|
|
 Odoslaný - 03 august 2008 : 22:05:01
|
Ľudová pobožnosť patrí tiež k duchovnému životu. Je to neliturgický spôsob, vyplývajúci z úcty k Pánu Ježišovi, k svätým, či spôsob ako zavätiť predmety do Božej služby. Pobožnosti sú Cirkvou vrelo odporúčané náboženské úkony, ktoré rozvíjajú a prehlbujú vzťah s Bohom. Pobožnosti sú náboženské úkony pre každého moderného kresťana. Aj tu platí to, že nepochopíš, kým to nevyskúšaš.
K ľudovým pobožnostiam patria:
- krížová cesta
- ruženec
- litánie
- deviatnik
- procesia
- jasličková pobožnosť
- rôzne iné zvyky spojené s modlitbou a posväcovaním života, rôznych období, jednorázových príležitostí
Krížová cesta:
Krížová cesta v dnešnej podobe pochádza z neskorého stredoveku. Hlavnými šíriteľmi tejto pobožnosti boli sv. Bernard z Clairvaux, svätý František z Assisi a svätý Bonaventúra. No určite svoj pôvod má v sprievodoch pútnikov, ktorí kráčali po stopách Pána Ježiša nesúceho kríž v uliciach Jeruzalema.
Dominikánsky brat Rinaldo vo svojej knihe Liber peregrinationis v roku 1294 píše, že vystúpil k Božiemu hrobu tou cestou, po ktorej kráčal Kristus s krížom. Opisuje aj viaceré zastavenia: napríklad, Herodesov palác, - nádvorie, kde bol Ježiš odsúdený na smrť, - miesto, kde stretol plačúce jeruzalemské ženy, či miesto kde Šimon Cyrenejský vzal na svoje plecia Kristov kríž.
Keď sa už nemohlo putovať do Svätej zeme, začali sa na Západe budovať Kalvárie, aby pripomínali ľuďom túto nesmierne dôležitú udalosť z dejín spásy. Aj v Ríme, neďaleko Lateránskej baziliky sú známe Sväté schody, prenesené z Jeruzalema, po ktorých podľa tradície kráčal Pán Ježiš.
Krížovú cesta, ako ju poznáme dnes, s jej 14 zastaveniami nachádzame v Španielsku, v prvej polovici 17. storočia, najmä vo františkánskom prostredí. Z Iberského polostrova sa dostala na Sardíniu, ktorá vtedy bola pod španielskou kráľovskou korunou, a následne na Apeninský polostrov. Jej presvedčeným šíriteľom bol františkán, svätý Leonard z Porto Mauricio, ktorý zomrel v roku 1751. On sám postavil na rozličných miestach vyše 572 krížových ciest, okrem iných aj v Koloseu, ktorú posvätil 27. decembra, vo Svätom roku 1750 pápež Benedikt XIV.
Ruženec:
V 12. storočí žil mladý kňaz Dominic Guzman (1170-1221). Bol pohnutý problémami doby - herézami a utrpením jednoduchého ľudu.
Legenda hovorí, že Panna Mária sa zjavila Dominikovi vo sne. Dala mu reťaz s guľôčkami, na ktorej sa mala recitovať modlitba ruženca a povedala mu, že modlitba a meditácia nad životom jej syna porazí bludy a utrpenie.
Aj keď táto legenda je veľmi milým príbehom, vznik ruženca je o čosi zložitejší. V prvých storočiach existencie Cirkvi mnísi recitovali žalmy. Bolo to jedným z pravidiel ich života. Keďže modlitba žalmov bola možná len tým, ktorí vedeli čítať, bolo treba nájsť spôsob modlitby pre negramotných bratov. Na tento účel sa použila modlitba Pána - Otče náš - bratia recitovali 150 krát túto modlitbu, čo korešpondovalo s počtom žalmov.
Pri odpočítavaní modlitby sa používali malé kamienky. Neskôr boli nahradené guľôčkami. Začiatkom druhého tisícročia s nárastom zbožnosti voči Panne Márii vzniká modlitba Zdravas´ Mária, ktorá sa stáva veľmi rozšírená a populárna. Postupne bola pripojená k tejto modlitbovej tradícii.
V rokoch 1410 - 1439 Dominik Pruský, kolínsky kartuzián, predkladá veriacim Mariánsky žaltár (žaltár - pôvodne kniha žalmov), kde sa nachádzalo 50 Zdravas Márií prepojených na úryvky z evanjelia. Nápad tohto kartuziána sa uchytil. V rôznych regiónoch vnzikali adaptácie takéhoto Mariánskeho žaltára a počet urývkov z evanjelia dosahoval až 300.
Dominikán Alain de la Roche (1428-1478) vydal jednotné vydanie tohto Mariánskeho žaltára, ktorý sa počas jeho života začal nazývať "Ruženec Preblahoslavenej Panny Márie". Zjednotiť túto formu modlitby sa mu podarilo vďaka jeho kázaniu a Mariánskym bratstvám, ktoré zakladal. Ruženec zjednodušil v roku 1521 dominikán Alberto de Castello, ktorý vybral 15 úryvkov z evanjelia na meditáciu. Konečná tradičná forma ruženca vznikla počas pontifikátu pápeža Pia V. (1566-1572), ktorý ho štandardizoval a uviedol pre celú Cirkev.
o ruženci viac tu : http://kredo.sk/bforum/topic.asp?TOPIC_ID=937
Deviatnik:
Deviatnik je vytrvalá deväťdenná osobná modlitba zvlášť vhodná na vyprosenie si určitých milostí.
Litánie:
V Litániách pomocou opakovania slovných spojení chválime a prosíme o pomoc svätých, Ježiša, Pannu Máriu.
viac na
http://www.fara.sk/zapotocky/Temy_na_stretka/poboznosti-1.doc
http://fara.brezno.szm.sk/Hlasnik/R2008/P96Zboznost.htm
|
Dostal som ban, nereagujte na moje prispevky prosim. |
Krajina:  Slovakia ~
Počet príspevkov: 10389 ~
Člen od: 09 december 2004 ~
Posledná návšteva: 11 november 2011
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 15 august 2008 : 12:51:27
|
| Mna mrzi jedna vec, ze zapadna cirkev zabudla na svoje oficialne bohosluzby, ktorymi je modlitba breviara. Skoro neexistuje moznost pre bezneho krestana (nemnicha), aby sa ich zucastnoval. Prave nerozumenie(latincina) a obmedzenie zap. cirkvi svojej oficialnej modlitby do klastorov je pramenom ludovych zboznosti. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 263 ~
Člen od: 20 jún 2007 ~
Posledná návšteva: 20 december 2017
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 19 august 2008 : 14:37:21
|
Neviem, preco si myslis, ze zabudla. Kazdy sa moze modlit breviar doma (napriklad my s manzelkou sa modlime takmer denne) a v mnohych kostoloch je mozne zucastnit sa modlitieb breviara.
Pravda je, ze nie vo vsetkych. |
Non nobis Domine, non nobis, sed nomini tuo da gloriam.
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 12062 ~
Člen od: 29 september 2003 ~
Posledná návšteva: 11 november 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 19 august 2008 : 14:42:40
|
Pozri sa na ucast ludi na modlitbe breviara v chrame. Breviar je spolocna modlitba veriacich. Preco by teda mala byt odsunuta do klastorov (tak to bolo v stredoveku a trva to dodnes), iba do niektorych kostolov (sam si to naznacil) a napokon do domacnosti (ked je to modlitba cirkvi, ktora je Kristovou nevestou volajucou abba, otce!
Na vychode je to stale gro modlitby v chrame aj po stranke casovej aj po stranke kvantity textu, ktore ked sa kona poriadne trva min. 5-6h, v niektorych pripadoch i viac. A je to bozie dielo, kde nas Boh svojim sv. Duchom premiena na svoj obraz.
Zapad tu trosicka zabudol na svoje korene. No snad sa zviechate.
A aby sme neodbocovali od temy ludovej poboznosti, je teda uplne logicke, ze ked sa niekto modli 3,4,5, 6 a viac hodin denne v chrame asi uz tazko bude potrebovat este dalsie doplnujuce modlitby, ktore mnohoraz vznikli ako nahrada breviara. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 263 ~
Člen od: 20 jún 2007 ~
Posledná návšteva: 20 december 2017
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 19 august 2008 : 21:49:48
|
| Ok, a čo je to ten breviár? |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 514 ~
Člen od: 31 júl 2007 ~
Posledná návšteva: 25 november 2019
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 21 august 2008 : 16:08:07
|
| citácia: Ok, a čo je to ten breviár? Pôvodne zaslal stefan - 19 august 2008 : 21:49:48
http://www.breviar.sk/default-faq.htm
Otázka: Čo je Liturgia hodín?
Odpoveď: Liturgia hodín (resp. posvätné ofícium) je denná modlitba katolíckej Cirkvi latinského obradu (rímskokatolíci). Modlia sa ju kňazi, rehoľníci a aj laici. Pozri aj Stručná charakteristika liturgie hodín.
|
Non nobis Domine, non nobis, sed nomini tuo da gloriam.
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 12062 ~
Člen od: 29 september 2003 ~
Posledná návšteva: 11 november 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 21 august 2008 : 19:41:21
|
| citácia: A aby sme neodbocovali od temy ludovej poboznosti, je teda uplne logicke, ze ked sa niekto modli 3,4,5, 6 a viac hodin denne v chrame asi uz tazko bude potrebovat este dalsie doplnujuce modlitby, ktore mnohoraz vznikli ako nahrada breviara. Pôvodne zaslal iosif - 19 august 2008 : 14:42:40
Nesuhlasim s tebou. Určite je potrebna aj modlitba v chrame, myslim teraz spoločnu, ale človek potrebuje aj osobnu modlitbu, či modlitbu - spoločensko-intimnu(typu ruženec), a určite nieeln čas stravený v kostole ma byť modlitbou, ale postupne aj celý naš život by mal byť jednou veľkou modlitbou - či už pracujeem, oslavujeme, sedíme, spíme, milujeme sa (myslim len v manželstve), atd.
Takže nie počet hodin stravených denne v chrame je meritkom viery, ale aj naša prax, ako tu modlitbu premiename na lásku tak k Bohu ako aj k blížnemu.
Určite verím, že ten čas pre Boha - tak spoločnu oslavu, ako aj sukromnu modlitbu treba ísť do chrámu, to ano. ale dobre vieš že človek žije aj verejny život, nielen skrytý život v Kristovi, a nie vždy ma chuť, možnosť na rovnaký typ modlitby - z toho vyplýva, že raz je to breviar(myslím laikov), raz ruženec, raz su to žalmy, raz krížová cesta, inokedy len jeden otčenaš a jeden zdravas, občas len zopar strelnych modlitieb. Občas je to štúdium písma, občas duchovný rozhovor, občas duchoivne čitanie, či sledovanie duch. poradov....možnosti je veľa. anavyše rtreba brať ohľad že sme aj rozne typy ľudí - jeden skôr medituje, druhý rád skutkami šíri radostnú zvesť, tretí zoberie gitaru a s maldými ide von....resp. inak sa im venuje....
čo sa týka breviara - v obchode sa da kúpiť breviar, a pokiaľ sa najde spoločenstvo môžu sa ho modliť i laici spoločne. žiaľ laický breviar je okresany na to najnutnejšie, takže keby aj knaz chcel zorganizovať spoločnu modlitbu breviara, je to cca par tisiciek, aby zohnal knazske breviare, ktore su prisposobene aj liturgickym obdobiam, slaveniam sviatkov, spomienok,....takže to nei je len problem knaza(a jeho ochoty) aj aj problem organizačný - bud sa zidu laici s rovnakymi breviarmi a budu sa modliť im vlastne modlitby(najzakladnejší žaltár) alebo knaz minimalne bude kopírovať na papiere z knazskeho breviara(či tlačiť z netu z http://breviar.sk). knazsky breviar je pre bežneho človeka nedostupný - knazi ho fasuju od bisk. úradu a po ich smrti sa ten breviar navracia na bisk. úrad. |
Dostal som ban, nereagujte na moje prispevky prosim. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 10389 ~
Člen od: 09 december 2004 ~
Posledná návšteva: 11 november 2011
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 21 august 2008 : 19:46:00
|
Niekde som čítal aj nasledovnu mysšlienku: Veľkosť modlitby nespopčíva ani v počte otčenašov al. zdravas, či v čase stravenom pri modlitbe, ale vo veľkosti lásky, ktorú do modlitby vložíme.
Môžeš sa pomodliť 5 minut, a intenzívne a je to oveľa viac ako keby si bol celý den v kostole pri Bohostánku, ale roztržitý, s myšlienkami barskde. Práve o tom sú aj strelné modlitby. ˇ6e nie počet, ani dĺžka....ale láska rozhoduje o tom aká je modlitba. |
Dostal som ban, nereagujte na moje prispevky prosim. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 10389 ~
Člen od: 09 december 2004 ~
Posledná návšteva: 11 november 2011
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 24 august 2008 : 14:05:04
|
| Ok a robis to? Si taky velky v laske, aby si sa modlil 5 minut denne? Ak ano, tak prepac. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 263 ~
Člen od: 20 jún 2007 ~
Posledná návšteva: 20 december 2017
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 29 august 2008 : 19:14:11
|
nie, nie som taký. všetko treba s mierou. a forma modlitby je rôznorodá.
k tomu kostolu aj chrámu - su ľudia ktorí by Pána Ježiša div nestrhli z kríža, v kostole sú pomaly od rána do večera, kde aku pobožnopsť a modlitbu sa modlili, ale vyjdu z kostola a klebetia, či ine veci robia. Ak modlitba v chráme nie je skutočnou modlitbou, tak nepomôže ani keby si tam bol 24/7/12/365.
Alebo mimo chrámu nemožno stretnuť Boha? |
Dostal som ban, nereagujte na moje prispevky prosim. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 10389 ~
Člen od: 09 december 2004 ~
Posledná návšteva: 11 november 2011
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 04 september 2008 : 08:35:57
|
| citácia: nie, nie som taký. všetko treba s mierou. a forma modlitby je rôznorodá.
Ok, plny suhlas.
citácia: k tomu kostolu aj chrámu - su ľudia ktorí by Pána Ježiša div nestrhli z kríža, v kostole sú pomaly od rána do večera, kde aku pobožnopsť a modlitbu sa modlili, ale vyjdu z kostola a klebetia, či ine veci robia. Ak modlitba v chráme nie je skutočnou modlitbou, tak nepomôže ani keby si tam bol 24/7/12/365.
Ludia sme rozni. To je staly problem, kedy sa uz od pradavnych cias ludia boria so sebou - netreba vsak odsudzovat, treba povzbudzovat a ked mame viac poznania, treba ho ponukat, ale nie nasilu - s laskou a ked druhi chcu.
Modlitba v chrame je najdolezitejsou modlitbou cirkvi. Samozrejme je to prejav navonok, kde nevesta vola a tuzi po zenichovi, stale ho oslavuje a vzdava mu vdaky, prosi o pomoc.
citácia: Alebo mimo chrámu nemožno stretnuť Boha?
Samozrejme, ze je to mozne. Vsetko je odlesk Bozej krasy a aj my sme tak boli stvoreni. Hladaj Boha a najdes ho, predovsetkym vo svojom srdci, ked si krestan. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 263 ~
Člen od: 20 jún 2007 ~
Posledná návšteva: 20 december 2017
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
