všetkom to vôbec nie je podstatné. Úplne stačí, že by situácia, kedy zločincovi nehrozí počas života dostatočná sankcia, bola reálna. V takomto prípade by "tvoj morálny model" nevedel zdôvodniť, prečo by vlastne človek za takýchto okolností predsa len mal konať dobro. Pôvodne zaslal Sendy - 02 máj 2010 : 19:05:43 Vždy je veľmi nápomocné ak kľúčové tvrdenie, na ktorom staviaš svoju tézu, netreba dokazovať Mimochodom, čo chceš tou pražskou štatistikou dokázať, že väčšina pražanov sú vreckári? To že existujú zlodeji, nijako neodporuje tomu čo tvrdím. Ale väčšina spoločnosti významne nekradne, pretože sa im to neoplatí. Ešte menej ich bude vraždiť, pretože je to ešte menej výhodné. Tvoje MNOHOKRÁT má iný nádych. Dalo by sa polemizovať, čo je dostatočná sankcia. Každopádne (možno zámerne) zle interpretuješ moje slová. Nehovoril som o sankciách, ale o výhodnosti. Vyhýbanie sa sankciám je len jednou z výhod, ktoré sú pre jedinca pripravené ak bude dodržiavať pravidlá.
citácia: Omyl v tvojej argumentácii spočíva v tom, že existenciu posmrtnej sankcie pripisuješ len obsahu evanjelia. Morálka však nie je vynálezom nejakého náboženstva. Ľudia vo všeobecnosti jednoducho vedia, že majú konať dobro. Vedia, že na to existuje dôvod. V prvom okamihu možno nevedia aký, (to chce dlhšiu úvahu), ale vedia, že existuje. Dokonca aj vtedy, keď im na tomto svete nehrozí sankcia, alebo aj vtedy, keď im sankcia hrozí práve za konanie dobra. Problém je, že tvoj "morálny model" nie je schopný opísať realitu, podľa ktorej človek skutočne má konať dobro prakticky či sa mu chce alebo nie. Podľa toho, ako ten svoj model opisuješ, zatiaľ takýto relevantný dôvod v ňom nemá miesto. Pôvodne zaslal Sendy - 02 máj 2010 : 19:05:43 Možno si spomenieš, ale na začiatku nášho rozhovoru som hovoril o vrodenosti morálky a jej možnej záväznosti aj pre ateistov. Všeobecnú vieru vo vyššie dobro som nespochybňoval.
citácia: Tu nejde o žiadne polená, ale o úplne legitímnu otázku, na ktorú si nezareagoval. Ide o TVOJ názor, prečo Stalin nemal vraždiť. Nejde o Stalinov názor. Reagoval si, že je to v rozpore z tvojimi pocitmi, ale to nie je odpoveď prečo Stalin podľa tvojho názoru nemal vraždiť, pretože by to znamenalo, že tvrdíš, že Stalin nemal vraždiť preto, lebo ty máš z toho nepríjemné pocity, čo je absurdné. To je to isté, akoby niekto tvrdil, že ľudia by nemali jesť špagety, lebo jemu nechutia. Pôvodne zaslal Sendy - 02 máj 2010 : 19:05:43 Svoje pocity som prezentoval až na druhom mieste. Pred nimi som uviedol, že stalinizmus mal negatívny vplyv na celú vtedajšiu spoločnosť v rôznych jej oblastiach. Zdá sa, že mám tú česť so selektívnou pamäťou, čo nie je príliš príjemné. Hlavne ak budem musieť naďalej dvakrát vysvetľovať svoje príspevky.
citácia: Táto otázka adresovaná mne ma skutočne prekvapuje, keďže som o tom už niekoľkokrát písal a jasne vyplýva z kresťanského pohľadu na morálku. Stalin nemal vraždiť, pretože sa mu to neoplatí. Tá sankcia po smrti, ktorú musí zažívať, za to nestojí. Stalin rovnako ako každý človek, (ak to náhodou nebol nesvojprávny blázon), vedel, že nemá robiť zlo, no úmyselne sa urobil slepým voči tejto zrejmej pravde, asi ako keď človek chorý na rakovinu úmyselne a nerozumne ignoruje svoj stav a nahovára si, že to nie je také zlé, aby nemusel podstúpiť nepríjemnú liečbu. Stalin prakticky odignoroval vedomie, že má konať dobro a umelo si zvolil svoj "morálny model", do ktorého sa dôvod pre konanie dobra nezmestil. Pôvodne zaslal Sendy - 02 máj 2010 : 19:05:43 Z Tvojich slov sa mi to javí, že správnou odpoveďou na Tvoju otázku: Prečo by sa mal človek správať dobre, je odpoveď: Aby sa vyhol pekelnému trestu. Nechcem vnášať do diskusie nepresnosti, peto sa pýtam, či je to takto. |
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 228 ~
Člen od: 21 jún 2008 ~
Posledná návšteva: 09 október 2011
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 03 máj 2010 : 10:11:02
|
"Možno si spomenieš, ale na začiatku nášho rozhovoru som hovoril o vrodenosti morálky a jej možnej záväznosti aj pre ateistov. Všeobecnú vieru vo vyššie dobro som nespochybňoval."
nesuhlasil by som s tym ,ze moralka je vrodena...bolo pozorovane hlavne u tzv "vlcich deti" (deti, ktore boli odlucene od interakcie s inymi ludmi v kritickej faze vyvoja ich socialnych schopnosti), ze ich spravanie bolo uplne odlisne od ludskeho a o nejakej moralke ci viere vo vyssie dobro nemohlo byt ani reci
podla mna je moralka naucena a moze sa lisit v zavislosti na kulture |
V živote je len jedna posledná minúta...a to je minúta pred smrťou! |
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 451 ~
Člen od: 16 december 2009 ~
Posledná návšteva: 29 júl 2010
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 03 máj 2010 : 10:20:54
|
citácia: Vždy je veľmi nápomocné ak kľúčové tvrdenie, na ktorom staviaš svoju tézu, netreba dokazovať Mimochodom, čo chceš tou pražskou štatistikou dokázať, že väčšina pražanov sú vreckári? To že existujú zlodeji, nijako neodporuje tomu čo tvrdím. Ale väčšina spoločnosti významne nekradne, pretože sa im to neoplatí. Ešte menej ich bude vraždiť, pretože je to ešte menej výhodné. Tvoje MNOHOKRÁT má iný nádych. Pôvodne zaslal kaifas - 03 máj 2010 : 00:54:20
Tvoju reakciu neviem vnímať inak ako vyhýbanie sa odpovedi. Podstatné totiž vôbec nie je to, ako je to vo väčšine prípadov, ani to, či je väčšina ľudí zlá. Otázkou je, ako sa dá zdôvodniť záväznosť pre konanie dobra, ak neexistuje adekvátna sankcia v prípade konania zla, prípadne ak existuje počas života sankcia práve za konanie dobra. Tých pražských vreckárov som spomenul len kvôli tomu, aby som ukázal, že reálne existujú prípady, kedy sa človek za konanie zla nedočká počas života sankcie. Otázkou zostáva, že ak chceme tvrdiť, že títo vreckári by napriek tomu kradnúť NEMALI, aký legitímny dôvod pre takéto naše tvrdenie vlastne existuje.
citácia: Dalo by sa polemizovať, čo je dostatočná sankcia. Každopádne (možno zámerne) zle interpretuješ moje slová. Nehovoril som o sankciách, ale o výhodnosti. Vyhýbanie sa sankciám je len jednou z výhod, ktoré sú pre jedinca pripravené ak bude dodržiavať pravidlá. Pôvodne zaslal kaifas - 03 máj 2010 : 00:54:20
Pre potreby tejto diskusie nie je potrebné zaoberať sa konkrétnou podobou sankcie a ani to nie je dosť možné. Úplne stačí, ak sa budeme rozprávať o základných princípoch a v tom prípade stačí povedať, že dostatočná sankcia je taká, ktorá viac človeku zoberie, ako môže získať vykonaním zla. Skrátka urobí konanie zla nevýhodným. Ak hovoríš o nejakých ďalších výhodách, ktoré dokážu konanie dobra urobiť výhodnejším pred konaním zla, v tom prípade nám ich, prosím, predstav.
citácia: Možno si spomenieš, ale na začiatku nášho rozhovoru som hovoril o vrodenosti morálky a jej možnej záväznosti aj pre ateistov. Všeobecnú vieru vo vyššie dobro som nespochybňoval. Pôvodne zaslal kaifas - 03 máj 2010 : 00:54:20
Tomuto dobre nerozumiem. Vrodená viera vo vyššie dobro znamená buď že sa jedná o mylnú vieru, keďže nič takého neexistuje, a v takom prípade ako náhle si niečo také človek uvedomí, stráca dôvod konať dobro, alebo vyššie dobro naozaj existuje, no potom sa nedá zdôvodniť povinnosť konať dobro ničím, čo nám poskytuje tento život (alebo aspoň si nám zatiaľ taký dôvod konkrétne nepredstavil) a v takom prípade hovoríme o pozamateriálnych skutočnostiach, čo sa nedá zdôvodniť ani ateizmom, ani evolúciou.
citácia: citácia: Reagoval si, že je to v rozpore z tvojimi pocitmi, ale to nie je odpoveď prečo Stalin podľa tvojho názoru nemal vraždiť, pretože by to znamenalo, že tvrdíš, že Stalin nemal vraždiť preto, lebo ty máš z toho nepríjemné pocity, čo je absurdné. To je to isté, akoby niekto tvrdil, že ľudia by nemali jesť špagety, lebo jemu nechutia. Pôvodne zaslal Sendy - 02 máj 2010 : 19:05:43 Svoje pocity som prezentoval až na druhom mieste. Pred nimi som uviedol, že stalinizmus mal negatívny vplyv na celú vtedajšiu spoločnosť v rôznych jej oblastiach. Zdá sa, že mám tú česť so selektívnou pamäťou, čo nie je príliš príjemné. Hlavne ak budem musieť naďalej dvakrát vysvetľovať svoje príspevky. Pôvodne zaslal kaifas - 03 máj 2010 : 00:54:20
Predpokladal som, že nezmyselnosť povinnosti nekonať zlo na základe nevýhodnosti pre Sovietsky zväz som tak jasne zdôvodnil, že je zbytočné sa tým ďalej zaoberať. A ty si nijako nevyvrátil moju námietku, preto je nezmyselné, keď znova tvrdíš to, čo som vyvrátil bez toho, že by si moje vyvrátenie spochybnil. Tak teda znova: Prečo by MAL Stalin dbať o to, čo je výhodné a čo nevýhodné pre Sovietsky zväz?
citácia: Z Tvojich slov sa mi to javí, že správnou odpoveďou na Tvoju otázku: Prečo by sa mal človek správať dobre, je odpoveď: Aby sa vyhol pekelnému trestu. Nechcem vnášať do diskusie nepresnosti, preto sa pýtam, či je to takto. Pôvodne zaslal kaifas - 03 máj 2010 : 00:54:20
Ja by som v tejto fáze diskusie nehovoril o pekelných trestoch, pretože nie som si istý, či pod týmto výrazom rozumieme obaja to isté. Skôr by som na tejto úrovni diskusie uprednostnil také opisné vyjadrenie: Človek má konať dobro preto, lebo za zlé konanie mu po smrti hrozí bližšie neurčená sankcia, v porovnaní s ktorou sa konanie zla stáva nevýhodným.
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 749 ~
Člen od: 23 október 2009 ~
Posledná návšteva: 08 január 2019
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 03 máj 2010 : 10:47:01
|
citácia: nesuhlasil by som s tym ,ze moralka je vrodena...bolo pozorovane hlavne u tzv "vlcich deti" (deti, ktore boli odlucene od interakcie s inymi ludmi v kritickej faze vyvoja ich socialnych schopnosti), ze ich spravanie bolo uplne odlisne od ludskeho a o nejakej moralke ci viere vo vyssie dobro nemohlo byt ani reci podla mna je moralka naucena a moze sa lisit v zavislosti na kulture Pôvodne zaslal guest635 - 03 máj 2010 : 10:11:02
Zásadnou je otázka, či morálka je výmyslom ľudí, alebo či už existujúcu morálku ľudia objavujú a spoznávajú, keďže je postavená na "vyššom dobre", ktoré je nezávislé od vôle človeka. Ak ju ľudia objavujú a spoznávajú, nie je nič divné na tom, že "vlčie deti" ju neobjavili. Ich rozumové schopnosti sa nemohli dostatočne rozvinúť. Rovnako je to s malou násobilkou. Človek si ju nevymyslel, len objavil jej princíp. Dvakrát dva je štyri bez ohľadu, či si to človek praje alebo nie a tiež bez ohľadu na to, či by sa nejaká skupina ľudí dohodla na tom, že dvakrát dva je päť. Ak však "vlčie deti" zatiaľ neobjavili princíp malej násobilky, nie je to dôkaz toho, že malá násobilka neexistuje, ale toho, že deti nemajú rozvinuté rozumové schopnosti. Existencia zmýšľania "vlčích detí" tak nijako nedokazuje, že morálka neexistuje, prípadne je výmyslom ľudí.
Morálka v závislosti na kultúre sa môže líšiť rovnako, ako sa môže líšiť úroveň vzdelania a pravdivého poznania sveta v jednotlivých národoch a kultúrach. Nič to nemení na veci, že niektoré národy sú k pravde bližšie a niektoré ďalej a rovnako sa z toho nedá usudzovať, že žiadny pravdivý svet neexistuje.
Zaujímavosťou je, že prakticky vo všetkých kultúrach ľudia vedia, že majú konať dobro a vyhýbať sa zlu. Neuvedomujú si síce vo všetkých kultúrach a národoch do detailov, čo presne to dobro je a presne komu to dobro treba robiť, ale všetci vedia, že nejaké dobro existuje a aj to, že existuje nejaký relevantný dôvod, pre ktorý dobro treba konať. Vrátane teba Guest. Inak by tvoja nespokojnosť, že niekto nekoná tak ako BY MAL (ako si to prezentoval napríklad v diskusii o homosexuáloch), nemala absolútne žiaden základ. |
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 749 ~
Člen od: 23 október 2009 ~
Posledná návšteva: 08 január 2019
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 03 máj 2010 : 13:15:50
|
citácia: Ja by som v tejto fáze diskusie nehovoril o pekelných trestoch, pretože nie som si istý, či pod týmto výrazom rozumieme obaja to isté. Skôr by som na tejto úrovni diskusie uprednostnil také opisné vyjadrenie: Človek má konať dobro preto, lebo za zlé konanie mu po smrti hrozí bližšie neurčená sankcia, v porovnaní s ktorou sa konanie zla stáva nevýhodným. Pôvodne zaslal Sendy - 03 máj 2010 : 10:20:54
tu by som sa chcel opytat na tvoj nazor ze ci aj za spravanie skoro presne rovnake ako spravanie krestana bude napr neveriaci rovnako "odmeneny"? alebo neveriaci sa moze aj na usi postavit ale "bližšie neurčená sankcia" ho neminie? |
V živote je len jedna posledná minúta...a to je minúta pred smrťou! |
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 451 ~
Člen od: 16 december 2009 ~
Posledná návšteva: 29 júl 2010
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 03 máj 2010 : 13:32:14
|
citácia: Zásadnou je otázka, či morálka je výmyslom ľudí, alebo či už existujúcu morálku ľudia objavujú a spoznávajú, keďže je postavená na "vyššom dobre", ktoré je nezávislé od vôle človeka. Ak ju ľudia objavujú a spoznávajú, nie je nič divné na tom, že "vlčie deti" ju neobjavili. Ich rozumové schopnosti sa nemohli dostatočne rozvinúť. Rovnako je to s malou násobilkou. Človek si ju nevymyslel, len objavil jej princíp. Dvakrát dva je štyri bez ohľadu, či si to človek praje alebo nie a tiež bez ohľadu na to, či by sa nejaká skupina ľudí dohodla na tom, že dvakrát dva je päť. Ak však "vlčie deti" zatiaľ neobjavili princíp malej násobilky, nie je to dôkaz toho, že malá násobilka neexistuje, ale toho, že deti nemajú rozvinuté rozumové schopnosti. Existencia zmýšľania "vlčích detí" tak nijako nedokazuje, že morálka neexistuje, prípadne je výmyslom ľudí. Morálka v závislosti na kultúre sa môže líšiť rovnako, ako sa môže líšiť úroveň vzdelania a pravdivého poznania sveta v jednotlivých národoch a kultúrach. Nič to nemení na veci, že niektoré národy sú k pravde bližšie a niektoré ďalej a rovnako sa z toho nedá usudzovať, že žiadny pravdivý svet neexistuje. Zaujímavosťou je, že prakticky vo všetkých kultúrach ľudia vedia, že majú konať dobro a vyhýbať sa zlu. Neuvedomujú si síce vo všetkých kultúrach a národoch do detailov, čo presne to dobro je a presne komu to dobro treba robiť, ale všetci vedia, že nejaké dobro existuje a aj to, že existuje nejaký relevantný dôvod, pre ktorý dobro treba konať. Vrátane teba Guest. Inak by tvoja nespokojnosť, že niekto nekoná tak ako BY MAL (ako si to prezentoval napríklad v diskusii o homosexuáloch), nemala absolútne žiaden základ. Pôvodne zaslal Sendy - 03 máj 2010 : 10:47:01
problem je ten, ze vlcie deti sa uz nedokazali zaradit do spolocnosti a prijat ich moralku za svoju a za spravnu...
no neviem, kym exaktne vedomosti napr ta mala nasobilka sa neda zmenit ani naschval, stale to bude mala nasobilka, tak moralka sa da zmenit podla zelania - ked budem niekoho od narodenia ucit ze kradnut sa ma a ze to je spravne, tak to proste bude brat ako vychodiskovu poziciu v jeho moralke a bude sa mu vidiet zvlastne nekradnut
konanie dobra a vyhybanie sa zlu...to je velmi relativne kedze nieco co je pre jedneho dobre moze byt pre druheho zle a naopak
ja nie som vynimka, tiez som bol od mala uceny k tolerancii k inym (kedze sam som v istom zmysle iny a rovesnici sa ku mne spravali ako k inemu), to sposobilo ze som si vybudoval moralku taku aku mam - napr z nejakeho nespecifikovaneho dovodu by som bud nedokazal po niekom hadzat paradajky kvoli inakosti, pripadne by som sa citil pri tom neprijemne
ludska psychika je velmi komplexna...sam som sa cudoval ako je mozne napr ze som na jednej strane dokazal vychovat beloritku vypadnutu z hniezda zo stavu ked este nemala poriadne perie az do stavu ked sama odletela a na druhej strane ako som dokazal pomocou vriacej vody vyhnat hrabose z dier na zahradke a nasledne rozsekat motykou
inak este aby som to ujasnil, samotne dobro a zlo neexistuje podla mna - existuje iba spravanie ci akt ktory mozno oznacit ako dobry alebo zly |
V živote je len jedna posledná minúta...a to je minúta pred smrťou! |
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 451 ~
Člen od: 16 december 2009 ~
Posledná návšteva: 29 júl 2010
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 03 máj 2010 : 14:37:06
|
citácia: tu by som sa chcel opytat na tvoj nazor ze ci aj za spravanie skoro presne rovnake ako spravanie krestana bude napr neveriaci rovnako "odmeneny"? alebo neveriaci sa moze aj na usi postavit ale "bližšie neurčená sankcia" ho neminie? Pôvodne zaslal guest635 - 03 máj 2010 : 13:15:50
V tejto téme sa rozprávame len o úplne základných princípoch morálky, no tvoja otázka vyžaduje už hlbšie skúmanie. Preto ti napíšem rovno odpoveď bez zdôvodňovania (na ktoré v tejto téme nie je miesto) a vnímam to ako tvoj záujem o kresťanský pohľad na túto problematiku:
Problém je v tom, že ak človek koná zlo, dostáva sa to stavu rozporu s dobrom. Tento odklon od dobra sa v definitívnom dôsledku ukáže ako nevýhodný, čo je tá zmienená posmrtná sankcia. Aby sa jej človek vyhol, neostáva mu nič iné, len sa vo svojom konaní a zmýšľaní dostať do absolútneho súladu s dobrom, kým je na to možnosť a čas. Otázkou je spôsob, ako niečo také človek môže dosiahnuť. Ateizmus na to odpoveď nedáva a to je jeho problém. Niektoré náboženstvá na to odpoveď dávajú, ale nie všetky dávajú odpoveď v súlade so zdravým rozumom. Z toho vyplýva, že ak je niekto veriaci v správny spôsob, ako sa dostať do absolútneho súladu s dobrom, vďaka tomu, že sa do absolútneho súladu s dobrom dostane, vyhne sa posmrtnej sankcii. Kto tento spôsob kvôli falošnej či žiadnej viere nenájde, tam to bude preňho pomerne značne nevýhodný problém. |
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 749 ~
Člen od: 23 október 2009 ~
Posledná návšteva: 08 január 2019
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 03 máj 2010 : 15:31:20
|
citácia: problem je ten, ze vlcie deti sa uz nedokazali zaradit do spolocnosti a prijat ich moralku za svoju a za spravnu... Pôvodne zaslal guest635 - 03 máj 2010 : 13:32:14
Je otázne, či vôbec nedokázali prijať základný fakt, že majú konať dobro a vyhýbať sa zlu, alebo nedokázali prijať len niektoré spôsoby správania sa za dobré, keďže neboli schopné pochopiť, prečo by práve takéto správanie dobré malo byť. Môže to byť problémom celkovej mentálnej zaostalosti, ktorá bola spôsobená nedostatočným rozvojom rozumu. Tu trošku predbieham, keď poviem, že svedomie je istý zmysel človeka, prostredníctvom ktorého človek vníma časť reality, podobne ako zrakom. A rovnako ako je možné určitým konaním natrvalo poškodiť zrak, rovnako je možné určitými vplyvmi natrvalo udupať citlivosť svedomia. Slepota však nedokazuje, že slnko nesvieti, rovnako ako ani absencia svedomia v takýchto prípadoch nepotvrdzuje, že konať dobro je nezáväzné.
citácia: no neviem, kym exaktne vedomosti napr ta mala nasobilka sa neda zmenit ani naschval, stale to bude mala nasobilka, tak moralka sa da zmenit podla zelania - ked budem niekoho od narodenia ucit ze kradnut sa ma a ze to je spravne, tak to proste bude brat ako vychodiskovu poziciu v jeho moralke a bude sa mu vidiet zvlastne nekradnut Pôvodne zaslal guest635 - 03 máj 2010 : 13:32:14
To je práve že omyl. Morálka sa zmeniť nedá, pretože inak akákoľvek hádka, čo je správnejšie a ako sa človek má, alebo nemá správať, by nedávala zmysel. Dá sa meniť určitý etický systém spoločnosti, ale je otázne, či ten systém je morálny alebo nemorálny. Inak by sme napríklad nemohli tvrdiť, že demokracia je spravodlivejšia ako fašizmus či stalinizmus. Ak sa dá morálka zmeniť podľa želania, nemôžeš mať žiadne námietky proti tomu, ako si ju zmenil Stali alebo Hitler. To, čo sa dá zmeniť, je etický systém, rovnako ako môžeš do zošita napísať, že dvakrát dva je päť. Ak chceš, napísať to môžeš, môžeš to dokonca aj tvrdiť a môžeš to dokonca používať aj vo výpočtoch. Faktom však zostane, že sa od skutočnej násobilky tým odkloníš a tvoje výpočty budú nesprávne, čo samozrejme prinesie aj neblahé dôsledky.
citácia: konanie dobra a vyhybanie sa zlu...to je velmi relativne kedze nieco co je pre jedneho dobre moze byt pre druheho zle a naopak Pôvodne zaslal guest635 - 03 máj 2010 : 13:32:14
To je relatívne len na prvý povrchný pohľad. Konanie dobra by sme zjednodušene mohli definovať ako konanie v prospech druhých a nie v prospech seba na úkor druhých. Ľudia sa síce môžu mýliť v poznaní, čo je vlastne pre druhých prospešné (dokonca aj sám človek sa môže mýliť v tom, čo je vlastne preňho prospešné), faktom však zostáva, že niečo prospešné pre tých druhých skutočne je a tento fakt je potrebné hľadať a spoznávať, ak má človek konať skutočné a nie len domnelé dobro.
citácia: ja nie som vynimka, tiez som bol od mala uceny k tolerancii k inym (kedze sam som v istom zmysle iny a rovesnici sa ku mne spravali ako k inemu), to sposobilo ze som si vybudoval moralku taku aku mam - napr z nejakeho nespecifikovaneho dovodu by som bud nedokazal po niekom hadzat paradajky kvoli inakosti, pripadne by som sa citil pri tom neprijemne Pôvodne zaslal guest635 - 03 máj 2010 : 13:32:14
Ty píšeš, že si si sám na základe výchovy a určitých okolností vybudoval určitú morálku. Lenže problémom nie je tebou vymyslená morálka ale tvoja požiadavka, aby sa podľa tvojej morálky správali aj druhí a tvoje odsudzovanie správania u druhých v prípade, že s tvojou morálkou v súlade nie je. To je však už v rozpore z rozumom, keďže neexistuje dôvod, prečo by sa vlastne nejaký iný človek mal správať podľa tvojej morálky. Je to rovnaký nezmysel, ako by si odsudzoval jazdenie na modrom aute preto, lebo ty si si svojvoľne vybral jazdiť na červenom. Ak očakávaš, že by sa mali aj ostatní správať tak, ako to vidíš ty, podvedome sa odvolávaš na nejaký záväzný princíp, ktorý by mali vnímať aj ostatní a mali by sa mu tak podriaďovať. Tým záväzným princípom však nemôžeš byť ty sám, lebo ty nedokážeš k ničomu druhých zaväzovať.
citácia: inak este aby som to ujasnil, samotne dobro a zlo neexistuje podla mna - existuje iba spravanie ci akt ktory mozno oznacit ako dobry alebo zly Pôvodne zaslal guest635 - 03 máj 2010 : 13:32:14
Ako náhle tvrdíš, že nejaký skutok je dobrý a iný zlý, tak nerobíš nič iné, ako to, že porovnávaš skutok s nejakou normou správnosti. Rovnako ako keď tvrdíš, že 2x2=4 je dobre vypočítané, a 2x2=5 je zle vypočítané, nerobíš nič iné, ako to, že porovnávaš tieto dva výpočty s normou správnosti, ktorou je malá násobilka a tvrdíš, že prvý príklad je v súlade s touto normou a druhý s ňou v súlade nie je. Ak by žiadna malá násobilka neexistovala, tvrdenie, že 2x2=4 je správne, by nedávalo žiaden zmysel. Rovnako by nedávalo žiaden zmysel, ak by si tvrdil, že nejaký skutok je dobrý, ale norma, s ktorou by takýto skutok mohol byť v súlade, by neexistovala. Ak neexistuje samotné dobro ako norma správnosti, nemáš s čím skutok porovnať, a tak neexistuje spôsob, ako by si mohol povedať, že daný skutok je dobrý, teda v súlade s normou, alebo že je zlý, teda že sa od normy odkláňa.
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 749 ~
Člen od: 23 október 2009 ~
Posledná návšteva: 08 január 2019
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 03 máj 2010 : 20:16:43
|
Ach jo, tohle téma se točilo v kruhu ještě před tím, než začalo ... shrnu to, co jsem tu zatím řekl, protože mě nebaví to pořád opakovat.
Žádné vyšší dobro neexistuje. Morální principy se vyvynuli evolučně. Člověk postupně přebíral tyto principy ne proto, že by mu to diktoval imaginární kamarád, ale proto, že s jejich pomocí snáze dosahoval jistot, bezpečí, efektivity ekonomiky. Tyto principy jsou předávány, steně jako mnoho dalších, rodiči jejich dětem. Může se je naučit i během života, ovšem nikdy ne tak silně, jako v dětství. Dětský mozek je jako houba, bez přemýšlení bere za pravdu vše, co mu vyšší autorita řekne - intencionality. Kdyby tuto vlastnost nemělo, mělo by mnohem menší šanci na přežití. Stejně jako se dá poznat rozumem nesmyslnost etatismu, tak se dá rozumem poznat i morálka, vedoucí k míru a prosperitě. Proto je ve všech zemích světa normální nezabíjet a nekrást, protože vše ostatní vede k chaosu, stresu a exodu ubyvatel. Z těchto morálních principů, které se vyvynuli evolučně do povědomí většiny obyvatel a stejně tak se dají poznat rozumem, se vytvořilo právo. Toto právo je následně vymáháno mocí, jeho porušení posuzováno a trestáno. Existence trestu je pak jediným racionálním důvodem, který odrazuje od porušování práva ty, jejichž mezní užitek plynoucí z amorálního jednání dělá jejich vlastní zásady a morální principy při jednání irelevantními.
|
http://www.youtube.com/watch?v=LvzoJskUBfU&feature=PlayList&p=20693C3E6FAEDA3D&playnext_from=PL&playnext=1&index=21 http://www.youtube.com/watch?v=WfWAAPL1foY&feature=related http://www.youtube.com/watch?v=v1XK8Yw2LD8&feature=related |
Krajina: Czech Republic ~
Počet príspevkov: 99 ~
Člen od: 10 apríl 2010 ~
Posledná návšteva: 11 júl 2011
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 03 máj 2010 : 20:35:05
|
- a odkiaľ pochádza spomínaná evolúcia dokonca aj morálky... kto ju vkladá do duše človeka, alebo teda do logického myslenia? odkiaľ má človek schopnosť logiky, schopnosť lásky, aj nenávisti? - náboženstvo je možné vštepovať do mozočka dieťaťa, ale samotnú vieru nie - tej musí človek prísť na chlp, porozumieť jej, ani sa nededí, takže musí na nej vedome, dobrovoľne a s pozitívnou vôľou zapracovať, aby ju získal... - čo sa dodržiavania práva týka, práve vo viere, trest nie je tým motívom, ale Božia láska. Kým jej ale človek porozumie a prijme ju, tiež to trvá. Zatiaľčo povedzme v bežnom spoločenskom zoskupení, bez napr. kresťanskej viery, trest a strach je väčšinou tým motívom pre rešpektovanie hierarchie štátu a jeho zákonov, ale nakoniec ak sú tieto priveľmi zotročujúce, to pozitívne a túžba po dobre a láske, ktoré sú tiež zakódované do duše človeka vyhrajú a rozdúchajú obvykle vzburu, boj a zmenu, po ktorej vlastne títo ľudia túžili. Čo je však možno typickým pre kresťanstvo, je úcta k životu, ktorý chcel Boh, je v Jeho záujme a v Jeho pozornosti a dobre a preto kresťanstvo život chápe ako dar, s ktorým človek nemôže nakladať ako s vlastným majetkom, aj keď možnosť na toto mu nie je odňatá, pretože slobodná vôľa so slobodným rozhodnutím je podstatou lásky toho Najvyššieho Dobra... Mimochodom, odkiaľ vieš a ako dokážeš, že to Najvyššie Dobro neexistuje? Nie je to tiež späté s vierou v jeho neexistenciu? A keď nejestvuje, načo proti nemu bojuješ? |
Judith |
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 3217 ~
Člen od: 30 október 2005 ~
Posledná návšteva: 30 máj 2020
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 03 máj 2010 : 21:10:41
|
[quote - náboženstvo je možné vštepovať do mozočka dieťaťa, ale samotnú vieru nie - tej musí človek prísť na chlp, porozumieť jej, ani sa nededí, takže musí na nej vedome, dobrovoľne a s pozitívnou vôľou zapracovať, aby ju získal...
Pôvodne zaslal juja - 03 máj 2010 : 20:35:05 [/quote]
- hmmm,
toto tvrdim i ja, tak preco potom sa ludia chaporia krstit novorodence, ked nemaju o viere ani paru ???, preco si oni nemozu vybrat, ale uz za nich vyberaju rodicia ??
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 119 ~
Člen od: 03 august 2009 ~
Posledná návšteva: 10 máj 2010
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 03 máj 2010 : 21:27:37
|
v tej chvíli, aj keď nedokonalo, ľudia predsa len veria, že dieťa, v prípade nebezpečenstva - čo platilo obzvlášť v minulosti pri vysokej úmrtnosti detí, bude chránené, spasené a milované Bohom práve odňatím dedičného hriechu krstom. Bohom však bude milované tak či tak, pretože Boh je Láska aj to Veľké Dobro a pod., a súčasne je dieťa prijímané a začleňované do kresťanského spoločenstva. To dokonca aj tzv. ne-veriaci si nárokujú výchovou začleniť svoje dieťa do toho spoločenstva a svetonázoru, v ktorom a ktorým žijú oni. Prečo by teda nemali mať na to právo aj kresťanskí rodičia? Kresťanská výchova má dieťaťu objasniť učenie cirkvi, inšpirované Bohom a súčasne vlastným príkladom ukázať, že táto voľba je žiteľná a zmysluplná. Ale to je ten "vonkajší" základový obal, viera sa potom vytvára vlastným premýšľaním, získavaním skúseností aj prekonávaním problémov, modlitbou a tiež inšpiráciou Bohom, ktorý na človeka pôsobí, ak to tento chce a Ho prijíma. A Boh pôsobí naňho aj cez pochybnosti a zápas s Ním samotným. Takže dopracovať sa ku viere nie je také jednoduché, pretože si Boha nemožno overiť vlastnými piatimi zmyslami, nemožno HO zmerať, ani odvážiť, ani vypočítať - keby sa to dalo, asi by sme už nemali pred sebou Boha. Jeho je možné v podstate rozumom vydedukovať, intuíciou vytušiť, cez lásku sa Mu priblížiť, ale nikdy Ho tu na zemi v tomto pozemskom živote celkom naplno neuchopíme. Preto viera v posmrtný život, lebo v rovine čisto duchovnej je toto stretnutie možné - teda tak laicky mojimi slovami povedané... |
Judith |
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 3217 ~
Člen od: 30 október 2005 ~
Posledná návšteva: 30 máj 2020
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 03 máj 2010 : 22:38:16
|
citácia: Ach jo, tohle téma se točilo v kruhu ještě před tím, než začalo ... shrnu to, co jsem tu zatím řekl, protože mě nebaví to pořád opakovat. Žádné vyšší dobro neexistuje. Morální principy se vyvynuli evolučně. Člověk postupně přebíral tyto principy ne proto, že by mu to diktoval imaginární kamarád, ale proto, že s jejich pomocí snáze dosahoval jistot, bezpečí, efektivity ekonomiky. Tyto principy jsou předávány, steně jako mnoho dalších, rodiči jejich dětem. Může se je naučit i během života, ovšem nikdy ne tak silně, jako v dětství. Dětský mozek je jako houba, bez přemýšlení bere za pravdu vše, co mu vyšší autorita řekne - intencionality. Kdyby tuto vlastnost nemělo, mělo by mnohem menší šanci na přežití. Stejně jako se dá poznat rozumem nesmyslnost etatismu, tak se dá rozumem poznat i morálka, vedoucí k míru a prosperitě. Proto je ve všech zemích světa normální nezabíjet a nekrást, protože vše ostatní vede k chaosu, stresu a exodu ubyvatel. Z těchto morálních principů, které se vyvynuli evolučně do povědomí většiny obyvatel a stejně tak se dají poznat rozumem, se vytvořilo právo. Toto právo je následně vymáháno mocí, jeho porušení posuzováno a trestáno. Existence trestu je pak jediným racionálním důvodem, který odrazuje od porušování práva ty, jejichž mezní užitek plynoucí z amorálního jednání dělá jejich vlastní zásady a morální principy při jednání irelevantními. Pôvodne zaslal mraas - 03 máj 2010 : 20:16:43
No ty sa tu opakuješ značne. Argumentov proti tvojim tvrdeniam si dostal hodne. A IGNORE a zase dokolečka. Ach jo.
Tráva nieje zelená. Čo si ale ty predstavuješ pod pojmom vyššie dobro? Existuje jedno dobro a jedna správna morálka. Vo všetkých štátoch je normálne nezabíjať a nekradnúť. Povedal by som, že vtipné tvrdenie. Môžme uznať, že všade sa vražda a kradnutie trestá. Samozrejme, že aj tak sa či v štáte, či na pracoviskách, kradne, ale spôsobom, na ktorý sa nedá len tak prísť. Rozumom sa dá určiť, že zabitie je zlé? Podľa mňa áno. Ale vôbec tomu tak nieje. Potraty, eutanázie. Snáď ani nie sú dva štáty, kde by toto malo rovnaké podmienky. Kde je chyba v tej evolúcii, že každý má na slovo kradnutie a na slovo zabitie iný názor. A to sú v podstate tie najbežnejšie veci. Keby sme išli do ďalších a detailnejších, to už ťažko hľadať dvoch ľudí s rovnakým názorom. No nie sú iba ľudia, čo svoje zásady dodržujú, a tí, čo morálne zásady nemajú. Sú ľudia, čo zásady majú, čo vedia čo je morálne, nadobudli to rozumom, vedia, že za zlo dostanú trest väzenia abo pokuty, ale dostane sa im do cesty niečo, čo je nemorálne, ale pre nich osobne veľmi výhodné, a majú možnosť vyhnúť sa trestu. A tak to urobia. Svedomie si pohladkajú a bude dobre, trest nedostanú lebo ho vedia obísť, a čo im ešte bráni v tom konať zlo?
|
Rímskokatolík |
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 4003 ~
Člen od: 15 máj 2007 ~
Posledná návšteva: 27 apríl 2022
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 03 máj 2010 : 22:53:35
|
citácia: - a odkiaľ pochádza spomínaná evolúcia dokonca aj morálky... kto ju vkladá do duše človeka, alebo teda do logického myslenia? odkiaľ má človek schopnosť logiky, schopnosť lásky, aj nenávisti? - náboženstvo je možné vštepovať do mozočka dieťaťa, ale samotnú vieru nie - tej musí človek prísť na chlp, porozumieť jej, ani sa nededí, takže musí na nej vedome, dobrovoľne a s pozitívnou vôľou zapracovať, aby ju získal... - čo sa dodržiavania práva týka, práve vo viere, trest nie je tým motívom, ale Božia láska. Kým jej ale človek porozumie a prijme ju, tiež to trvá. Zatiaľčo povedzme v bežnom spoločenskom zoskupení, bez napr. kresťanskej viery, trest a strach je väčšinou tým motívom pre rešpektovanie hierarchie štátu a jeho zákonov, ale nakoniec ak sú tieto priveľmi zotročujúce, to pozitívne a túžba po dobre a láske, ktoré sú tiež zakódované do duše človeka vyhrajú a rozdúchajú obvykle vzburu, boj a zmenu, po ktorej vlastne títo ľudia túžili, v kresťanstve je motiváciou viera, živená láskou k Bohu a pochopenie a prijatie tých hodnôt, ktoré Boh človeku daroval, čo nevedie k vzbure, či vzopretiu sa Bohu, ako najvyššej moci so snahou to za každú cenu meniť, pričom revolúcia prebieha v samotnom človeku, v jeho vnútri s pohľadom na to sväté. Človek nadobúda pokoj a schopnosť milovať aj nepriateľa, ako blížneho svojho. Čo je však možno typickým pre kresťanstvo, je úcta k životu, ktorý chcel Boh, je v Jeho záujme a v Jeho pozornosti a dobre a preto kresťanstvo život chápe ako dar, s ktorým človek nemôže nakladať ako s vlastným majetkom, aj keď možnosť na toto mu nie je odňatá, pretože slobodná vôľa so slobodným rozhodnutím je podstatou lásky toho Najvyššieho Dobra... Mimochodom, odkiaľ vieš a ako dokážeš, že to Najvyššie Dobro neexistuje? Nie je to tiež späté s vierou v jeho neexistenciu? A keď nejestvuje, načo proti nemu bojuješ? Pôvodne zaslal juja - 03 máj 2010 : 20:35:05 |
Judith |
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 3217 ~
Člen od: 30 október 2005 ~
Posledná návšteva: 30 máj 2020
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 04 máj 2010 : 08:40:39
|
citácia: Z toho vyplýva, že ak je niekto veriaci v správny spôsob, ako sa dostať do absolútneho súladu s dobrom, vďaka tomu, že sa do absolútneho súladu s dobrom dostane, vyhne sa posmrtnej sankcii. Pôvodne zaslal Sendy - 03 máj 2010 : 14:37:06
kym budem reagovat, skus vysvetlit ako je toto mozne dosiahnut a skus sa zamerat na to, ci toto dosiahnutie/dosahovanie ma byt kontinualne - pocas celeho zivota, alebo staci na to cast zivota a to co sa dialo pred tym je nepodstatne... |
V živote je len jedna posledná minúta...a to je minúta pred smrťou! |
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 451 ~
Člen od: 16 december 2009 ~
Posledná návšteva: 29 júl 2010
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 04 máj 2010 : 09:00:51
|
citácia: Morální principy se vyvynuli evolučně. Člověk postupně přebíral tyto principy ne proto, že by mu to diktoval imaginární kamarád, ale proto, že s jejich pomocí snáze dosahoval jistot, bezpečí, efektivity ekonomiky. Pôvodne zaslal mraas - 03 máj 2010 : 20:16:43
Ak má človek dosť moci šikovnosti a zbraní, nepotrebuje k dosiahnutiu istôt a bezpečia morálne princípy, čo dobre dokazujú tyranské vlády. Naopak, vďaka dodržiavaniu morálnych princípov ľudia bývajú prenasledovaní, väznení aj zabíjaní, čo nijako neprispieva k ich istotám ani bezpečiu. Napriek tomu ľudia vedia, že vláda nemá byť tyranská a ľudia sa majú správať morálne, aj keď ich to bude stáť bezpečie a istoty. Tvoje tvrdenie je teda zjavne v rozpore s realitou.
Rovnako dosahovanie ekonomiky, zvlášť tej osobnej, býva úspešnejšie, ak je spojené so šikovným kradnutím. Efektivita ekonomiky rastie na základe morálky len v rámci celej spoločnosti a aj tam rýchlejšie rastie ekonomika, ak sa jedna spoločnosť obohacuje na úkor druhej. Prečo by mal človek dbať na prospech celej spoločnosti, keď ju môže využiť pre svoj vlastný prospech? Nie každá krádež spôsobí hneď pád celej ekonomiky a úplný chaos? V riešení týchto otázok sa tvoja teória míňa s realitou.
citácia: Tyto principy jsou předávány, steně jako mnoho dalších, rodiči jejich dětem. Může se je naučit i během života, ovšem nikdy ne tak silně, jako v dětství. Dětský mozek je jako houba, bez přemýšlení bere za pravdu vše, co mu vyšší autorita řekne - intencionality. Kdyby tuto vlastnost nemělo, mělo by mnohem menší šanci na přežití. Pôvodne zaslal mraas - 03 máj 2010 : 20:16:43
Ak by bola pravda, čo tvrdíš, nebolo by možné, aby dieťa zastávalo iné názory na život ako jeho rodičia. To je však zjavne v rozpore s realitou. Keď človek dospeje k užívaniu rozumu, má schopnosť prehodnotiť výchovu zo strany rodičov a je zjavné, že nie všetky deti sa s rodičovskou výchovou stotožnia. Už som spomínal, že aj na tomto fóre diskutujú kresťania, ktorí boli pôvodne vychovaní ako ateisti.
citácia: Stejně jako se dá poznat rozumem nesmyslnost etatismu, tak se dá rozumem poznat i morálka, vedoucí k míru a prosperitě. Proto je ve všech zemích světa normální nezabíjet a nekrást, protože vše ostatní vede k chaosu, stresu a exodu ubyvatel. Pôvodne zaslal mraas - 03 máj 2010 : 20:16:43
Otázkou je, k prosperite koho vedie morálka. Ak chceš povedať, že k prosperite celého ľudstva, tak z neznámych dôvodov predpokladáš, že správne je, aby sa celé ľudstvo malo dobre. Ale ako si na niečo také prišiel? Prečo by napríklad Hitlera mala zaujímať prosperita černochov, keď celkom dobre na úkor černochov by mohol prosperovať nemecký národ? Vyhladením chorých, starých, hlúpych, lenivých by veľmi dobre mohli prosperovať zdraví, mladí, inteligentní a usilovní. Z tvojej teórie teda vôbec nevyplýva, že by malo byť normálne nekradnúť a nezabíjať.
citácia: Z těchto morálních principů, které se vyvynuli evolučně do povědomí většiny obyvatel a stejně tak se dají poznat rozumem, se vytvořilo právo. Toto právo je následně vymáháno mocí, jeho porušení posuzováno a trestáno. Existence trestu je pak jediným racionálním důvodem, který odrazuje od porušování práva ty, jejichž mezní užitek plynoucí z amorálního jednání dělá jejich vlastní zásady a morální principy při jednání irelevantními. Pôvodne zaslal mraas - 03 máj 2010 : 20:16:43
Nie len že tvoja obhajoba existencie morálnych princípov je v rozpore s realitou (ako som napísal vyššie), ale ešte k tomu tvrdením, že trestné právo je jediný spôsob motivácie konať dobro aj za nepriaznivých okolností, potvrdzuješ, že morálka je v mnohých prípadoch nezáväzná (keďže trest práva nemá absolútny dosah). Na druhej strane, tam kde právny trest dosah má človek nemá dôvod nespolupracovať s tyranskou vládou, čo je prakticky tolerancia fašizmu či stalinizmu, ba dokonca je to schvaľovanie činnosti všetkých, ktorí poslušne týmto vládam prisluhovali. Veď inak by ich čakali nepríjemnosti a možno aj trest smrti.
citácia: Ach jo, tohle téma se točilo v kruhu ještě před tím, než začalo ... shrnu to, co jsem tu zatím řekl, protože mě nebaví to pořád opakovat. Pôvodne zaslal mraas - 03 máj 2010 : 20:16:43
Ono keby si si možno pozornejšie prečítal námietky na tvoje tvrdenia a trochu porozmýšľal, kým niečo napíšeš, nemusel by si tu stále dookola opakovať to isté. Diskusia by sa mohla niekam posunúť. Ale ak sa stále opakuješ, pričom ignoruješ námietky a tvoje tvrdenia sú ešte k tomu v rozpore so zrejmou realitou, tak sa nediv, že sa krútiš len dookola. Použijúc Azuritkové slová, ak tvrdíš dookola, že tráva nie je zelená, aký pokrok potom v diskusii očakávaš?
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 749 ~
Člen od: 23 október 2009 ~
Posledná návšteva: 08 január 2019
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 04 máj 2010 : 09:12:55
|
citácia: citácia: Z toho vyplýva, že ak je niekto veriaci v správny spôsob, ako sa dostať do absolútneho súladu s dobrom, vďaka tomu, že sa do absolútneho súladu s dobrom dostane, vyhne sa posmrtnej sankcii. Pôvodne zaslal Sendy - 03 máj 2010 : 14:37:06 kym budem reagovat, skus vysvetlit ako je toto mozne dosiahnut a skus sa zamerat na to, ci toto dosiahnutie/dosahovanie ma byt kontinualne - pocas celeho zivota, alebo staci na to cast zivota a to co sa dialo pred tym je nepodstatne... Pôvodne zaslal guest635 - 04 máj 2010 : 08:40:39
Guest, rád ti odpíšem, ale mám niekoľko pripomienok.
V prvom rade tvoje otázky sa vymykajú obsahu tejto témy a diskusia o tejto problematike by túto tému urobila neprehľadnou. Preto by bolo vhodné, ak ťa takéto veci zaujímajú, aby si otvoril pre takúto diskusiu novú tému.
V druhom rade je tu otázka z mojej strany, či chceš, aby som ti svoje tvrdenia aj dokázal, alebo ťa zaujíma takpovediac už hotový produkt, teda to, ako to učí kresťanstvo. Ak chceš, aby som ti to dokazoval, nemá význam, ak sa o tom budeme baviť skôr, ako nespoznáš reálnu existenciu prirodzeného záväzného zákona. Pokúšať sa porozumieť kresťanstvu bez tohto základu je rovnaký nezmysel, ako by si chcel porozumieť teórii relativity bez toho, aby si rešpektoval existenciu malej násobilky. V takom prípade je lepšie zostať v tejto téme a baviť sa o základoch.
V prípade, že ťa vedie len záujem o kresťanskú náuku a o prehľad jej učenia, môžeš otvoriť novú tému a môžeme sa o tom rozprávať.
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 749 ~
Člen od: 23 október 2009 ~
Posledná návšteva: 08 január 2019
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 04 máj 2010 : 09:33:49
|
citácia: Je otázne, či vôbec nedokázali prijať základný fakt, že majú konať dobro a vyhýbať sa zlu, alebo nedokázali prijať len niektoré spôsoby správania sa za dobré, keďže neboli schopné pochopiť, prečo by práve takéto správanie dobré malo byť. Môže to byť problémom celkovej mentálnej zaostalosti, ktorá bola spôsobená nedostatočným rozvojom rozumu. Tu trošku predbieham, keď poviem, že svedomie je istý zmysel človeka, prostredníctvom ktorého človek vníma časť reality, podobne ako zrakom. A rovnako ako je možné určitým konaním natrvalo poškodiť zrak, rovnako je možné určitými vplyvmi natrvalo udupať citlivosť svedomia. Slepota však nedokazuje, že slnko nesvieti, rovnako ako ani absencia svedomia v takýchto prípadoch nepotvrdzuje, že konať dobro je nezáväzné. Pôvodne zaslal Sendy - 03 máj 2010 : 15:31:20
tie deti konali tak ako bolo pre ne prospesne
ja osobne si myslim, ze moralka nie je rovnaka pre vsetkych, lebo nenajdu sa hadam dvaja ludia na svete, ktori by mali rovnake nazory na rozne aspekty moralky - moralka sa proste z prsta nevycucia, musi byt naucena, inak by bola cela ludska populacia rovnaka v ponimani moralky, ale proste nie je..a darmo mi povies, ze ti druhi maju oproti tvojej predstavy o vychodiskovej moralky tu ich moralku posunutu, ked presne toto iste oni vravia o tvojej moralke - skusil by som to dat do analogii s dvoma inercialnymi sustavami, jedni by tvrdili ze pociatok je v bode A[0,0] a druhi by tvrdili ze ten pociatok je v bode B[0,0] a tie moralky by sa lisili, cize by bolo zrejme ze jedna z tych moralok/pociatkov (ktora?) je posunuta, ale ani jedna strana by nechcela ustupit zo svojho tvrdenia...a takychto pociatkov moze byt nekonecne vela
citácia: To je práve že omyl. Morálka sa zmeniť nedá, pretože inak akákoľvek hádka, čo je správnejšie a ako sa človek má, alebo nemá správať, by nedávala zmysel. Dá sa meniť určitý etický systém spoločnosti, ale je otázne, či ten systém je morálny alebo nemorálny. Inak by sme napríklad nemohli tvrdiť, že demokracia je spravodlivejšia ako fašizmus či stalinizmus. Ak sa dá morálka zmeniť podľa želania, nemôžeš mať žiadne námietky proti tomu, ako si ju zmenil Stali alebo Hitler. To, čo sa dá zmeniť, je etický systém, rovnako ako môžeš do zošita napísať, že dvakrát dva je päť. Ak chceš, napísať to môžeš, môžeš to dokonca aj tvrdiť a môžeš to dokonca používať aj vo výpočtoch. Faktom však zostane, že sa od skutočnej násobilky tým odkloníš a tvoje výpočty budú nesprávne, čo samozrejme prinesie aj neblahé dôsledky. Pôvodne zaslal Sendy - 03 máj 2010 : 15:31:20
no ale ved moralka je odvijana od etickeho systemu..alebo je to naopak? eticky system je odvijany od moralky?
nasiel som jednu otazku na nete, skus sa vyjadrit
"Is what is morally good commanded by God because it is morally good, or is it morally good because it is commanded by God?"
skusim to aj prelozit
" je to, co je moralne dobre, kazane bohom, pretoze to je moralne dobre, alebo je to moralne dobre pretoze je to kazane bohom?"
citácia: To je relatívne len na prvý povrchný pohľad. Konanie dobra by sme zjednodušene mohli definovať ako konanie v prospech druhých a nie v prospech seba na úkor druhých. Ľudia sa síce môžu mýliť v poznaní, čo je vlastne pre druhých prospešné (dokonca aj sám človek sa môže mýliť v tom, čo je vlastne preňho prospešné), faktom však zostáva, že niečo prospešné pre tých druhých skutočne je a tento fakt je potrebné hľadať a spoznávať, ak má človek konať skutočné a nie len domnelé dobro. Pôvodne zaslal Sendy - 03 máj 2010 : 15:31:20
ja nesuhlasim uplne s tvojou definicou konania dobra, pretoze clovek musi konat dobro aj pre seba sameho, resp kona dobro kvoli druhym zo sebeckych dovodov (altruizmus) - ked clovek kona dobro pre ineho, caka zadostucinenie, ci uz v podobe konania dobra voci nemu inymi osobami (tymi, ktorym konal dobro), laebo iba tym, ze sa citi dobre ked dobro vykonal
a aky je rozdiel v precitovani dobra, ked clovek kona na ukor druhych? vsak ten ktory clovek sa moze citit spokojne, a teda vykonal voci sebe dobru vec...
citácia: Ty píšeš, že si si sám na základe výchovy a určitých okolností vybudoval určitú morálku. Lenže problémom nie je tebou vymyslená morálka ale tvoja požiadavka, aby sa podľa tvojej morálky správali aj druhí a tvoje odsudzovanie správania u druhých v prípade, že s tvojou morálkou v súlade nie je. To je však už v rozpore z rozumom, keďže neexistuje dôvod, prečo by sa vlastne nejaký iný človek mal správať podľa tvojej morálky. Je to rovnaký nezmysel, ako by si odsudzoval jazdenie na modrom aute preto, lebo ty si si svojvoľne vybral jazdiť na červenom. Ak očakávaš, že by sa mali aj ostatní správať tak, ako to vidíš ty, podvedome sa odvolávaš na nejaký záväzný princíp, ktorý by mali vnímať aj ostatní a mali by sa mu tak podriaďovať. Tým záväzným princípom však nemôžeš byť ty sám, lebo ty nedokážeš k ničomu druhých zaväzovať. Pôvodne zaslal Sendy - 03 máj 2010 : 15:31:20
to je sice pekne, ale ziadna moralka z tohoto pohladu nikoho k nicomu nezavazuje, jedine ze by zavazovala cloveka k prezitu v danom spolocenstve; a spravat sa podla nejakej moralky preto ze mozno po smrti budes kvoli tomu odmeneny/potrestany je otazne, kedeze ide iba o moznost, a nie istotu (mna osobne odmena udavana v biblii velmi neoslovila a trest je bud neprijemny alebo vcelku prijatelny - podla jednotlivych interpretacii)
citácia: Ako náhle tvrdíš, že nejaký skutok je dobrý a iný zlý, tak nerobíš nič iné, ako to, že porovnávaš skutok s nejakou normou správnosti. Rovnako ako keď tvrdíš, že 2x2=4 je dobre vypočítané, a 2x2=5 je zle vypočítané, nerobíš nič iné, ako to, že porovnávaš tieto dva výpočty s normou správnosti, ktorou je malá násobilka a tvrdíš, že prvý príklad je v súlade s touto normou a druhý s ňou v súlade nie je. Ak by žiadna malá násobilka neexistovala, tvrdenie, že 2x2=4 je správne, by nedávalo žiaden zmysel. Rovnako by nedávalo žiaden zmysel, ak by si tvrdil, že nejaký skutok je dobrý, ale norma, s ktorou by takýto skutok mohol byť v súlade, by neexistovala. Ak neexistuje samotné dobro ako norma správnosti, nemáš s čím skutok porovnať, a tak neexistuje spôsob, ako by si mohol povedať, že daný skutok je dobrý, teda v súlade s normou, alebo že je zlý, teda že sa od normy odkláňa. Pôvodne zaslal Sendy - 03 máj 2010 : 15:31:20
to nie je pravda, v matematike sa nerovna 2x2 styrom, kvoli tomu, ze 2x2 sa nerovna piatim, matematika takto neporovnava rozne vysledky aby sa dopracovala k spravnemu vysledku; v matematike sa k vysledku dopracuje nejakym postupom
ked to aplikujem na moralku tak ty vravis, ze vychodiska nejakej moralky su nejake cinitele a vysledok (spravanie sa) moralky je sucin, ale ty vravis ze 5 nerovna sa 2x2 pretoze su nespravne vychodiska alebo vysledok? co ak ma moralka reprezentujuca tu patku (5) vychodiska 1 a 5 ? cize 1x5=5? cize vychodiska su rozdielne ale vysledok je rovnaky? |
V živote je len jedna posledná minúta...a to je minúta pred smrťou! |
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 451 ~
Člen od: 16 december 2009 ~
Posledná návšteva: 29 júl 2010
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 04 máj 2010 : 10:51:11
|
citácia: tie deti konali tak ako bolo pre ne prospesne Pôvodne zaslal guest635 - 04 máj 2010 : 09:33:49
S tým plne súhlasím. Vo svojom zaostalom vedomí zrejme nedospeli k vedomiu, že sebecké konanie na úkor druhých je pre nich neprospešné. (Len mimochodom, aby nedošlo k nedorozumeniu, nehovorím o skúseností, ale o vedomí.)
citácia: ja osobne si myslim, ze moralka nie je rovnaka pre vsetkych, lebo nenajdu sa hadam dvaja ludia na svete, ktori by mali rovnake nazory na rozne aspekty moralky - Pôvodne zaslal guest635 - 04 máj 2010 : 09:33:49
Tvrdenie, že morálka nie je rovnaká pre všetkých zastávaš len teoreticky. V praxi to úplne popieraš, pretože inak by nedávalo zmysel, aby si sa s niekym bavil o tom, ako sa má a ako sa nemá správať. Ak by mal každý svoju morálku, znamenalo by to, že každý má svoj vkus a svoju chuť a ani by ťa nenapadlo tvrdiť, že je nesprávne jesť k mäsu ryžu, lebo správne sú zemiaky.
citácia: moralka sa proste z prsta nevycucia, musi byt naucena, inak by bola cela ludska populacia rovnaka v ponimani moralky, ale proste nie je.. Pôvodne zaslal guest635 - 04 máj 2010 : 09:33:49
To je rovnaký nezmysel, ako by si tvrdil, že malá násobilka neexistuje, lebo keby existovala, žiaden tretiak na základnej škole by sa na písomke pri násobení nedopustil chyby a všetci by mali príklady vypočítané rovnako. Rôzne výpočty v tretiackych zošitoch dokazujú, že násobilka môže byť rôzna.
citácia: a darmo mi povies, ze ti druhi maju oproti tvojej predstavy o vychodiskovej moralky tu ich moralku posunutu, ked presne toto iste oni vravia o tvojej moralke - skusil by som to dat do analogii s dvoma inercialnymi sustavami, jedni by tvrdili ze pociatok je v bode A[0,0] a druhi by tvrdili ze ten pociatok je v bode B[0,0] a tie moralky by sa lisili, cize by bolo zrejme ze jedna z tych moralok/pociatkov (ktora?) je posunuta, ale ani jedna strana by nechcela ustupit zo svojho tvrdenia...a takychto pociatkov moze byt nekonecne vela Pôvodne zaslal guest635 - 04 máj 2010 : 09:33:49
Tvoje tvrdenie dokazuje presný opak toho, čo si chcel dokázať. Keby bola pravda, že morálky môžu byť rôzne, ľudí by ani nenapadlo hádať sa o tom, ktorý východiskový bod morálky je správny. Už samotný nápad hádať sa o tom predpokladá existenciu normy správnosti a hádajúci sa snažia dokázať, že ich východisko je v súlade s touto normou, kým druhá strana sa od tej normy odkláňa. Ak by takáto norma neexistovala, ľudí by ani nenapadlo hádať sa o tom, rovnako, ako ich nenapadne hádať sa, či ľudia majú mať radšej hokej alebo futbal. Jedno východisko je teda správne a v súlade s normou a tu treba použiť rozum, aby človek správnu morálku objavil a nie vymyslel si nejakú svoju, ktorá je neodôvodniteľná.
citácia: no ale ved moralka je odvijana od etickeho systemu..alebo je to naopak? eticky system je odvijany od moralky? Pôvodne zaslal guest635 - 04 máj 2010 : 09:33:49
Ak etický systém definujeme ako súhrn miestnych zvykov, miestneho práva a určitého miestneho bontónu, tak tento systém je zjavne meniteľný. Môže a aj nemusí byť odvodený od morálky. Morálka je nemenná norma, s ktorou možno miestny etický systém porovnať a vyhlásiť, či je spravodlivý, alebo nespravodlivý, morálny, alebo nemorálny. V porovnaní s morálkou môžeš aj ty posudzovať nemorálnosť fašistického, či stalinského etického systému, prípadne nemorálnosť niektorých zinscenovaných procesov proti domnelým čarodejniciam, ktoré boli v súlade s etickým systémom niektorých vtedajších nemorálnych ľudí.
citácia: nasiel som jednu otazku na nete, skus sa vyjadrit "Is what is morally good commanded by God because it is morally good, or is it morally good because it is commanded by God?" skusim to aj prelozit " je to, co je moralne dobre, kazane bohom, pretoze to je moralne dobre, alebo je to moralne dobre pretoze je to kazane bohom?" Pôvodne zaslal guest635 - 04 máj 2010 : 09:33:49
Tu trochu predbiehaš. My sa tu bavíme o prirodzenom zákone a ty tu už začínaš hovoriť o nejakých bohoch. Až by sme dospeli k tomu, že vôbec nejaké morálne dobro ako také existuje, potom sa môžeme začať baviť aj o jeho pôvode.
citácia: clovek musi konat dobro aj pre seba sameho, resp kona dobro kvoli druhym zo sebeckych dovodov (altruizmus) - ked clovek kona dobro pre ineho, caka zadostucinenie, ci uz v podobe konania dobra voci nemu inymi osobami (tymi, ktorym konal dobro), laebo iba tym, ze sa citi dobre ked dobro vykonal Pôvodne zaslal guest635 - 04 máj 2010 : 09:33:49
Faktom je, že konať dobro znamená konať v prospech druhých. Plne s tebou súhlasím, že človek prirodzene koná sebecky, zároveň však platí, že toto sebecké konanie nemá byť na úkor druhých, lebo už by sme to ťažko mohli nazývať dobrým správaním. Nie som si istý, ale ak s týmto tvrdením súhlasíš, potom sa v definícii dobrého konania zhodujeme.
Z toho vyplýva, že konaním v prospech druhých vlastne človek hľadá svoje vlastné výhody. Ak by to tak nebolo konanie dobra by bolo bez motívu, čo je absurdné. Otázkou však je, prečo by mal človek konať dobro aj vtedy, keď sa mu tebou zmienené zadosťučinenie od ľudí nedostáva, a keď sa mu nedostáva ani nejakých príjemných pocitov. Otázkou je, prečo by sa mali ľudia napríklad obetovať pre druhých, zachraňovať im životy a pri tom riskovať tie svoje. Tvoj pohľad na morálku napríklad úplne ignoruje hrdinstvo ľudí, ktorí zomierajú pre druhých a pri tom sa nedočkajú ani príjemných pocitov ani zadosťučinenia. Nehovoriac už o tom, že príjemné pocity bývajú mnohokrát spojené s činnosťou na úkor druhých. Prečo by týmto pocitom nemal dať človek prednosť?
citácia: a aky je rozdiel v precitovani dobra, ked clovek kona na ukor druhych? vsak ten ktory clovek sa moze citit spokojne, a teda vykonal voci sebe dobru vec... Pôvodne zaslal guest635 - 04 máj 2010 : 09:33:49
Nerozumiem, na čo je toto reakcia, ani čo tým chceš povedať.
citácia: to je sice pekne, ale ziadna moralka z tohoto pohladu nikoho k nicomu nezavazuje, jedine ze by zavazovala cloveka k prezitu v danom spolocenstve; a spravat sa podla nejakej moralky preto ze mozno po smrti budes kvoli tomu odmeneny/potrestany je otazne, kedeze ide iba o moznost, a nie istotu (mna osobne odmena udavana v biblii velmi neoslovila a trest je bud neprijemny alebo vcelku prijatelny - podla jednotlivych interpretacii) Pôvodne zaslal Sendy - 03 máj 2010 : 15:31:20
Ak morálka k ničomu nezaväzuje, je proti rozumu, ak od niekoho morálne konanie vyžaduješ a odsudzuješ ho, ako by sa voči nejakej záväznej morálke previňoval. Presne toto úplne spontánne robíš. Ak však záväzná morálka existuje (a ty svojim posudzovaním a porovnávaním skutkov druhých potvrdzuješ, že existuje), potom nevyhnutne musí existovať princíp, na ktorom záväznosť funguje. Tým princípom je výlučne sankcia v prípade prekročenia zákona. (Nemusí to byť nevyhnutne udelená sankcia v zmysle nejakej pokuty, môže to byť sankcia aj v podobe prirodzeného nepriaznivého dôsledku zlého činu.) A v prípade, že takáto sankcia nie je reálna počas života, nevyhnutne musí existovať po smrti, inak by morálka bola nezáväzná. A sankcia po smrti musí byť pre potreby záväznosti dostatočne veľká na to, aby mohla človeka zaväzovať ku konaniu dobra aj za nepriaznivých životných okolností (Napríklad pomáhať čestným ľuďom pred tyranskou vládou, hoci je tu reálna hrozba trestu umučením zo strany vlády.)
citácia: to nie je pravda, v matematike sa nerovna 2x2 styrom, kvoli tomu, ze 2x2 sa nerovna piatim, matematika takto neporovnava rozne vysledky aby sa dopracovala k spravnemu vysledku; v matematike sa k vysledku dopracuje nejakym postupom Pôvodne zaslal Sendy - 03 máj 2010 : 15:31:20
Ale veď my sa nebavíme o postupe, ale o norme. Tvoje tvrdenie nijako nepopiera fakt, že 2x2=4 je tvrdenie v súlade s normou správnosti a 2x2=5 nie je v súlade s normou správnosti. Ako sme sa k norme správnosti dopátrali v matematike, to je iná téma.
citácia: ked to aplikujem na moralku tak ty vravis, ze vychodiska nejakej moralky su nejake cinitele a vysledok (spravanie sa) moralky je sucin, ale ty vravis ze 5 nerovna sa 2x2 pretoze su nespravne vychodiska alebo vysledok? co ak ma moralka reprezentujuca tu patku (5) vychodiska 1 a 5 ? cize 1x5=5? cize vychodiska su rozdielne ale vysledok je rovnaky? Pôvodne zaslal guest635 - 04 máj 2010 : 09:33:49
Východisko pre morálku je na celom svete rovnaké. Tým východiskom je vedomie, že ľudia majú konať dobro. Z tejto záväznosti potom vyplývajú ďalšie "výpočty", ktoré objasňujú konkrétne správne konanie a niekto sa v tých ďalších výpočtoch mýli viac, niekto menej a niekto vôbec. Je však v schopnostiach človeka, aby na základe rozumu a pozorovateľných skutočností mohol dôjsť k správnym výpočtom. Vedomie tohto faktu dáva základ pre akúkoľvek polemiku medzi ľuďmi, ako by sa mali a ako by sa nemali správať. Ako som už písal, polemika v týchto veciach nie je nič iné ako vzájomné dokazovanie si, kto je v súlade so "správnymi výpočtami" a kto urobil vo výpočtoch chybu a od normy správnosti sa tak odchýlil. |
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 749 ~
Člen od: 23 október 2009 ~
Posledná návšteva: 08 január 2019
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 04 máj 2010 : 21:11:21
|
citácia: a odkiaľ pochádza spomínaná evolúcia dokonca aj morálky... kto ju vkladá do duše človeka, alebo teda do logického myslenia? odkiaľ má človek schopnosť logiky, schopnosť lásky, aj nenávisti?
Do duše ji nevkládá nikdo. Člověk sám evolučně vyřazuje kontraproduktivní teorie a principy a dále předává jen ty efektivní.
citácia: náboženstvo je možné vštepovať do mozočka dieťaťa, ale samotnú vieru nie - tej musí človek prísť na chlp, porozumieť jej, ani sa nededí, takže musí na nej vedome, dobrovoľne a s pozitívnou vôľou zapracovať, aby ju získal...
To je možné, ale je rozdíl jestli někdo pracuje na víře v Alláha či Budhu. Náboženství se šíří demograficky. Kdyby ses narodil v indii, na 99,9% bys věřil v Brahmu.
citácia: čo sa dodržiavania práva týka, práve vo viere, trest nie je tým motívom, ale Božia láska. Kým jej ale človek porozumie a prijme ju, tiež to trvá. Zatiaľčo povedzme v bežnom spoločenskom zoskupení, bez napr. kresť ...
To je tvůj názor. Malí kreacionisté chodící do kostela by s tebou nesouhlasili. Jinak jsem si nevšiml nějakého rozdílu mezi zločiny páchanými křesťany a ateisty.
citácia: Mimochodom, odkiaľ vieš a ako dokážeš, že to Najvyššie Dobro neexistuje?
Proč bych to měl dokazovat? Mám dokazovat, že neexistuje leprikon? Spíš mi zkus dokázat ty, že něco takového existuje, když se tím řídíš. Věcí, které jsou nesmyslné a jejichž neexistence se nedá dokázat, je plná lidská mysl.
Azuritko:
citácia: No ty sa tu opakuješ značne. Argumentov proti tvojim tvrdeniam si dostal hodne. A IGNORE a zase dokolečka. Ach jo.
Argumetů jsem si nevšiml, jen dogmatických doměnek.
citácia: Čo si ale ty predstavuješ pod pojmom vyššie dobro? Existuje jedno dobro a jedna správna morálka.
Pod pojmem vyšší dobro si představuji danost, kterou není s to člověk změnit. Záměrně jsem se použití dobra vyhl, protože pojem dobro je naprosto zavádějící a jak už jsem řekl, subjektivní.
citácia: Vo všetkých štátoch je normálne nezabíjať a nekradnúť. Povedal by som, že vtipné tvrdenie. Môžme uznať, že všade sa vražda a kradnutie trestá. Samozrejme, že aj tak sa či v štáte, či na pracoviskách, kradne, ale spôsobom, na ktorý sa nedá len tak prísť.
Norma je určena všeobecnou shodou. Norma nekrást a nezabíjet je zakořeněná v ústavách států, a tedy všeobecně přijatá. Neřekl bych, že by lidé měli na kradení a zabíjení nějak zvlášť odlišný názor.
citácia: Rozumom sa dá určiť, že zabitie je zlé? Podľa mňa áno. Ale vôbec tomu tak nieje. Potraty, eutanázie. Snáď ani nie sú dva štáty, kde by toto malo rovnaké podmienky. Kde je chyba v tej evolúcii, že každý má na slovo kradnutie a na slovo zabitie iný názor. A to sú v podstate tie najbežnejšie veci. Keby sme išli do ďalších a detailnejších, to už ťažko hľadať dvoch ľudí s rovnakým názorom.
K podpoře potratů a eutanasie se dá samozřejmě taky přijít rozumem. Ne všichni ovšem používají rozum, ty se očividně neřídíš rozumem, ale tím, co ti nadiktoval někdo jiný.
citácia: No nie sú iba ľudia, čo svoje zásady dodržujú, a tí, čo morálne zásady nemajú. Sú ľudia, čo zásady majú, čo vedia čo je morálne, nadobudli to rozumom, vedia, že za zlo dostanú trest väzenia abo pokuty, ale dostane sa im do cesty niečo, čo je nemorálne, ale pre nich osobne veľmi výhodné, a majú možnosť vyhnúť sa trestu. A tak to urobia. Svedomie si pohladkajú a bude dobre, trest nedostanú lebo ho vedia obísť, a čo im ešte bráni v tom konať zlo?
A jsou lidi, kterým trest přijde za jejich konání přijatelný. A tak konají. Žádná vidina trestu, ani ta pekelná, je od jejich jednání neodradí.
Sendy:
citácia: Ak má človek dosť moci šikovnosti a zbraní, nepotrebuje k dosiahnutiu istôt a bezpečia morálne princípy, čo dobre dokazujú tyranské vlády. Naopak, vďaka dodržiavaniu morálnych princípov ľudia bývajú prenasledovaní, väznení aj zabíjaní, čo nijako neprispieva k ich istotám ani bezpečiu. Napriek tomu ľudia vedia, že vláda nemá byť tyranská a ľudia sa majú správať morálne, aj keď ich to bude stáť bezpečie a istoty. Tvoje tvrdenie je teda zjavne v rozpore s realitou.
Rovnako dosahovanie ekonomiky, zvlášť tej osobnej, býva úspešnejšie, ak je spojené so šikovným kradnutím. Efektivita ekonomiky rastie na základe morálky len v rámci celej spoločnosti a aj tam rýchlejšie rastie ekonomika, ak sa jedna spoločnosť obohacuje na úkor druhej. Prečo by mal človek dbať na prospech celej spoločnosti, keď ju môže využiť pre svoj vlastný prospech? Nie každá krádež spôsobí hneď pád celej ekonomiky a úplný chaos? V riešení týchto otázok sa tvoja teória míňa s realitou.
Proto člověk zřídil stát a demokracii, aby se takové věci neděly. To tvrzení není v rozporu s realitou, jen ty nejsi schopen ho pochopit. Tam, kde se morální principy nedodržují, kde se potlačuje svoboda obyvatel vzrůstá revoluční tlak, lidé jsou zbídačováni a emigrují do zemí, kde se tyto principy dodržují. TO je realita. Lidé vědí, že by neměla být tyranský vláda, protože jim taková vláda ubližuje. Proto vzrůstají tlaky po dodržování těchto principů. Vznikají orgány, které si jejich dodržování vynutí, obyvatelé se skupí a vytvářejí zákony, které jsou schopni vymáhat na území, kde se slučují -> vytvářejí státy, právo a policii. Porušování práva vede k neefektivitě ekonomiky obecně, zahubení hostitele vede ke smrti parazitů. Lidé nevytvářejí tisíc různých práv, ale jedno, které vymáhají. Proto je irelevantní bavit se pak o nějakých osobních profitech z porušování práva. Je smyslem demokratického práva, aby takové jednání potlačilo.
citácia: Ak by bola pravda, čo tvrdíš, nebolo by možné, aby dieťa zastávalo iné názory na život ako jeho rodičia. To je však zjavne v rozpore s realitou. Keď človek dospeje k užívaniu rozumu, má schopnosť prehodnotiť výchovu zo strany rodičov a je zjavné, že nie všetky deti sa s rodičovskou výchovou stotožnia. Už som spomínal, že aj na tomto fóre diskutujú kresťania, ktorí boli pôvodne vychovaní ako ateisti.
Já snad nikde netvrdím, že tomu dítě věří i v okamžiku, kdy začně používat rozum. Jen říkám, že tyto intencionality z povědomí člověka jen tak nezmizí.
citácia: Otázkou je, k prosperite koho vedie morálka. Ak chceš povedať, že k prosperite celého ľudstva, tak z neznámych dôvodov predpokladáš, že správne je, aby sa celé ľudstvo malo dobre. Ale ako si na niečo také prišiel? Prečo by napríklad Hitlera mala zaujímať prosperita černochov, keď celkom dobre na úkor černochov by mohol prosperovať nemecký národ? Vyhladením chorých, starých, hlúpych, lenivých by veľmi dobre mohli prosperovať zdraví, mladí, inteligentní a usilovní. Z tvojej teórie teda vôbec nevyplýva, že by malo byť normálne nekradnúť a nezabíjať.
Nepředpokládám existenci žádného dobra. Nechápu, jak jsi na to přišel. Předpokládám, že člověk jedná ex-ante racionálně. 99,999999% lidí chce žít v prosperitě a míru. Proto je všeobecně přejímána taková morálka, jejíž efekt je ověřený a taková morálka pak tvoří právo. Hitlera by to zajímat mělo, pokud používá rozum. Zabití černochů či vyhlazení židů vede jen ke spotřebě kapitálových statků. K prožrání budoucích investičních zisků. K trvalé prosperitě vede jen svoboda a dobrovolná směna.
Tak předpokládám, že každý bude jednou starý nebo nemocný a zabíjet takové lidi by bylo jistě v rozporu s rozumem. Jsou práce, které vzdělaní dělat nechtějí, tak proč vraždit lidí, kteří jsou schopni je vykonávat? Zabíjení určité skupiny lidí je nebezpečný precedens a každý se ho bojí. Dnes ho může obhajovat jen málokdo, zvláště po historických zkušenostech.
citácia: Nie len že tvoja obhajoba existencie morálnych princípov je v rozpore s realitou (ako som napísal vyššie), ale ešte k tomu tvrdením, že trestné právo je jediný spôsob motivácie konať dobro aj za nepriaznivých okolností, potvrdzuješ, že morálka je v mnohých prípadoch nezáväzná (keďže trest práva nemá absolútny dosah). Na druhej strane, tam kde právny trest dosah má človek nemá dôvod nespolupracovať s tyranskou vládou, čo je prakticky tolerancia fašizmu či stalinizmu, ba dokonca je to schvaľovanie činnosti všetkých, ktorí poslušne týmto vládam prisluhovali. Veď inak by ich čakali nepríjemnosti a možno aj trest smrti.
?? Ty jsi výše napsal jen pár zmatených extrémních příkladů, které se naprosto míjejí se smyslem mého příspěvku. Já mám svojí morálku a existence práva v žádném případě neimplikuje jejich shodu. S žádnou tyranií se určitě neshoduje, ostatně sama tyranie v sobě obsahuje prvek své neudržitelnosti. Právo je racionálním důvodem, není určující. V tyranii je při jednání relevantních plno jiných věcí. Například nemůžu mít za zlé člověku, že se nepostavil tyranii, když jemu a jeho rodině za takové jednání hrozil trest smrti. |
http://www.youtube.com/watch?v=LvzoJskUBfU&feature=PlayList&p=20693C3E6FAEDA3D&playnext_from=PL&playnext=1&index=21 http://www.youtube.com/watch?v=WfWAAPL1foY&feature=related http://www.youtube.com/watch?v=v1XK8Yw2LD8&feature=related |
Krajina: Czech Republic ~
Počet príspevkov: 99 ~
Člen od: 10 apríl 2010 ~
Posledná návšteva: 11 júl 2011
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 04 máj 2010 : 21:43:59
|
citácia: citácia: a odkiaľ pochádza spomínaná evolúcia dokonca aj morálky... kto ju vkladá do duše človeka, alebo teda do logického myslenia? odkiaľ má človek schopnosť logiky, schopnosť lásky, aj nenávisti?
Do duše ji nevkládá nikdo. Člověk sám evolučně vyřazuje kontraproduktivní teorie a principy a dále předává jen ty efektivní. citácia: náboženstvo je možné vštepovať do mozočka dieťaťa, ale samotnú vieru nie - tej musí človek prísť na chlp, porozumieť jej, ani sa nededí, takže musí na nej vedome, dobrovoľne a s pozitívnou vôľou zapracovať, aby ju získal...
To je možné, ale je rozdíl jestli někdo pracuje na víře v Alláha či Budhu. Náboženství se šíří demograficky. Kdyby ses narodil v indii, na 99,9% bys věřil v Brahmu. citácia: čo sa dodržiavania práva týka, práve vo viere, trest nie je tým motívom, ale Božia láska. Kým jej ale človek porozumie a prijme ju, tiež to trvá. Zatiaľčo povedzme v bežnom spoločenskom zoskupení, bez napr. kresť ...
To je tvůj názor. Malí kreacionisté chodící do kostela by s tebou nesouhlasili. Jinak jsem si nevšiml nějakého rozdílu mezi zločiny páchanými křesťany a ateisty. citácia: Mimochodom, odkiaľ vieš a ako dokážeš, že to Najvyššie Dobro neexistuje?
Proč bych to měl dokazovat? Mám dokazovat, že neexistuje leprikon? Spíš mi zkus dokázat ty, že něco takového existuje, když se tím řídíš. Věcí, které jsou nesmyslné a jejichž neexistence se nedá dokázat, je plná lidská mysl. Pôvodne zaslal mraas - 04 máj 2010 : 21:11:21
Neviem, ako to napísať jednou, prípadne iba niekoľkými vetami, pretože je jasným, že takéto diskusie sú vlastne zbytočné, nikam nevedú. Tvoja snaha nás, alebo povedzme mňa presvedčiť, že je zbytočné veriť v Boha, je v tejto chvíli nepriechodná, pretože ja v Neho verím. Rozdiel je medzi nami v tom, že Ty predpokladáš, že človek všetko zvládne iba sám, sám si stanoví normy morálky, sám si vytvoril aj náboženstvá a božstvá a teda pomaly aj vesmír, zvládne i smrť hádam... A ja som presvedčená a viem, že človek nestvoril život, nevie ho darovať, iba ho dostáva ako dar, nedokáže ani riadne veriť bez Božej aktivity a vo vlastných princípoch máva často "bordel" . Boh je tá sila, ktorá život dáva, drží ho a teda i nás ľudí "nad vodou". Vieru a Boha nie je možné druhému dokazovať, pretože je to osobný zážitok vo vlastnej duši, alebo ak chceš, je to to evolučné vyraďovanie, či selektovanie princípov atď., vyraďujem tie ľudské a prijímam tie Božie. Ak by bolo možné ľahko dokázať Boha, alebo jeho neexistenciu, tak by nebolo viery. Už by bolo len poznanie. Ale k tomu človek prichádza až po svojom skone. Úprimne, ani ja necítim potrebu Ti dokazovať, že Boh je, hoci sa naňho pýtaš, pretože to ani veľmi nejde a aj preto, lebo Ty si presvedčený, že nie je, takže to je zase Tvoja viera... Rozdiel medzi nami bude asi ten, že ak raz umrieme a Boh nebude, tak Ty budeš mať pravdu a ja nič nestratím ,... ale ak bude, tak ja opäť nestrácam, naopak, získam plnú pritomnosť v Bohu a Ty?
A ešte tak na okraj, aj v tej Indii sú kresťania a napr. pôsobila tam aj matka Tereza, hoci tá bola pôvodom Albánkou. A ktohovie, koniec koncov, ak títo ľudia, myslím budhisti a moslimovia a ostatní žili s láskou k blížnemu, obetovali sa pre dobro nie len svoje, ale aj iných, verili v Boží princíp lásky, tak je možné, že sú aj oni v mieri s Ním a netreba sa o nich "strachovať", že ako s nimi Boh naloží, pretože Kristus vykúpil a spasil v podstate všetkých, možnosť sa na tejto spáse podieľať má teda každý človek, ak sám chce sa dať do rúk Božích... |
Judith |
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 3217 ~
Člen od: 30 október 2005 ~
Posledná návšteva: 30 máj 2020
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 04 máj 2010 : 22:08:37
|
citácia: Neviem, ako to napísať jednou, prípadne iba niekoľkými vetami, pretože je jasným, že takéto diskusie sú vlastne zbytočné, nikam nevedú. Tvoja snaha nás, alebo povedzme mňa presvedčiť, že je zbytočné veriť v Boha, je v tejto chvíli nepriechodná, pretože ja v Neho verím. Rozdiel je v tom, že Ty predpokladáš, že človek všetko zvládne iba sám, sám si stanoví normy morálky, sám si vytvoril náboženstvá a božstvá a teda pomaly aj vesmír, zvládne i smrť hádam... Ibaže človek nestvoril život, nevie ho darovať, nedokáže ani riadne veriť bez Božej aktivity a vo vlastných princípoch máva často "bordel" . Vieru a Boha nie je možné druhému dokazovať, pretože je to osobný zážitok vo vlastnej duši, alebo ak chceš, je to to evolučné vyraďovanie, či selektovanie princípov atď., vyraďujem tie ľudské a prijímam tie Božie. Ak by bolo možné ľahko dokázať Boha, alebo jeho neexistenciu, tak by nebolo viery. Už by bolo len poznanie. Ale k tomu človek prichádza až po svojom skone. Úprimne, ani ja necítim potrebu Ti dokazovať, že Boh je, hoci sa naňho pýtaš, pretože to ani veľmi nejde a aj preto, lebo Ty si presvedčený, že nie je, takže to je zase Tvoja viera... Rozdiel medzi nami bude asi ten, že ak raz umrieme a Boh nebude, tak Ty budeš mať pravdu a ja nič nestratím ,... ale ak bude, tak ja opäť nestrácam, naopak, získam plnú pritomnosť v Bohu a Ty?
Předpokládám, protože mi zatím nikdo nedal relevantní důvod, proč nepředpokládat. Člověk si právě vytváří malý vesmír v LHC v ženevě. ;-) Já mám ve svých principech docela jasno. Jestli ty na to potřebuješ návod sepsaný neznámými lidmi, tak to je tvoje věc. Nevidím důvod, proč by si společnost nemohla nastavit takové právo, jaké jí bude vyhovovat. Podřizovat se totalitnímu diktátu "pravdy" je anachronismus. Já nejsem přesvědčený. "Nevěřím" v neexistenci boha. Já instrumenty jako je bůh vy výchozí pozici ignoruji, dokud mě někdo nepřesvědčí, že jsou pro můj život relevantní. Takže já mám porušovat vlastní morální přesvědčení, ztrácet čas v modlidbách a slepé víře jen proto, abych zminimalizoval ztrátu v Pascalově sázce? Lidé nevěří jen v tvého boha. Co když zemřeš a místo sv Petra uvidíš Dia? Nebo Brahmu? Alláha? Ódina? Budhu? Lakšmí? Hóra? Nebo boha nějakého afrického kmene? ..... |
http://www.youtube.com/watch?v=LvzoJskUBfU&feature=PlayList&p=20693C3E6FAEDA3D&playnext_from=PL&playnext=1&index=21 http://www.youtube.com/watch?v=WfWAAPL1foY&feature=related http://www.youtube.com/watch?v=v1XK8Yw2LD8&feature=related |
Krajina: Czech Republic ~
Počet príspevkov: 99 ~
Člen od: 10 apríl 2010 ~
Posledná návšteva: 11 júl 2011
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|