|
Odoslaný - 16 január 2011 : 10:33:06
|
citácia: Super ze si tu, urcite aj mna treba obcas korigovat :) Az na to, ze bez ohladu na to, ze ten priklad bol nepresny (suhlasim, bol, ale len kvoli jednoduchsej nazornosti) to nic nemeni na veci, ze veda podla mna nema skameneliny vyvojovych radov - ked teda nie zo psa na kona, tak zo zvierata X na zviera Y... Pôvodne zaslal rastos - 15 január 2011 : 23:40:49
citim tam miernu ironiu
ale ty nechapes ze veda ani fakty sa neriadia podla teba? ak tvrdis, ze "veda podla teba nema skameneliny vyvojovych radov" tak klames
vsak len u cloveka bolo najdenych mnoho medzistupnov medzi dnesnym clovekom a predkom cloveka v dalekej minulosti |
povodny GUEST635
He will learn... no king rules forever... |
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 2291 ~
Člen od: 16 november 2010 ~
Posledná návšteva: 04 február 2016
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 16 január 2011 : 12:42:27
|
citácia: Azuritko: to o tých skamenelinách by platilo len v prípade, že sa pozostatky každého existujúceho jedinca zachovali. Pôvodne zaslal Kolji - 15 január 2011 : 18:22:18
Aby sa v tom obrovskom počte aspom nejaké nezachovali, je asi nepravdepodobné. |
Rímskokatolík |
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 4003 ~
Člen od: 15 máj 2007 ~
Posledná návšteva: 27 apríl 2022
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 16 január 2011 : 12:53:18
|
Aj to je pravda, že minimálne zmeny nemusia viesť k vzniku nového druhu. A povedzme, že vedú. Čo ale tie medzistupne? Prečo vždy je to medzi tými podobnými vždy jeden a druhý, napr. ten kôň a osol? Kde je 1000 druhov koňa prechádzajúcich do osla? No taký vlk a pes znie veľmi podobne. Aký je vlastne rozdiel medzi psom a vlkom? Ako sa podľa vedy vyvinul pes? |
Rímskokatolík |
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 4003 ~
Člen od: 15 máj 2007 ~
Posledná návšteva: 27 apríl 2022
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 16 január 2011 : 16:39:07
|
citácia: ak tvrdis, ze "veda podla teba nema skameneliny vyvojovych radov" tak klames vsak len u cloveka bolo najdenych mnoho medzistupnov medzi dnesnym clovekom a predkom cloveka v dalekej minulosti... Pôvodne zaslal guest636 - 16 január 2011 : 10:33:06 ...pričom tie medzistupne mi umožňujú aj pohodlný alternatívny výklad, že ide o samostatné vyhynuté druhy...
Darwin samotný vedel o nedostatku fosílnych dôkazov. Sám sa pýtal: „Ak druhy vznikli z iných druhov nepostrehnuteľnými jemnými prechodmi, prečo všade nevidíme nespočítateľné množstvo prechodných foriem? Prečo namiesto druhov, ktoré sú prísne ohraničené, nie je v celej prírode zmetok foriem?“ Tvrdil, že stav fosílnych dôkazov je najzrejmejšou a najzávažnejšou námietkou, ktorá sa dá voči jeho teórii vzniesť. Sám tento problém riešil konštatovaním, že skameneliny sú nedokonalé, dochovajú sa len za zvláštnych okolností... Otvorene však pripustil, že „nenachádzame nespočítateľné prechodné články medzi dvomi druhmi, ktoré sa obavujú na začiatku a na konci každého útvaru.“
Nuž, veselý chlapík tento Darwin. Má moje sympatie. Asi preto, že sme si podobní v jednej veci, ako by niekto povedal: obaja klameme.
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 87 ~
Člen od: 29 apríl 2010 ~
Posledná návšteva: 05 máj 2014
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 16 január 2011 : 17:23:04
|
citácia: Aj to je pravda, že minimálne zmeny nemusia viesť k vzniku nového druhu. A povedzme, že vedú. Čo ale tie medzistupne? Prečo vždy je to medzi tými podobnými vždy jeden a druhý, napr. ten kôň a osol? Kde je 1000 druhov koňa prechádzajúcich do osla? No taký vlk a pes znie veľmi podobne. Aký je vlastne rozdiel medzi psom a vlkom? Ako sa podľa vedy vyvinul pes? Pôvodne zaslal Azuritko - 16 január 2011 : 12:53:18
kon a osol mali spolocnych predkov a v urcitom obdobi sa rozdelili do podoby kona a osla (este su ine konovite - napr zebry) nie je medzistupen medzi konom a oslom - to su uz rozdielne druhy, ale tieto druhy su si este take blizke, ze je mozne ich parit, aj ked potomkovia su uz sterilni, lebo kon a osol maju rozdielny pocet chromozomov (s podobnym vysledkom mozno medzi sebou parit zebry a kone - vzniknu zebroidi, tak isto sterilni); ALE vzdialenejsi pribuzni koni, zebier a oslov - napr tapiri a nosorozce, sa uz medzi sebou kvoli vzdialenejsiemu pribuzenstvu nedaju parit
ale vlk a pes je je iny pripad - pes pochadza z vlka, nie su to odlisne druhy, pes je modifikovany vlk (pokial bude plodit nesterilnych potomkov) - modifikovany clovekom - umelo riadena evolucia; podla vedy pes vznikol tak, ze clovek si vyberal medzi vlkmi takych jedincov, ktori boli krotki a paril ich medzi sebou, neskor si uz vyberal aj podla inych veci, napr podla tvaru, vykonu, podla farby, az vznikli momentalne rozne plemena psov
este lepsie je toto vidiet pri divej a domacej macke - diva macka ma charakteristicky tvar a farbu, ked nechas volne sa parit domace macky, tak pocas niekolkych generacii sa ich farba a tvar ustalia do podoby divej macky - klasicka dedinska pasikava macka s charakteristickym M na cele
klasicke prasiatko je dalsi pripad - ak vypustis osipane do lesa mezi diviaky a nechas ich na pokoji, po urcitom pocte generacii ich nerozoznas od diviakov |
povodny GUEST635
He will learn... no king rules forever... |
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 2291 ~
Člen od: 16 november 2010 ~
Posledná návšteva: 04 február 2016
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 16 január 2011 : 17:41:56
|
citácia: ...pričom tie medzistupne mi umožňujú aj pohodlný alternatívny výklad, že ide o samostatné vyhynuté druhy... Darwin samotný vedel o nedostatku fosílnych dôkazov. Sám sa pýtal: „Ak druhy vznikli z iných druhov nepostrehnuteľnými jemnými prechodmi, prečo všade nevidíme nespočítateľné množstvo prechodných foriem? Prečo namiesto druhov, ktoré sú prísne ohraničené, nie je v celej prírode zmetok foriem?“ Tvrdil, že stav fosílnych dôkazov je najzrejmejšou a najzávažnejšou námietkou, ktorá sa dá voči jeho teórii vzniesť. Sám tento problém riešil konštatovaním, že skameneliny sú nedokonalé, dochovajú sa len za zvláštnych okolností... Otvorene však pripustil, že „nenachádzame nespočítateľné prechodné články medzi dvomi druhmi, ktoré sa obavujú na začiatku a na konci každého útvaru.“ Nuž, veselý chlapík tento Darwin. Má moje sympatie. Asi preto, že sme si podobní v jednej veci, ako by niekto povedal: obaja klameme. Pôvodne zaslal rastos - 16 január 2011 : 16:39:07
ale samostatne vyhynute druhy su tiez - napr clovek neandertalsky a este niektore dalsie druhy - ten nie je predchodcom cloveka, ale samostatnym druhom, ktory zase bol tak pribuzny klasickemu cloveku, ze mohli mat medzi sebou deti
ano darvin vedel o tomto probleme, ale vies aj on je iba clovek a ako kazdy clovek aj on umrel a pocas jeho zivota este jeho teoria nebola celkom akceptovana, preto neboli zastupy vedcov, ktori by hladali skameneliny po celom svete; ale po jeho smrti sa zacalo systematickejsie hladanie tychto medzi stupnov; ALE co je dolezitejsie darwin nevedel o genetike ktora je hlavnym dokazom pribuznosti druhov a ich predkov a preto vtedajsia teoria (darwinizmus) sa rozvinula do novej teorie za pomoci inych prirodovednych oborov; darwin nepovedal, ze skameneliny nie su, ale ze ich je malo, pretoze ich vznik je zlozity a vzacny (ako si v podstate sam citoval)
ak ja klamem tak ako ty klames, tak potom nie je rozdielu medzi pravdou a klamstvom |
povodny GUEST635
He will learn... no king rules forever... |
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 2291 ~
Člen od: 16 november 2010 ~
Posledná návšteva: 04 február 2016
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 16 január 2011 : 18:11:39
|
citácia: este lepsie je toto vidiet pri divej a domacej macke - diva macka ma charakteristicky tvar a farbu, ked nechas volne sa parit domace macky, tak pocas niekolkych generacii sa ich farba a tvar ustalia do podoby divej macky - klasicka dedinska pasikava macka s charakteristickym M na cele klasicke prasiatko je dalsi pripad - ak vypustis osipane do lesa mezi diviaky a nechas ich na pokoji, po urcitom pocte generacii ich nerozoznas od diviakov Pôvodne zaslal guest636 - 16 január 2011 : 17:23:04
Toto je tiez zaujimave. Ak ponechas prirodu samu na seba, vidime, ze nesmeruje k rozmanitosti, vyvoju, ale k akejsi "stabilizacii druhu". Az ked si vezmeme na pomoc rozum a odborne znalosti (teda nie nahodu) = umelo riadena evolucia - mozeme dosiahnut zmeny. Ale, tieto zmeny su mozne len po istu hranicu v ramci druhu, nie medzidruhovo. A potom, presne ako pises - ked ten "rozum" odnimeme, druh sa zastabilizuje. |
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 87 ~
Člen od: 29 apríl 2010 ~
Posledná návšteva: 05 máj 2014
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 16 január 2011 : 21:49:40
|
citácia: kon a osol mali spolocnych predkov a v urcitom obdobi sa rozdelili do podoby kona a osla (este su ine konovite - napr zebry) nie je medzistupen medzi konom a oslom - to su uz rozdielne druhy, ale tieto druhy su si este take blizke, ze je mozne ich parit, aj ked potomkovia su uz sterilni, lebo kon a osol maju rozdielny pocet chromozomov (s podobnym vysledkom mozno medzi sebou parit zebry a kone - vzniknu zebroidi, tak isto sterilni); ALE vzdialenejsi pribuzni koni, zebier a oslov - napr tapiri a nosorozce, sa uz medzi sebou kvoli vzdialenejsiemu pribuzenstvu nedaju parit ale vlk a pes je je iny pripad - pes pochadza z vlka, nie su to odlisne druhy, pes je modifikovany vlk (pokial bude plodit nesterilnych potomkov) - modifikovany clovekom - umelo riadena evolucia; podla vedy pes vznikol tak, ze clovek si vyberal medzi vlkmi takych jedincov, ktori boli krotki a paril ich medzi sebou, neskor si uz vyberal aj podla inych veci, napr podla tvaru, vykonu, podla farby, az vznikli momentalne rozne plemena psov este lepsie je toto vidiet pri divej a domacej macke - diva macka ma charakteristicky tvar a farbu, ked nechas volne sa parit domace macky, tak pocas niekolkych generacii sa ich farba a tvar ustalia do podoby divej macky - klasicka dedinska pasikava macka s charakteristickym M na cele klasicke prasiatko je dalsi pripad - ak vypustis osipane do lesa mezi diviaky a nechas ich na pokoji, po urcitom pocte generacii ich nerozoznas od diviakov Pôvodne zaslal guest636 - 16 január 2011 : 17:23:04
Hmmm, no tu vždy hovoríš o párení rôznych druhov. Pričom v podstate párením odlišných práveže vzniká jeden určitý. Pričom v evolúcii by malo ísť o niečo ako párenie rovnakých, so vznikom nových, takže vlastne akýsi opačný efekt. A stále sa kladie tá otázka. Kde sú všetky tie vývojové štádiá? Veď ak ten vývoj prebiehal milióny rokov a logicky vzniklo snáď tisíce možno viac druhov, tak jak to, že sa zachováva stále len jeden z obdobia určitého vývoja a druhý až z obdobia možno desiatok miliónov rokov neskôr? Ono povedzme, že neboli schopné prežiť. Ale prečo na celej Zemi a celý kolobeh druhov žijúcich obrovsky dlhé obdobie, nebol toho schopný, ale iba ten jeden konkrétny čo žiješ teraz, a dlhé dlhé obdobie nič? |
Rímskokatolík |
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 4003 ~
Člen od: 15 máj 2007 ~
Posledná návšteva: 27 apríl 2022
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
Odoslaný - 16 január 2011 : 22:59:10
|
Neviem ako vam, ale mne po desiatich stranach uz nie je uplne zrejme, o com presne je tato tema. Ak mate zaujem pokracovat, otvorte si ciastkove temy, ktore sa bud uzaoberat jednotlivymi otazkami, ktore sa tu kde tu vynaraju.. |
Non nobis Domine, non nobis, sed nomini tuo da gloriam.
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 12062 ~
Člen od: 29 september 2003 ~
Posledná návšteva: 11 november 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|