Boh je trojjediný. Takže ak niečo Ježiš naplňuje, Boh to naplňuje, a tým pádom v podstate sám poupravuje starý zákon. Boh vie prečo to robí, nám je neradno o tom vôbec pochybovať čo Boh robí, lebo to robí tak ako to má byť.

Pôvodne zaslal Azuritko - 10 júl 2009 :  22:31:40

Jeden prieskum Novej zmluvy nám ukazuje 4 dôležité body: 1) Kedykoľvek sa Kristus zjavil vo svojom vzkriesenom tele, a keď by sa spomínal nejaký deň, vždy sa to jednalo o prvom pracovnom dni v týždni (Matúš 28:1, 9, 10; Marek 16:9; Lukáš 24:1, 13, 15; Ján 20:19, 26). 2)
Jedine kedy sa Šabbát spomína od Skutkov po Zjavenie je v kontexte evanjelizácie Židov, ktorá sa zvyčajne diala v synagóge (Skutky 13-18). Pavel píše: „Pre Židov som sa stal akoby Židom, aby som získal Židov.“ (1 Korinťanom 9:20). Pavel nešiel do synagóge pre spoločenstvo, alebo aby poučoval svätých, ale aby presvedčil a zachránil stratených. 3)
Pavel raz povedal „a odteraz pôjdem k pohanom“ (Skutky 18:6), a Šabbát už viac nebol spomenutý. A 4) namiesto toho, aby odporúčal oddanosť Šabbátu, vo zvyšku Novej zmluvy zahŕňa opak (vrátane jednej výnimky z bodu 3, ktorá sa nachádza v liste Kolosanom ( 2:16).

Ak sa pozrieme trochu bližšie na bod 4, zistíme, že neexistuje záväzok pre Novo zmluvných veriacich, aby dodržiavali Šabbát a ukáže, že názor nedele ako „kresťanského Šabbátu“ je tiež nebiblický. Ako čo sme hore spomínali, Šabbát sa iba raz spomína po tom, ako sa Pavel začal sústreďovať na pohanov: „Nech vás teda nik nesúdi pre pokrm ani pre nápoj, ani pre sviatok, novomesiace alebo soboty, lebo ony sú len tieňom budúcich vecí, no skutočnosť je Kristus.“ (Kolosanom 2:16–17).

Židovský Šabbát bol zrušený na kríži, kde Kristus „Zotrel dlžobný úpis, ktorý bol svojimi nariadeniami proti nám a prekážal nám, a odstránil ho tým, že ho pribil na kríž.“ (Kolosanom 2:14).

Táto myšlienka sa opakuje viac ako raz v Novej zmluve: „Lebo niekto robí rozdiel medzi dňom a dňom, iný nerozlišuje dni; len nech je každý úplne presvedčený o svojom. Kto zachováva deň, zachováva ho kvôli Pánovi; kto je, je kvôli Pánovi, veď vzdáva vďaky Bohu;“ (Rimanom 14:5–6a). „Ale teraz, keď ste poznali Boha, alebo skôr, keď Boh pozná vás, ako to, že sa znova vraciate k slabým a úbohým živlom a chcete im zasa slúžiť ako predtým?! Zachovávate dni, mesiace, obdobia a roky!“ (Galanťanom 4:9–10).

Niektorí tvrdia, že Konštantínovo nariadenie z 321 roku n. l. „zmenilo“ Šabbát zo soboty na nedeľu. V ktorý deň sa ranná cirkev stretávala na oslavy? Písmo nikdy nespomína nejaké Šabbátové (v sobotu) stretnutie veriacich ku spoločenstvu alebo oslavám. Ale existujú jasné oddiely, ktoré spomínajú prvý deň v týždni. Napríklad, Skutky 20:7 hovorí: „v prvý deň týždňa sa zišli na lámanie chleba“ v 1 Korinťanom 16:2 Pavel prosí veriacich v Korinte: „Nech si každý z vás v prvý deň týždňa u seba odloží, čo môže.“ Pretože Pavel určil toto dávanie ako „službu“ v 2 Korinťanom 9:12 taká zbierka iste bola spojená so službou v nedeľu, kedy sa kresťania stretávali. Historicky, nedeľa a nie sobota, bol deň, kedy sa zvyčajne kresťania stretávali v cirkvi, a táto prax siaha do prvého storočia.

Šabbát bol daný Izraelu a nie cirkvi. Šabbát je ešte stále sobota a nie nedeľa, a to sa nikdy nezmenilo. Ale Šabbát je súčasťou Staro zmluvného zákona a kresťania sú slobodní od toho, aby slúžili zákonu (Galanťanom 4:1-26; Rimanom 6:14).
Kresťania nie sú záväzní dodržiavať Šabbát – už či to bola sobota alebo nedeľa.
Prvý deň týždňa, nedeľa, Pánov deň (Zjavenie 1:10) oslavuje Nové stvorenie s Kristom ako našou vzkriesenou Hlavou.
My nie sme záväzní nasledovať Mojžišov Šabbát – oddychujúc, ale sme slobodní nasledovať vzkrieseného Krista – slúžiac. Apoštol Pavel hovorí, že každá osoba sa má sama rozhodnúť či bude dodržiavať Šabbátový oddych: „Lebo niekto robí rozdiel medzi dňom a dňom, iný nerozlišuje dni; len nech je každý úplne presvedčený o svojom.“ (Rimanom 14:5). Boha máme oslavovať každý deň a nie iba v sobotu či nedeľu....
Ela

Pôvodne zaslal Ela - 10 júl 2009 :  23:47:40

List Rimanom - kapitola 14
1 Slabého vo viere sa ujmite, ale nehádajte sa o názoroch.
2 Niekto je presvedčený, že môže jesť všetko; slabý je iba zeleninu.
3 Ten, kto je, nech nepohŕda tým, kto neje, a kto neje, nech nesúdi toho, kto je, lebo Boh ho prijal.
4 Kto si ty, že súdiš cudzieho sluhu? On stojí alebo padá svojmu pánovi. Ale bude pevne stáť, lebo Pán má moc podržať ho.
5 Lebo niekto robí rozdiel medzi dňom a dňom, iný nerozlišuje dni; len nech je každý úplne presvedčený o svojom.
6 Kto zachováva deň, zachováva ho kvôli Pánovi; kto je, je kvôli Pánovi; veď vzdáva vďaky Bohu; a kto neje, neje kvôli Pánovi a vzdáva vďaky Bohu.
7 Nik z nás totiž nežije pre seba a nik pre seba neumiera;
8 lebo či žijeme, žijeme Pánovi, či umierame, umierame Pánovi. Či teda žijeme alebo umierame, patríme Pánovi