|
Odoslaný - 30 september 2006 : 22:24:41
|
Obrad predstavuje ekleziasticku, alebo cirkevnu, tradiciu ako sa maju slavit sviatosti. Kazda zo sviatosti ma v svojom jadre zakladnu podstatu, ktora musi byt naplnena, aby sa sviatost "realizovala". Tato podstata - materia, forma a intencia - sa odvija od bozsky zjavenej podstaty tej ktorej sviatosti. Cirkvou nemoze byt zmenena. Pismo a posvatna Tradicia, interpetovane Magisteriom nam hovoria, co je pre kazdu sviatost podstatne. (2 Sol 2,15)
Ked apostoli priniesli Evanjelium do hlavnych kulturnych centier svojich cias, zakladne prvky nabozenskej praxe sa vlozili do kultur v tychto oblastiach. To znamena, ze esencialne prvky boli zabalene do symbolov konkretnych ludi tak, ze obrad potom sprostredkovaval tejto kulture zelany duchovny vyznam. Takymto sposobom sa potom Cirkev stava "pre všetkých všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých" (1 Kor 9,22).
Existuju tri hlavne skupiny obradov, vychadzajuce z prvotneho sirenia viery, Rimsky, Antiochsky(Syria) a Alexandrijsky(Egypt). Neskor sa pod vplyvom sv. Bazila a Sv. Jana Chryzostoma z antiochijskeho obradu utvoril obrad Byzantinsky. A z tychto styroch je potom odvodenych viac ako 20 liturgickych obradov pritomnych v Cirkvi.
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 12062 ~
Člen od: 29 september 2003 ~
Posledná návšteva: 11 november 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 28 november 2008 : 11:05:24
|
citácia: Obrad predstavuje ekleziasticku, alebo cirkevnu, tradiciu ako sa maju slavit sviatosti.
Bolo by vhodne zacitovat odkial to je.
Podla CCEO kan. 28 (kanonicke pravo vychodnych cirkvi zjednotenych s Rimom) pise ze, "Obrad je liturgické, teologické, duchovné a disciplinárne dedičstvo, odlíšené kultúrou a historickými okolnosťami národov, ktoré vyjadruje spôsob prežívania viery vlastný každej cirkvi sui iuris". Takze to co je vyssie napisane je len zuzeny pojem definovany v CCEO.
Aby sme si boli na jasnom tak Zapadna cirkev ma(mala) 5 obradov:
1, rimsky 2, ambroziansky (milansky) 3, galsky 4, mozarabsky (hispansky alebo spanielsky) 5, iro-skotsky (keltsky)
Vychodne cirkvi ich maju viac. Tu su hlavne skupiny.
1, alexandrijska skupina (obrad koptsky a etiopsky) 2, antiochijska skupina (obrady syrsky, maronitsky, malankarsky a byzantsky) 3, chaldejska skupina (obrady chaldejsky, malabarsky, nestoriansky) 4, armenska skupina (obrad armensky) 5, byzantsky obrad
Byzantsky obrad je vseobecne najrozsirenejsi a ako sme videli vyvinul sa postupne a radime ho do antiochijskej skupiny. Aj z toho dovodu je uvedeny ako osobitna skupina.
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 263 ~
Člen od: 20 jún 2007 ~
Posledná návšteva: 20 december 2017
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 09 február 2013 : 00:25:14
|
Nechcel som otvárať nové témy ... Bol som na svätej omši u saleziánov, bola to jubilejná, či ako ju nazvať, kamarát tam oslavoval 50-tku ... Spieval zbor,hrali husle,gitara a basgitara... Čo povedať. Páčilo sa mi to, melódie boli chytľavé. Sebakriticky som si však spomenul na jednu knihu od Ratzingera, čo by ešte prefekta ...kde jednoznačne odsudzoval tzv. "hudbu s džezovými hudobnými nástrojmi" na úkor sakrálnej hudby. Doslova písal niečo ako, že zážitok z prijímania hudby nemôže prevýšiť zážitok z prežitia sprítomnenej Kristovej obety ... Čo teraz, aký postoj zaujať ? Rozum velí počúvať Ratzingera, srdce sa utápa v záplave príjemných emócii z počutej hudby. Ako z toho von ?
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 521 ~
Člen od: 26 apríl 2011 ~
Posledná návšteva: 16 december 2019
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 19 apríl 2013 : 18:43:40
|
odpoved mas v samotnom citate od B16
daj si otazku: priviedla Ta ta hudba blizsie ku Kristovi alebo vzdialila?
napr za seba Ti mozem povedat ze mna kedze hram na gitaru, tak mi ta hudba pomaha lepsie prezivat sv omsu ale viem ocenit napr aj tichu sv omsu ktora je perfektny kontrast oproti tomu
skus ist napr na charoske chvaly a nasledne na tichu sv omsu je to super kontrast a ocenis jedn aj druhe
ja uvedenu myslienku chapem tak ze hudba ma byt pre nas len prostriedok (teda pri sv omsi) aby sme sa viac priblizili kristovi
napr pre cernosku kulturu mozu byt zasa ine piesne super .... take co vyjadruju ich mentalitu
ale uz aj ja som zazil ze v kostole bola zahrana pesnicka ktora tam podla mna zjavne nepatrila tak som to isiel hudobnikom povedat a tiez knazovi sa postazovat
takze co sa tyka piesni tak v slobode a v pokoji nema zmysel to uzkostlivo posudzovat, to nevedie k nicomu dobremu .... |
Aby sme vo všetkom dosiahli pravdu, musíme sa vždy pridržiavať zásady, že to, čo sa mne zdá bielym, budem pokladať za čierne, keď to hierarchická Cirkev tak rozhodne, pevne veriac, že medzi ženíchom Kristom, naším Pánom, a medzi jeho nevestou Cirkvou je ten istý Duch, a náš Pán, ktorý nám dal Desatoro prikázaní, riadi a spravuje aj našu svätú matku Cirkev. sv.Ignac z Loyoly |
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 1231 ~
Člen od: 06 november 2010 ~
Posledná návšteva: 01 máj 2022
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 19 apríl 2013 : 18:45:24
|
citácia: Ked apostoli priniesli Evanjelium do hlavnych kulturnych centier svojich cias, zakladne prvky nabozenskej praxe sa vlozili do kultur v tychto oblastiach. To znamena, ze esencialne prvky boli zabalene do symbolov konkretnych ludi tak, ze obrad potom sprostredkovaval tejto kulture zelany duchovny vyznam. citácia: Kazda zo sviatosti ma v svojom jadre zakladnu podstatu, ktora musi byt naplnena, aby sa sviatost "realizovala". Tato podstata - materia, forma a intencia - sa odvija od bozsky zjavenej podstaty tej ktorej sviatosti. Cirkvou nemoze byt zmenena. Pismo a posvatna Tradicia, interpetovane Magisteriom nam hovoria, co je pre kazdu sviatost podstatne. (2 Sol 2,15)
velmi pekne povedane a vystizne suhlasim
|
Aby sme vo všetkom dosiahli pravdu, musíme sa vždy pridržiavať zásady, že to, čo sa mne zdá bielym, budem pokladať za čierne, keď to hierarchická Cirkev tak rozhodne, pevne veriac, že medzi ženíchom Kristom, naším Pánom, a medzi jeho nevestou Cirkvou je ten istý Duch, a náš Pán, ktorý nám dal Desatoro prikázaní, riadi a spravuje aj našu svätú matku Cirkev. sv.Ignac z Loyoly |
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 1231 ~
Člen od: 06 november 2010 ~
Posledná návšteva: 01 máj 2022
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
Elo
Stav:
offline
| |
Odoslaný - 30 apríl 2013 : 16:49:23
|
citácia: ...Rozum velí počúvať Ratzingera, srdce sa utápa v záplave príjemných emócii z počutej hudby. Ako z toho von ? Pôvodne zaslal baránok - 09 február 2013 : 00:25:14 V živote skoro všetko nás môže odpútať od Boha, ale nás môže skoro všetko /dobré/ k Nemu aj priviesť. Podobne to platí aj o hudbe v liturgii. Nemôže niekoho vari aj krásna organovej hudby tak zaujať svojou krásou, ako zaujala tá hudba u saleziánov?... A nedá sa vari príjemný pocit z počúvania hudby spojiť s väčšou vďakou k Pánovi a urobiť aj z toho počúvania hudby ešte vrúcnejšiu modlitbu?...
Podobne aj ked ideme do prírody môžeme na Boha zabudnúť, a upútať sa krásou prírody. Ale veriaci by to mal vedieť... |
Krajina: Russia ~
Počet príspevkov: 370 ~
Člen od: 27 február 2013 ~
Posledná návšteva: 05 november 2013
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 06 júl 2015 : 12:11:45
|
V sobotu 4.7.2015 som si večer okolo 23:00 hod. prepol na TV Lux, išiel tam priamy prenos z púte v Levoči, z mariánskej hory a čo nevidím, skupina Kollárovci tam mala na hore koncert. Bol som zdesený. |
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 521 ~
Člen od: 26 apríl 2011 ~
Posledná návšteva: 16 december 2019
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|