|
|
 Odoslaný - 03 jún 2022 : 05:44:51
|
Osmy den.
Heslo: Oslavenie Krista.
"Ked sme teda povstali s Kristom, hladajme, co je tam hore, kde Kristus sedi na pravici Bozej"(Kol 3,1)
"Ale nasa vlast je v nebesiach, odkial ocakavame Spasitela, Pana nasho Jezisa Krista."(Flp 3,20)
"Pridem zas a vezmem vas k sebe, aby ste i vy boli tam, kde som ja"(Jn 14,3)
Rozjimanie: Zmrtvychvstanie Spasitelovo.
V rozjimani o kralovstvo Kristovom sme poznali, ze Spasitel v istote svojho konecneho vitazstva prislubil velku odmenu aj svojim nasledovnikom. Aby sme sa upevnili vo svojich predsavzatiach, vsimnime si odmenu a oslavenie, ktore nas caka a ktore sa na nasom Panovi uz uskutocnilo. Nadej na velku odmenu vie nadchnut, pre velke obety a podujatia. Aby toto rozjimanie bolo co najplodnejsie, obratme svoju pozornost nielen - ako v predoslych rozjimaniach - na osoby, ich slova a skutky, ale vsimnime si najma oslavenie ludskej prirody. Vidme ako bozstvo tu prirodu, ktoru predtym ako by bolo vydalo napospas krutej svojvoli Zidov, teraz oblieklo v nadheru a opojilo slastou a ako vzkrieseny Spasitel, zabudnuc na seba, ujima sa svojich opustenych a zarmutenych ucenikov, aby im dodal odvahy, poucil ich a potesil.
Uvazujme: 1, co znamenalo zmrtvychvstanie Pana? 2, komu sa Pan zjavil? 3, Preco sa Pan zjavoval?
I, Co znamenalo zmrtvychvstanie Pana?
1,Akou slastou bola naplnena dusa Panova, ked mohol povedat "Je dokonane!". Vsetky hrozy utrpenia pominuli, dielo na ktore sa podujal pri vteleni, je dokoncene. Hnev Bozi je utiseny a Nebesky Otec zmiereny sklana sa s priaznou k padlemu ludstvu. Brany neba sa znovu otvorili, clovek ma znovu pristup ku spase.
2, V tejto stastnej chvili ponahla sa Vykupitel zvestovat radostne posolstvo a oslobodenie z truchliveho polozenia vsetkym spravodlivym Stareho zakona, ktori odpocivali v lone Abrahamovom a so svatou netrpezlivostou tuzili po prichode Vykupitela! Ved uz od svateho Jozefa poculi mnoho povzbudzujuceho o jeho zivote v Nazarete, od svateho Jana Krstitela sa dozvedeli o jeho zazrakoch a reciach a teraz ten isty Vykupitel stoji pred nimi v plnom lesku a plnej nadhere! Ake plesamie, aka radost! Akym vzdavanim vdaky ho zahrnovali: patriarchovia, proroci, Adam a Eva!
3, medzitym priblizila sa Bohom urcena hodina zmrtvychvstania. Dusa Kristova v sprievode svatych dusi Sareho zakona sla k hrobu. Ako vsetci uzaslli, ked spozorovali bolestami a smrtou hrozne znetvorene mrtve telo Panovo. Pohlad nan pripominal im trpku smrt. Tu sa spoji najsvatejsia dusa s telom a v okamihu zmizli rany a jazvy. Jeho telo predtym smrtelne, zaskvelo sa nadpozemskou krasou. Aj jasne zbory nebeskych anjelov zostupuju z neba, aby jemu - korune stvorenia - vzdali hold ucty: " A ked zas uvadza prvorodeneho na zem, poveda: A nech sa mu klanaju vsetci anjeli Bozi"(Zid 1,6)
4, Jeho slavne zmrtvychvstanie podla tela ma nam byt vzorom nasho duchovneho zmrtvychvstania, ktore musi byt ovocim tychto duchovnych cviceni. Ako Pan vstal z mrtvych, aby viac nezomrel, tak isto musime si zosklivit hriech, aby sme nikdy tazko nezhresili. Ako z Pana vyzarovala nebeska krasa, tak odteraz musime i my svietit a povznasat dobrym prikladom. Spasitelova zduchovnelost ma nas nas pohynat k tomu, aby nase skutky boli tiez zduchovnele a vzdy vyvierali z naprirodzenych pohnutok. "Ked ste povstali s Kristom ... hovori sv.Pavol, hladajte co je hore atd..."
Ako sa vedel Kristus po svojom zmrtvychvstani povzniest nad vsetky pozemske prekazky a ako sa dostal bleskurychle kdekovek chcel, tak aj nas duchovny zivot musi byt agilny a pruzny. S radostou a ochotou musime vediet prekonavat vsetky tazkosti a svedomite si plnit svoje stavovske povinnosti. Vzkrieseny Spasitel ma byt vzorom nasej duchovnej obnovy!
II. Komu sa Pan zjavil?
1, Pravdaze najprv svojej milovanej matke. Ved ona s nim spolutrpela. Chapeme preto, ze predovsetkym ju potesil svojim zjavenim.
2, Potom sa zjavil skrusenym kajucnikom- Magdalena a Petrovi a az po nich svojim vernym- ako napr. sv. Janovi. Ved kajucnici potrebuju viac utechy, povzbudenia, zhovievavosti ako nevinne duse.
3, Potom sa zjavil jednoduchym, prostym, no pritom horlivym zenam, ktore bez strachu vybrali sa k hrobu. A ucenikom, ktori zo strachu sa stranili ludi.
4, Zjavil sa zhromazdenym apostolom a neskor sv.Tomasovi, ktory sa bol odlucil od spolocnosti ostatnych apostolov. Tymto zjavenim chcel Pan poukazat na to, ako sa mu paci sudrznost, ktoru sprevadza Bozie pozehnanie. - Kto dava prednost odlucovaniu, kto rad vyhladava vlastne chodniky, olupuje sa o mnohe milosti.
III Preco sa Pan zjavoval?
1, Aby potesoval, poucoval a povzbudzoval. - Preto prichadza aj do nasho srdca vo svatom prijimani.
2, Pri tejto prilezitosti obdivujeme blahosklonnost Spasitela, ktory uplne zabuda na svoje oslavenia, len aby sa venoval ucenikom, ktorych slabosti a neveru znasal s tolkou zhovievavostou.
3, Ovocim jeho zjaveni je pokoj a radost. - Jedinecnym ovocim svateho prijimania je tiez uspokojenie a potecha, ktoru pri stole Panovom nachadzame. Prejavuje sa aj tym, ze po svatom prijimani davame sa s novou chutou do prace a usillujeme sa ju vykonat co najvernejsie z lasky k Jezisovi.
4, Povzbudil k bratskej laske apostolov, ktory si vzajomne oznamuju radostnu zvest zmrtvychvstania Panovho!
5, Vsimnime si, ze tato radost netrva dlho. Len chvilku videli ucenici Pana a potom zmizol im z oci. Priam tak je to aj v duchovnom zivote. Krasne pocasie, utecha a vnutorna slast netrva dlho. Ako v prirodnom poriadku zamienaju sa rocne obdobia, ako nasleduju slnecne dni po dazdi a po peknom pocasi prichadza dazd, ba neraz vichor a burka, tak sa to meni aj v dusi. Raz citime vyprahlost, opustenost, stiesnenost ako za burky, inokedy zas Pan spaja vnutornu vyrovnanost s utechou, s nadprirodzenym svetlom a odvahou.
Z toho si musime vyvodit niekolko dolezitych pokynov pre buducnost. Nikdy nesmieme malomyselniet, ak by nas zastihla nahla zmena vo vnutornom zivote. Ako rolnik nestraca ducha pri dazdi, ale dufa v skore vyjasnenie, ako ostava pokojny, ked slnko je vysoko a nemilosrdne pali, lebo vie ze coskoro pride dazd, ba mozno burka, tak nesmieme si ani my namyslat, ze cas utechy stale potrva. A zas v case vyprahlosti, pokuseni a vnutornych burok nesmieme sa strachovat, ze vsetko je stratene, ze Pan nas na nas uplne zabudol. V case navstivenia dufajme v skore krasne pocasie, naopak ked sme naplneni vnutornou radostou, pripravujeme sa na pripadnu zmenu. Stalost je vlatnostou vecnosti, zmena sprievodnym zjavom pozemskeho zivota. (aspon vieme co hopsandy, meniace sa ako na beziacom pase, znamenaju...)
V radostnej nalade nad oslavenim nasho draheho Spasitela a v pevnej nadeji, ze aj my raz budeme na nom ucastni, ak budeme kracat odhodlane a dosledne v jeho slapajach, prosme ho prostrednictvom jeho radujucej sa Matky, aby aj nas - ako kedysi apostolov - s casu na cas navstevoval, najma vo svatom prijimani, aby nas naplnoval pokojom, svatou radostou a posilnoval vytrvat verne v jeho sluzbe, kym nebudeme aj my spolu s nim oslaveni.
|
DEUS LO VULT |
Krajina:  Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 04 jún 2022 : 06:47:57
|
Rozjimanie: Dvaja emauzki ucenici.
Zo zjaveni Pana po slavnom zmrtvychvstani obzvlast poucne je zjavenie dvom ucenikom, ktori sa uberali v den zmrtvychvastania do Emauz. Vyberme si osozne poucenia:
1, Povzbudme sa na bratskej svornosti tychto dvoch ucenikov. Pamatajuc zaiste na prezieravy zvyk svojho Bozskeho Majstra posielat svojich ucenikov po dvoch vybrali do Emauz v nejakej, azda pre jedneho z nich surnej veci.
2, Na ceste sa vzorne spravaju, ich reci su povznasajuce. Z ich spravania naucme sa osoznemu pravidlu, podla ktoreho s istotou rozoznavat dostojne rozhovory od reci nemiestnych, neosoznych a jalovych. Vzdy si len predstavme, ze by sa nam zjavil Pan a pytal by sa nas: "Co su to reci, ktore medzi sebou iducky vediete?" Ked mozeme - tak ako dvaja ucenici - bez rozpakov a zahanbenia povedat Panovi predmet svojich rozhovorov, vtedy su nase reci dobre. Ak by sme vsak pred nim museli prist do pomykova, bolo by to znamenim, ze nieco v nasich reciach nebolo v poriadku.
3, Dolezite poucenie! Pan je nam casto blizsie, nez sa nam zda. Ucenici mysleli, ze Pan je od nich daleko, ba dokonca ze je mrtvy, pochovany. Nazdavali sa, ze je vsetkemu koniec. A hla, Pan je pri nich. Pridruzi sa k nim, poucuje ich a dodava im odvahy. Malomyselnost s tazky smutok zakalili ich zrak "oci im boli zdrzane, aby ho nepoznali". Neraz sa vyskytne nieco aj v zivote dobrych krestanov- katolikov. V prilisnej malomyselnosti zabudaju aj na mnohe potesujuce prislubenia Bozie, alebo Bozskeho Srdca. - ich viera vyhasina, slabne nadej, laska chladne. Preto nie div, ze malomyselne duse sa citia opustene, v skuskach nepoznavaju milujucu otcovsku Boziu ruku a v svatostanku nenachadzaju uz dobreho Bozskeho Spasitela: lebo,... ich oci boli zdrzane, aby ho nepoznali.
4, Preto pravom ich karha Pan ostrymi slovami: "O vy nechapavi a tarbavi srdcom uverit vsetko". Ved v prorockych knihach Stareho Zakona mohli sa docitat o utrpeni a oslaveni Mesiasa, ba dokonca pocut z jeho vlastnych ust nad slnko jasnejsie slova o jeho umuceni a o zmrtvychvstani. Sami boli svedkami premnohych zazrakov Panovych, ktore potvrdzovali pravdivost jeho slov. No vo svojej malomyselnosti zabudli na vsetko. Pokarhanie bolo teda zasluzene. - Vsimnime si len ako pekne prijali ucenici pokarhanie! Neboli taki citlivustkari ako my, necitili sa pokoreni, alebo urazeni a ako cudzinca neposlali niekde. Ba prave naopak! Ked vidia, ze im len dobre chce, uplne sa mu zdoveria.
5, obdivujme ako blahosklonne sa sprava Pan k tymto ucenikom, ktori nie tak zo zlomyselnosti, ale z ludskej slabosti, malomyselnosti a smutku boli taki kratkozraki. Laskavo sa ich ujima, trpezlivo im opakuje, co im tak casto vysvetloval. - Budme aj my zhovievavi pri chybach bliznych!
6, Aky je obsah dlheho poucovania a vysvetlovanie? "Ci nebolo treba toto Mesiasovi toto trpiet a tak vojst do svojej slavy?" - toto je naukovy stredobod krestanstva, tuto nauku musime mat stale pred ocami a vyvodzovat z nej prakticke dosledky. Aj pred nimi je len jedna jedina cesta spasy: cesta utrpenia a kriza. Dobre si osvojme tuto nauku a stale na nu pamatajme!
Poznajme tu tiez velky osoh naboznych a duchovnych rozhovorov! Ucenici boli pri vyklade Spasitelovom same ucho, pozorne pocuvali poucenie neznameho cudzinca a tak vzdy hlbsie vnikali do zmyslu Pisma, ktore im vykladal.
V ich vnutri zaziarilo podivuhodne svetlo, pomaly zmizol smutok, vracala a odvaha a dovera a srdce sa plnilo svatym odusevnenim. Sami to priznali, ked hovorili medzi sebou: "Ci nase srdce nehorelo v nas, ked hovoril na ceste a otvaral nam Pisma." - take ucinky ma mat v nas duchovne citanie a kazen!
7, Ked sa priblizovali k Emauzam, Jezis sa robil, ako by chcel ist dalej. Svoje zotrvanie s nimi robi zavislym od ochoty, horlivosti a prosieb ucenikov. Pan ich skutocne neopustil, ale ich zahrnul milostami, ktore by im inak boli minuli, keby svojimi prosbami neboli nanho doliehali, uprosili ho a zdrzali. - Ano Bozskemu Srdcu sa paci, ked ho vzyvame, ked nan doliehame. Musime to robit so svatou skromnostou a detinskou uctivostou. Zapamatajme si krasnu modlitbu, vrucnu prosbu tychto ucenikov: "Ostan s nami, lebo sa zvecerieva a den sa uz schylil" Bozsky Spasitel nemohol odporovat tak vrucnej prosbe. Da sa pohnut a zostane s nimi.
- Vsimnime si, akou pozornostou ho potom zahrnovali a pohostili podla svojich skromnych moznosti.
8, Pan sa dava za odmenu poznat pri svatom prijimani. - Najkrajsim ovocim svateho prijimania je vzdy hlbsie a hlbsie poznanie Bozskeho Spasitela. - Kratka vsak bola ich radost. Len co sa im oci otvorili a spoznali ho, zmizol. A teraz stastni ucenici ponahlaju sa do Jeruzalema, aby tuto radostnu udalost zvestovali spolubratom. Nemeskaju, ale hned sa vydaju na cestu, vratia sa do Jeruzalema, aby "rozpovedali ... co sa prihodilo na ceste a ako ho poznali pri lamani chleba." Prejavy lasky su vybornym podakovanim za milost svateho prijimania, lebo tak odplacame svoj dlh vdaky, kedze Pan vsetky prejavy lasky voci bliznym hodnoti tak, ako by sme ich jemu preukazali.
Prosbou "Zostan s nami" ,blizi sa vecer exerciciii a dni milosti sa koncia. |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 05 jún 2022 : 05:47:55
|
Duchovne cvicenie: Moj zivotny program.
Nebude od veci, ked si ku koncu duchovnych cviceni zhrnieme hlavne predsavzatia a zostavime si program, ktory bude usmernovat nas dalsi zivot. S casu na cas sa potom skontrolujeme a presvedcime, ci sme konali podla neho, olutujeme, v com sme sa previnili, obnovime na co sme zabudli. Inac by nam duchovne cvicenia mnoho neosozili.
Takyto program strucne nacrtuje sv.Tomas v hymne na cest prevelebnej Sviatosti Oltarnej: Recedant, vetera, nova sint omnia: corda, voces et opera. Ano vsetko sa musi obnovit: srdcia, slova, skutky.
I, Obnova srdca. Musime zacat s obnovou srdca: "So vsetkou horlivostou ochranuj svoje srdce, lebo z neho pochadza zivot."(Pris 4,23). Vsetko zavisi od srdca. Obnova musi byt trojaka:
1, Obnova cistoty - v skrusenej spovedi ocistene srdce treba si zachovat ciste a predovsetkym nikdy sa neposkvrnit tazkym hriechom, ba nesmieme ho poskvrnovat ani umyselnymi a dobrovolnymi vsednymi hriechmi. Svoje srdce musime odputat od mnozstva kazdodennych chyb, slabosti a priestupkov. Nesmieme dovolit, aby nase srdce nezriadene liplo na tvorstve, ktore nas oddaluje od Boha. Zo svojho srdca musime vyplienit vsetky nezriadene vasne a sklony. Takato cistota musi byt ovocim len castej svatej spovede, kazdodenneho spytovania svedomia a porovnavania s Bozskym Srdcom, nasim vzorom!
2, Obnova umyslu - to znamena ze vsetko musime vediet usmernit na Boha, ocistit a zdokonalit svoje umysly a pohnutky: "Ja vzdy cinim co sa jemu paci" (Jn 8,29)
3, Obnova horlivosti - ako zeleznicny rusen musi vyvinut o tolko vacsiu silu, o kolko je vacsie vlakova suprava, ktoru ma utiahnut, tak i nasa horlivost musi byt tym zapalistejsia, cim viac prace a namahy na nas caka. Ved mame skutocne vela pohnutok k horlivosti v sluzbe Bozej! Nekonecna veleby Pana, ktoremu sluzime, vznesenost povolania, ktoremu sme sa zasvatili, povinnost ktora nam kaze nahradit,co sme zameskali: ...Vratim stvornasobne" - mali by sme volat so Zachejom, horlivost tak mnohych spolubratov, za ktorymi nesmieme zaostavat. Vsestranna cinnost nepriatelov Boha a Cirkvi, ktora nas skutocne musi zahanbit. (teraz vieme, ze je strukturovana, aby co najefektivnjsie mohla skodit!) Kratkost casu, ktory nam je vymerany (vieme ze aj sto rokov je len chvilka!), velkost odmeny, ktora na nas caka atd. Ano s cistym, slachetnym, horlivym a radostnym srdcom chcem teraz sluzit Panu Bohu: "... veseleho darcu ma rad Boh." (2Kor 9,7)
II. Obnova jazyka. Osobitnu pozornost musime venovat aj reforme jazyka. Jazyk je sice maly ud, ale kolko zleho narobi, ked ho nevieme rozumne opanovat! (Jak 3,5) Prave preto, ze ho tak casto uzivame, lahko sa nim previnujeme. Sv.Jakub hovori: "Jazyk vsak nikto z ludi nemoze skrotit" (vers 8) "V mnohom sa potkyname vsetci. Ale kto sa nepotkne slovom je dokonaly muz." (vers 2) Prave preto musime sa pri duchovnych cviceniach vazne nad tym zamysliet. Ten isty apostol hovori: "Ak sa niekomu zda, ze je nabozny a nedrzi si na uzde svoj jazyk, ale zvadza svoje srdce, toho nabozenstvo je marne."(Jak 1,26) Najucinnejsim reformnym prostriedkom bude patoraka uzda, patorake mlcanie. Len tak sa vyhneme mnohym chybam jazyka.
1, mlcanie z lasky, lebo jazykom sa lahko prehresujeme proti laske k bliznemu. Sotva mozno hovorit o inych bez toho, aby sme ich jazykom neurazili, nekritizovali, nevynasali ich chyby a nepripisovali im necestne umysly. Casto zaciname chvalou, potom pride "ale" a chvalorec obycajne sa konci vynasanim a krhanim chyb. Toto byva kamenom urazu aj pre mnohe pobozne duse. Clovek chce pobavit, imponovat novotami a tak sa stat dolezitym a zaujimavym a ani nezbada - dostava sa na scestie. Pridrzajme sa ti dvoch zlatych pravidiel:
Prve pravidlo: Mam milovat blizneho ako seba sameho, teda co nechcem aby sa hovorilo o mne, nemam ani ja hovorit o inych.
Druhe pravidlo: Co by som nemohol povedat v jeho pritomnosti bez toho aby som ho neurazil, nezahanbil a nenahneval, to nesmiem to nesmiem o nom povedat ani v jeho nepritomnosti. Jeho nepritomnost ma neospravedlnuje!
2, mlcanie trpezlivosti - velmi lahko sa previnujeme jazykom, ked v chorobe, v bolesti a v neprijemnom polozeni bedakame a repceme. Tym sa prehresujeme proti Bohu, predstavenym a spolubratom. Proti Bohu prehresujeme sa nedostatkom odovzdanosti, predstavenych velmi lahko obvinujeme z nemiestnosti, z tvrdosti a nespravodlivosti. Spolubratom vycitame bezohladnost. Dalej sa prehresujeme zvelicovanim, tvrdostou vyrazov, opovazlivym posudzovanim a odsudzovanim casto najnevinnejsich skutkov inych, huckame aj priatelov do podobnych zalob, rozsievame nespokojnost a nesvornost. - naucme sa od Bozskeho Spasitela mlcaniu, lebo on nevyriekol slova ani vtedy, ked bol obzalovany, nespravodlive obvineny a znenavideny pre sudnou stolicou.
3, mlcanie z pokory. Nehovorme bez priciny o svojich skutocnych alebo zdanlivych prednostiach, o sebe, o svojich dobrych skutkoch, ale pamatajme na slova Pana: "Ked teda rozdavas almuznu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagogach a po uliciach, aby boli cteni od ludi - dostali svoju odplatu" (Mt 6,2)
4, mlcanie zo slusnosti - chranme sa hrubych reci. Ked uz ludia z lepsej spolocnosti dbaju na jemnejsi sposob vyjadrovania, o co viac mame sa o to usilovat my - dietky Bozie a bratia Jezisa Krista! Preto nema vyjst z nasich ust slovo, ktore sa neda zlucit s dostojnostou dietata Bozieho. Nesmieme poskvrnit svoje usta, ktore Spasitel posvatil pri svatom prijimani, ale pamatajme na slova Pana adresovane emauzskym ucenikom: "Co su to za reci, ktore medzi sebou vediete?" Lahkymi recami moze dat najma knaz pricinu na velke pohorsenie.
5, mlcanie z mudrosti - ak sa chceme vyhnut mnohym neprijemnostiam, budme vo svojich reciach opatrni. Niekto nieco o niekom nerozvazne povie, poda sa dalej a tak vznikaju potom roztrzky, nedorozumenia, nenavist - casto prejdu tyzdne, ba mesiace, kym sa vsetko napravi. Preto hovorme o inych opatrne. - prislovie hovori: Aj mury maju usi. Ked si myslime, ze hovorime nieco v skrytosti, moze sa o tom coskoro kazat zo striech. Hovorme preto tak, aby sme mohli stat za recou, tak ako keby ich povedali vo verejnosti, alebo tlacou uverejnili. Ak chceme zit v pokoji, budme svojich reciach skromni, opatrni a rozvazni. - Cvicme sa v tomto patorakom mlcani. Mlcanie nikdy neobanujeme, ale casto sme museli olutovat svoje nerozmyslene reci.
III Nova sint opera.
1, nase skutky musi preniknut novy duch, musi ich ozivovat viera. Vsetko nase konanie musia zjemnovat a zoslachtovat pohnutky viery. Bohu sa paci len to, co vyviera z viery: "Bez viery nie je mozne pacit sa Bohu." (Zid 11,6)
2, musime sa usilovat. aby sme konali bezuhonne a bez chyby: "Vo vsetkych svojich pracach drz prednost."(Sir 33,23)
Ked vzacnemu hostovi nepredkladame nahnile a chybne ovocie, tym menej mozeme oslavovat Najvyssieho skutkami, ktore su samy nedostatok. Musime sa pousilovat, aby aj o nas platili slova, ktore hovoril dobry lud o Panovi: "Vsetko dobre cinil"
3, Boh ziada od nas velkodusnost. Nesmieme sa uspokojit len s tym, k comu nas viaze tazky alebo vsedny hriech. Laska nam kaze viac ako predpis prisnej povinnosti. Ked uz laska ludi k sebe navzajom vie vykonat velkolepe veci, tak nasa laska k Bohu nesmie byt skupa a uzkoprsa. Ano, nas vlastny osoh musi nas pobadat k velkodusnosti voci Bohu, ved Boh sa neda nami prevysit vo velkodusnosti, to by sa priecilo jeho nekonecnej dobrote.
Teda "recedant vetera" - stare odstranit, vsetko obnovit: srdce, jazyk a skutky. Kiez Bozske Srdce svojim pozehnanim sprevadza nase spasitelne rozhodnutia a dopomoze nam ich uskutocnit. |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 06 jún 2022 : 06:00:22
|
Uvaha: O pravom pokoji.
Kedykolvek sa zjavil Bozsky Spasitel ucenikom, vzdy im vysovil zelanie pokoja. "Pax vobis- pokoj vam" - tak ich pozdravoval. Pravy pokoj musi byt ovocim duchovnych cviceni. S pokojom v srdci mame sa vratit do svojich pribytkov. Pravy pokoj vsetko odlahcuje, osladzuje, zduchovnuje cely vonkajsok cloveka, povznasa, pritahuje. Pre tento pravy pokoj su potrebne podla sv. Augustina styri veci:
Serenitas mentis - jasnost mysle,
tranquillitas animi - pokoj duse,
simplicitas cordis - prostota srdca,
vinculum pacis - puto svornosti v bratskej laske.
I. Jasnost mysle. Kazdy kraj ma svoj osobitny vietor, po ktorom byva pekne, jasno. Ked veje, vichricove mracna zmiznu a ukaze sa jasna, usmievava obloha. Daco podobneho vzbudzuje v dusi krestanovej trojaka myslienka:
1, viera v otcovsku Prozretelnost Boziu. Boh je nasim Otcom, ktory nas miluje, stara sa o nas a bez jeho pripustenia sa nam nic nestane. Preto nas sv.Peter napomina: "Vsetku svoju starost uvalte na Neho, lebo On ma starost o vas." (1 Pt 5,7). Nuz co moze cloveka viac upokojit ako vedomie, ze spociva v rukach Bozich.
2, Utesna nauka sv.Pavla: "Vieme, ze tym, ktori miluju Boha, vsetko dopomaha k dobremu" (Rim 8, 28).
3, Presvedcenie, ze v kazdom stave, urade a polozeni mozem sluzit Bohu, stat sa svatym a dokonalym. - Tieto tri myslienky zazenu kazdu trudomyselnost a sposobia v nas radostny pokoj ducha.
Diabol vsak sa usiluje, tuto jasnost nasej duchovnej oblohy zakalit a na to najcastejsie uziva obrazotvornost. Nou rozviruje prach, stahuje mracna a usiluje sa sposobit burku. Preto pozor na fantaziu! Musime ju dobre poznat, aby sme sa vyhli mnohym vichriciam. Obrazotvornost podoba sa zrkadlu. Su vsaj tri druhy zrkadiel: dute, vypukle a ploche a obrazotvornost ma z kazdeho druhu nieco.
a, Dute zrkadlo zvacsuje a skresluje. Tak to robi aj fantazia. Napr. predstaveny nepozrie na niekoho tak priatelsky ako obycajne, odpovie usecne, azda aj podrazdene. Obrazotvornost zacne vec rozoberat, studovat, vyhladavat priciny a namyslat si vsetko mozne. Hned vznika z toho podozrenie a clvek straca doveru, pokoj. - Podobny proces sa odohrava v styku s so spolubratmi. Niekto vypovie nerozmyslene slovo. Hned ho zacnemu zle vysvetlovat, vidime v nom nezasluzene pokarhanie, vycitku, citime sa ukrivdeni a urazeni. Obrazotvornost bujnie, nastava vzajomne rozladenie a tmave mracna narusuju pritelske ovzdusie.
b, inokedy podoba sa fantazia vypuklemu zrkadlu, ktore veci zmensuje a skrasluje. Obrazotvornost je taka vtedy, ked ide o vlastny osoh. Niekedy sa previnime, hadam aj velmi, takze pravom nas pokarhaju, alebo napomenu. Pride na pomoc obrazotvornost. Ona, ktora inokedy chyby inych tak rada zvacsuje, z komara spravi somara - teraz vlastne chyby zmalichernuje, ospravedlnuje, stavia ich do najlepsieho svetla, z omylov robi cnosti a preto napomenutie prijima s nevolou, citi sa urazenou a ukrivdenou, obvinuje predstavenych a spolubratov s prisnosti, tvrdosti a nelaskavosti - vynoruju sa tmave mraky a zetemnuju jasnost ducha. Aj v inych pripadoch fantazia zmensuje a skrasluje vacsie chyby. Pod zamienkou veselosti a zartovnosti urazame casto bratsku lasku. Aby sme sa nezdali uzkostlivymi, prestupujeme mnohe predpisy, aby sme nermutili spolubratov, koname proti svedomiu.
c, fantazia podoba sa konecne v niektorych pripadoch aj plochemu zrkadlu. Toto nezvacsuje, neskresluje, nezmensuje ani neskrasluje. Veci su v nom take iste ako v skutocnosti, ale ich nespravne umiestnuje. Tak napr. veci co mame za chrbtom, javia sa nam ako by boli pre nami. Tak sa lahko mozeme dostat na scestie, ak sa davame unast obrazotvornostou. Za povodcu pokarhania, odstrkovania, kriza, casto vyhlasujeme raz toho, raz onoho. Vo svetle viery by sme za vsetkym mali vidiet volu a dopustenie Bozie a vtedy miesto nevole a roztrpcenosti, bol by nam udelom vnutorny pokoj. Ak si chceme zachovat jasnast mysle, nemieme popustat uzdu tak klamlivej obrazotvornosti a stavat prekazky casodarnemu vanku.
II. Pokoj duse je druhou podmienkou praveho pokoja. Su tri priciny, ktore ho lahko narusaju: pohlad do minulosti, pritomnosti a buducnosti. Ako sa zachovat v takychto pripadoch?
1, Mnohych trapi uzkostlivost, ked pozru do svojej minulosti. Ci som sa zo vsetkho spravne vyspovedal? Netlacia ma nejake utajene hriechy? Vzbudil som si pravu lutost, odpustil mi Pan Boh? Na uspokojenie nech nam sluzia tieto poznamky:
a, ak si mozem s pokojnym svedomim povedat, ze som za tychto cviceni prejavoval uprimnu volu - musim sa uspokojit: lebo Pan Boh hladi na moju dobru volu. Platia tu slova " Pokoj ludom dobrej vole". dokazom dobrej vole su duchovne cvicenia, ktore prave konam a vazne chapem.
b, dokial mi svedomie nehovori jasne a zretelne, v com som sa pri svojej spovedi previnil, nemusim sa znepokojovat. Nepokoj, ktory vznika bez zjavnej priciny, vzbudzuje diabol, aby mohol v mutnom lovit. Dokial som prevedceny, ze som to so svatou spovedou myslel uprimne, nemam sa coho obavat.
c, stastie a milost, ze som si odbavil duchovne cvicenia, nech su mi dokaz, ze Boh to so mnou dobre mysli a moja spasa mu lezi na srdci. Inac by mi nebol dozicil takej milosti, ktorej sa sa dostava iba malo ludom. Preto nas prepusta Pan z tejto sustredenosti ducha so slovami, ktore hovorieval tym, ktorych uzdravil: "Id v pokoji!"
2, Aj pritomne zjavy neraz narusaju dusevny pokoj. Taketo su:
a, panujuca naruzivost, nezriadene naklonnosti, ktore lahko rozceria hladinu duse a sposobuju v nej burky. Predist tomu mozno len sebeovladanim a sustavnou kontrolou v spytovani svedomia.
b, naladovost - kde niet disciplinovanosti, tam staci najmensi odpor, alebo nezdar, aby sme sa rozculili a znepokojili. Preto treba cvicit sa v umrtvovani.
c, prudkost a chvatnost v pocinani- u takeho tazko je zachovat dusevny pokoj, prave pre velmi uzku spojitost medzi vonkajsim a vnutornym clovekom. Na toto myslel Pan, ked povedal: "Marta, Marta, starostliva si a trudis sa pre mnohe veci, ale jedno je potrebne".
d, strach, ako zodpoviem svojim nastavajucim povinnostiam. Pamatajme na zasadu: "Age, quod agis - rob co robis!" Sustredit sa na to co prave koname a nerozplylujeme sa pre veci, na ktorych este nie je rad.
e, miesanie sa do cudzich veci, ktore sa nas vobec netykaju. Pripomenme si casto slova, ktore povedal Spasitel Petrovi, ked sa dozvedel o Janovi: "Pane a co tento? Co ta do toho! Ty pod za mnou!"
3, Zdrojom vnutorneho nepokoja byva casto prepiata starostlivost o buducnost. Zachovajme si pokoj duse:
a, detinskou doverou v Boziu Prozretelnost, ktora vsetko spravuje.
b, pridrzajme sa zasady: Cas poradi. Casto si malujeme tazkosti buducna, malomyselne, stracame odvahu. A hla, ked pride obavany den, tazkosti obycajne zmiznu. Krasnym prikladom toho su udalosti zmrtvychvstania Panovho. Nabozne zeny isli ku hrobu, aby zabalzamovali mrtve telo Pana. Tu sa vsak vynorila znepokojujuca tazkost: "Ktoze nam odvali kamen"? A hla, ked prisli k hrobu...videli kamen odvaleny. Isty mudry predstaveny svojim mladym zverencom, ktori ho casto znepokojovali rozlicnymi dotazmi o buducich a neistych veciach, obycajne dal osvedcenu radu: Priatelia moji, vyspime sa najprv! A veru neraz po spanku zistili, ze sa zbytocne znepokojovali a so strachom ocakavane udalosti neprisli.
c, ak ide o veci daleke, upokojme sa myslienkou: Ktovie, ci sa toho dozijeme.
d, neplasme sa prihodami a vecami, ktore su velmi neiste a nepravdepodobne. Casto su len vyplodlom nasej bujnej obrazotvornosti. Nedajme sa nimi preto preto znepokojovat. Ked Boh posle na nas nieco mimoriadneho, da nam v pravom case aj potrebnu milost. Pre vymyslene pripady ju davat nemusi. - Cerpame pokoj, uspokojenie a odovzdanost zo Srdca Bozskeho Spasitela.
III. Prostota srdca je tretim predpokladom praveho pokoja. Jej opakom je pretvarka, pokrytectvo a dvojjazycnictvo, ktore inac mysli a inac hovori, inaksim sa chce zdat, ako je v skutocnosti, sedi na dvoch stolickach a meni presvedcenie podla zasady - kam vietor, tam plast. Pravdaze kto nosi v sebe taku protivu vnutra a vonkajska, nemoze mat praveho pokoja, ktory je vyslednicou dokonaleho suladu. Clovek prosteho srdca chce sa len Bohu pacit, nema bocnych umyslov, nespravuje sa zasadami sveta, mudrostou tela, nepocuva na zmyselnost, ale vsetko sa usiluje uviest do suladu s jasnymi zasadami Bozskeho Spasitela. On sam nam tu dava vzneseny priklad celym svojim konanim, ktore bolo take prizracne, jasne a jednoduche a pritom uchvacujuco pritazlive.
IV. Puto svornosti, bratske nazivanie s bliznym je tiez potrebne pre pravy pokoj. Tema je prilis obsazna a preto len nakratko vidme aspon niekolko myslenok, ktore nam objasnia dolezitost bratskej lasky.
1, Bozsky Spasitel zanechava nam prikaz lasky ako by testamentarne. Ved ho pri poslednej veceri znovu a znovu pripomina, nazyva ho svojim a novym zakonom. Vola ho novym nie preto, ako by nebol jestvoval, ale preto lebo k takej dokonalosti, vrucnosti a rozpati dosial neziadal. Uvadza pren mocne pohnutky - podava ho v novom svetle - a svojim prikladom predstavuje ho v takej dokonalosti, aku svet este nevidel.
2, Spasitel vyhlasuje vzajomnu lasku za znak ucenictva. "Po tom budu poznavat vsetci, ze ste mojimi ucenikmi, ked budete mat lasku jedni k druhym." Kedze nam musi ist o to, aby nas ludia pokladali za pravych ucenikov Kristovych, uprimne sa spytujme, ci sme poznaceni tymto znamenim, ci si ho dostatocne vazime?
3, Pan, aby nas povzbudil k dokonalemu plneniu bratskj lasky, prijima nasu vdacnost a lasku k bliznemu tak, ako by sme ju preukazali jemu samemu. Lebo co sme vykonali jednemu z najmensich spolubratov, jemu sme vykonali. Aka utecha je v tejto myslienke! Casto si ziadame vrucne milovat, dakovat, sluzit drahemu Spasitelovi a hla - v bratskej laske, v skutkoch milosrdenstva mame pohodlny prostriedok vyhoviet tejto tuzbe!
4, Opravdiva laska k bliznemu robi aj nase modlitby ucinnejsimi - lebo "kde su dva traja zhromazdeni v mojom mene atd" A potom pamatajme, ze velka radost panuje tam, kde si svornost a bratska laska podavaju ruky, preto hovori aj zalmista "Hla ako je dobre a ako mile, ked bratia byvaju vo svornosti."(Z 132,1) Majme teda stale pred ocami toto vinculum pacis, puto bratskej svornosti!
Takto sa usilujme nadobudat nebesky mier. On osladi nas zivot v slzavom udoli, zduchovni ho a bude predchutou toho nebeskeho pokoja, ktory nas v nebi na veky ma spajat. Amen.
|
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 07 jún 2022 : 05:56:48
|
Rozjimanie: O nebi.
Nadej na odmenu posobi mocne. Ludia i najtazsie veci vykonaju, obetuju, pretrpia za pozemsku pominutelnu odmenu. O co je odmena vacsia a nadej na bohaty zisk istejsia, tym su pricinlivejsi, obetavejsi, smelsi, ba neraz vydavaju preto svoj zivot do nebezpecenstva. Ked teda nadej na odmenu a zisk vie tak odusevnit a vzpruzit, bude nam iste len na osoh, ked svoj zvedavy zrak uprieme aj na vecnu odmenu, na nebo, aby sme sa odusevnili, povzbudili v horlivej sluzbe Bozej a ustavicne prinasali obety, ktore vyzaduje sluzba Bohu. Preto zapamatajme si tri slovka, ktore su schopne urobit velkodusnym nase srdce a naplnit ho odvahou.
Tri slovka su: nebo je pekne, nebo je moje, nebo je blizko.
I, Nebo je pekne. Kto by vedel opisat nadheru neba? U sv. Pavla citame: "Ani oko nevidelo, ani ucho nepoculo, ani nijakemu clovekovi do srdca nevoslo, co Boh pripravil tym, ktori ho miluju." (1Kor 2,9) Jednako vsak pousilujme sa presvedcit o krase neba.
1, Prave preto, ze nebo prevysuje vsetky nase predstavy, pochopy a tusenia, musime uzatvarat na jeho nekonecnu krasu. Vymalujme si co najvacsie stastie, predstavme si co najvacsiu nadheru a krasu, nebo je predsa omnoho krajsie, lebo my si vsetku krasu vymyslame svojim obmedzenym rozumom, s chatrnou obrazotvornostou a o nebi plati, ze ani oko nevidelo, nijake ucho nepoculo, nijake srdce netusilo, co Boh pripravil tym co ho miluju. Ale teda musi byt to nebo, ktore prevysuje vsetky nase predstavy?!
2, Predsa pouzivame prirovnanie, ktore nam pomoze rozvinut toto rozjimanie. Aka krasna je len nasa zem? Predstavme si krasny vyhlad s vysokych vrchov, uchvatny vychod, alebo zapad slnka v nadhernej risi ladovcov, malebny kraj tatransky! Taka krasna je nasa krajina, ze turisti sem prichadzaju zo vsetkych krajov, aby sa kochali v panorame Tatier a nemozu sa nasytit krasou a nadherou nasej prirody. A pomyslime si, ked tato zem je uz taka krasna, ako podivuhodne krasne musi byt nebo?
a, Ked uz zem, ktoru nazyvame miestom vyhnanstva a udolim slz, miestom prechodnej pute, kde nemame staleho byvania, ja taka krasna, - ake nadherne musi byt nebo, ktore je nasou pravou vlastou, nasim domovom, kde mame zit naveky?
b, ked nasa zem je uz taka krasna, hoci je miestom lopotenia, krvopotneho boja, umrtvovania a obeti, kde akakolvek odmena stoji tolko namah a stradania, - ake krasne musi byt nebo: miesto pokoja, vitazstva a odmeny?
c, ked uz tato zem je taka krasna, hoci byvaju na nej aj nepriatelia Bozi. - ake krasne musi byt nebo, v ktorom prebyva Boh len so svojimi vernymi sluzobnikmi, dovernikmi, dietkami a priatelmi?
d, ked tato zem je taka krasna, hoci sa nam tu Boh ukazuje len akoby v tieni, v hadanke, nejasne, - ake krasne musi byt nebo, kde sa Boh dava poznat svojim dietkam v celej svojej velebe a kde zjavovanie jeho nadhery a krasy je bezhranicne?
3. Ked je uz zem taka krasna, ze ludia sa s nou tak tazko lucia, ze smrt sa im zda hroznou i ked v pozemskom zivote tolko blenu museli vypit. - pomyslime si len na mnohe nestastia, choroby, bolesti, lucenia, trpkosti, ktore nam zivot dava okusit. - o co krajsie musi byt nebo, kde niet bolesti, choroby, nestastie, kde sa splnaju slova Zjavenia: "A Boh zotrie vsetky slzy z ich oci a smrti uz nebude, ani smutku, ani kriku, ani bolesti nebude uz, lebo prve sa pominulo." (Zjv 21,4). V nebi teda niet trpkosti, ani neprijemnosti, ale len sama radost, rozkos a slast.
4, V nebi budeme mat vsetko, po com tuzi ludske srdce. Po com dychti ludske srdce? Po cti, bohatstve a moci! Tohto vsetkeho sa nam dostane v plnej miere:
a,Cti, lebo Boh si ucti svojich vernych sluzobnikov. "Kto mna uctieva," - slubuje Pan - "toho uctim i ja" (1 Krl 2,30)
Mozeme si predstavit vacsiu uctu, ako ked si nas Boh ucti? A ked nam Boh prejavi uctu, uctia si nas vstci obyvatelia neba.
b, Tuzime po bohatstve? V nebi budeme dedicmi Bozimi, spoludedicmi Kristovymi. (Rim 8,17) Len si uvazme aky bohaty je nas Otec a ake dedicstvo caka nas!
c, Tuzime po moci? Budeme ucastni moci Jezisa Krista, ktoremu je dana vsetka moc na nebi aj na zemi.Lebo ako spoludedicov urobi nas ucastnymi aj svojej moci. "Otce, chcem aby, kde som ja , boli so mnou i ti, ktorych si mi dal, zeby videli moju slavu."(Jn 17,24)
d, A v akej milej, prijemnej spolocnosti budeme v nebi? Ked uz tu na zemi v prijemnej spolocnosti mileho priatela, dovernej duse zabudame na vsetky telesne a dusevne tazkosti, - ake rozkosne musi byt byvanie so svatymi, oslavenymi podla tela a ducha, ktori nemaju nedokonalosti, ale su idealom krasy a dobroty: vyznavacmi, mucenikmi, pannami, anjelmi a Pannou Mariou, Kralovnou nebies!?
6, Az doposial sme rozjimali len o vedlajsich, nepodstatnych vlastnostiach nebeskej blazenosti. Ale nebo robi nebom slastne vlastnenie Boha. Aby sme mohli vniknut hlbky nebeskych radosti, musime si uvedomit co je Boh. Odvazme sa radosti neba aj s tejto strany, ked nie pochopit, tak aspon priblizit.
a, Uvazme, ze vlastnit a pozivat nejake dobro blazi tym viac, cim je dobro vacsie, hodnotnejsie a obsaznejsie. Boh je vsak nekonecne dobro, nicim neobmedzene, najvnutornejsia pricina vsetkeho dobra, krasy a dokonalosti. Ked uz kvapka, tien dobra, ktore vidime v tvorstve, vie nas opojit a priviest do uzasu. - ako by nas nevedel naplnit zvrchovanym stastim sam Boh v celej svojej velebnosti? "Opojeni byvaju hojnostou tvojho domu a ty z potoka rozkosi svojich ich napajas: Lebo u teba je studnica zivota a vo svetle tvojom my vidime svetlo." (Z 35,9 n)
b, Ked poznanie jednotlivych pravd je take slastne, ze ucenci sa zriekaju vsetkych pozemskych pozitkov a dni a noci venuju badaniu, - aky to musi byt pozitok vidiet samu Pravdu a osvojit si vsetky vedy v najplnsom lesku?
c, Blazenost, ktora spociva v sladkom vlastneni Boha, je tak velka, ze sam Boh - nekonecna bytost - je nou po celu vecnost stastny. Ked ona nasycuje Nekonecneho, aka musi byt velkolepa? A tato blazenost bude i nasim udelom, lebo Pan hovori svojim vernym sluzobnikom: " Dobre sluha dobry a verny... vojdi do radosti svojho Pana", teda do radosti, ktora jemu patri uplne, je jeho vlastnictvom. Ozaj krasne musi byt nebo!
7, A toto vsetko trva naveky. Tym je vlastne nebeska radost specatena. Keby bol spojeny s touto blazenostou aj najnepatrnejsi strach, ze raz pominie - hoci po tisickach rokov - blazeni by neboli blazenymi. Lebo cim vacsia je radost, tym je hroznejsia myslienka na jej koniec, ved jej koniec by bol netastim a to tym smutnejsim, cim sladsim je sama radost. Blazeni v nebi ziju v neochvejnej istote, ze ich stastie potrva naveky.
II. Tu vsak azda niektora bojazliva dusa si vzdychne a povie: To som vedel, ze nebo je krasne, ale co mam z toho, ked sa musim bat, ze sa donho nedostanem? Nebo je pre spravodlivych - a ja som biedny hriesnik - Na povzbudenie musime si dobre pripomenut, ze kazdy z nas s uplnou doverou moze povedat: Nebo je moje! - Ale akym pravom? Ci je to nie opvazlive tvrdenie? Vobec nie!
1, Ved Bozsky Spasitel zasluzil nam nebo vlastnou krvou. Nepotreboval ho vykupit pre seba, ved je jeho Panom. On vsetky svoje prava a naroky prenechal nam, svojim najmensim bratom. Pre zasluhy Jezisa Krista, pre jeho utrpenie a smrt smiem povedat: Nebo patri mne. Takouto logikou zahriakol sv. Bernard diabla. Ked sa svatec na smrtelnej posteli tesil na nebo, priblizil sa k nemu zly duch a riekol: Ako mozes dufat, ze Boh ta prijme do neba, ked vies, ake ubohe boli tvoje ciny? Svatec vsak odpovedal: Vedel som davno, ze nic nemozem stavat na svojich chatrnych skutkoch, ale moj Vykupitel vykupil mi nebo svojim umucenim a krvou a on mi prepusti svoje zasluhy. Preto dufam ze sa dostanem do neba. A diabol zahanbeny odisiel.
2, Nebo je moje. Keby to Pan Boh nemyslel vazne s mojou spasou, keby ma takrecno nasilu nechcel mat v nebi, tak by za mna nebol tolko vykonal a vytrpel, nebol mi dal tolko prostriedkov dostat sa don. Ked vidime lekara, ze casto navstevuje choreho, ze mu predpisuje najucinejsie lieky, ze sa onho co najsvedomitejsie stara, - kazdy povie, lekar vazne ba nasilu chce pacienta zachranit. Podobne plnym pravom mozeme uzatvarat z premnohych prostriedkov milosti, ktore nam Pan Boh dava. - i z tych exercicii, ktore sme si odbavili (bodaj by sme mohli aj naozaj!!!) - ze Panovi lezi na srdci nasa spasa, ze chce, aby sme boli blazeni. Ked ta teda zachvati malomyselnost, chod ku krizu, zamysli sa nad neopisatelnymi bolestami nasho Spasitela a poloz si otazku: Bol by Spasitel tolko trpel, keby nechcel moju spasu?
Preto objimajuc kriz, povedz: Nebo je moje! Zarukou je mi kriz, hrozne utrpenie Pana!
3, ak si zlozil slub chudoby, znovu volaj: Nebo je moje! "Blahoslaveni chodobni duchom, lebo ich je kralovstvo nebeske". Ved tym si zlozil ako by kupnu cenu a preto tovar patri uz tebe. Aj Pan nehovori: Blahoslaveni chudobnym duchom, lebo oni dosiahnu kralovstvo nebeske. - nie, ale ..."ich je kralovstvo nebeske." - vo vsetkych boloch a krizoch nech nas teda potesuju slova: Krasne nebo je moje.
4, novej nadeje na nebo ostava sa horlivemu misionarovi, ktory prinasa najcennejsie a najvacsie obety, ked za tolkych namah privadza ku Spasitelovi - dobremu Pastierovi - stratene ovecky. Knazovi, ktory vo vernom plneni stavovskych povinnosti roky a roky zotrvava na zverenom mu mieste, milosrdnym sestram, ktore laskavo osetrujuc a obsluhujuc malomocnych a inych nestastnikov s osklivymi, alebo nakazlivymi chorobami, sluzia vlastne Spasitelovi. Premnohym tazko skusanym vdovam, mnohym sluhom a robotnikom, ktori v povedomi verne vyplnenej povinnosti na sklonku svojho zivota budu moct povedat so sv. Pavlom: "Dobry boj som bojoval, beh som dokonal, vieru som zachoval. Ostatne odlozena mi je koruna spravodlivosti, ktoru mi da Pan v ten den ako spravodlivy sudca." (2 Tim 4,7) Ano touto nadejou sa mozu upokojovat podla toho isteho apostola vsetci, ktori "miluju jeho prichod" a spolupracuju s jeho milostou.
III. Nebo je blizko - lebo skoro zomriem. Este niekolo rokov a zjavim sa pred nebeskou branou. A keby som mal zit este sto rokov, aj tie by rychlo presli. Ako mocne musi na mna posobit tato myslienka! Nebo je blizko! Tato myslienka pohla tolkych mladikov a devy, aby opovrhli radostami a pominutelnymi dobrmi sveta, aby tym istejsie sa dostali do neba. Tolkych svatcov naplnila ohnivou horlivostou, aby kratky cas dobre vyuzili a zhromazdili si poklady pre nebo. Vzbudila ducha kajucnosti u tolkych pustovnikov, aby si dobrymi skutkami zaistili vyvolenie. Raz sa pytal svetacky clovek isteho kajucnika, ako moze byt pri takej prisnosti este vesely. Odpovedal mu: Pozriem len do tamtoho kuta a hned si polahcim pokanie. A co tam vidis pytal sa svetak, ked aj najtvrdsie pokanie je ti lahke? V tom kute je otvor, cezen vidim kusik belaseho neba a pritom si myslim: Este niekolko rokov a budem tam v nebi, kde bude koniec vsetkym bolestiam. Tam ma cakaju vecne radosti.
Ked teda nebo je pekne, ked je moje a je tak blizko, ci by nemal pohlad nan a radostna nadej zapalit moju horlivost?
Ked uz nadej na casnu, pozemsku odmenu vie ludi posilnovat a povzbudzovat k tazkej praci, stradaniu a obetiam, ake Boh neziada ani pre nebo, ako sa musim zahanbit pri pohlade na horlivost robotnikov, ktorych mam kazdodenne moznost pozorovat, ak som nedbaly a lahostajny voci vecnej odmene.
Odpoviem si na tri otazky:
1, Co som dosial vykonal pre nebo? Mozno celkom malo, azda nic. Pritom vsak kolko som sa zhanal za pominutelnou odmenou, zemskou slavou a vyznamenanim?
2, Co som mal vykonat pre nebo? Vsetko, lebo je vsetkeho hodne a trva na veky.
3, Co urobim v buducnosti? Chcem vyuzit kazdu prilezitost, nic mi nesmie byt tazke. Budem sa pridrzat rady Kristovej: "Zhromazdujte si pokllady v nebi"(Mt 6,20) "Teda dokial mame cas, cinme dobre vsetkym" (Gal 6,10)
Vyuzivajme najma tieto tri bohate pramene zasluh:
a, Poslusnost, v ktorej sa mozem cvicit aj vtedy, ked nezijeme reholnym sposobom zivota a to tak, ze plnime svoje stavovske povinnosti, v ktorych nam Boh prejavuje svoju volu. Poslusnost robi vsetko zasluznym.
b, Ukony lasky ktorymi sluzime samemu Panovi - On aj najmensiu sluzbicku jemu preukazanu, bohato, bozsky a vecne odmeni.
c, Pasivne pokanie, t.j trpezlivost a odovzdanost vo vsetkych krizoch, na ktore je ludsky zivot tak bohaty. Kriz je totiz najistejsia cesta do neba. Dedicmi Bozimi a spoludedicmi Kristovymi staneme sa vtedy, ked s nim spolu trpime, aby sme spolu boli oslaveni. (Rim 8,17) "Teda co je tam hore, majte na mysli a nie co je n zemi" (Kol 3,2)
Po exerciciach s chutou sa chcem venovat svojim pracam, znasat namahy a utrpenia. Boj je kratky, kratka je aj praca, ale odmena je vecna. Nikdy neobanujeme, co sme vykonali, obetovali, pretrpeli pre Pana Boha, pre nebo. S bolestou vsak sa budeme rozpominat na smrtelnej posteli na cas, prilezitosti a milosti, ktore sme premrhali! |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 08 jún 2022 : 05:42:56
|
Rozjimanie: O laske k Bohu.
Sv. Ignac velmi vhodne konci duchovne cvicenia rozjimanim, ktorym chce vzbudit lasku k Bohu. V laske spociva vsetka nasa dokonalost. Ona je cielom a metou exercicii, najvzacnejsou sluzbou Bohu. Len laskou stava sa Boh nasim Panom. Laska tvori jadro vsekych cnosti pozlacuje vsetky nase skutky, vsetko sprijemnuje, ulahcuje a osladzuje.
Pravom poznamenava sv.Ignac, opravdiva laska nezalezi natolko v slovach alebo citoch, ale v cinoch, v skutkoch. Preto napomina sv.Jan: "Dietky moje, nemilujte slovom ani jazykom, ale skutkom a pravdou."(1Jn 3,18) Cinna laska sa prejavuje vo vzajomnom zdielani dobra. Preto milujuci rad dava dary ako dokazy svojej lasky.
Najprv vzyvajme Pana o osvietenie, aby sme co najllepsie pochopili jeho lasku k nam v celej lubeznosti. Prosme o milost, aby sme sa rozohriali jeho laskou a potom preberme dovody, ktore nas maju pohnut Boha milovat.
I, Prvy dovod: Boh je nasim najvacsm dobrodincom. Laska sa prejavuje v dobrocinnosti. Boh vsak nas doslova zahrnul dobrodeniami. Pomysli len:
a, na dobrodenia prirody: na telo a dusu, na zdravie a uzivanie zmyslov, na vyzivu a osatenie, na dobrych rodicov a dobrodincov, na vseobecne a osobitne dobrodenia. Za vsetko musime dakovat jedine Bohu. - Svoje dobrodenia rozdava nam uz roky a roky, kazdy den, kazdu hodinu. Vsetko co mame mame z jeho dobrodenia. "Co mas co si nebol dostal?" (1Kor4,7)
b, prejdime na drahocennejsie dobra, na nadprirodzene milosti: na vykupenie, zasluzene umucenim a smrtou Syna Bozieho. Na to, ze sme prisli na svet po prichode Pana a nenarodili sa ako pohani a modlari. (dnes sa riesi, ze co ked by som sa narodil ako napr. budhista, bol by som predsa budhista... to je proste stastie, ci nahoda, ze som sa narodil takto... take hluposti, ani nepreberajme a nezatazujme si hlavu a hlavne sa neruhajme!!!)
Rozpamatajme sa na dobrodenia viery, Cirkvi, sviatosti a posvacujucu milost, ktoru nas Boh prijma za svoje deti, na svate prijimania, v ktorych nas zivi najsvatelsim Telom. Na mnohonasobne odpustanie vsetkych nasich hriechov, na vsetky prostriedky milosti, ktore nam rozdaval do dneska, takze plni vdacnosti musime zvolat: "Neucinil tak ani jednemu narodu a nezjavil im prava svoje"(Z 147,20) voci tisicom a tisicom nebol taky velkodusny ako voci nam.
c, uprime svoju pozornost este na dobrodenia neba. Ano a este vacsie veci chce nam dat Boh vo svojej dobrote: seba sameho v celej svojej slave. "Ja budem tvoja odplata velmi velka" (1Mojz 15,1)
Ked teda dobrodenia su dokazy lasky a Pan mna biedneho zahrnul tolkymi dobrodeniami, ako ma musi asi milovat? "Cim sa odsluzim Panovi za vsetko co mi preukazal?" (Z 115,12) Ked zobraci miluju svojich dobrodincov pre niekolko halierov, ako odplatim nekonecnu lasku Pana ku mne? Akou laskou som zaviazany Panovi? A laska sa musi javit v skutkoch. Co vsak ja mozem dat Panovi? Ved vsetko, co mam i tak uplne mu patri. No Boh ja dobry: s ulubou prijme ako dar co mu aj tak patri, len ked mu to darujem a obetujem. Svoju lasku k Panovi prejavim teda zasvatenim: "Prijmi Pane" - poviem z vdacneho, ochotneho a radostneho srdca, - celu moju slobodu, pamat, rozum a vsetko moje chcenie. Darujem Ti vsetko co mam. Ty si mi to dal, Tebe to, o Pane, vsetko vraciam. Vsetko patri Tebe, narabaj s tym podla svojej vole. Daj mi len Tvoju lasku a milost: to mi postaci!"
II, Druha pohnutka: Boh nam prejavuje svoju lasku tym, ze chce byt vsade blizko nas. Vlastnostou lasky totiz je, ze rada ostava pri tom, koho miluje. Boh aj tejto poziadavke lasky vyhovuje: On je vsade pri nas, rozdavajuc svoje dary v celej prirode. Tuzba byt pri nas este blizsie nutila Syna Bozieho zostupit z neba, aby nas navstivil v nasom domove: " Slovo telom sa stalo a prebyvalo medzi nami". A aby tuto navstevu zvecnil, ustanovil prevelebnu Sviatost Oltarnu, aby mohol byt vsade, kde je zhromazdenych co len niekolko veriacich. V nej je uprostred nas a radsej sam caka, ako by sme my mali cakat na jeho prichod a navstevu. Ak my nemozeme prist k nemu, dava sa k nam priniest, aj ked byvame v chudobnom pribytku, v chyzi, v mastali, alebo v zalari.(aspon si uvedomime co sme stratili)
Aj Duch Svaty chce byt celkom pri nas, chce byvat v nas ako svojom chrame. "Neviete ze ste chramom Bozim a Duch Bozi prebyva vo vas?"(1Kor 3,16) Este viac: Bozsky Spasitel vo vojej laske chce byt s nami na veky. "Otce chcem, aby, kde som ja, boli pri mne ti, ktorych si mi dal."(Jn 17,24) O nom platia preto slova: "Moja rozkos je byvat so synmi ludskymi" (Pris 8,31)
Tolka laska a blahosklonnost musi vzbudit navzajom lasku. A pretoze laska ochotne zotrvava pri tom, koho miluje, svoju lasku k Bohu dokazeme tak, ze v myslienkach radi sa budeme zdrzovat pri nom ako dieta, ktore v cudzine rado mysli na svojich rodicov a casto ho navstevujeme vo svatostanku. Radi sme s nim a to tym viac, cim viac sa musime citit pocteny, ze sa znizuje ku svojim biednym tvorom. Pamatajme, ze navstevy u sviatostneho Spasitela byvaju velmi bohate na milost. - Ked sa pozemske kniezata znizuju k poddanym, ziskavaju si ich lasku a srdce. O co viac musi ziskat nase srdce a naplnit radostnou laskou Boh, ked sa k nam znizuje!
III Tretia pohntka: laska sa nedokazuje len darmi a navstevami, ale - ak ma byt skutocna a ucinna - predovsetkym skutkami. Tak prejavuje laska matkina k dietatu nie nakolko v tom, ze zadovazi krasne saty, ale pren pracuje, setri, v chorobe prebdie nad nim cele noci, osetruje ho, odoprie si mnohe veci, aby sa jemu dobre vodilo. Podobne preukazuje svoju lasku k nam aj Pan Boh, ked pre nas, okolo nas a v nas posobi. Pre nase dobro pracuje v prirode, ked jej dava vzrast a urodnost, inymi slovami, ked sa stara o nase zivobytie. Slnku dava svetlo, aby nam svietilo a dava nam teplo. Udrzuje cely vesmir, spravuje a usmernuje vsetko na nase dobro. - A Syn Bozi urobil za nas este viac. Skutocne pre nas pracoval, priniesol obetu, trpel pre nasu spasu. Krasne o tom pise sv.Bernard. "Po pade nebol som pozdvihnuty do povodneho stavu tak lahko, ako lahko som bol stvoreny. Povedal - a vesmir bol stvoreny. (Z 148,5) Ten vsak, ktory ma stvoril jednym slovom, mnoho kazal, mnoho podivuhodneho vykonal, mnoho tazkosti pretrpel a nielen tazkosti, ale aj mnoho pokorujuceho, aby ma vykupil. "Ako sa odvdacim Panovi za vsetko, co pre mna vykonal? (Z 115,12)
Pri stvoreni daroval mna mne, pri vykupeni vydal seba za mna, aby zasa mne navratil. Teda stvoreny a vykupeny dlhujem seba za seba. Co vsak dam Bohu za to vsetko? Keby som sa aj tisic raz obetoval, co som proti Bohu?"
Musim teda dokazat svoju lasku pracou, obetami a utrpenim pre Boha. "Ci teda jete ci pijete a ci cokolvek ineho cinite, vsetko na slavu Boziu cinte!" (1 Kor 10,31)
IV. Stvrta pohnutka: Boh je milovaniahodny sam pre seba. Aby tento nadherny a vzneseny dovod zapalil v nas vrucnu lasku k Bohu uvazujme: ako casto tien krasy, kvapka dokonalosti v tvorstve vie pritiahnut, ocarit a okuzlit nase srdce. O co vacsmi teda musi vzplanut nasa laska k nekonecnej krase Bozej, k pramenu vsetkej dokonalosti? Vsetko, co v tvorstve vzbudzuje nasu lasku, je len matnym trblietanim, kvapkou krasy, dokonalosti, nadhery Bozej. Kedykolvek by nas chcela nejaka stvorena vec, alebo bytost zvabit svojou krasou, vzbudit nasu lasku a priputat nas k sebe, odpovedajme jej: Bol by som blazon, keby som sa ulakomil na kvapku, tien a zavrhol najvnutornejsiu pricinu vsetkej krasy a nadhery. Nie! K Nekonecnemu priputam svoje srdce, len On ma urobi dokonale stastnym. Tvorstvo so svojou krasou musi mi ukazovat cestu k Bohu, musi mi pripominat: Miluj Boha! Jemu ma patrit cele moje srdce. Preto su tvory take krasne, aby mi pripominali o kolko "vznesenejsi je Pan, povodca krasy, ktory ich vsetky stvoril"(Mudr 13,3).
Pravom hovori sv.Augustin: "Nebo i zem i vsetko, co je na nich, vsetko mi hovori, aby som Ta, o Boze, miloval. Hovoria to vsetkym ludom tak, ze sa nikto nemoze vyhovarat." (Vyzn 1, X. c 6)
A ked si este pomyslime, ze tato nekonecne krasna, vznesena a dokonala bytost pamata na mna a nielen pamata, ale aj pozera na mna, miluje ma, hoci ma ani najmenej nepotrebuje, tuzi po mojej laske, tesi sa, ked ju miujem, - ako musi horiet nase srdce, ako musi citit vnutornu potrebu vyhoviet zelaniu svojho Stvoritela a oslepeni jeho krasou a laskyhodnostou uplne sa rozplynut v jeho laske.
Z celeho srdca, z celej duse, z celej mysle a zo vsetkej sily ho milovat, ako to sam prikazal. (Mk 12,30)
Prosme Pana pre jeho drahocennu krv, aby sme si odniesli takuto lasku k nemu z tychto duchovnych cviceni. Ochotne opakujme krasnu prosbu sv.Augustina: "Kiez by som poznal Teba a seba, aby som Ta miloval a sebou opovrhol! |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 09 jún 2022 : 07:16:39
|
Doplnkove rozjimanie: O zjaveni Pana pri rybolove.
Exercicna knizka sv.Ignaca kratko a jasne nam poucuje o cieli a programe stvrteho tyzdna, ktory nas uvadza do preslavnych tajomstiev zivote Jezisa Krista. "Prosim o milost, aby som sa mohol vrucne tesit sa a jasat nad velkou slavou a radostou Krista Pana nasho."
Tento tyzden je vyvrcholenim a korunou exercicii, ktore vyznievaju v uplnom odovzdani sa do lasky Bozej. Preto nie smutok, stiesnenost, sklucenost, pokorenie a malomyselnost ma byt jeho ozvenou, ale pozdvihnutie, ocistenie, pokoj, radost, jasnost a jasave zapojenie sa do radosti oslaveneho Spasitela.
Zo zjaveni Pana, ktore nam podava evanjelium, velmi poucne je zjavenie, ktore opisuje sv.Jan. Peter s ostatnymi apostolmi ide lovit ryby. Ale tej noci nechytia nic. Zrazu sa im nepoznane zjavi Pan a rozkaze im opat spustit siet. Urobia to a hla ulovia 153 ryb. Tu panensky Jan spoznava Pana a Majstra. Peter sa hned ponahla k nemu. Jezis, ktory zamysla s nim velku vec, tri razy skusa jeho lasku. Peter dobre obstoji na skuske a Spasitel ustanovi ho za svojho viditelneho zastupcu a najvyssieho Pastiera bojujucej Cirkvi.
Uvazujme: 1, o podivuhodnom rybolove, 2, o skuske a vyznaceni apostola Petra 3, o pokynoch, ktore mu dava Pan.
I, Podivuhodny rybolov.
1, Apostoli v praci. - po utrpeni Bozskeho Spasitela apostoli este nemali jasnu predstavu o svojom buducom povolani. Pravdepodobne nudza ich prinutila mysliet na svoje zivobytie. Neostavalo im nic ine, ako zadovazit si ho podla stareho sposobu. Peter dava navrh: "Idem lovit ryby." S povznasajucou jednomyselnostou pripojuje a k nemu sest inych ucenikov. Ako sa im vodilo? Tej noci nechytili nic. Hla obraz toho, co mozeme sami od seba. Ak sme odkazani sami na seba a koname z vlastneho popudu, z vlastnych prirodzenych sil, nevykoname pre nas vecny zivot, nic vyznamneho. Tito apostoli nam davaju krasny priklad. Necitame ani slovka o ich netrpezlivosti, hneve a nevoli pre bezvyslednu pracu. Su celkom spokojni a podrobia sa uplne tvrdemu udelu.
2, Panova pomoc.
a, Pan pamata na svoje prisubenia, neopusta ich, je pri nich blizsie nez sa nazdavali. "A ked bolo rano, stal Jezis na brehu, ale ucenici nezbadali, ze je to Jezis." - Malomyselnost a smutok im zatazuje oci. Kolko raz aj nam oslabia dusevny zrak, schladia nadsenie a umensuju radost v sluzbe Bozej!
b, Ked na otazku neznameho, ci maju nieco na jedenie, museli priznat svoju chudobu a biedu, rozkaze im: "Spustite siet na pravu stranu lode a najdete." - Obdivujme dobromyselnost a ochotu ucenikov, s ktorou plnia prikaz neznameho. Neodpovedaju nevrle, ze je vsetko zbytocne, ani malomyselne, ze uz nieto pomoci, ani z hnevom, ze lepsie vedia, co je v danych okolnostiach mozne a co nie. Posluchnu radu a hla: "Spustili teda a ju nevladali vytiahnut pre mnozstvo ryb." Nadherny obraz pozehnania, ktore je odmenou poslusnosti. Vsetko co koname v duchu poslusnosti, na rozkaz Bozi, podporovani milostou Bozou, sprevadza Bozie pozehnanie a konci sa uspesne. "Poslusny muz bude hovorit o vitazstve"(Pris 21, 28).
c, pritom vsak musime si uvedomovat svoju slabost: "Ci mate co zajest?" - aj nam veru vyznat a priznat: Nie! naozaj nicoho nie sme schopni sami od seba! Ked budeme takto o sebe zmyslat, s udivom spozorujeme, ake velke veci urobi milost Bozia skrze nas.
3, Spoznany neznamy.
a, prvy poznava Pana panicky Jan a upozornuje Petra. - hla padny dokaz toho, ako cistota srdca a panicka mysel zjemnuje dusevny zrak. "Blahoslaveni cisteho srdca, lebo oni uvidia Boha."
b, Peter vo svojej ohnivej horlivosti nevie sa dockat, az lodka prirazi k brehu, hodi sa do mora, aby sa cim skor mohol vrhnut k noham svojho Pana.
c, medzi tym postaral sa Bozsky Spasitel o obcerstvenie pre apostolov, vedel, ze su od dlheho a neuspesneho rybolovu ustati a hladni. Pohostenie je vsak skromne, i napriek namahe a unave apostolov, velkonocnej radosti, bohatemu rybolovu a buducemu ustanoveniu Petra za viditelneho zastucu Kristivho na zemi. Videli tam rozlozene zerave uhlie a na nom rybu a chlieb.
d, aj po napadnom zazraku a lakavom znizeni sa Pana ucenici sa spravaju k nemu zdrzanlivo: "Nikto z okolosediacich neopovazil sa ho opytat: Kto si ty?" - Ak sa aj nas zmocni malomyselnost, tu potom tazko sa zasa otvori srdce, aby nacerpalo dovery.
II. Spasitel skusa a vyznacuje Petra.
1, Skuska lasky. Pan si vybral tuto prilezitost, aby uskutocnil svoj davny umysel. Este za svojho pozemskeho zivota prejavil svoj umysel povysit Petra na hlavu Cirkvi: "Na tuto skalu vystavim Cirkev svoju" a zaroven poukazal na jeho vodcovsku ulohu: "Tebe dam kluce od kralovstva nebeskeho". Ale ako velke prislubenie nedal Petrovi skor, nez zlozil ziarivy dokaz svojej viery, tak mu nechcel zverit ani vysoky urad bez dokazu uprimnej lasky k nemu: Simon Janov, milujes ma viac ako tito?" - Ake krasne poucenie pre nas! Od dobreho sluhu Panovho a najma od zastupcu toho, ktory nas miloval az do konca, ktory z lasky k nam vylial svoju krv, ziada sa predovsetkym prava a uprimna laska.
2, Petrovo vyznanie. Pamatajuc na svoju slabost a smutny pad, neodvazuje sa vypinat nad svojich spolubratov a rozhodne vyznat, ze ho miluje viac ako ostatni, ale vo svojej skromnosti a prostote srdca odpoveda: "Ano Pane Ty vies, ze ta milujem." Este dva razy opakuje Pan tu istu otazku. Petrovi to muselo byt napadne. Bal sa, ze mu Pan nedoveruje. Nie div, ze zosmutnel: "Zarmutil sa Peter." Odvolava sa na vseveducnost svojho Pana a Majstra a ako len najpokornejsie vyznava znovu svoju vrucnu lasku k nemu: "Pane, ty vsetko vies, ty vies, ze ta milujem." - Pan chcel dat svojmu ucenikovi prilezitost trojnasobnym vyznanim lasky napravit trojnasobne zapretie.
3, Hlavny pastier. Po stastlive zlozenej skuske dava mu Pan slavnostne poverenie: "Pas baranky moje, pas ovce moje!" - alebo ako stara verzia textu krasne vyzdvihuje: "agnos, oves, oviculas - baranky, ovce, ovecky", tym to presnejsie vystihuje, ze nijaka ovecka, mala ci velka, nevymyka sa spod pravomoci Petrovej. Spasitel ustanovuje Petra, ako to sv. Ambroz nadherne vyjadril: " Za zastupcu svojej lasky." Ako dokaz pravej lasky ziada: "pasce oves meas. Ano, knaz moze svoju lasku k Jezisovi dokazovat v pastoracii, starostlivostou o ovecky, vykupene Kristovou krvou. Toto si bol vedomy aj sv. Peter. Cely jeho zivot vyplnovala ustavicna starostlivost o Cirkev Kristovu. Svoju vernost k Panovi specatil na konci zivota vlastnou krvou.
III. Panove pokyny.
1, V ziari kriza. Po odovzdani najvyssieho pastierskeho uradu, Pan hovoril Petrovi: "Veru veru povedam ti: Kym si bol mladsi, opasoval si sa a chodieval si, kam si chcel, ale ked zostarnes, roztiahnes si ruky a iny ta opase a povedie kam, kam ty nechces." Tymito slovami mu Pan naznacil, "akou smrtou ma oslavit Boha." Nemal ho teda zastupovat len v zivote, ale mal ho napodobnit aj v smrti. - Najvacsie oslavenie sluhu Bozieho nespociva tak v hodnostiach, v uradoch, ale pripodobneni sa Spasitelovi, v krizi a utrpeni: "Lebo o ktorych predvidal, tych aj predurcil, aby boli podobni obrazu jeho Syna" (Rim 8,29). Tieto slova v sirsom zmysle mozno aplikovat na vsetkych vernych sluzobnikov Pana. Ak chcu verne plnit povinnosti svojho povolania, nesmu uplatnovat svoju vlastnu volu, nesmu ist za vlastnym pohodlim a ziskom. Musia sa stat sluzobnikmi: "Syn cloveka neprisiel dat si posluhovat, ale posluhovat" (Mt 20,28). Cez trnie a bodlacie maju ist za stratenymi oveckami, dokial ich nenajdu. Musia sa stat podla vzoru sv. Pavla vsetko vsetkym a tak zachranovat duse. To vsak vyzaduje vela sebazapierania, umrtvovania, ducha obetavosti. Musia to robit aj ked narazia na odpor, aj ked sa im dostane cierneho nevdaku a ich dobre umysly budu si ludia zle vysvetlovat.
2, "Pod za mnou!" Ak vsetky ovecky, vsetci krestania musia nasledovat Pana, tak slova: "Nasleduj ma", adresovane Petrovi, platia najma pre pastiera - knaza. Musi kracat v slapajach Pana, musi o nom rozjimat, studovat ho, aby sa podla neho prevychoval, pretvoril a mohol a mohol povedat raz so sv. Pavlom: "Budte mojimi nasledovnikmi, ako aj ja som nasledovnikom Kristovym"(1 Kor 4,16). "Sequere me" znamena vniknut do umyslov a planov Kristovych, pretoze knaz je jeho vyslancom(2 Kor 5,20). Beda mu, ak by sa nanho vztahovala vycitka. "Vsetci hladaju co je ich a nie co je Jezisa Krista (Flp 2,21). - "Seqere me", t.j na ceste kriza a sebazapierania: " Ako poslal mna Otec, tak posielam aj ja vas"(Jn 20, 21) Sv. Peter cez cely zivot pridrzal sa tohto napomenutia Bozskeho Spasitela a tak dokazoval svoju uprimnu lasku k nemu.
3, "Co ta do toho?" Este jedno poucenie pre duchovny zivot mozeme vytazit z tejto udalosti. Ked Peter v prilisnej starostlivosti o Jana spytal sa Pana: "Pane a co tento?" Pan mu lakonicky odpovedal: "Co ta do toho? Ty pod za mnou!" - nemame sa prilis zvedavo starat o inych, najma vo veciach, ktore uplne zavisia od Boha. Starajme sa radsej o seba, o svoje povinnosti. Uplatnujme dosledne zasadu: nemiesat sa do veci, ktore si vyhradil Boh, lebo len tak si zachovame pokoj duse. Nech tieto duchovne cvicenia naplnia nas horlivostou a laskou k stavovskym povinnostiam. Ak skutocne milujeme Jezisa, radi splnime, co povedal milujucemu Petrovi: "Pas baranky moje... Ty ma nasleduj!" |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 10 jún 2022 : 05:30:26
|
Rozjimanie: O Bozskom Srdci Jezisovom.
Predmetom zaverecnej meditacie duchovnych cviceni nech je Bozske Srdce Pana a to aj preto, lebo ucta k nemu je nam nadmieru osozna a pomoze nam udrzat a zveladit vsetko to dobre, co vzklicilo v nasej dusi cez tieto dni, zasvatene Bohu. Rozjimajme z trojakeho hladiska. Vidme ho ako predmet nasej uprimnej poklony, ako zrkadlo, ako utociste vo vsetkych nasich potrebach.
I. Bozske Srdce - predmet nasej poklony. Poklona, ktoru preukazujeme Bozskemu Srdcu, sklada sa z piatich ukonov:
1, Ucta. Ked ludia vedia prejavovat s nadsenim svoju uctu inym ludom, napr. poddani svojmu dobremu panovi, laskavemu a spravodlivemu panovnikovi, priatel priatelovi, dieta otcovi a matke, snubenica snubencovi - o co vacsia ucta patri Jezisovmu Srdcu, ktore je slachetnejsie a dokonalejsie ako srdce i najsvatejsieho cloveka. Ved Srdce Jezisovo je podstatne zjednotene so Slovom Bozim, druhou Bozskou Osobou. Je to Srdce Syna Bozieho, plne milosti, Bozej mudrosti a vedy. - Aka to pocta pre nas, ze smieme uctievat toto prevznesene Srdce a ziskat si tym jeho priazen!
2, Nasa poklona sa musi prejavovat v laske. Bozskemu Srdcu sme zaviazani laskou, lebo ono nas skor milovalo. Uz pred vekmi, ked som este nejestvoval, myslelo a pamatalo na mna: "Vecnou laskou som ta miloval, preto som ta z milosrdenstva pritiahol k sebe!"(Jer 31,3) Milovalo ma nielen slovami a citmi, ale skutkami. Svoju lasku dokazalo nespocetnymi dobrodeniami. - Milovalo ma, hoci som taku lasku nijako nezasluzil. Milovalo ma pri vsetkej mojej ubohosti, hoci predvidalo moju nevernost, moje urazky a hriechy, milovalo ma neustale a nezistnou laskou, ba mozeme povedat neprekonatelnou laskou. Keby sa priatel k nam tak zachoval, ako my k Bozskemu Srdcu, uz davno by sme boli s nim roztrhali priatelske zvazky. Ale Bozske Srdce je k nam zhovievave, trpezlive, znovu a znovu nam odpusta. - Ano, aby na nas nezabudlo, zapisal nas Bozsky Vykupitel do svojich ruk: "Hla do svojich ruk som si ta zapisal" (Iz 49,16). Na svojom oslavenom tele podrzal si svate rany ako pamiatku na nas, aby ich ustavicne ukazoval svojmu Otcovi a tak vyprosoval pre nas milost a milosrdenstvo. - Nuz tolka laska, vyzaduje vzajomnu lasku. Akou laskou sa musime odplacat Srdcu, ktore nas tak nezne, ucinne a verne miluje!
3, Nas hold musi byt spojeny so srdecnou vdakou. Ved nam preukazalo najvacsie dobrodenia uplne bez nasich zasluh. Zaviazany sme mu vdakou, lebo nas vykupilo od vecneho zatratenia, ktore by nas bolo zastihlo pre dedicny hriech a este vacsmi za nase osobne tazke hriechy. Ked niekto z plneho srdca dakuje zachrancovi za vyslobodenie z ohna, alebo z draveho prudu(a to su pravda, len male zla v porovnani s vecnym zatratenim)akou vdakou sme teda zaviazani Bozskemu Srdcu, ze nas vytrhlo z pekla? - Dakovat sme povinni Spasitelovi aj za ustanovenie Najsvatejsej sviatosti Oltarnej, v ktorej je stale medzi nami, aby nam pomahal a utesoval nas. Cely sa nam daruva, kedykolvek chceme a den po den sa za nas obetuje. Ci je mozno predstavit si vacsie dobrodenie, milsi a drahocennejsi dar nad tento, najma ked uvazime co vsetko muselo Bozske Srdce urobit, aby sa nam v tejto sviatosti mohlo darovat? Vo dne v noci byva na nasich oltaroch casto opusteny, bez patricnej ucty. Je pritomny v nepatrnej podobe chleba, musi znasat casto mnohe urazky, nehodne prijimania, ruhania a posmech. I pri tom vsetkom zostava s nami, aby bol nevycerpatelnym pramenom premnohych milosti, ktore vyvieraju z Najsvatejsej Sviatosti.
" Haurietis aquas in gaudio de fontibus Salvatoris"(Iz 12,3 aj (Nazov encykliky Pia XII o Bozskom Srdci). Dalsia nesmierna milost je povolanie na knazsky stav. Pred tisicami inymi prave mne dal tuto vznesenu hodnost (rozjimaju knazi) "Ako sa odmenim Panovi za vsetko, co mi urobil? Z115,12) Bud mu preto zo srdca povdacny a vzdaj mu hold za jeho mnohe dobrodenia. Vedz ze nikdy nebudes moct ani priblizne splatit svoj dlh vdaky.
3, Tvoj prejav ucty musi byt vyrazom opravdiveho zadostucinenia. Ako casto si zarmutil toto Srdce svojou studenostou, vlaznostou, nevernostou, ba i hriechmi? Z tvojej uprimnej lasky a lutosti musi vyvierat tuzba po nahrade a zadostucineni, lebo v tom sa najlepsie prejavi lutost nad urazkou priatela, ked sa mu ponukne nahrada na napravenie urazky. Podstatnou zlozkou holdu ako vyrazu urazenemu a zarmutenemu je zadostucinenie. - Dalej ma zahrnovat v sebe aj zadostucinenie a nahradu za inych, ktori toto Srdce urazili, alebo urazaju. Ked uprimne a opravdive niekoho milujem, nemoze mi byt lahostajne, ci ho ini zaznavaju, nim opovrhuju, alebo sa mu posmievaju. Ved laska zjednocuje a spojuje dve milujuce srdcia. Ak teda niekto urazi milovaneho priatela, tyka sa to aj mna, musim to aj ja citit a na potechu ponuknem mu utesujucu nahradu. Preto cim viac ini zabudaju na Spasitela, tym vacsou laskou mam lnut k jeho Srdcu ja. Cim viaceri ho zarmucuju, tym viac ja sa mam usilovat potesovat ho. Cim viac nim ini opovrhuju, tym viac ho musim ctit sam.
5, Nas prejav ucty nemoze byt uplny bez laskavej pozornosti. Vsimnime si sluhov a dvoranov, cim vacsie postavenie ma ich pan, tym su k nemu pozornejsi. Su same usi a oci, aby zachytili a splnili i najmensiu ziadost. Poslusne dieta vycita z oci a ust svojich milovanych rodicov, cim by im mohlo sposobit radost. O kolko pozornejsi by sme mali byt my k Srdcu Jezisovmu, Srdcu Syna Bozieho!
Ano, vere dignum et iustum est, aequum et salutare, aby sme tomuto Srdcu preukazovali uctu poklony, aby sme jeho volu a pokyny plnil, pren zili a zomierali.
II, Srdce Jezisovo je zrkadlom vsetkych cnosti. Zrkadlo, ktore mame v Bozskom Srdci, ma mnohe prednosti pred zrkadlom zo skla.
1, Sklenene zrkadlo napomaha marnivost, preto ho puzivaju marnomyselni ludia. Ono vsak nas vedia k pokore. Nemozno pozerat na Bozske Srdce bez toho, aby sme sa nepovzbudili k ponizenosti. Ved ake bolo pokorne toto Srdce, hoci bolo ozdobene vsetkymi prednostami! A my i pri vsetkej ubohosti a hriesnosti tak lahko sa davame unasat marnomyselnostou, pychou a marnivostou. Ako sa musime hanbit! - Bozske Srdce i v najvacsich bolestiach bolo take trpezlive a ja som hned podrazdeny a netrpezlivy pre kazdu malickost, hoc by som si mal uvedomit, ze by som si zasluzil aj velke tresty od Boha. - Srdce Jezisovo, hoci nekonecne mudre a svate, je predsa poslusne este aj svojim stvoreniam - a ja tak tak tazko poslucham! Pred zrkadlom, ktore mame v Bozskom Srdci, nemoze sa v nas zrodit marnomyselnost.
2, Zrkadlo zo skla ukazuje aky som, nie aky by som mal byt. Bozske Srdce mi ukazuje aky mam byt. Ukazuje mi vsetky cnosti, ktore si mam osvojit a to v plnej dokonalosti, tak pritazlivo a milo, ze clovek citi radostnu ochotu nasledovat jeho priklad.
3, Zrkadlo zo skla ma nezmeni, mozem sa don divat, kolko len chcem. Ak som stary, neomladnem, ak cierny, neobeliem, ak skaredy, neopekniem. Ale ked pozeram do zrkadla Bozskeho Srdca, casom sa iste zmenim, stanem sa celkom inym. Ak som marnomyselny a pysny a pozriem - uvidim vsetku svoju biedu a nepodobnost s Bozskym Srdcom. Zahanbim sa - tato hanba je spasitelnym pociatkom premeny. Mimovolne skrsnu vo mne myslienky, aby som sa zapacil svojmu Spasitelovi, aby som sa zmenil. Zacnem hladat pohnutky pokorneho zmyslania a tak pomaly sa strati pycha a marnomyselnost, pokorne zmyslanie opanuje moje vnutro a takto ma premeni toto zrkadlo z marnomyselneho cloveka na ponizeneho. - Ked mi tazko byt trpezlivym, zahladim sa do tohto poslusneho Srdca. Tu sa musi vzbudit vo mne zahanbenie, ktore vzbudi tuzbu po naprave, ucinne predsavzatie a z neposlusneho stanem sa poslusnym, trpezlivym sluhom Panovym. - A tak toto zrkadlo vyhladi vsetky moje neresti a moje srdce stane sa podobnym Srdcu Jezisovmu. Podivuhodne zrkadlo! Pouzivajme ho preto usilovne ako prostriedok svojho posvatenia.
III. Srdce Jezisovo je utociste vo vsetkych nasich potrebach. Bozske Srdce v Najsvatejsej sviatosti Oltarnej chce byt neprestajne medzi nami. Ved sam nas o tom uistuje: "Nezanechavam vas sirotami!" (Jn 15,18). Stale je pripravene nam pomahat. Vola nas, aby sme k nemu prichadzali vo vsetkych svojich tazkostiach. Kedze vsak vie, ze by sme pred nim mohli pocitovat strach pre svoju ubohost a nevernost, pozyva nas vyslovne a slavnostne: "Podte - ku - mne - vsetci, ktori sa ustavate a ste obtazeni - a ja vas obcerstvim" (Mt 11,28). Podte - nebojte sa, - podte vsetci bez vynimky, mladi a stari, chodobni a bohati, uceni i neuceni. Nielen svati a spravodlivi , ale aj vy, ktori ste obtazeni hriechami, nepridete nadarmo: ja vas obcerstvim, osvietim, potesim, posilnim a pozehnam.
Aby sme nadobudli este vacsej odvahy, predstavme si dobreho Bozskeho Vykupitela, ako nam ho opisuje Pismo svate, v celej jeho dobrote ku kazdemu. Chudobni, chori, mytnici a hriesnici prichadzali k nemu a on ich zehna, kazdemu pomaha, ano, "chodil dobre ciniac" (Sk 10,38). Jeho Srdce sa nezmenilo, je pritomne v bohostanku. Utiekajme sa teda k nemu vo vsetkych svojich potrebach, ako to kedysi robili vsetci ubiedeni, ako ovce k svojmu dobremu pastierovi, ziaci k svojmu ucitelovi, ktory ma slova zivota, ako chori k lekarovi, ktory moze pomoct, ako dieta k svojmu starostlivemu otcovi. Potom sa presvedcime o pravdivosti slubu Bozskeho Srdca: "Ja vas obcerstvim", presvedcime sa i o tom ake pravdive je prislubenie, ktore nam dal ustami proroka Izaiasa: "Cerpat budete vodu z pramena Spasitelovho"(Iz 12,3). Premnohe casopisy, venovane ucte Bozskeho Srdca Jezisovho, zvestuju vo vsetkych reciach kazdy rok, kolko milosti a dobrodeni dostava sa tym, ktori s doverou sa utiekaju k tomuto Srdcu. (nejake mam) Aj vlastna skusenost nas presvedci, ze nadarmo nehladame pomoc pri bohostanku vo svojich tazkostiach. Tam najdeme vzdy svetlo a utechu, posilu a odvahu, hojnost milosti a pozehnania. Navyknime si preto navstevovat kazdodenne Bozske Srdce v bohostanku!(ked sa dalo som robil, teraz aspon v duchu navstevujem tie miesta) Je to velmi osozny zvyk - zhovarame sa s Bozskym Srdcom celkom doverne a uprimne. Vyzalujme mu pritom svoje tazkosti a boje, prosme ho o svetlo, pytajme si tu od neho pokyny pre svoje prace a plany, tu sa usilujme osvojit si zmyslanie jeho Srdca.
Takto odideme posilneni a odusevneni od bohostanku ku kazdodennym pracam, namaham a krizom.
Zo vsetkeho toho co sme doteraz rozjimali, je jasne, aky velky vyznam ma ucta k Bozskemu Srdcu pre knazsky a vobec pre opravdovy krestansky zivot. Ma stvornasobnu prednost pred ostatnymi poboznostami:
a, nesklada sa natolko z ustnych modlitieb, ale skor spociva vo vykonavani cnosti, v ukonoch lasky, zadoctucinenia, zapierania atd. je teda tato ucta naskrze prakticka.
b, je dokladna, lebo zasahuje srdce cloveka, usiluje sa zoslachtit srdce o ktorom Duch Svaty hovori : "So vsetkou bedlivostou ochranuj srdce, lebo z neho pochadza zivot" (Pris 4,23).
c, je ucinna, nemozno ju vykonavat bez toho, aby sme sa celkom nezmenili a nestali sa podobnymi Bozskemu Srdcu.
V nej sa uskutcnuje to, o co prosime slovami modlitby: Jezisu tichy a pokorny srdcom, sprav srdce moje podla srdca svojho.
d, Tato ucta je bohumila, lebo nou obetujeme Panovi najdrahsie co mame, svoje srdce, po ktorom Boh tuzi: "Daj mi synu, svoje srdce" (Pris 23,26). S nim darujem mu svoju lasku, ba celeho seba.
Prejavme teda uprimnu uctu Bozskemu Srdcu Jezisovmu a usilujme sa, aby sa rozsirila medzi ostatnymi ludmi.
Kazdy pestuje ako mu sadne. Ja mam jeden zo skapuliarov aj Bozskeho Srdca, tak sa citim zaviazany - presne tak prakticky ...
|
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
