Na počiatku, skôr ako jestvovali Zem či Vesmír, Boh premýšľal. Premýšľal o tom že stvorí človeka, podobného jemu samému. No a pre tohoto človeka že stvorí nádhernú Zem, plnú života a prekrásny tajomný Vesmír.
A stalo sa tak, ako Boh chcel. Stvoril Vesmír, Zem plnú života, a stvoril i človeka. A toto všetko, čo stvoril, sa mu veľmi páčilo.
A Boh povedal človeku: "Všetko toto, čo som stvoril, stvoril som pre teba a dávam to tebe."
Nakoniec Boh požehnal posledný, siedmy deň a ustanovil ho navždy za svätý deň.
Boh stvoril svet a okolitý vesmír, Boh stvoril život a človeka. Nebudeme premýšľať, ako toto všetko stvoril, akým spôsobom, ako dlho mu to naozaj trvalo, čo všetko k tomu potreboval. Budeme premýšľať o tom, prečo Boh stvoril Svet a človeka.
Čo je dôležitejšie, prvoradejšie, hodnotnejšie? Tajomný, nekonečný Vesmír plný záhad, plný tajomstiev a neznáma? Alebo Zem, plná nádherných všakovakých rastlín a prekrásnych morských či suchozemských živočíchov, alebo plná ukrytých drahokamov a nerastov? Alebo je to azda človek, ten posledný, obyčajný a celkom malý? Ak by sme chceli mudrovať, môžeme dlhé hodiny premýšľať o záhadách Vesmíru a o jeho pohyboch, o pokladoch Zeme či o krásach rastlín a živočíchov. Všetko je také zaujímavé, rôznorodé a nádherné, neopakovateľné.
Ale Boh pri tomto všetkom myslel na niečo celkom iné. Myslel na človeka. Boh vo svojej nekonečnej múdrosti a láske chcel niekoho stvoriť, aby sa s ním mohol rozdeliť o svoju nekonečnú múdrosť a lásku. Môžeme povedať, že tajomný vesmír, človekom nikdy nepoznaný a neprebádaný ho neuspokojil. Páčil sa mu, preveľmi, ale bolo to pre neho málo. A tak stvoril Zem, plnú života. Veľryby i sardinky, myšky i slony, drobučká trávička či obrovské sekvoje, alebo nádherné priezračné drahokamy, ani toto všetko ho neuspokojilo. Človeku by nestačilo tisíce životov, aby spoznal všetky krásy a tajomstvá Vesmíru či Zeme. Boh počas okamihu spoznal svoje nádherné dielo a videl, že je prekrásne, dokonalé, ale neuspokojilo ho. Chcel niečo väčšie, niečo, čo je podobné jemu samému, jemu, Tvorcovi. A tak stvoril človeka. Človeka čistého, svätého. Boh to vedel už na počiatku, a tak všetko, čo stvoril, Vesmír, Zem plnú života, toto všetko stvoril pre človeka. Vo svojej Božskej múdrosti stvoril najskôr to druhoradé, nepodstatné, aby potom mohol stvoriť človeka, a vložiť ho do nádherného sveta. On mohol stvoriť človeka i bez Vesmíru a bez Zeme, umiestnil by ho na Nebeskú oblohu a človek by žil. Boh by to bol urobil tak, aby človek ani Vesmír, ani Zem nepotreboval. Ale Boh chcel dať človeku aj Vesmír, aj Zem plnú života. On sám povedal: "Toto všetko ti dávam, spravuj a riaď všetko s rozumom."
Vrchol Božieho tvorstva je človek. Človek so svojou dušou, so svojimi radosťami i starosťami, so svojou bolesťou i šťastím. Vesmír, Zem, zvieratá, rastliny, drahokamy a nerasty, toto všetko, čo Boh dal človeku, je druhoradé. Boh nám to dal z veľkej lásky, aby sme vo všetkom okolo nás videli jeho, Tvorcu, Boha. Ale predovšetkým v človeku ho máme vidieť, vždy a za každej situácie. Nebojme sa lamentovania o nebezpečenstve skleníkového efektu, či roztopenia ľadovcov, či zrážky s meteoritom, horúčav, alebo záplav. Boh nám dal celý Vesmír i Zem plnú života. Všetko slúži človeku, človek má slúžiť druhému človeku, nie Zemi.
Istý mladý študent, ktorý študoval prírodné vedy, povedal raz svojim spolužiakom, ktorí sa mu vysmievali za to, že bol kresťanom katolíkom a dobrým človekom: "Až sa raz stanem veľkým vedcom nájdem v prírode a vo Vesmíre Boha, a potom vám ho všetkým ukážem. No stalo sa , že tento mladý človek nemohol ani len dokončiť školu. Po ťažkom úraze, ktorý mu spôsobil nejaký nezodpovedný vodič nákladného auta, zostal tento mladý chlapec chromý, nemohol chodiť, ani hýbať rukami. Mal však veľmi dobrých rodičov. Matka neustále sedela pri jeho posteli, kŕmila ho, rozprávala sa s ním, čítala mu. A otec každý deň naložil svojho syna na vozík a vybral sa s ním do prírody. Po niekoľkých rokoch ho prišli navštíviť niektorí jeho spolužiaci. Bolo im veľmi ľúto, že ich spolužiak je tak veľmi chorý. Necítili sa práve najlepšie, keď sa spolu stretli, keď sa zhovárali o svojich školských rokoch a o svojom živote. Avšak tento chlapec všetkých zaskočil svojimi slovami. Povedal im: "Prišli ste za mnou, aby som vám ukázal Boha? Nestal som sa vedcom, ani mudrcom, avšak veľmi rád vám vyhoviem. Pozrite na môjho otca a na moju mamu. Už dlhé roky sa mi neprestajne venujú a starajú sa o mňa. A môj život nie je prázdny, naopak, je nádherný, veľmi zaujímavý a šťastný." Lebo jedine sám Boh, ktorý bol prítomný v matke a v otcovi tohoto chlapca, dokázal prejaviť toľko lásky za tak ťažkého života.
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
FAQ
Registrovať sa
Odoslaný - 20 jún 2008 : 04:48:06
Slovakia ~
Počet príspevkov: 
