|
|
 Odoslaný - 30 máj 2022 : 06:17:16
|
Siedmy den.
Heslo: Skola kriza.
"Ale odo mna nech je daleko, aby som sa chvalil, iba ak v krizi Pana nasho Jezisa Krista."(Gal 6,14)
"O vy vsetci, ktori idete po ceste, pozorujte a vidte, ci je bolest ako bolest moja."(Nar 1,12)
"Zamiloval si ma a vydal seba sameho za mna."(Gal 2,20)
Rozjimanie: Kristus, muz bolesti.
Bozsky Spasitel na vacsie pokorenie bol svojimi nepriatelmi vlaceny ako vo vitaznom pochode od sudnej stolice, k sudnej stolici, od Annasa ku Kajfasovi, od Kajfasa k Pilatovi, potom k Herodesovi a opat k Pilatovi. Ako nesmierne mnoho vytrpel! Rozjimajme ake boli:
1, jeho telesne muky
2, jeho dusevne muky
3, ake bezpravie musel podstupit
Prosime Pana o uprimnu sutrpnost a o milost, aba sme svoje utrpenia z lasky k nemu trpezlivo znasali.
I. Telesne muky Panove boli nanajvys bolestne, pomyslime si:
1,na jeho bicovanie. Bicovanie bolo velmi bolestne, lebo jeho telo bolo dokonale ustrojene, v plnej sile, v kvete zivota, lebo Pan uz bol vycerpany predoslymi bolestami a trapenim, lebo bicovanie sa konalo zo zurivostou a zlobou a dlho trvalo. Len diabolske zelanie vidiet Krista na krizi zomierat zdrzalo zurivcov od krajnosti, aby Pan uz teraz neskonal pod udermi.
Uvazuj dalej, ze bicovanie vykonali sice bezprostredne kati, nepriamo vsak ty si bol jeho pricinou svojimi hriechmi. Kolko hriechov si spachal, tolko ran si sposobil nevinnemu Boziemu Barankovi.
2, este bolestnejsi bolo trnimkorunovanie. Bola to neslychana ukrutnost, velmi bolestna, ktora trvala az do jeho smrti, lebo ako sa zda, trnovu korunu mu nesnali.
Bezprostredne mu sice vojaci nasadili trnovu korunu, nepriamo vsak ty svojimi hriechmi. Kolko zlych, necistych, pomstychtivych, marnivych myslienok si mal, tolko trnov si vtlacil do hlavy Bozskeho Vykupitela.
II. Dusevne utrpenia Pana este viac suzovali, lebo ranili najneznejse city Bozskeho Srdca. Vyzdvihnime len niekolko z nich:
1, spomen na trpky nevdak, ktory zakusil Pan. Nevdak bol trpky, lebo Bozske Srdce len dobre chcelo, tak mnoho vykonalo a este na vacsie dobrodenie bolo pripravene - a teraz dostava ako odplatu len nenavist.
2, pomysli na zbabele zaprenie apostolovo, zaprenie toho, ktoreho najviac vyznacoval.
3, rozpomen sa na zradu ineho apostola, ktory tak pokrytecky - za mizernych tridsat striebornych - vydava ho jeho najvacsim nepriatelom.
4, uvaz ako rozsiruju proti Spasitelovi hrube osocovania a to vtedy ked uz mal najlepsiu povest po celom kraji. Pripisuju mu pred celym narodom veci, ktore sa mu najviac osklivili, ako bohoruhanie - a to bez akehokolvek dokazu.
5, akeho ustipacneho posmechu a ruhania sa mu dostalo! Jemu nejslachetnejsiemu z ludi! Vsetci sa mu posmievaju, vzdelani i jednoduchi a to vsetkym moznym sposobom, aky len mohla diabolska zloba vnuknut.
Ked nam je trpka uz kvapka podobnych bolesti, ze nemozeme na ne tyzdne a roky zabudnut, ake trpke bolo Panovi cele more utrpeni, ktore sa cez neho prevalili?
III Ake bezpravie musel podstupit Pan. Silne duse znesu i najtazsie tresty, ked su si vedome, ze si ich zasluzili, ako napr. duse v ocistci. Ale tym viac boli slachetne duse utrpenie, ktore je celkom nespravodlive. Bozsky Vykupitel bol spravodlivost sama a prave s nim zaobchadzali najbezohladnejsie. Aj najhorsi zlocinci byvaju chraneni od svojvolnej zurivosti luzy - proti Kristovi je dovolene vsetkym vsetko. Nik sa ho neujme, nik ho nebrani. Svedkovia si protirecia a predsa je vyhlaseny za hodneho smrti. Najbezboznejsiemu zlocincovi jeruzalemskej vaznice dava sa prednost pred nim. Hoci ho Pilat vyhlasil z nevinneho: "Nic hodne smrti na nom nenachadzam", je odsudeny na smrt a to najhroznejsiu a nejhanebnejsiu, na smrt kriza. Ako muselo urazat Spasitela taketo zaobchadzanie!
Ak nas niekedy zastihne tien podobnej nespravodlivosti - lebo sotva nas moze stihnut viac ako tien- znasajme ju s odovzdane z lasky k Jezisovi. Pan to dopusta nielen ako trest za nase hriechy, ale aby sme sami, skusujuc trpkost tychto bolesti, mohli lepsie a s vacsou sustrastou rozmyslat o Jeho utrpeni. Keby sme nikdy nezakusili nieco podobneho, ani by sme netusili, co vytrpel nas drahy Spasitel.
Zakoncime rozjimanie s uprimnou sustrastou s Jezisom, ktory pre nas vzal na seba take bolesti, suzenia a krivdy. Pripojme i vazne predsavzatie, ze trpezlivo a ochotne budeme znasat utrpenia, ktore nam posle. Cim sme slabsi v tomto bode a cim vacsmi sa vzpiera nasa zmyselna priroda, tym upenlivejsie ho prosme, aby na orodovanie svojej Matky dal nam milost, zeby sme vedeli svoje dobre predsavzatia aj uskutocnit.
|
DEUS LO VULT |
Krajina:  Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 31 máj 2022 : 05:58:31
|
Rozjimanie: Odsudenie Kristovo a vykonanie rozsudku.
Hoc sa Pilat velmi namahal, aby uchlacholil nepriatelov Panovch, predsa sa mu to nepodarilo. Proti svojmu presvedceniu odsudi nevinneho na smrt kriza. Zidia naliehaju na bezodkladne vykonanie rozsudku, preto musi Pan vziat hned bremeno kriza na seba. Iba obava, ze by uz na ceste na Kalvariu zomrel a tam sa nemohli kochat pohladom na jaho umieranie na krizi, prinutila ich mysliet na pomoc. Simona Cyrenskeho donutili pomahat Panovi- Ked dosli na Kalvariu, pribili Jezisa na kriz. Rozdelme si latku:
1, odsudenie na smrt kriza
2, krizova cesta
3, pribijanie na kriz
I, Odsudenie na smrt kriza. Mnoho veci sa nam ponuka na uvazenie.
1, Napr. polovicatost Pilatova, pretoze pohansky vladar spoznal nevinu Panovu, bol Spasitelovi nakloneny a chcel ho zachranit. Ale vo svojej nerozhodnosti a strachu, ze strati priazen ludu, siahol len k polovicatym opatreniam. Takto nielen ze Panovi nepomohol, ale pripravil mu este vacsie utrpenie, ktore ani sami nepriatelia Kristovi nezamyslali. Len Pilat zavini Spasitelovi trpky vysluch pred Herodesom a po nom nasledujuci trpky vysmech, potupne porovnanie k Barabasovi, bolestne bicovanie a ono zvlastne Pana Zidom so slovami "Ajhla Clovek"
2, Ponizenie Panovo- Pilat vo svojej polovicatosti a nerozhodnosti hladal vychodisko. Pretoze lud mal pravo na Velku noc ziadat si oslobodenie jedneho zlocinca, Pilat chcel vyuzit danu prilezitost. Hlada vo vazniciach Jeruzalema najvacsieho zlocinca a dava volit ludu medzi Jezisom a Barabasom v nadeji, ze lud zaiste da prednost Jezisovi. Ake uponizujuce bolo pre Pana toto porovnanie! I keby bol byval proti Panovi svatec, anjel, ba aj sama Pana Maria, i tak by bolo porovnavanie pre Pana uponizujuce. - A co sa stalo? Cely zastup svorne krici: "Prec s nim, prepust nam Barabasa!" Aka hana pre Pana, ze obycajnemu zlocincovi dali prednost pred nim a to cely narod, ktory on zahrnul dobrodeniami- robi to slavnostne a verejne- v dolezitej veci, ved islo o zivot a smrt.
Ako nas boli i male, azda ani nie nezasluzene odstrkovannie! Teda aku trpkost musel tu zakusit Syn Bozi!
3, Nenasytnost naruzivosti. Zidia sa mohli vo svojej ziarlivosti voci Jezisovi uspokojit s tym, ze sa im ho podarilo chytit ho. Mali ho uz vo svojej moci, ale vasni to nestacilo. Jezis bol moralne zniceny, prisiel o svoje dobre meno, o svoju vaznost. V ociach ludu je pokladany za falosneho proroka, podvodnika a ruhaca. Ale ani to im nestacilo. Az vtedy sa uspokojuju ked ho vidia zomierat na krizi. - Odporujme naruzivosti v zarodku, lebo povolnost stupnuje jej moc.
4, Slepota naruzivosti. Pilat si myslel, ze umytim ruk sa ocisti od vsetkych vin, preto hovoril: "Som nevinny na krvi tohto spravodliveho". A cely narod odpovedal a riekol: "Krv jeho na nas a na nasich synoch". Aky hrozny vyrok trestu zvolal na seba vo svojej zaslepenosti! Pomyslime si na obliehanie a zborenie Jeruzalema, na smutny osud tohto naroda po storocia, na jeho zatvrdilost, ktora trva az dodnes- naruzivost oslepuje! So zatvorenymi ocami vrha hriesnikov do pekla.
5, Pilatova nespravodlivost. Hoci Pilat vyhlasi viac raz Panovu nevinu, predsa ho odsudi na smrt proti vsetkemu pravu, proti svojmu svedomiu, i proti napominaniu a varovaniu, ktore dostal zhora prostrednictvom svojej manzelky. A preco odsudil Pana? Podlahol rozvasnenemu davu a luze - ako casto koname aj my proti hlasu svedomia, i proti lepsiemi presvedceniu, proti varovnemu hlasu Boziemu, pretoze pocuvame na hlas luzy naruzivosti, pocuvame hlas tela, sveta a zleho ducha.
6, Nevdak sveta. Cim sa zavdacuje narod Vykupitelovi, ktory ho miloval, zasypaval dobrodeniami, ktory ho prisiel spasit? Krizom!!!- necakajme ani my tu na zemi od ludi odmenu za namahy im preukazane. Cakajme ju na druhom svete od Boha, ktory nikdy nezabudne na nase namahy a utrpenia.
II Krizova cesta. Panovi polozia na plecia kriz, krizova cesta sa zacina. Aka tazka bola pre Pana tato krizova cesta? Preco?
1, Uz sam kriz, ktory musel Spasitel niest, je tazky.
2, jeho tarchu zvacovalo mnozstvo hriechov celeho ludstva.
3, tazka bola Spasitelovi krizova cesta i preto, lebo bol zoslabnuty. Ved predtym stratil vela krvi, nic nespal, vlacili ho sem a tam pred rozlicne sudy.
4, cesta bola hrbolata, zla a strma.
5, vojaci spravaju sa k nemu bezohladne, sacaju ho, trhaju a biju.
6, nik sa ho nezaujal, nik mu nepodal pomocnu ruku, ba mnohi skodoradostne sa nan vysklabovali, alebo chladne bez ucasti ho sprevadzali.
7, bolest mu sposobilo zaiste i to, ze sa s nim stretavali, ktori boli blizki jeho srdcu, medzi nimi bola jeho milovana matka, ktorej bolest ho hlboko ranila. Nie div, ze pod tarchou trikrat padol. Len strach, ze podlahne a nebudu sa moct kochat v jeho smrtelnom zapase na krizi, pohol nepriatelov obzriet sa po pomoci a tak prinutili Simona Cyrenejskeho, aby Panovi pomohol niest kriz.
Pohruzme sa vsak este hlbsie do tejto skoly kriza a uvazujme, ako niesol Pan svoj kriz?
a, kriz svoj neprijal z ruk Zidov, ale z ruk svojho milovaneho Otca. Vidime to z jeho slov Petrovi "Ci nemam pit kalich, ktory mi dal Otec?"
b, niesol svoj kriz trpezlivo. "Ako baranok na zabitie vedeny a ako ovca pred tym, ktory ju striha, onemie a neotvori ust svojich". A odkial tato trpezlivost? Pochadzala z vedomia, ze prijal kriz z ruk svojho Otca. Keby ho prijal z ruk Zidov, iste by mu bol tazky, mal by pricinu zalovat sa a reptat. Len si dobre vsimnime ten rozdiel. Pohlad na nebo robi kriz lahsim, pohlad na zem len tazsim. Dobre nam to vysvetluje udalost, ktpra sa opisuje v druhej Knihe Kralov (16,5)David musel utekat pred svojim nevdacnym synom Absolonom. Na uteku ho stretol Semei, ktory vyuziva bezmocne polozenie kralovo, zacne ho potupovata hadzat za nim kamene. Nie div, ze sprievodcovia kralovi vytasili mec na jeho obranu. David vsak riekol: "Nechajte ho nech zloreci!"Odkial ten rozdiel medzi zmyslanim Davidovym a jeho sprievodcov? David upieral svoj zrak k nebu, spoznal v odbojnom sprvavani Semeiovom dopustenie Bozie: "Pan mu rozkazal aby zlorecil Davidovi a kto je, kto sa osmeli povedat: "Preco tak cini?" Kralov sprievod hldel len na ludi a podla usudku ludi je zaiste poburujuce, ked poddany zloreci svojmu panovnikovi. Ak budeme pozerat len na ludi, na ich urazky a na trpkost, ktoru nam sposobuju- velmi nas budu boliet. Ale ak pozrieme na Boha, ktory to dopustil, znesieme vsetko omnoho lahsie.
c, Bozsky Vykupitel niesol kriz za nase hriechy. - Znasajme aj my svoje krize s trpezlivostou, myslime na svoje hriechy, ktorymi sme si ich zasluzili.
d, Spasitel niesol si kriz az na Kalvariu a tam na nom zomrel. - Vytrvajme aj my pod krizom az na smrtelnej posteli, ona nech je nasou Kalvariou.
e, Sam Pan povedal: "Kto ma chce nasledovat... nech vezme kazdodenne svoj kriz na seba a nech ma nasleduje". Pamatajme na svoj slub nasledovat Pana- pojdem za Tebou, kamkovek pojdes, preto znasajme svoje mensie- vacsie krize a nesme ich ochotne ako Pan.
Pytajme sa vsak, ze ktore su to tie nase krize? Kratko povedane, je to vsetko co je nam nejako nepohodlne, co nam tazko padne a neprijemne sa nas dotkne. Okrem toho patria sem telesne a dusevne bolesti, tazkosti povolania, zmeny pocasia a okolia, prikoria a ohaovarania atd. A ked nam niekedy nase krize velmi tazko padnu, ked nas idu temer pritlacit, pozrime na svojho vodcu Jezisa Krista, ktory ide pred nami. Prirovnajme jeho kriz k svojmu. Zaiste nas kriz je len triesockou z jeho kriza. Porovnajme jeho nevinnost s nasou vinou, jeho trpezlivost s nasou netrpezllivostou. Tento pohlad nas posilni, odstrani vsetku netrpezlivost, vleje do duse potechu a odhodlanie, aby sme z lasky k Jezisovi znasali zmuzile svoj nepatrny kriz, ved on kvoli nam vzal na seba ovela tazsi. A tym viac sa budeme usilovat ochotne znasat svoje krize, ked si uvazime, ze svojou netrpezlivostou len stazime Panovi jeho kriz a trpezlivostou odlahcime.
Aby sme sa vzili do tychto spasitelnych myslienok, treba nam uvazit ze nase krize su len triesocky z kriza Panovho, ktory rozdeluje medzi svojich sluzobnikov, ved my mame byt ucastni na jeho krizi. Ak nesieme svoju pridelenu ciastku trpezlivo, kriz mu odlahcujeme, trpime s nim skutocne spolu. Tak ako Simon Cyrenejsky pomahame Spasitelovi niest kriz.
Ak sme vsak netrpezlivy, ak sa usilujeme kriza striast, vtedy by sme kladli svoje triesky na kriz Panov a hovorili, ked nie slovami, ale skutkom: Nes ho ty, pre mna je je to privela.
Nech je od nas daleko tato zbabelost!
f, pozrime sa este na velkolepy krizovy sprievod, ktory Pan zacal. Tisice a tisice ludi sa k nemu pripojilo cez starocia. Na cele su apotoli, za nimi vsetci mucenici, pustovnici a kajucnici puste, zakladatelia reholi s nesciselnymi spolubratmi, premnohi vyznavaci, knazi a biskupi, slachetne panny a pobozne vdovy a za nasich dni(pisane cca okolo 1900) obetave zastupy misionarov. Musime si pokladat za cest pripojit sa k tomuto sprievodu a zaradit sa do tohoto zastupu.
Zvolajme slovami Nasledovania Krista: "Noze bratia putujme spolu! Jezis bude s nami! Pre Jezisa sme zobrali na seba tento kriz. Pre Jezisa zotrvajme v krizi. On je nasim vodcom a predchodcom a bude nam i pomocnikom. Hla, nas Kral kraca pred nami a bude bojovat za nas. Podme za nim muzne, hroz nech sa nikto neboji. Budme hotovi hrdinne zomriet v boji, a nepachajme zlocin na svojej slave tym, ze by sme usli od kriza"(Nasl 3, hlava 56, 26-29)
III Spasitela pribijaju na kriz. Po mnohych namahach a tazkostiach, nevyslovitelnych bolestiach a trapeniach, ktore zavinila Panovi tazka krizova cesta, prisiel smutocny sprievod na Kalvariu. Spasitela zbaveneho siat, pribijaju na kriz. Na rozkaz katov vystiera svoje ruky, ktore tolko dobreho vykonali. Pocuvame tupe udery kladiva, ktorymi pribijaju na kriz nohy a ruky Panove. Pocuvame spustly vitazny pokrik, ktorym nepriatelia vitali vztycenie kriza a konecne splnenie svojich bezboznach tuzob. Zdanlivo zvitazili. V skodoradosti nepoznaju hranic.
V duchu pozorujme Bozskeho Spasitela pohruzeneho celkom v bolestiach a nacuvajme bolestnym slovam: " O vy vsetci, ktori idete po ceste, pozorujte a vidte, ci je bolest, ako bolest moja"(Nar 1,12)
Neopustajme Kalvariu bez toho aby sme sa neobratili na Pannu Mariu s vrucnou prosbou:
Svata Matka, Krista rany, ktorymi bol doranany, hlboko mi v srdce vtlac.(aj strelna s odpustkami 500 dni a po mesiaci modlenia plnomocne... casto sa modlime)
Prostrednictvom Marie vyprosme si milost vrucnej a srdecnej sustrasti s tym, "ktory ma miloval a vydal seba sameho za mna" (Gal 2,20) Zahanbeny sa pytajme co vykonal a trpel za nas nas Jezis a co sme my urobili pre neho. Kiez vzbudi v nas rozjimanie o krizi trpezlivost, obetavost a hrdinsku odvahu zostat vernymi Ukrizovanemu od teraz az na veky.
O Jezisu, milost a milosrdenstvo! |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 01 jún 2022 : 05:40:29
|
Uvaha: Najmilsie cnosti Bozskeho Srdca Jezisovho
Cez duchovne cvicenia nemozno rozjimat o vsetkych vznesenych prikladoch cnosti Bozskeho Spasitela. Chceme vsak venovat osobitnu pozornost jeho Srdcu, ktore bolo stredobodom a pramenom vsetkych Jeho cnosti. Odovodnene je to tym viac, pretoze v tomto Srdci zrodil sa vlastne plan vykupenia, ktory potom uskutocnilo v bolestiach a smrti, ono obetovalo krv, ktorou sme boli vykupeni, okusilo najtrpkejsie bolesti, svojou plapolajucou laskou prehrialo obetu Kriza a urobilo ju najvznesenejsou zapalnou obetou. Hoci vsetky cnosti a city tohoto Srdca boli dokonale a svate, predsa mozeme niektore vyzdvihnut ako take, ktore maju prednost pred ostatnymi, ktore viac vynikli a boli korenom mnohych cnosti. Mozno ich nazvat najmilsimi cnostami Bozskeho Srdca. Su to najma tri:
Velkodusnost voci Bohu, pokora voci sebe, dobrotivost voci nam.
I, Velkodusnost sa prejavuje obetami, ktore Bozske Srdce vsak prinieslo najdrahocennejsiu, najtrpkejsiu obet a to najnezistnejsim sposobom.
1, Bozske Srdce prinieslo najdrahocennejsiu obetu.
a, obetovalo svoju slobodu tym, ze preukazovalo najdokonalejsiu poslusnost nielen svojmu Nebeskemu Otcovi, ale aj svojim stvoreniam- Marii a Jozefovi, nehodnym svetskym i duchovnym predstavenym, ba Jezis posluchal aj svojich nepriatelov - robil to tak po cely zivot - a to vo veciach, ktore neprinasali nijaku slavu, ba aj v najtazsich pripadoch: Bol poslusny az na smrt a to smrt na krizi.
b, obetovalo vsetku svetsku slavu a bohatstvo, vaznost a svetsku poctu, pohodlie a radovanky. Veru Bozsky Spasitel zil celkom chudobnym, odumretym, tvrdym zivotom od jasiel az po kriz.
c, obetovalo svoj zivot a krv az do poslednej kvarky za nevyslovitelnych bolesti.
2, Bozske Srdce prinieslo najtrpkejsiu obetu:
a, predovstkym stratu svojho dobreho mena. Stal pred ludom ako spravodlivy, muz Bozi, posol Bozi, divotvorca. Este pred par dnami spravadzali ho vo vitaznom pochode do Jeruzalema, privolavali mu hosana a teraz je odsudeny na smrt, sko podvodnik, bohoruhac je ukrizovany a v ociach pospolitosti moralne zniceny.
b, obycajnemu zlocincovi, vrahovi dava sa pred nim prednost. Pre zlocinca prosia milost, prenho vsak ziadaju kriz.
Skutocne, do neba volajuca nespravodlivost! Zidia nemozu odovodnit ani jednu svoju obzalobu. Pilat a aj Herodes su uplne presvedcni o jeho nevinne a predsa musi zomriet- Zidia si vzdorovite vynutia jeho smrt.
3, toto Srdce prinasa svoju obet najnezistnejsim sposobom:
a, aj menej by bolo stacilo na uplne zadostucinenie za nase hriechy, na vykupenie pokolenia ludskeho: lahka smrt, trochu krvi, ba len niekolko slz, alebo pokorna modlitba. Ale potom by nebol Spasitel dokazal tak jasne svoju lasku k Otcovi a k nam ludom. Chcel vo svojej velkomyselnosti viac vykonat ako bol povinny.
b, nebral zretel na seba, na svoj osoh. Iba z lasky zostal medzi nami v prevelebnej Sviatosti Oltarnej. Ved ake obety stalo Bozskeho Spasitela uskutocnit tento plan? Kolko neuctivosti, chladu, nehodnych prijimani? A to len preto, lebo vo svojej mudrosti chcel zostavat v tejto Sviatosti celkom pokorne, skromne a uplne jednoducho.
c, vo svojej velkomyselnosti a nezistnosti prenechal uspech kazania i nespocetne obratenia apostolom a neuspech si vyhradil pre seba- ved svojimi kaznami a zazrakmi neobratil ku cnostnemu zivotu tolkych ako neskorsie Peter a Pavol a mnohi apostolski muzovia v nasedujucich starociach.
Bozske Srdce Jezisovo bolo naozaj vellkomyselne!
II. Druhou najmilsou cnostou Bozskeho Srdca je pokora, ktoru aj nam dorazne odporucal: "Ucte sa odo mna, lebo som tichy a pokorny srdcom"(Mt 11,29) Uvazme len:
a, ako Bozske Srdce za tridsat rokov uskutocnovalo zasadu: "Bud rad skryty a zaznavany"- Spasitel uskutocnuje ju zazracne uz po starocia i vo svatostanku.
b, ze Bozsky Spasitel viac konal, ako hovoril. O sebe sa vyjadroval obycajne najskromnejsimi slovami, rad sa oznacoval ako Syn cloveka, ked ho krivo obzalovali, nebrani sa, svojich nepriatelov nezahanbuje, hoci to mohol valmi lahko urobit.
c, rad sa styka s mytnikmi a hriesnikmi, s ludmi najnizsich stavov, za stalych sprievodcov a apostolov si voli ludi nevzdelanych, ich nedokonalosti, dusevnu obmedzenost a ine chyby zhovievavo znasa, posluhuje im, takze mohol povedat: " Som medzi vami ako ten co posluhuje" (Lk 22,27). Vidime o pri nohach apostolov, ako im umyva nohy.
II. tretou najmilsou cnostou Bozskeho Srdca je dobrotivost, blahosklonnost, milosrdenstvo voci nam biednym ludom- ona priviedla Bozieho Syna z neba. "Moja rozkos je byvat so synmi ludskymi."(Pris 8., 31)
a, vsimnime si, aky bol mily a laskavy v styku s chudobnymi a hriesnikmi- s ludom, ktory ho preto nasledoval vo velkych hufoch az na pust, zabudnuc na vsetko, takze sustrastou pohnuty povedal- luto mi je atd.
b,kam len prisiel uzdravoval chorych a kazdy neduh medzi ludom. Sv. Peter mohol pravom o nom povedat: Chodil dobre ciniac. Pan Jezis vystlal svoju zivotnu drahu dobrymi skutkami.
c, tato dobrota priputava ho ku svatostanku vo dne v noci, az do konca casov: vsade, kde je len hrstka veriacich. Tak prebyva medzi nami, ako pastier medzi oveckami, ako otec medzi detmi, ako pramen spasy, pozehnania a utechy.
(sice hej kde je hrstka veriach a je aj lahky ci tazky dostup- inak bolo nam zobrate.)
d, aby nas presvedcil o svojej ochotnej pomoci pozyva nas aj teraz k sebe a utesnymi a srdecnymi slovami- podte ku mne atd...
(tak sa snazme, teraz je to za cenu nejakych obeti...aspon odmena bude bohatsia...)
Ucme sa od Bozskeho Srdca velokodusnosti, ochotnej obetavosti voci Bohu. Cim stedrejsi budeme voci Bohu, tym viac pocitime jeho stedrost na sebe. (hovoril som vyssie, tak sa snazme....)
Ucme sa od neho pokore, ktora nas robi Bohu milym a ziskava nam bohate milosti. Podla jeho prikladu prejavujme ucinnu lasku k bliznemu (ako protiva dnes rozsirenej pravdolasky), podla ktorej je poznat pravych ucenikov Pana.
Kiez je nam Bozske Srdce vzdy vzorom a pramenom najbohatsej potechy a pozehnania! |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 02 jún 2022 : 06:01:39
|
Rozjimanie: Kristus na krizi.
Vystupme na Kalvariu a zaoberajme sa Kristom, podla prikladu sv.Pavla, ktory o sebe hovori: "Tak som si umienil: nic ineho nevediet medzi vami, iba Jezisa Krista a to ukrizovaneho".(1 Kor 2,2) V tejto vaznej hodine kladme si a odpovedajme na otazku: Co robi drahy Bozsky Spasitel na krizi?
Pocuvajme na to sestoraku odpoved:
1, Pan trpi. mnoho trpi, nesmierne mnoho, je pohruzeny do mora bolesti a kazda bilest je priam nevystihnutelna.
a,pocituje bolest v kazdom svojom ude, na hlave, na rukach, na nohach, kazda jeho kost je ubolena- od hlavy po paty je sama rana. Trpia vsetky zmysly, oci ktore vidia skodoradost, zdanlivy triumf nepriatelov. Usi, ktore pocuju posmech, ruhanie a nadavky najhrubsieho zrna, pre velku stratu krvi, trpi nevyslovny smad, krory nikto nehasi.
b, trpi zo vsetkych stran. Vsetko sa sprisahalo proti nemu: duchovna i svetska moc, vzdelanie, autorita a veda. Starsi ludu, zakonnici a farizeji a aj lud, ktory tak miloval, teraz ho zneuznava, odvrhuje, posmieva sa mu. Bolest mu sposobuju aj jeho priatelia a nasledovnici, kedze sa ho nikto z nich nezastane, ba aj apostoli, ktori ho okrem jedneho vsetci opustili, jeden z nich ho dokonca zaprel, iny zasa zradil. Trpi, lebo sa citi este aj od Boha opusteny: "Boze moj, Boze moj, preco si ma opustil?"
c, trpi vsak vsetkymi myslitelnymi sposobmi. Sposobuju mu bolest nevdakom, zradou, nactiutrhanim, opovrhovanim a posmievanim. Pouzivaju proti nemu, co len ludska, ba diabolska zlost vie vymysliet. Bozsky Spasitel teda trpi vela, nekonecne vela: "Videli sme ho a nema podoby... pohrdaneho a najostatnejsieho z muzov, muza bolesti, ktory skusil nemoc." (Iz 53,2-3).
2, Co robi Bozsky Spasitel na krizi? Mlci. Mlci a nenarieka: "Neotvoril svoje usta" (Iz 53,7). - Mlci a nepomsti sa, ako napr. Elias, ktory zvolal ohen z neba na 50 muzov, vyslanych ho chytit. (1 Kral 1, 9 nn) Alebo ako Elizeus, ktori zloreci chlapcom, ked sa mu vysmievali a prisli dva medvede a 42 z nich roztrhali (tamze 2,23). Spasitel mlci a nodpoveda na posmesnu vyzvu: "Inym pomahal, sam si nemoze pomoct. Ked je kral izraelsky, nech teraz zostupi z kriza a uverime mu".(Mt 27,42) Mohol svojich posmievacov tak lahko zahanbit, ale nerobi to, hoci predvidal, ze mlcanim vzrastie iba ich bezocivost a ze tym da mnohym malomyselnym pricinu zapochybovat o jeho nevine a Bozskom poslani.
3, Co robi Bozsky Spasitel na krizi? Modli sa a uci nas modlit sa, lebo pri smrti opusti nas vsetko, nik nam nepomoze okrem Boha. A v tejto chvili potrebuje clovek celkom zvlastnu pomoc a potechu - tym viac, lebo diabol vtedy vsetko nasadi proti nasej spase.
4, Co robi Bozsky Spasitel na krizi? Miluje nas a obetuje sa za nas. "Zamiloval si ma a vydal seba sameho za mna" (Gal 2, 20). Ano z lasky k nam zomrel na krizi. Cim vacsia je zlost nepriatelov, tym viac rastie jeho laska, podobna ako ohen, ked prilejeme nan oleja. - Na krizi dosiahla jeho laska vrchol. Preto sa modli aj za svojich tryznitelov takymi neznymi slovami: "Otce odpust im. lebo nevedia co cinia". Pouziva najneznejsie slovo, slovo "Otce", aby istejsie bol vyslysany. A o co prosi? Nie o pomstu a trest, ale aby "im" odpustil. Nemenuje ich ich menom: Zidom, nepriatelom ukrizovatelom, aby tym nevzbudil hnev Nebeskeho Otca. - "lebo nevedia co cinia". Ak si niekto nezasluzi ospravedlnenia, tak to boli nepriatelia Pana a on predsa nachadza pre nich vo svojej dobrote a milosrdenstve ospravedlnenie. Ake poucenie pre nas, ktori tak radi obvinujeme, ked by sme ich mohli velmi lahko ospravedlnit.
Ako oplyva Bozske Srdce dobrotou ku skrusenemu lotrovi? Po hriesnom zivote, len v poslednej chvili a iba par slovami, prosil o "memento". Nenaznacil nijaky cas, iba hovoril: " Ked prides do svojho kralovstva". A Spasitel mu odpoveda: "Este dnes"- nie po rokoch- "budes so mnou v raji". Robi viac ako lotor ocakaval a tusil. Co mozeme teda ocakavat my, ktori sme mu roky sluzili a casto sme ho prosievali?
5, Co robi Bozsky Spasitel na krizi? Kaze a jeho kazen s kriza ma velke prednosti:
a, predovsetkym je obsazna. Spasitel nas uci svojim prikladom vsetkemu, co predtym slovami odporucal. Uci kazdej cnosti, svojim osmoro blahoslavenstvam, evanieliovym radam.
b, Uci nas tomu vsetkemu najdokonalejsim, heroickym sposobom. Mozeme si vymysliet dokonalejsiu poslusnost ako tu, ktoru preukazal on? "Bol poslusny - az na smrt- na krizi". Mozeme si predstavit hlbsiu pokoru ako tu, ktoru obdivujeme na krizi? "Ja vsak cerv som a nie clovek, pohanenie ludi a vyvrhel luzy" (Z 21,7). Jestvuje vacsia laska ako ta laska dobreho Spasitela, ktory zomrel za nas biednyh ludi, ba aj za svojich nepriatelov, za svojich ukrizovatelov a ktory zomierajuc este sa za nich modlil: "Otce odpust im, lebo nevedia co cinia".
c, jeho kazen je zrozumitelna. Moze jej rozumiet mlady, stary, uceny i neuceny, bohac i chodobny. Ved ked Syn Bozi bol tak poslusny, zaiste mozeme a musime byt taki i my. Ked on Pan vsetkych panov, odpustil svojim uhlavnym nepriatelom, aj my musime odpustit svojim spolubratom. Ked on bez vsetkej poskvrny hriechu bol tak trpezlivy, ani my hriesnici nesmieme nariekat v bolestiach, ktore sme si mnohonasobne zasluzili.
d, jeho kazni nemozno odporovat. Pod krizom umlkne kazda vyhovorka, kazde ospravedlnenie. - Ako sa chceme ospravedlnit, ked sa pre kazdu malickost rozculime a hnevame. Ved Bozsky Spasitel nam hovori z kriza: Pozri vo svojich velkych bolestiach som nenariekal, bol som odovzdany a trpezlivy- a ty, co znasas len tien mojho kriza, nariekas bez konca-kraja? Kto moze povedat: Ja trpim viac, mam viac pricin na nespokojnost. Nikdy sa takto nevyhovarajme!- Alebo kto by mohol pred krizim reptat, ak niekedy vyzaduje od nas poslusnost nieco tazsieho, ked Jezis hovori: Pozri ja som bol poslusny az na smrt a to na smrt kriza. Ja Jendnorodeny Syn Bozi a ty nemozes posluchat vo veciach, ktore ti sluzia na dobro? Kto by sa opovazil hovorit: Ja som o nieco viac a ludia ziadaju odo mna tazsie veci? Kazde ospravedlnovanie neposlusnosti, musi pod krizom umlknut- Si ukrateny vo svojej cti, citis sa vo svojom vnutri tym pobureny, chod pred kriz a pan ti povie: Ublizili ti tak ako mne? Pozri ja som vsetko trpezlivo zniesol, odovzdaj sa aj ty do vole Bozej. Kto by mohol odpovedat: To je prilis nespravodlive, velmi ma urazili, musim sa pomstit? Kazda myslienka na pomstu, musi byt pred prikladom ukrizovaneho Spasitela ustupit! Naozaj kazni Ukrizovaneho nemozno odporovat.
e, kazen Spasitelova z kriza je pritazliva. Ako by sme vedeli nieco odpriet Ukrizovanemu? Ano on nas priamo nuti, aby sme sa podrobili vsetkemu co ziada. Ziada pokoru? Ako by sme mohli my prach a popol, biedni hriesni ludia citit sa urazenymi vtedy, ked vidime ako on, odblesk vznesenosti svojho Otca, z lasky k nam sa podoba na krizi, skor cervu ako clovekovi? Z lasky k pokornemu Vykupitelovi sa nam bude zdat tazkou obeta pokory- Kto by nebol ochotny odpustit svojmu spolubratovi, ked ho Vykupitel s kriza napomina: Odpust svojmu spolubratovi u lasky ku mne, ved ja som odpustil svojim neprietelom, ktori tak zle o mne zmyslali. Kto by to mohol odopriet Spasitelovi za nas zomierajucemu? Ked pozeram na kriz nemoze nam byt tazkou nijaka obet, nijake sebazaprenie, nijaka cnost. Vsetko to stava sa prijemnym a sladkym. Ano, Ukrizovanemu Spasitelovi nemozno odopriet nijaku ziadost.
Teraz mozeme porozumiet, preco si sv.Pavol tuto kazen cenil tak vysoko, ze napisal Korintanom: "Umienil som si: nic ineho nevediet medzi vami, iba Jezisa Krista a to ukrizovaneho!" (2 Kor 2,2)
6, co robi Bozsky Sapitel na krizi? Zomiera. Kto? Syn Bozi! Nie div, ze slnko sa zatemnilo, zem sa zachvela, skaly pukaly. (Mt 45,51)
Za co umiera? Za moje hriechy: akym velkym zlom musia byt byt hriechy, pre ktore Syn Bozi vykrvacal.
Za koho zomiera? Za mna. "Zamiloval si ma a vydal seba sameho za mna."
Obratme sa k Marii:
Svata Matka, Krista rany, ktorymi bol doranany, hlboko mi v srdce vtlac.
S tebou citim tvoju bolest, tym chcem dusu svoju povzniest, umucenie precitit.
Vratme sa s Kalvarie s ludmi, ktori sa zhromazdili a videli co sa stalo. Sv.Lukas hovori ze sa "bili v prsia". Bime sa v prsia aj my, pamatajuc na svoje hriechy, ktorymi sme zavinili Panovo utrpenie. Zahanbime sa, ze dosial sme mali tak malo utrpnosti s Panom, ze sme sa malo nucili v skole kriza a velmi malo dosial za neho vykonali. |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
