|
|
 Odoslaný - 01 február 2009 : 19:05:06
|
Kostnický koncil, ktorý si vážime ako ekumenický vyprodukoval okrem iného aj dekrét, zvaný Haec sancta. Tento dekrét hovorí, že všeobecný koncil je právoplatne zvolaný v Duchu svätom, má svoju autoritu od Krista a v otázkach viery ho musia všetci poslúchať, vrátane pápeža. Historici sa zhodujú, že po tomto koncile západná cirkev zažívala tzv. konciliarizmus. Autorita pápeža bola oslabená na toľko, že praktická jurisdikcia pápeža sa obmedzovala len na oblasti priľahlé jeho sídlu.
Zaujímalo by ma, čo si myslíte o tomto dekréte v kontexte jeho vyhlásenia na všeobecnom koncile? Čo si myslíte o téze, že koncil je nad všetkými, aj nad pápežom v kontexte historického vývoja pápežstva v Cirkvi? Ak dekrét Haec sancta nemá z právneho hľadiska pôsobnosť, prečo sa po koncile tak veľmi rozšíril konciliarizmus? Ktoré iné dokumenty Kostnického koncilu by sme ešte mohli označiť za "bezpredmetné"?
|
Krajina:  Slovakia ~
Počet príspevkov: 514 ~
Člen od: 31 júl 2007 ~
Posledná návšteva: 25 november 2019
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 01 február 2009 : 19:55:41
|
|
|
|
|
Odoslaný - 24 október 2009 : 11:37:48
|
Haec sancta zo 6. apríla 1415:
„(Koncil) prehlasuje, že je legitímne zhromaždený v Duchu Svätom, tvorí všeobecný koncil, reprezentuje bojujúcu katolícku Cirkev a má moc bezprostredne od Krista. Každý, bez ohľadu na postavenie alebo hodnosť, vrátane pápežskej, je povinný poslúchať ho vo veciach viery, prekonania uvedenej schizmy, ako aj všeobecnej reformy Božej Cirkvi v hlave a údoch.“
Z tohto vyhlásenia sa zdá, že všeobecný koncil má schopnosť rozoznávať, čo je pravdivá viera, a táto schopnosť je spoľahlivejšia ako pápežova, preto je aj pápež povinný poslúchať koncil vo veciach viery.
Aby sme mohli správne interpretovať toto vyjadrenie koncilu, musíme si najprv uvedomiť, že v katolíckej Cirkvi sa vždy považoval za všeobecný koncil taký, ktorý schválil pápež. Bez takéhoto schválenia nemožno považovať koncil za všeobecný, aj keby on sám sa za taký považoval. Bol teda Kostnický koncil schválený pápežom?
V prvom rade treba spomenúť okolnosti, za ktorých sa Kostnický koncil konal. Keďže bol čas veľkej západnej schizmy, v katolíckej Cirkvi boli naraz traja biskupi, ktorí o sebe tvrdili, že sú právoplatnými pápežmi. Koncil sa zišiel predovšetkým preto, aby túto schizmu urovnal. Dôležitým momentom je však to, že legitímny pápež Gregor XII. († 1417) tento koncil nezvolal. Keď však videl, že sa rysuje možnosť vyriešiť problém schizmy, 4. júla 1415 poslal snemu bulu, v ktorej vyhlásil, že snem bol zvolaný nelegitímne, čo znamená, že doteraz ho nepovažuje za všeobecný, ale on, ako právoplatný pápež, ho teraz legitímne zvoláva, a preto od 4. júla 1415 sa otvára v Kostnici skutočný všeobecný koncil. Zároveň v záujme urovnania schizmy Gregor XII. dobrovoľne odstúpil z pozície pápeža. Keď teda koncil vyhlásil dekrét Haec sancta, ešte nebol prijatý a schválený pápežom ako všeobecný koncil. Podobne sa o zasadaniach koncilu pred jeho oficiálnym zvolaním prostredníctvom Gregora XII. vyjadril aj pápež Eugen IV. v bule Etsi non dubitemus z 21. apríla 1441.
Existuje ešte možnosť, že by zasadania, ktoré pôvodne neboli mienené ako všeobecný koncil, boli dodatočne pápežom uznané a schválené. Podobne to bolo na Prvom konštantinopolskom koncile, ktorý bol až omnoho neskôr oficiálne uznaný pápežom za všeobecný, hoci ho pápež nezvolával, ani nebol na ňom prítomný. Oficiálne ho uznal až pápež Gregor I. († 604), hoci koncil sa konal už v roku 381. Je tu teda možnosť, že pápež Martin V., ktorého Kostnický koncil zvolil za jediného právoplatného pápeža, napokon schválil všetky zasadania koncilu. Či to však tak je, o tom sa správy historikov rozchádzajú.
Aj keby sme však prijali teoretickú možnosť, podľa ktorej Martin V. schválil dekrét Haec sancta, treba si všimnúť, že tento dekrét nedokáže postaviť koncil nad pápeža. Dekrét totiž vyhlasuje, že koncil je všeobecný, a preto má moc priamo od Boha a ako taký môže definovať pravú vieru, ktorej sa musí podriadiť aj pápež. Je nepochybné, že pápež sa musí podriadiť pravej viere. Veď napokon, pápež musí uznávať a poslúchať aj všetky dogmy, ktoré vyhlásili jeho predchodcovia. Ak pravú vieru správne definuje koncil, pápež túto definíciu prijímať musí. Dôležité však je, že to musí byť koncil, ktorý má moc od Boha, teda musí to byť všeobecný koncil. To však, či sa jedná o všeobecný koncil, dokáže rozoznať len pápež tým, že ho ako taký schváli. Možno teda uzavrieť, že ak pápež rozozná svojim schválením koncil ako všeobecný, znamená to, že koncil má moc od Boha a je schopný vyhlasovať pravoverné dogmy, ktoré musí prijať aj pápež. Ak však pápež posúdi, že koncil všeobecný nie je a neschváli ho, koncil si môže len neoprávnene nárokovať svoju autoritu a je zrejmé, že pápež ani žiadny kresťan takýmto koncilom viazaný nie je.
Čo sa týka rozvoja konciliarizmu, nebolo to až také dramatické. Kostnický koncil sa skončil v roku 1418. Nasledujúci koncil sa konal v Bazilei v roku 1431. Keď však účastníci koncilu začali uplatňovať proti pápežovi konciliárnu teóriu, pápež koncil opustil a preložil ho do Ferrare a neskôr do Florencie. Konciliaristi zostali v Bazilei, ale ich koncil sa postupne rozpadol a pápež jeho závery neuznal. Naopak, Florenský koncil roku 1439 vyhlásil dogmu o primáte pápeža a o jeho plnej moci nasd celou Cirkvou a nad všetkými kresťanmi:
„Definujeme, že svätá Apoštolská stolica a rímsky veľkňaz vlastnia primát nad celým zemským okruhom a že rímsky veľkňaz je nástupcom blaženého Petra, kniežaťa apoštolov, a pravdivým Kristovým zástupcom, a že je hlavou celej Cirkvi a otcom a učiteľom všetkých kresťanov; že jemu bola v blaženom Petrovi odovzdaná naším Pánom Ježišom Kristom plná moc pásť, riadiť a spravovať všeobecnú Cirkev, ako to obsahujú akty všeobecných koncilov a posvätné kánony.“
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 749 ~
Člen od: 23 október 2009 ~
Posledná návšteva: 08 január 2019
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
