|
|
 Odoslaný - 01 január 2010 : 21:37:21
|
Keďže v tomto smere tieto texty, ako napr. zjavenia sv. apoštola Jána, vyvolávajú skôr strach, našla som prednášku kňaza k tejto téme:
http://www.misiarim.org/index.php?exp=16&act=kazne&co=zobraz&topic=42
Kázeň: 15. novembra 2009, 33. cezročná nedeľa, "Apokalyptické videnie dejín"
Nachádzame sa na sklonku liturgického roka a Božie Slovo tejto 33. cezročnej nedele je poznačené literárnym štýlom, ktorý sa nazýva „apokalyptický“. Typickým príkladom tohto literárneho štýlu v Starom Zákone je kniha proroka Daniela a v Novom Zákone je to kniha Zjavenia sv. Jána. Aj v evanjeliách nájdeme miesta, ako aj v dnešnom úryvku, ktoré sú apokalyptického charakteru. Apokalyptické texty sú určitým špecifickým druhom proroctva. Sú veľmi symbolické a tak im veľmi ťažko rozumieme. Obyčajne vzniká dojem, že apokalyptické texty hovoria o konci sveta, o posledných dňoch pred úplným zničením sveta. Vzniká dojem, že je to určitý druh textov, ktoré majú naháňať strach z budúcnosti. Apokalyptické texty pritom majú veľký súvis s prežívaním prítomných udalostí tohto sveta. Majú za cieľ pomôcť veriacemu čítať prítomnosť vo svetle budúcnosti, čítať prítomné udalosti vo svetle Boha, ktorý prichádza. Pre nás kresťanov to znamená v prvom rade čítať prítomné udalosti vo svetle prítomnosti Božieho Syna v dejinách od momentu Vtelenia. Znamená to čítať to, čo prežívame vo svetle Ježiša, ktorý prichádza. Posledné časy sa už začali v momente Vtelenia. A tak apokalyptické texty hovoria aj o tom, čo prežívame v tomto konkrétnom historickom období. Kniha proroka Daniela bola napísaná v kontexte utrpenia Božieho ľudu Izraela v Babylonskom zajatí. Kniha Zjavenia sv. Jána zasa v kontexte prenasledovania kresťanov v prvom storočí. Apokalyptické reči Pána Ježiša zasa treba vnímať v kontexte zničenia Jeruzalema a rozptýlenia vyvoleného národa. Apokalyptické texty v týchto historických kontextoch majú za úlohu povzbudiť vieru v prítomnosť Boha, ktorý vedie svoj ľud a víťazí jeho milujúci plán spásy. Apokalypsis znamená odhalenie niečoho skrytého. Apokalyptická literatúra vychováva veriaceho človeka k schopnosti interpretovať znamenia časov, čítať Boží plán v tom, čo práve prežíva. V apokalyptických textoch sa hovorí o „časoch úzkosti“, ktoré naznačujú všetky prenasledovania, úzkosti a ťažkosti, ktoré prežíva veriaci v rozličných historických kontextoch a v rozličných etapách jeho osobného života. Apokalyptické texty nemajú za úlohu naháňať veriacemu strach (to robia väčšinou sektárske interpretácie apokalyptickej literatúry), ale naopak, majú byť prameňom útechy a nádeje k vernosti Bohu, ktorý sa s láskou stará o svojich a ktorý ma pevne v rukách pohnuté osudy tohto sveta. Tieto texty majú aj dnes vo mne vzbudiť istotu, že moje osobné dejiny tu a teraz v kontexte môjho života a historických udalostí, sú pevne v rukách Božích a jeho láskyplného plánu spásy.
Každý z nás pri čítaní týchto textov by si mal dnes uvedomiť svoju konkrétnu situáciu, osobnú i historickú, svoje vlastné úzkosti, trápenia, neistoty a vnútorné i vonkajšie zmätky, aby mohol do nich nechať vstúpiť Ježiša, ktorý prichádza do nášho života. V tomto týždni si pripomíname dvadsiate výročia Nežnej revolúcie v našej krajine. Pre mňa to boli podstatné roky pre nasmerovanie celého môjho života. Krátko po revolúcii som bol ako pokrstený ateista vovedený do kresťanského života iniciačnými sviatosťami. A krátko na to som sa rozhodol stať kňazom. V apokalyptických textoch nemáme vidieť iba koniec tohto sveta v absolútnom a metafyzickom zmysle, ale aj v zmysle konkrétneho jestvujúceho sveta – toho-ktorého sveta. Ježiš sa mýlil, keď povedal: „Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane.”? Myslel na koniec toho sveta, v ktorom on žil. Nepominula sa jeho generácia a židovský svet, ktorý poznala, sa pominul v roku 70 pádom Jeruzalema. Pre dejiny Európy nastalo veľa rozhodujúcich momentov. Mohli by sme hovoriť o roku 410, rok plienenia Ríma a zánik starého antického sveta rímskej ríše. Medzníkom bola aj Francúzska revolúcia a mnohé iné udalosti. Aj ten komunistický svet našej krajiny sa pominul v roku 1989 (tento týždeň si pripomenieme 17. novembra 20. výročie). Bol to koniec jedného sveta. Ja som si dnes po 20 rokoch vedomý nesmierneho množstva vecí, ktoré to prinieslo do môjho osobného sveta. V tých rokoch sa rozhodovalo o smerovaní môjho života. Keby sa to nebolo stalo, všetko by bolo bývalo inak aj v mojom živote. Určite by sme všetci mohli teraz dlho rozprávať o svojej osobnej ceste po roku 1989. Mohli by sme vidieť veľa medzníkov, ktoré určujú to, čo teraz žijeme. Aj 11. september 2001 a pád dvojičiek v New Yorku je jedným zo znakov toho, čo historicky ovplyvňuje naše dni. Toto všetko je znamením konca svetov. Každý by si teraz mohol osobne uvedomiť svoje osobné dejiny. Sú v ňom momenty, ktoré znamenali zánik jednej etapy, jedného sveta nášho života a príchod nového sveta. Možno aj príchod sem do Ríma je tiež určitým medzníkom, kedy sa skončil jeden svet, jedna etapa nášho života a začala sa ďalšia. Tieto „konce sveta“ v našom živote prinášajú nové úzkosti, nové zmätky. A apokalyptické biblické texty nás chcú ubezpečiť, že sa nedeje nič, čo by nebolo v Božom pláne spásy, čo by nebolo súčasťou jeho osobnej láskyplnej starostlivosti o nás, čo by nebolo príležitosťou na jeho príchod.
Jedinečným historickým príkladom kresťana, ktorý zostáva verný v apokalyptických úzkostiach dejín, je kontroverzný príklad sv. Jany z Arku. Jej národ sa nachádzal v úzkostiach anglickej nadvlády na pokraji zrútenia svojej kultúrnej identity, plný utrpenia, chorôb a hladu. Sedliacke dievča Jana sa stáva znamením Božej prítomnosti v tomto okamihu francúzskych dejín. V dnešnom čítaní z proroka Daniela sme počuli: „V tom čase povstane Michal, veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa.“ Podľa židovskej angelológie má každý národ svojho anjela. Anjel je obyčajne apokalyptickým vykonávateľom Božích plánov. A je to práve archanjel Michal, ktorý sa zjavuje sv. Jane a dáva jej pokyny. Jana sa stáva znamením útechy a nádeje pre svoj ľud. Vystupuje v autorite Kráľa Nebies, Ježiša Krista, ktorý je pánom dejín. Aj vo svojich osobných úzkostiach a utrpeniach, ktoré končia na hranici, kde je upálená, si je istá o Božom pláne spásy, číta Boží scenár dejín a opakuje: „Bolo treba, aby sa to takto stalo.“ (Aj v momente, keď je zajatá a opustená svojim vlastným kráľom, ktorému pomohla na trón.)
Nepochybujme o tom, že náš pobyt tu v Ríme je súčasťou Božieho plánu s každým z nás, ale aj súčasťou Božieho plánu s naším národom a našou krajinou. Jezuitský kňaz a vedec Pierre Theilhard de Chardin vo svojej prorockej vízii božského prostredia (v diele, ktoré sa volá Milieu divin, Božské prostredie, v češtine bolo preložené z výstižným názvom Chuť žít), ktoré podľa neho každý kresťan má objaviť v každej oblasti ľudského úsilia, píše: „Kresťan je presvedčený – do tej miery ako „svetský človek“ nikdy presvedčený byť nemôže – o nesmiernej dôležitosti a hodnote skrytej i v tom najnepatrnejšom pozemskom úspechu, a zároveň je presvedčený ako ktorýkoľvek pustovník o tom, že každý úspech je bezcenný, pokiaľ ho chápeme iba ako osobnú (alebo i univerzálnu) výhodu bez vzťahu k Bohu.” Kresťan sa aj vo svojej nepatrnosti stáva prorokom, svedkom Božej prítomnosti a starostlivosti, nositeľom Božieho víťazstva v dejinách prostredníctvom kríža.
Nech nám znejú nadšené slová Teilharda de Chardin: „Všetko vyskúšať pre Krista! Vo všetkom dúfať kvôli Kristovi! Zbožstviť neznamená zničiť, ale dotvoriť!“ Amen.
otec Juraj Vittek
|
Judith |
Krajina:  Slovakia ~
Počet príspevkov: 3217 ~
Člen od: 30 október 2005 ~
Posledná návšteva: 30 máj 2020
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 04 november 2012 : 19:12:56
|
| Pod toto by sa taký Loisy asi podpísal. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 4422 ~
Člen od: 27 november 2011 ~
Posledná návšteva: 22 február 2015
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
