|
|
 Odoslaný - 05 apríl 2009 : 19:20:54
|
| citácia: Vieru nie je treba strážiť, neutečie! Vieru je treba šíriť podľa pravdy Ježíša, ale nezabúdať, že Ježiš je: Cesta, Pravda a Život. Pôvodne zaslal degon - 05 apríl 2009 : 17:06:09
Kto nestráži svoju vieru, stráca ju. A k tej druhej vete by som namiesto viery dal slovo Evanjelium, bo vieru si musí každý vypestovať sám, ja môžem niekoho šírením pravdy usmerniť k pravej viere. |
Rímskokatolík |
Krajina:  Slovakia ~
Počet príspevkov: 4003 ~
Člen od: 15 máj 2007 ~
Posledná návšteva: 27 apríl 2022
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 06 apríl 2009 : 00:01:21
|
| citácia: Vieru nie je treba strážiť, neutečie! Pôvodne zaslal degon - 05 apríl 2009 : 17:06:09
Velmi sa mylis. O com myslis, ze hovori sv. Pavol ked pise:
Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval.
A na inom mieste:
Preto kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol. |
Non nobis Domine, non nobis, sed nomini tuo da gloriam.
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 12062 ~
Člen od: 29 september 2003 ~
Posledná návšteva: 11 november 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 06 apríl 2009 : 19:06:25
|
degon:
Toto nie je o viere, ale o uznaní Boha, ako svojho pravého Pána. V dobe, keď bolo ustanovené desatoro nejestvoval ateizmus. Všetci verili v bohov, aj keď pohanských.
- Je to stale o viere. Musis verit iba v toho jedineho Boha. A tiez aj ateizmus je len viera...
Ak by sa nehovorilo o hriechu proti viere, ale o hriechu proti cirkvou hlásanej vierouke, to by malo svoju logiku.
- Ved ale prave ta vierouka je prave zrovna tou vierou. Tou jedinou pravou vierou.
Myslím, že účasť na omši, napr. v evanjelíckom kostole nemôže byť hriechom
- Mylis sa. Je to pokial viem i dane pod hriech. Plus, evanielici ani ziadnu omsu nemaju. Protestantska viera bola zalozena na odpore voci Katolickej viere. Je to falosna viera od diabla.
ak nemám možnosť ísť do katolíckeho a chcem sa pokloniť Bohu, ktorého máme s evanjelíkmi spoločného.
- Zrovna tak by si potom mohol ist do moslimskej mesity, tiez tvrdia, ze sa modlia k tomu istemu Bohu co my. Lenze Boh je zvlast pritomny iba v katolickom kostole, kedze je tam priamo aj jeho telo - sviatost oltarna. A tak ako je Boh pritomny v evanielickom chrame alebo v mešite, je uz rovnako pritomny uplne vsade, napr. aj v lese, aj u teba doma...
|
|
|
|
|
Odoslaný - 12 apríl 2009 : 11:44:27
|
| Viera je veľmi široký pojem a môže sa v ňom ukrývať mnoho dobrého, ale aj zlého. Preto by sa nemal používať v takom dogmatickom slova zmysle, ako to robia niektorí vykladači Písma. Ježiš vieru doporučoval, ale ju nikomu neprikazoval, lebo poznal jej úskalia. Dal iba príkaz lásky k Bohu a blížnemu, lebo tá je celkom jednoznačná. Ani pravdu neprikazoval, lebo aj tá môže byť zneužitá ku zlému. Všetko, čo nie je od Boha, je od Zlého a treba byť opatrný, lebo diabol nikdy nespí a ako otec lži sa často ukrýva pod dobrom a berie na seba rôzne obleky. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 48 ~
Člen od: 04 apríl 2009 ~
Posledná návšteva: 20 apríl 2009
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 12 apríl 2009 : 21:21:15
|
| citácia: Ani pravdu neprikazoval Pôvodne zaslal degon - 12 apríl 2009 : 11:44:27
Cooo |
Non nobis Domine, non nobis, sed nomini tuo da gloriam.
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 12062 ~
Člen od: 29 september 2003 ~
Posledná návšteva: 11 november 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 12 apríl 2009 : 22:16:37
|
| citácia: Viera je veľmi široký pojem a môže sa v ňom ukrývať mnoho dobrého, ale aj zlého. Preto by sa nemal používať v takom dogmatickom slova zmysle, ako to robia niektorí vykladači Písma. Pôvodne zaslal degon - 12 apríl 2009 : 11:44:27
to by si sa divil čo nekatolici dokážu vymyslieť.... nehovoriac že radi tie svoje vymysly vyvyšuju na uroven dogmy, netrapiac sa že si vobec protirečia, či odporuju pismu. alebo že sa vobec modliak Pismu. |
Dostal som ban, nereagujte na moje prispevky prosim. |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 10389 ~
Člen od: 09 december 2004 ~
Posledná návšteva: 11 november 2011
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 12 máj 2009 : 18:42:59
|
Ospravedlnení vierou v Krista
Vložil/autor Betka Kleinová, Pia, 17/03/2006 - 01:00Špiritualita
Fr. Raniero Cantalamessa, OFM Cap, pápežský kazateľ
(2.časť prejavu Viera, ktorá víťazí nad svetom predneseného v Londýne 27.6.2005)
Porovnajme teraz túto situáciu s tým, čo hovorí Nový Zákon. Podľa Pavla viera, ktorá ospravedlňuje hriešnikov a udeľuje Ducha Svätého (por.. Gal 3,2) v slove, je viera, ktorá zachraňuje, je to viera v Ježiša Krista, v jeho tajomstvo prechodu smrti a vzkriesenia. „Ak svojimi ústami vyznávaš: >Ježiš je Pán!< a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený“ (Rim 10,9)
Apoštol v tretej kapitole Listu Rimanom predovšetkým vyhlasuje nielen to, že sme ospravedlnení vierou, ale že sme ospravedlnení vierou v Krista; nie tak veľmi ako ospravedlnení milosrdenstvom, ako sme ospravedlnení Kristovým milosrdenstvom. Sám Kristus je srdcom odkazu, ktorý je dokonca na hlbšej úrovni ako viera a milosrdenstvo. V kapitolách 1 a 2 svojho listu si vytýčil ukázať ľudskosť ako univerzálnu v stave hriechu a záhuby. A potom má neuveriteľnú odvahu vyhlásiť, že táto všeobecná situácia sa radikálne zmenila „cez vykúpenie, ktoré prišlo prostredníctvom Ježiša Krista“ (Rim 3,24)
Potvrdenie, že toto vykúpenie je dosahované vierou a nie iba zásluhami, je v tomto texte určite prítomné a v čase Reformácie to bol bod, na ktorý sa bolo treba s najväčšou naliehavosťou opäť sústrediť. Ale teraz, keď sme dosiahli základnú zhodu v tomto bode (pozri spoločne vydaný dokument v roku 1999 Katolíckou cirkvou a Svetovou federáciou Luteránskych cirkví), sme vyzvaní ku znovuobjaveniu a spoločnému prehláseniu toho, čo bolo základným bodom v Pavlovom učení: univerzálna platnosť Kristovho vykúpenia.
V tomto bode je apoštol Ján rovnako silný ako Pavol. Podľa neho, ako sme počuli, iba jediná viera víťazí nad svetom, a to viera v Krista. Božstvo Krista a preto aj univerzálnosť jeho poslania a jeho vykúpenia, je, podľa neho, špecifický a primárny objekt viery. Veriť bez ďalšej výhrady naďalej znamená veriť v Krista. Môže to znamenať veriť v Boha, do tej miery, že to bol Boh, ktorý poslal Syna na svet. Ježiš sa adresuje ľuďom, ktorí už veria v pravého Boha; zdôrazňuje vieru cez Evanjelium, ktoré sa zaoberá jeho osobou a prácou.
Dôkladné skúmanie štvrtého Evanjelia s prihliadnutím na vieru v Kristovo Božstvo ukazuje, ako je ono votkané do Jánovho popisu. Veriť v toho, koho Otec poslal je „Božie dielo“, ktoré je Bohu nekonečne príjemné (por. Jn 6,29). Neveriť je v potom videné ako „hriech“ par excellence: „Povzbuditeľ“, je povedané, „vydá svedectvo proti svetu a hriechu“, a hriech je, že „neveria vo mňa“ (Jn 16,8-9).
Je nakreslená jasná čiara, ktorá rozdeľuje ľudstvo na dve časti: tých, ktorí veria a tých, ktorí neveria v Ježiša, Božieho Syna. Ktokoľvek v neho verí, nebude súdený, ale kto neverí, je už odsúdený; ktokoľvek verí, má život, kto neverí, neuvidí život (Jn 3,18.36). Povedané tiež vecne, ako sa Ježiš postupne zjavuje, vidíme, že sa rysujú dva druhy ľudí – o jedných sa hovorí, že v neho verili, o druhých, že v neho neverili. Podobne, po jeho návrate k Otcovi, viera v neho zostala veľkým predelom v srdci ľudstva: na jednej strani sú tí, ktorí, napriek tomu, že nevideli, uverili (por Jn 20,29), na druhej strane svet, ktorý odmieta veriť. Popri tomto rozlišovaní, všetky ostatné predtým známe klesnú na druhé miesto.
Jednoduchý pohľad do Nového Zákona nám preto ukazuje, ako sme sa v našej svetovej viere a v kresťanstve vzdialili od pôvodného chápania. Čo máme potom robiť v tejto „postkresťanskej“ spoločnosti? Nič iného, ako robili apoštoli a prví učeníci vo svojej „predkresťanskej“ spoločnosti! Hlásať Ježiša Krista! „Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj...“ (2 Tim 4,2) Vrátiť Kristovi miesto, ktorým je viera v neho.
Zopakujme s Pavlom: „Hlásame Krista ukrižovaného.“ (1 Kor 1,23); „Prehlasujeme Ježiša za Pána“ (por. 2 Kor 4,5).
Ak pôjdete na námestie sv. Petra v Ríme, vaše oči ihneď padnú na obelisk v jeho strede. Odkialkoľvek sa pozriete, obelisk vám vždy bude priťahovať pohľad. Ako hlavný sťažeň plachetnice, ktorý ju vyvažuje celú. Ježiš Kristus je obelisk v centre Cirkvi; ku nemu by sa vždy mali byť obrátené všetky oči a na neho by mali kresťania ľudí upozorňovať.
Toto je úloha, ktorú nemôže cirkev splniť sama; potrebujeme spojiť naše úsilie a možnosti. Súťaženie a rivalita na tomto poli je už ďalej škandálom, ktorý sa nedá ospravedlniť zo žiadneho objektívneho dôvodu. Osudné východisko na začiatku trietieho milénia už nie je zďaleka také, ktoré viedlo k oddeleniu Východu a Západu na začiatku druhého milénia, ani také, ktoré neskôr viedlo k rozdeleniu v rámci Západného kresťanstva na Protestantov a Katolíkov.
Kontraverzie medzi Východom a Západom boli o doktríne Filique (Či Duch Svätý vychádza iba z Otca alebo z Otca a Syna), či používať kvasený alebo nekvasený na Eucharistiu, a či vynechať Aleluja alebo ho spievať počas Pôstu. Môžeme povedať, že toto sú dnes životne dôležité otázky pre tých, ktorý dnes majú hlásať Evanjelium?
Otázky, ktoré vyprovokovali oddelenie sa od Ríma cirkví zrodených z Reformácie počas 16-teho storočia boli najmä tie o odpustkoch a o tom, ako sú hriešnici ospravedlnení. Ale znova, môžeme my naozaj povedať, že toto sú problémy, na ktorých dnes viera ľudí stojí a padá? Na konferencii, ktorá bola v Pro Unione v Ríme, kardinál Walter Kasper veľmi správne pripomenul, že kým pre Luthera primárny existenčný problém bolo ako prekonať prenikajúci zmysel pre hriech a Božiu benevolenciu, dnes je problém presne opačný: ako vrátiť dnešných ľuďom pravdivý zmysel pre hriech, ktorý úplne stratili.
Vo veku, v ktorom každý od New Age počínajúc, hovorí o spasení ako o niečom, čo ľudské bytosti musia nájsť sami, ako máme svedčiť znova o Pavlovom odkaze, „že všetko zhrešilo a odpadlo od Boha“ (Rim 3,24) a že potrebujeme Spasiteľa? Som katolík (a navyše Talian!) ale niekedy si prajem, aby nám Boh dal dnes ďalšieho Luthera, pretože (okrem určitých kontraverzných bodov, ktoré ako katolík nemôžem akceptovať) Luther je pre mňa mužom, ktorého viera v Ježiša Krista bola pevnejšia ako granit. Bol to on, ktorý povedal, „Stratiť Krista je stratiť všetko. Mať Krista je mať všetko: Ak je Kristus môj, vlastním všetko a môžem nájsť všetko.“
V rozprávaniach o stredovekých bitkách (vrátane niektorých opísaných Shakespearom), vždy prichádza moment keď obyčajní lukostrelci a jazdci a všetci ostatní sú porazení a boj sa sústredí okolo kráľa. To je miesto, kde sa rozhodne o konečnom výsledku. Aj pre nás sa dnešný boj odohráva okolo kráľa...Je to osoba Ježiša Krista, ktorá je skutočným sporným bodom.
Bodom, na ktorý musíme sústrediť odteraz všetku našu pozornosť, je to, ako môžu spolu všetky kresťanské cirkvi v bratskej zhode hlásať Radostnú Zvesť v našom modernom svete, kde začať a ktorý spôsob nasledovať.
Ak kresťanstvo, ako bolo správne povedané, nie je v prvom rade doktrína, ale osoba - Ježiš Kristus, vyplýva z toho, že hlásanie jeho osoby a vzťahu človeka s ním je najdôležitejšia vec, začiatok pravej evangelizácie.
Obrátiť toto poradie a dať doktríny a morálne záväzky Evanjelia pred odhalenie Ježiša by bolo ako dávať vagóny pred rušeň, ktorý by ich mal tlačiť.
V súvislosti s týmto existuje v súčasnosti vážny pastoračný problém. Cirkvi so silnou dogmatickou a teologickou tradíciou (ako sú tradičné cirkvi a najmä Katolícka cirkev) sa občas nachádzajú v nevýhode, sú zaviazaní svojmu bohatstvu doktrín a inštitúcií, keď sa zaoberajú spoločnosťou, ktorá vo veľkej miere stratila kresťanskú vieru a z čoho vyplýva, že potrebuje začať odznova, to znamená znovuobjavením Ježiša Krista.
Zdá sa, že nám stále chýba vhodný nástroj na vysporiadanie sa s novou situáciou. Dlžný našej minulosti, sme lepšie pripravení byť „pastiermi“ ako „rybármi“ ľudí; to znamená lepšie pripravení kŕmiť ľudí, ktorí zostali verní Cirkvi, ako doniesť nových ľudí, alebo „uloviť znova“ tých, čo zablúdili. Toto ukazuje, ako naliehavo potrebujeme novú evanielizáciu, ktorá pri tom, že je otvorená celej plnosti pravdy a kresťanského života, bude ešte aj jednoduchá a základná.
Pracovný preklad Betka Kleinová,
zvýraznenia textu a rozdelenie na časti redakcia CN, mierne krátené
|
Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17,27-28). |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 20 ~
Člen od: 09 máj 2009 ~
Posledná návšteva: 24 júl 2011
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 21 marec 2011 : 05:34:50
|
BOŽSKÉ ČNOSTI - VIERA, NÁDEJ A LÁSKA
„...A tak teraz zostáva viera, nádej a láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.“ (1 Kor 13, 13)
Naše spoločenstvo s Bohom sa deje pomocou viery, nádeje a lásky. Sú to tri schopnosti, ktoré nám umožňujú rozvíjať Boží život a uskutočňovať uvedomelé spolužitie s Bohom. Sú tiež nadprirodzenými darmi, ktoré človek dostáva vždy spolu s posväcujúcou milosťou cez sviatosti. Môže si ich aj sám upevňovať a zveľaďovať skutkami viery, nádeje a lásky. Voláme ich božské (alebo aj teologálne, vliate) čnosti.
Božské čnosti sú schopnosti žiť Božím životom. Sú to duchovné nadprirodzené schopnosti, ktorými sa Boží život v nás prejavuje navonok.
Božské čnosti sú VIERA, NÁDEJ a LÁSKA. Viera je schopnosť súhlasiť s Božím učením a žiť podľa neho. Nádej je schopnosť spoliehať sa na Božiu pomoc a túžiť po Pánu Bohu. Láska je schopnosť milovať Boha a robiť tak, ako sa páči jemu.
O božské čnosti sa máme starať a máme si ich rozmnožovať a rozvíjať sviatosťami, úkonmi a skutkami viery, nádeje a lásky. Božské čnosti si treba chrániť pred hriechom, lebo ich ničí.
Hriech umŕtvuje čnosti. Ťažkým hriechom sa vždy stráca láska. Hriechom proti nádeji strácame čnosť nádeje. Hriechom proti viere strácame čnosť viery. Keď žijeme v hriechu, sme bez lásky a viera s nádejou sú mŕtve.
Vierou veríme v Boha a všetko, čo nám zjavil a čo nám svätá Cirkev predkladá veriť. (KKC, 1842)
Nádejou túžime po večnom živote a očakávame od Boha s pevnou dôverou milosti, aby sme si ho zaslúžili. (KKC, 1843)
Láskou milujeme Boha nadovšetko a svojho blížneho z lásky k Bohu ako seba samých. Láska je „zväzkom dokonalosti“ (Kol 3, 14) a formou (vnútornou náplňou) všetkých čností. (KKC, 1844)
#9632; Môj Bože, verím v teba, lebo si večná Pravda.
#9632; Môj Bože, dúfam v teba, lebo si nekonečné Milosrdenstvo.
#9632; Môj Bože, milujem ťa, lebo si sama Dobrota a Láska.
|
handulka |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 96 ~
Člen od: 16 jún 2008 ~
Posledná návšteva: 10 november 2012
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
