|
|
 Odoslaný - 15 november 2006 : 19:58:01
|
Donatizmus
Priniesol ju Donatus z Kartaga, vyskytovala sa v rokoch 311-411.
Historicke pozadie (zostrucnene). Za cias cisara Diokleciana, bola v rokoch 303-305 Katolicka cirkev postavena mimo zakon, vyznavanie katolickej viery sa trestalo smrtou. Ti co odmietli palit kadidlo rimskym bohom boli popraveni. Burali sa kostoly, relikvie a posvatne nadoby boli habane a kopie pisma sa palili.
Pojmom traditores boli v tomto case oznacovani ludia, ktori zapreli Krista, alebo pri domovych prehliadkach odovzdali relikvie a posvatne predmety, aby sa vyhly muceniu a smrti. Po skonceni tohto prenasledovania boli ti, co prensledovanie prezili pobureni tim, ze knazi a diakoni, ktori sa stali traditormi sa mohli po odpusteni hriechov v spovedi vratit do pastoracie.
V tomto case sa uz zacinali rozvijat myslienky tejto herezy, plne sa vsak spojila az s biskupom Donatom, nastupcom biskupa Majorina, ktory bol zvoleny opozicnym biskupom v Kartagu, lebo miestny biskup sa staval prilis zhovievavo k traditorom.
Principialne blud spocival v tvrdeni, ze sviatosti su neplatne, dokonca v bozich ociach hriesne, ak ich vysluhuje biskup, knaz alebo diakon, ktory sa stal traditorom. Tento pohlad sa potom rozsiril a zahrnal aj duchovenstvo v stave akehokolvek smrtelneho hriechu.
Popieranim vnutornej ucinnosti sviatosti, donatiskti tvrdili, ze ze sviatosti mozu platne vysluhovat iba ti, co su v stave milosti. Vyzadovali opatovny krst u tych, co chceli vstupit do ich sekty.
Donatisti si zachovali vonkajiu strukturu katolicizmu, vratane biskupov, knazov a diakonov, omse a uctievanie svatych. Hereza nespocivala primarne v popierani katolickych doktrin, ale v tvrdeni, ze iba bezhriesny clovek moze platne vysluhovat sviatosti. Schizma vznikla pri odmietnuti autority pravoplatne zvolenych katolickych biskupov a vyvrcholila v nezakonnych, avsak platnych vysviackach schizmtickych biskupov, knazov a diakonov.
Donatisti prijali za svoje "Deo laudes" (Bohu chvala) namiesto tradicneho katolickeho "Deo gratias" (Bohu vdaka). Typickou crtou donatistov bola aj tuzba po mucenictve, Donatius ucil, ze smrt za "vec", hoci aj samovrazda je svata a zasluzi si mucenicku korunu a vecny zivot. Snazili sa vyprovokovat katolikov a pohanov, aby ich usmrtili.
Neskor sa vyprofilovala odnoz circumcellionov, ktorych cielom bolo obtazovat, okradat a dokonca vrazdit katolikov.
Moderne paralely
Donatizmus sa zrkadli v skupinach oznacovanych ako rigoristi a sice v ich zachovavani liturgickej formy katolicizmu a vacsiny doktrin, pri odmietani jednej doktriny praxe. Medzi podobne skupiny patrili Jansenisti (17te storocie) a niektore frakcie tradicnych katolikov dneska.
Donatisticka hereza znovu krstenia je zivou v baptistickych protestantskych cirkvach, hoci baptisti nepovazuju krst za zdroj milosti a znovuzrodenia tak ako ho povazovali donatisti. Taktiku donatistov, ktori nutili katolikov aby "konvertovali" na ich herezu prijali za svoje kalvini (preovsetkym v Zeneve pod Janom Kalvinom) a notoricki znami anglikani (pod Henrym VIII, arcibiskupom Tomasom Cranmerom a kralovnou Alzbetou I.)
|
Krajina:  Slovakia ~
Počet príspevkov: 12062 ~
Člen od: 29 september 2003 ~
Posledná návšteva: 11 november 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
