|
|
 Odoslaný - 24 máj 2022 : 11:25:28
|
Siesty den.
Heslo: "Ked chce kto so mnou ist, nech zaprie seba sameho" (Mt 16,24)"Hla, my sme zanechali vsetko a nasledovali ta" (Mt 19,27)
"Nie je sluha vacsi nad svojho Pana. Ked mna prenasledovali i vas budu prenasedovat" (Jn 15,20)
Rozjimanie: O dvoch zastavach.V tomto rozjimani chceme sa oboznamit s duchom Bozskeho Vykupitela a poukazat na diablove zvody, aby sme prveho nasledovali a druheho sa chranili. Je to zname rozjimanie o dvoch zastavach. O zastave Jezisa Krista a o zastave zleho ducha. Na jednej strane predstavme si Bozskeho Vykupitela napr. na jeruzalemskych planach, ako sa usiluje zhromazdit ludi okolo svojej zastavy, na druhej strane Lucifera vo velmesta Babylon, kde postavil svoje sidlo a usiluje sa zlakat ubohych ludi do svojich osidel. Prosme o milost, aby sme poznali uklady zleho ducha a unikli im a o svetlo, aby sme poznali umysly Spasitelove a podla nich sa spravovali.Uvazujme o obidvoch vodcoch osobitne.
1, aka je ich charakteristika2, ake maju plany3, ako ich uskutocnuju
I, Charakteristika.
1, Zleho ducha-
Svate Pismo predstavuje zleho ducha, ako knieza temnosti a ako otca lzi. Diabol to ma uz vo vojej prirode, ze klame a zaslepuje, rozviruje prach, aby nebolo vidiet. Vzbudzuje pochybnost, zvadza k nevere a bezcharakternosti. Kde pozorujeme tieto ukazy, taketo ucinky, tam je dym pekla, tam ma ruku zly duch.
b, podla sv. Pisma zly duch je rusitelom pokoja, seje kukol a rozbroj, prebudza v ludoch satansky odbojnu prirodzenost, nepokoj, prudkost, rozdvojuje srdcia, nabada k nestalosti, k drazdivemu spravaniu. Kde sa stretavame s takymito zjavmi, tam uz vystupuje pekelny dym, tam v uzadi pracuje diabol.
c, zly duch je kviezatom pekla, kde panuje zufalstvo, to je zem biedy a temnot, v ktorej prebyva tien smrti, neporiadku a vecna hroza. Ako knieza pekla vzbudzuje malomyselnost, bojazlivost, sklucenost a privadza k zufalstvu. Kde panuje tato dusevna nalada, tam je dym pekla, tam sa vznasa zly duch.
d, diabol je buric, ktory sa od pociatku sveta postavil proti Bohu. (Iz 14,13) Ducha svojho odboja presadil aj do raja a odvtedy veje tento duch celymi svetovymi dejinami. Pretoze sam je buric, aj inych pobada k odporu, podporuje svojhlavost a tvrdosijnost, budi pychu a zenie k nepoddajnosti a odboju proti kazdej Bohom ustanovenej autorite. Kde zreje take ovocie, tam sa zjavuje dym pekla, tam uz zly duch ziskal znacny vplyv.
2, Celkom iny je obraz a postava Bozskeho Vykupitela. Pritazliivo mily zjavuje sa nam z evanielii.
a, je pravym Svetlom. "Ja som svetlo sveta" Svetlo vsetko osvecuje, vyjasnuje, rozsiruje pohlad, osvetluje a rozjasnuje oblohu. V dusi kde panuje radostna jasnost, ktora vsetko vidi v nadprirodzenom svetle, ktoru celkom prezaruje viera, v tej vladne duch Jezisa Krista.
b, Jezis sa s oblubou nazyva Syn cloveka a ako taky vystupuje nenarocne, blahosklonne, laskave, je sama srdecnost. Blahosklonnost a laskavost, srdecnost su zjavnymi znakmi Jezisa Krista.
c, Kristus je nasim Vykupitelom. "Nazves ho menom Jezis" pripomina anjel Marii, ked zvestoval jeho narodenie (Lk 1,31). Ako Vykupitel rozsiruje srdce, oslobodzuje od put hriechu, od okov vasni a od osidel sveta. Vlieva odvahu a doveru. Ked sa clovek i po tazkych hriechoch vzchopi a nestraca odvahu, ked sa s doverou utieka k Vykupitelovi a unho hlada odpustenie a zmierenie, vtedy v nom ucinkuje duch Kristov. Ten moze volat s Martou: "Ucitel je tu a vola ta".
d, Jezis je Kniezatom pokoja. Prorok Izaias vypocitava medzi menami buduceho Emanuela aj toto pomenovanie. A skutocne On na to prisiel, aby priniesol pokoj s Bohom, s bliznym a nami samymi. Ako Knieza pokoja utisuje a uspokojuje. Ked teda citime v sebe opravdivy pokoj, vyvyseny nad burky vasni, ked aj nas zovnajsok prezradza pocit spokojnosti, mozeme byt presvedceny ze duch Kristov prebyva v nas. Ako sa odraza a prejavuje duch Jezisa Krista v zivote svatych? Ako sa javi duch diabla v jeho privrzencoch?
Privrzenci diablovi su vo vystupovani pysni a namysleni, v reci narocni a bezocivi, v spravani prudki a vasnivi. Ich vyraz tvare je odpudivy a zasmusily. Su tvrdi a bez srdca voci inym, najma voci biednym- prave typy pekelneho ducha. Naopak svati su vo svojom spravani skromni a nenarocni, v styku priatelski a mili. S tvare im ziari nebesky pokoj, nevinnost a v ociach sa im odzrkadluje cistota duse, veselost prezaruje ich bytost. Bude dobre ked preskumame svoje vonkajsie spravanie, aby sme vedeli, ci sme celkom preniknuti duchom Jezisa Krista, alebo ci sme nabrali na seba nieco z ducha diablovho.
II. Vojnovy plan.
1, vojenska lest cize strategia diablova. Vo vojenskej porade, ktoru ma Lucifer so svojimi spolocnikmi, navrhuje tento plan: Prebudzajte v ludskych srdciach lasku, oddanost, dychtivost po zemskych statkoch! Ak sa vam to podari, budu po nich bazit, pachtit a zhanat sa, takto zabudnu na nebo, na vecnost a zanedbaju spasu svojej duse. Ak nieco dosiahnu, stanu sa namyslenymi, budu sa vyvysovat, zacnu dychtit po marnej cti a vaznosti, stanu sa ctibaznymi. Ak sa im podari dostat sa hodne vysoko, zmocni sa ich pycha a ked raz pycha ovladne cloveka, neda si viac nic povedat, nepodrobi sa nijakej autorite, nech by bola akakolvek svata, nebude dbat na nijake prikazania. Takto je prerazena cesta pre zboznovanie seba a clovek sa zapletie do nasej vzbury proti Bohu. Cestou k tomu je teda lakomstvo, ctibaznost a pycha.
2, aky plan nacrtava Bozsky Vykupitel? Poucuje svojich ucenikov a priatelov, aby napominali ludi, aby nelipli na pozemskych veciach, aby mali na mysli slova: "nemame tu staleho miesta, ale buduce vyhladavame", aby pamatali, ze su iba pocestnymi a putnikmi, aby napominali, ake hlupe je venovat sa casnym veciam, ktore nam predsa smrt vyrve a pre ne zabudat na vecne. Aby poucovali akemu nebezpecenstvu sa vystavujeme, ked sa zenieme za stvorenymi vecami, ktore nas lahko odradzaju od Boha, ktory je nasim vecnym cielom. Aby preto vzdy kazali: "blahoslaveni chudobni duchom, lebo ich je kralovstvo nebeske". Chudoba duchom je prvym stupnom v nasledovani Pana na ceste k dokonalosti. Ked ju clovek dosiahol, lahsie sa zriekne svetskej pocty, ba nebude sa bat hany a opovrhovania. Ak uz tak daleko pokrocil, nadobudne v nom prevahu bazen Bozia a tym aj prava pokora. Kde vsak panuje pokora, tam sa dari vsetkym cnostiam. Cestou ku krestanskej dokonalosti je chudoba duchom, pohrdanie svetom a ponizenost.
III. Uskutocnenie planu.
1, zleho ducha- pozrime, ako pekelne knieza vysiela zlych duchov na vsetky strany, do vsetkych zemi a miest, aby uskutocnilo svoj chytracky vymysleny plan. Nikto nemoze uniknut pred ich nasepkavanim a pokuseniami. Danu ulohu vykonavaju s takou horlivostou a naporom, ze sv. Peter vola k veriacim: "Budte striezlivi a bedlite, lebo protivnik vas, diabol, ako ruciaci lev obchadza a hlada, koho by zozral". Je smutne ze tisice a tisice ludi sluzi zlemu duchu, stavaju sa jeho nadennikmi, ochotnymi nastrojmi a pomahaju tak zakladat a rozsirovat jeho risu na zemi. Tito potom vsade vztycuju zastavy vzbury, lakaju svojich spolubratov do jeho osidel a privdzaju ich k padu. Tito nadhanaci su este nebezpecnejsi, ako samotni zli duchovia. Pouzivaju vsetky zbrane, ake si len mozno predstavit. Moc a vedu (pavedu dnes), uskok a zvadzanie, vyhrazky a vabidla. A aki su usilovni! Pracuju neunavne na skaze dusi, nelakaju sa nijakych namah a obeti. A dosahuju hrozne vysledky! Jasne svedectvo o tom vydavaju svetove dejiny. Ake uspechy zaznamenava uskocnost diablova! Kolka chamtivost a zhon po casnych statkoch, kolka hrabivost, tuzba po peniazoch ovlada konanie a zivot ludi?! Ake ctiziadostive plany sleduju vo vsetkom? Vzmaha s pycha, ludia sa vymanuju z moci Bozej a ludsku spolocnost chcu postavit na roven vsemohuceho Boha!!!(pisane nikedy na zaciatku 20. stor....a aka obludna uroven dnes... uz niektorych nepriatelov vieme identifikovat!) Majme sa na pozore! Ak sme knazmi, reholnikmi alebo ludmi, ktori pracuju na svojom zdokonalovani, zly duch napadne aj nas- najma nas!!! (Katolici su si vedomi!!!) Nezautoci na nas tak otvorene, ako na synov tohto sveta. Ak nas nemoze priviest k padu, je spokojny, ked nas odvrati od snahy po dokonalosti. Bude sa namahat, aby nas zviedol aspon k zmyselnosti, pohodlnosti a k prilnutiu ku tvorom, lebo tak sa stavame menej pouzitelnymi nastrojmi v rukach Bozich. Vselico zanedbame, co sme mohli vykonat, budeme pracovat s mensou horlivostou na spase inych. (vsak vieme koho nam Pan zveril) Bude sa usilovat o to, aby sme si zakladali na svojich schopnostiach, vlohach, aby sme stavali svoju osobu do popredia, aby sme dychtili po uprednostneni, po cestnych miestach, aby sme sa pre hocico citili odtrcenymi, urazenymi a aby sme ziarlili na inych. Ked to dosiahol, znicena je nasa horlivost za spasu dusi!Vtedy patrime- zialbohu- k tym, co sv.Pavol oznacuje "hladaju co je ich a nie Jezisa Krista". Diabol navedie cloveka, aby aspon v niecom povolil a tak sa vyhol poslusnosti a stal sa svojhlavym. Toto vsak podporuje a zivi pychu a ochromuje snahu po pravej cnosti a nasladovani Krista.
2, Pozrime sa aj na Krista. Kristus vysiela svojich ucenikov do celeho sveta, aby rozsirovali a uskutocnovali jeho program. Cez starocia zapojuje sa do tohto programu nesciselne mnozstvo slachetnych dusi, ktore nas pozyvaju slovom a prikladom, aby sme prijali a nasledovali ducha Panovho.
Povzbudme sa na ich cnosti, pricinlivosti a planucej horlivosti.
Primknime sa aj my k zastave Panovej! Horlivost Jeho nepriatelov nas ma pobadat, aby sme stali pri nej verne a zmuzile plnili vyzvy Panove.
Ked sme teda poznali diablovho ducha, jeho strategiu a tiez ducha Bozskeho Vykupitela, jeho plan, jeho zamery, obratme sa prostrednictvom Marie na Jezisa, aby nas ochranil pred onym duchom, hajil pred ukladmi diabla, naplnil svojim duchom a zmyslanim.
|
DEUS LO VULT |
Krajina:  Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 25 máj 2022 : 06:15:43
|
Rozjimanie: Volba apostolov
Ked Bozsky Vykupitel zacal verejne ucinkovat, pomyslal na volbu ucenikov, ktorych chcel pouzit na sirenie kralovstva Bozieho.
Uvazujme- o povolani apostolov, naco ich Pan povolal, o smerniciach, ktore im dal pre ich poslanie.
I, Povolanie apostolov:
1, Uvazujme ako vazne bral Pan toto povolanie. Spravu o tom nam podava Lukas: "A stalo sa v tych dnoch, ze vysiel na horu modlit sa a stravil noc v modlitbe k Bohu. On ktory mohol konat iba mudre a rozvazne, pripravuje sa na tento krok vrucnou, dlhou modlitbou. Robi to aj preto, aby nas napomenul, ze dolezite prace nesmieme zacat skor, ako by sme najprv prosili o svetlo zhora a rozvazili si svoje prosby a rozhodnutia v modlitbe s Bohom. Uvazujme ako v onej slavnostnej hodine, vyvolil si Pan vsetkych, ktorych povola do svojej sluzby. Onej noci padol jeho milostivy zrak aj na mna. Pre tuto tak vrucnu modlitbu mozeme ocakavat milost pre svoje vznesene povolanie, aby som v nom vytrval, aby som pozehnane ucinkoval na slavu Boziu.
2, Kohoze si vyvolil? Chudobnych, nevzdelanych muzov, vacsinou z nizsich vrstiev ludu. Preco? Aby nam dokazal, ze nie je odkazany na nas, ze nepotrebuje ludskych schopnosti: ze jeho dielo, obratenie sveta, nie je vysledkom ludskej vyrecnosti, alebo mudrosti, ani ucinkom moci, vaznosti i bohatstva prvych hlasatelov, ale jedine dielom jeho milosti. Tu sa uplatnilo co sv. Pavol napisal: "Co je svetu sproste, vyvolil si Boh, aby zahanbil mudrych a co je svetu slabe, vyvolil si Boh, aby zahanbil co je svetu silne. A co je svetu nepatrne a nevazene, vyvolil si Boh, ako i to co nie je nic, aby znicil co je nieco, aby nijake telo sa nevystatovalo pred Jeho tvarou"(1 Kor 1, 27nn) Vyvolil apostolov z nizkych vrstiev, aby ich poctil, kedze svet nimi beztak pohrda a aby nam knazom dal napomenutie, zeby sme nezanedbavali tieto triedy ludi a nevenovali svoju pozornost len vzdelanym a vznesenym.
3, Uvazujme o milosti povolania: "Nie vy se si vyvolili mna, ale ja vas" (Jn 15,16). Dakujme Panovi, ze racil obratit svoj laskavy pohlad na nas spomedzi tolkych tisicov inych. Nenamyslajme si, ze preukazujeme Bohu nejaku sluzbu, nejaku milost, ked sa zasvacujeme knazskemu povolaniu. Ze sme pre Cirkev Boziu nepostradatelnymi, nenahraditelnymi. Boh nas nepotrebuje. On moze aj s kamenov vzbudit synov Abrahamovych. Skusenost tiez ukazuje, ze namiesto muzov, o ktorych sa zdalo, ze su nenahraditelnymi, Boh coskoro nasiel inych, ktori prave tak dobre, ba azda aj lepsie ich nahradili.
4, Medzi vyvolenymi bol tiez jeden, ktory sa zialbohu, spreneveril svojmu povolaniu. Nech nas to pouci, ze s milostou povolania, este nie je vsetko dane! Ked sa aj na nu mozeme spoliehat a tak ocakavat hojnu pomoc, nesmieme byt bezstarostnymi. Musime vazne spolupracovat a mat sa na pozore, "aby som kym inym kazem, azda sam nebol zavrhnuty".
5, od apotolov ucme sa ochote s akou nasledovali volanie Pana a zanechali vsetko, co mali, alebo co mohli dufat. "Hla my sme zanechali vsetko a nasledovali sme Ta"(Mt 19,27) Stastni budme, ked rovnako budeme ochotni nasledovat Pana.
II, Naco povolal Pan apostolov?
Na tuto otazku nachadzame v evanjeliach stvoraku odpoved:
1, "Aby boli s nim" (Mk 3,14)Apostoli a ich nasledovnici maju predovsetkym zotrvavat v dovernom styku s Panom a to rozjimaim, castejsim prijimanim a Navstevou Najsvatejsej sviatosti: spojenim s jeho pracami a utrpenim, pracovat na spase bliznych, osvojit si Jeho zamery a nazory, plnit Jeho zelania a plany, spojit sa s nim co najuzsie, ako povolne nastroje pre Jeho vec, byt s nim zajedno v kazdom ohlade. (to samozrejme v primeranych moznostiach plati o vsetkych spolupracovnikov, nech su v akomkolvej stave ci povolani)
2, "Ja som si vas vyvolil a ustanovil som vas, aby ste prinasali ovocie- a aby vase ovocie zostalo"(Jn 15,16)
Vyvolil knazov, "aby isli" nie pre zahalku, nie na to, aby si zalozili ruky, lez pre pracu- aby prinasali ovocie nepominutelne. Nielen blciacu slamu rozduchovat, ale prinasat stale, trvale, zdrave ovocie- v skole, v spovedelnici, na kazatelnici...
3, "Ucinim z vas rybarov ludi"(Mt 4,19). Pan tymto zdoraznuje, ake vlastnosti ich usposobuju na apostolske povolanie. Ako rybari, ani oni sa nesmu bat mracien a dazda, zimy a vlhka, sebazapieranie musia vediet spajat s otuzilostou, musia mat trpezlivost, vytrvalost, nesmu sa dat odstrasit neuspechmi, musia byt mudri a vynachadzavi.
4"Ako mna poslal Otec, tak ja posielam vas"(Jn 20,21)- sirit kralovstvo Bozie, pracovat na spase ludi, zachranovat duse- teda do prace, nie na odpocinok, nie hladat pozemske radosti a pocty, lez prijat i nedostatok. Ako som ja kracal po krizovej ceste, tak i vy budte odhodlani znasat utrpenie a krize, prenasledovanie, ohovaranie a cierny nevdak.
"Pamatajte na rec co som vam povedal: Nie je sluha vacsi od svojho Pana. Ked mna prenasledovali i vas budu prenasledovat" (Jn 15,20)
III Smernice pre ich poslanie. Spomedzi mnohych, vyzdvihnime aspon niektore.
1, Napomina ich co maju robit: "Chorych uzdravujte, mrtvych krieste, prasivych ocistujte, diablov vyhanajte"(Mt 10,8). To mali robit apostoli v doslovnom zmysle, ale potom v smysle ovela vyssom duchovnom- a v tomto duchovnom zmysle je to i poslanie knazov. Ak chcu (duchovne) chorych uzdravovat, nesmu byt sami chori (duchovne), ak chcu hriesnikov prebudzat pre zivot v milosti, musia byt sami v stave milosti a nie mrtvy v ociach Bozich. Ak chcu sebe zverene duse ocistovat od prasiny hriechu, musia byt sami od nej ocisteni. Ako sa mozu s doverou odvazit vyhanat diablov z inych, ked sami su otrokmi vasni?(ako som hovoril porovnavame... mame veci pre svedomie aby sa spravne preklopilo... ani nejdem spominat dnesnych "tzv. charizmatikov", dokonca aj "knazov"... a je vymalovane..)
2, Bozsky Vykupitel oznacuje aj temu kazani...priblizilo sa kralovstvo nebeske... Ulohou knazov je burcovat lud, pohruzeny uplne do pozemskych veci... hovorilo sa o tom...
3, Pan napomina apostolov a skrze nich knazov: "Zadarmo ste dostali, zadarmo davajte"(Mt 10,8). Ak Pan bol voci nim stedry pri rozdelovani velkych nadprirodzenych splnomocneni, tak aj oni maju ich velkodusne pouzivat pre dobro veriaceho ludu, maju ich radi a s horlivostou vykonavat. Pritom nesmu mat pred ocami casne vyhody, ani chvalu, uznanie ludi. Nesmu hladat marnu cest a slavu, ale cest Boziu a spasu dusi. Ak si vsak horlivym uzivanim moci, ktoru im Pan udelil ziskaju uctu, uznanie a lasku ludi, co je zaiste zelatelne a osozne- ma to byt prostriedok na dosiahnutie ciela. aby tym pozehnanejsie mohli posobit. Lebo ak je knaz u veriacich oblubeny, ked si ho veriaci ctia, jeho naucenia a napominania prinesu tym krajsie ovocie. "Zadarmo ste dostali, zadarmo davajte"
Nakoniec dakujme Panu za neocenitelnu milost knazskeho povolania, budme preniknuti povinnostami, ktore su s nasim povolanim spojene, pridrzajme sa smernic, ktore dal Bozsky Vykupitel na pouzivanie tejto velkej moci a uzivajme ju na jeho cest. Kiez k tomu prida i svoje pozehnanie, ktore v onej pamatnej, svatej noci vrucnou modlitbou vyprosil v bohatej miere pre vsetkych, ktorych vyvolil pre knazske povolanie. (a aj my, pre nas na povolanie laickych apostolskych pracovnikov) |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 26 máj 2022 : 05:40:53
|
Duchovne citanie: O troch stupnoch pokory
V exercicnej knizke sa odporuca castejsie uvazovat o troch stupnoch pokory, pretoze taka uvaha napomaha, aby sme dokladne poznali vlastny stav duse:
Prvy stupen pokory spociva v tom, ze clovek je poddany Bohu vo vsetkom a je ochotny z nevaznosti k sebe samemu a z ucty k Bohu skor stratit vsetky pozemske majetky a znasat casne utrpenie, ako prestupit niektore tazko zavazujuce prikazanie Bozie. Tento stupen je najnizsi a je bezpodmienecne potrebny pre spasenie. Ved bez neho by sme nemohli ani sviatost pokania platne prijat. Ci sme aspon na tomto stupni? Dufajme ze ano. Ako casto slubujeme Panu Bohu: Radsej zomriet, nez este raz tazko zhresit!Predsa vsak odovodnene mozeme v sebe prechovavat istu spasitelnu bazen. Ved napriek svojej dobrej voli a dobremu predsavzatiu, lahko mozeme padnut pri tolkych nebezpecenstvach a zvodnych prilezitostiach, v tazkych pokuseniach, ako nas o tom mnohe priklady poucuju. Spomenme si len na anjelov, ktori padli v nebi, na prarodicov, ktori zhresili v raji, na Davida inac muza podla vole Bozej, na Salamuna, ktoreho Boh obdaril mimoriadnou mudrostou, na Petra, ktory tak vazne uistoval Pana: "I keby som mal umriet s tebou, nezapriem ta", na Judasa, ktory sa tri roky zdrzoval v bezprostrednej blizkosti Pana a na tolkych inych, ktorych sme sami poznali.
Nas strach je skutocne odovodneny, pretoze pozname svoju slabost a vrodenu naklonnost k zlemu. (Rim 7,5nn), ktore nas tak casto priviedli k padu. Dalej je tam ulisnost a pricinlivost zleho ducha(1 Pt 5,8), ktory na nasu zahubu, vezme na seba i podobu anjela(2 Kor 11,14). Na zaistenie tohoto potrebneho stupna pokory, uzivajme prostriedky, ktore nam sam Pan odporucal: modltbu a bedlivost. Utek pred nebezpecenstvami, ponizenost, lebo pycha predchadza pad.
Ale nesmieme ostat stat na tomto stupni pokory. Ako knazi a reholnici, musime mat vyssiu metu, lebo laikom, ktori maju napodobovat nas, musime svietit dobrym prikladom a predovsetkym nam platia slova: "Budte svati, pretoze ja som svaty"(1Pt 1,16).
A to tym viac, lebo sotva by sme sa vedeli udrzat na potrebnom stupni, keby sme sa neprebijali k vyssej dokonalosti.
Druhy stupen pokory, spociva v tom, ze clovek lahostajny k casnym veciam napr. ku cti a potupe, k bohatstvu a chudobe atd., nerobi medzi nimi rozdiel, len nech sa dosiahne, ci uz pouzivanim, alebo nepouzivanim tych stvorenych veci, rovnaka cest Bozia. Na tomto stupni je nasa vola uplne lahostajna k stvorenym veciam a to pre velkost a vznesenost Boziu, ktorej jedine chceme sluzit, jej sa pacit a len jej vsetko podriadit. Takato vola vie sa rozhodnut, za nic na svete nespachat vedome, ani len vsedny hriech. Dostal som sa na tento stupen? Ako lahko sa oddavame iluziam, ked si namyslame, ze spociva v dobrych predsavzatiach a castych spovediach. Ale odkial tak mnohe a opatovne upadania do vsednych hriechov? Tie mnohe nareky, ked nas zastihne neprijemnost, ked nas Pan vazne chyti za slovo a posle na nas nejake pokorenie, nedostatok a utrpenie? Odkial ta dychtivost po ucte, pohodlnosti, svetskych radostiach, ktora nas celkom opanuva, ta hroza pred obetami, umrtvovanim, sebazapieranim? Zo vsetkych sil sa usilujme dosiahnut tento stupen podriadenosti a odovzdanosti do vole Bozej, lebo ved tento stupen je taky samozrejmy a tiez potrebny na to, aby sme sa udrzali na prvom stupni. "Kto si malych veci nevazi, pomaly zahynie!" (Sir 19,1)
Musime sa vsak usilovat v sebe vypestovat este vyssiu dokonalost.
Treti stupen pokory, neuspokojuje sa s lahostajnostou k chudobe ci bohatstvu, potupe a cti atd., ale v predpoklade, ze tak to ziada cest Bozia- rozhoduje sa pre to, co si Spasitel zvolil za svoj udel: Pre chudobu, potupu a utrpenie.
Aka to vznesenost,slachetnost a velkomysenost duse!
K takemu rozhodnutiu nas ma viest:
1, laska a pritulnost k Bozskemu Spasitelovi. Ved sme mu slubili- chcem Ta nasledovat, kamkolvek pojdes.
2, presvedcenie, ze rozhodnutie Pana, ktory je mudrost sama, ja najlepsie, najdokonalejsie a pre nas najosoznejsie.
3, priklady svatych, ktori povzbudeni a pritiahnuti prikladom Bozskeho Vykupitela dali sa na tuto cestu: hladali, milovali a vyvolili si chudobu, potupu a utrpenie.
4, aj priklady synov sveta, ktori casto z lasky k ludom- dietatu, zene atd., alebo pre casny zisk a pominutelnu odmenu, ba aj zo zlomyselnosti prinasaju najtazsie obete, vedu aj najtvrdsi zivot a beru na seba velke bremena. Pomyslime si len na vojakov, robotnikov v baniach, zeleznicnych zamestnancov a inych, ktorych zivot je casto ovela obtaznejsi, nez umrtveny zivot kajucnikov na pusti, alebo clenov najprisnejsich reholi.
5, pohlad na odmenu nielen na tomto svete, ale i v tomto zivote. Ved s takym zmyslanim je uz v tomto zivote spojeny pokoj, ktory svet nepozna, ani dat nemoze a taka radost, ze apostoli , uslahani prutmi "isli z toho zhromazdenia radujuci sa, ze boli hodni trpiet pre meno Jezisovo" (Sk 5,41)
"Naplneny som potesenim", vyhlasuje sv.Pavol , "oplyvam radostou pri vsetkom nasom suzeni".(2 Kor 7,4)
Nie div, ze taketo duse su pokojne a naplnene radostou. Ved su uz teraz povznesene nad vsetko pozemske. Mozu hovorit s apostolom Pavlom:"Co mi bolo ziskom, to som pokladal pre Krista za stratu. Veru ano, pokladam za stratu vsetko, pre vynikajucu znamost Jezisa Krista, svojho Pana"(Flp3,7)
6, pozehnanie, ktore pocituju pracovnici na spase inych, ak sa vysvihli az k takemu zmyslaniu. Ved akymi povolnymi nastrojmi su apostolski muzovia, ktori davaju prednost obeti, sebazapieraniu, utrpeniu, nehladaju seba, ale len vacsiu slavu Boziu. Preto i vidime, ze opravdivi nasledovnici Pana na ceste Kriza, vykonali velkolepe veci na obratenie hriesnikov.
Vytrvale kracajme k tomuto vznesenemu stupnu pokory.
Prostrednictvom Panny Marie a Bozskeho Srdca, naliehajme na Boha, aby si nas pren vyvolil a povzniesol. Lebo On je naozaj Najvyssia Dokonalost, ku ktorej moze priviest svatost a najuplnejsie nasledovanie Pana. Aby sme sa dostali aspon postupom casu na cestu takej dokonalosti:
a, zaumienme si, ze sa budeme starostlivo vyhybat nielen tazkym hriechom, co je samozrejme, ale aj vsednym, ba aj toni hriechu.
b,pouzivajme kazdodenne prilezitodsti k mrtveniu a sebazapieraniu. Zvykajme si trpezlivo znasat pokarhanie, odstrkovanie a uponizovanie.
c, usilujme sa, aby sme vsetko, co koname, robili dokonale "vo vsetkych svojich pracach vynikaj"(Sir 33,23)
d, usilujme sa o verne nasledovanie Krista.
e, ocistujme svoje umysly, aby sa na nas nevztahovala vycitka "vsetci hladaju, co je ich a nie, co je Jezisa Krista"
Tak vieme co mame. Prvy stupen musime a ak nas k ostatnym Boh povolava spolupracujme, ale zas nepreskakujme, neunahlujme... vzdy postupne a pomaly, nieze precitam si zivotopis nejakeho svatca a chcem napodobnit to ci ono, na co mal on aj specialne, aj mimoriadne milosti...toto nie je nasledovanie svatych!!! Ale jedine svojich chutok... sklamanie je potom velke. |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 27 máj 2022 : 06:39:07
|
Uvaha: O trojakych sluzobnikoch Bozich.
Aby sme lepsie poznali svoj duchovny stav, prejdeme troma druhmi ludi, alebo sluzobnikov Bozich.
Skumajme sa kde prinalezime. V sluzbe Bozej, jedni su chladni, druhi vlazni, ini horlivi.
Mohli by sme to inak povedat, ze niektoti su sluzobnici podla mena no nie v skutocnost. Ini sluzia polovicate a su chvalabohu aj tak, ktori sa celkom oddavaju sluzbe Bozej.
1, Chladni sluzobnici Bozi. Ti este nosia - ak su knazmi- knazske rucho, ale po opravdivom knazskom zmyslani niet u nich ani stopy. Su v krazoch svetskych zasad, ktore vedu vsetky ich usudky. Nie su preniknuti zmyslanim Bozskeho Vykupitela- odtial ich usilie po pohodli, po poctach a hodnostiach, po vaznosti a chvale, nie vsak po vacsej slave Bozej a spase dusi. Odtial len zhon po svetskych zabavach a rozkosiach a ani stopy po sebazapierani a umrtvovani. Zanedbava sa modlitba, ktora neviaze pod tazkym hriechom, zahrava sa so vsednym hriechom a s nebezpecenstvom hriechu. Ak sa uz zucastni taky clovek na duchovnej obnove, urobi si sice dobre predsavzatia i zaznaci si ich, no tym je vsetko vykonane- na vazne uskutocnovanie toho ani nemysli. Stare, zakorenene zvyky a zasady udusia semeno v zarodku- slamenny ohen sotva vydrzi sotva niekolko dni. Ci nie je smutny stav takeho sluhu Bozieho? Ake to protierecenie medzi ruchom a zivotom, povolanim a zmyslanim, povinnostou a skutkami! Ten rozpor iste sa javi i vo vnutri cloveka, v jeho dusi, vo svedomi- nepripusti pravy pokoj a pravu radost, lebo taky sluha je neverny svojmu Panu a Bohu, pokrytcom voci ludom a vo vnutri prazdny a pusty.
II. Vlazni sluzobnici Bozi.
Vlazny knaz vykonava sice svoje povinnosti podla litery, ale strojovite, bez ducha a zivota, bez vyssieho vzletu. Zije zo dna na den, bez idealneho chapania svojho vzneseneho stavu a povolania. Nepozna odusevnenie za vec Boziu a zaujmy Cirkvi, ani nekona nic co presahuje povinnost. Hybnou pakou jeho konania nie je cista laska a synovska bazen Bozia, ale otrocky strach a nadej na odmenu a casto iba pozemske ohlady. Ak ide na duchovne cvicenia, uz vopred sa ozbroji vseliakymi zasadami, len aby mu velmi "neskodili". Povie si: nie som reholnikom, nemusim teda rozlicne napomenutia tak prisne brat. Len nech pridem do neba, to mi staci, neziadam si prve miesto, nechcem sa stat svatuskarom. Keby ho vsak Pan Boh pritlacil k nejakej obeti a ziadal nieco zvlastneho, da sa do vyjednavania s Panom Bohom, znizuje Bozie poziadavky, chcel by spravovat volu Boziu podla svojej a rozdelit oba napoly. Aj toto zmyslanie je nedostojne sluhu Bozieho. Vlaznosti sa musime starostlivo stranit:
1, lebo aj Bozsky Vykupitel sa proti nej vyslovuje: "Kiez by si bol studeny, alebo vrely! Ale ze si vlazny a nie ani studeny ani vrely, zacinam ta vypluvat zo svojich ust.(Zjv 3,15)
2, lebo taka vlazna sluzba nekonecne velkemu Panovi a Bohu je skor opovrhnutim nez uctou.
3, lebo pre taku nedbalost premrha clovek mnohe milosti, nema pozehnania Bozieho pri pracach, nevidi nijake, alebo len nepatrne ovocie pri svojej duspastierskej cinnosti.
4, lebo pri vlaznom a chabom zivote niet pravej radosti a spokojnosti, ani zhora, lebo taky sluha je Bozich ociach pravou ohavou, ani od sveta, ktoremu sa predsa clovek nechce ani nemoze oddat bez toho, aby sa nestal uplne nevernym Bohu. Takemu vlaznemu sluzobnikovi Boziemu sa vsetko stava tazkym. Vzdycha pod bremenom povinnosti svojho stavu. Lebo ako lokomotiva bez ohna nemoze utiahnut nakladny vlak, tak clovekovi bez horlivosti vsetko je tazke v jeho povolani. Neokusi pravdivost slov Kristovych: "Moje jarmo je prijemne a bremeno moje je lahke"(Mt 11,30).
5, lebo take zmyslanie lahko moze viest k smrtelnemu hriechu. Svedomie sa otupuje, laska k modlitbe vyhasina, naklonnost k zmyselnosti sa zosilnuje, nezriadene ziadosti sa vzmahaju, vplyv sveta a zleho ducha vzrasta. Boh sa utiahne- pride nestrazena chvila, zvodna prilezitost, prudsie pokusenie a pad je hotovy.
III Horlivy sluha Bozi. Ten je samy ohen a plamen za Pana Boha. Jeho najvacsou ctou a radostou je zit, pracovat i trpiet pre Boha, pre svojho Spasitela. Je pripraveny na vsetko: "Hotove je moje srdce, Boze, hotove je moje srdce"(Z 56,8) "Hovor, Pane, lebo sluzobnik tvoj pocuva" (1Kral 3,9) "Pane co chces, aby som robil" (Skut 9,6).
Nevyjednava s Bohom, nepredpisuje mu, ako daleko moze ist vo svojich poziadavkach. Pamatajuc na to, ze "veseleho darcu ma rad Boh"(1 Kor 9,7). je pri svojich pracach vzdy vesely, bystry, neteseny. Kedze vie, ze clovek sluzi v bliznom samemu Spasitelovi, je ochotny a usluzny voci inym. Pohnutkou jeho prac je synovska bazen a laska k Bohu, srdecna vdacnost, vykonat viac, nez by bol vlastne povinny.
Usilujme sa, aby sme patrili do tejto skupiny.
Nuti nas k tomu vela pohnutok:
1, Zalubenie Boha, ktory ma radost s takych sluzobnikov.
2, Pozehnanie Bozie, ktore spociva na nich a na ich pracach.
3. Pokoj a vntorna radost, ktorymi su obdareni taki sluzobnici. Skusuju na seba slova Kristove: "Moje jarmo je prijemne a bremeno lahke".
4, dostojnost a vznesenost Bozia. Zo zretelom na nekonecnu velebnost Boziu, o horlivej sluzbe, ktoru Bohu preukazujeme, plnym pravom mozeme pouzit slova prefacie svatej omse: Veru slusi sa a patri, je spravne a spasonosne."
5, ma nas k tomu povzbudovat priklad premnohych svatych sluzobnikov a knazov Bozich. Velkou ctou je pracovat po ich boku a podla ich prikladu, za slavu Boziu a spasu dusi! "Som spolocnikom vsetkych, ktori sa Ta boja a ktori v uctivosti maju Tvoje prikazania"(Z 118,63)
6, ma nas k tomu pobadat vdacnost voci Bohu, ked sa celkm zoderiem v Jeho sluzbe, nemozem splatit ani najnepatrnejsiu ciastku svojho dlhu.
7, pozrime konecne i na odmenu, ktora je slubena vernemu sluzibnikovi. Cim horlivejsie sluzim, tym bude hojnejsia.
Ved podla sv.Pavla: "Kto skupo rozsieva, bude i skupo zat a kto s pozehnanim rozsieva, s pozehnanim bude i zat" (2Kor 9,6).
Nech je teda daleko od nas chladnost a vlaznost v sluzbe Bozej. Budme horlivymi, celymi sluzobnikmi. Chladny, vlazny, polovicaty sluzobnik je vlastne nezmysel. Beztak je nase srdce tak male a obmedzene. Nesmieme ho delit medzi Bohom a tvormi. Ono sa ma cele stravit v sluzbe Najvyssieho: "Milovat budes Pana Boha svojho z celeho srdca a z celej svojej duse a zo vsetkej svojej sily" |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 28 máj 2022 : 07:30:45
|
Rozjimanie: Utrpenie Pana v zahrade Olivetskej
Bozsky Vykupitel povedal: "Ak chce niekto ist za mnou, nech zaprie seba sameho a kazdy den vezme svoj kriz a nech ma nasleduje" (Lk 9,23) Teda bez kriza niet nasledovania Krista. My sme vsak slubili: "Pojdem za Tebou, kamkolvek pojdes". Musime byt teda prichystani na krize", ale proti tomu sa vzpiera zmyselna priroda. Preto musime pouzit vsetko, aby sme sa pripravili a zocelili pre kriz a utrpenie. Na to su uzitocne rozjimania o utrpeni Pana. Vyberme si za predmet rozjimania niekolko vyjavov z jeho utrpenia. Aby sme z nich mohli nacerpat co najvacsi uzitok, obratme pozornost nielen na osoby, na ich slova a skutky, ale pri kazdom jednotlivom utrpeni vniknime hlbsie do velkosti Panovych bolesti.
Uvazujme ako Bozstvo, ktore by mohlo utrpenia tak lahko odstranit, vydava clovecenstvo, ako by celkom napospas utrpeniam a ako to vsetko trpi Pan pre mna. Cim som zaviazany svojmu Vykupitelovi?
Vsetko si zivo predstavim a prosim Pana o uprimne porozumenie jeho bolesti, o ozaj srdecnu utrpnost, pretoze on vzal na seba vsetko utrpenie len pre moje hriechy.
Rozjimajme o ceste do Olivetskej zahrady, o jeho smretelnej uzkosti, o zrade Judasovej.
I, Cesta do Olivetskej zahrady, uvazujme:
1, ako siel Pan po odbaveni chvalospevu, ktorym zakoncil veceru, do Olivetskej zahrady- i my mame vzdy vzdavanim vdaky koncit pozivanie pokrmov.
2, po praci a po dlhom poucovani apostolov neoddava sa zasluzenemu odpocinku, lez modlitbe a to "podla obycaje".
Ake to zahanbujuce pre nas, ktori po dennej praci tak skoro hladame odpocinok.
3, Pan ani teraz nevynechava tuto naboznu obycaj, hoci predvida, ze Judas jeho krasny zvyk hanebne zneuzije a predvida aj hrozne nasledky. - Ako inac robime my. Od zachovavania dobrych zvykov a obycaji zdrzi nas kazda mala tazkost, kazda nepatrna pricina.
4, s akym sebaovladanim kraca Vykupitel! Je obkluceny svojimi ucenikmi, ktori nemali ani len tusenia o strasnych utrpeniach, bezprostredne nastavajucich pre ich Pana a Ucitela. V jeho spravani ukazovala sa sice svata vaznost, ale pritom bol pokojny, plny vludnosti a lasky k nim.
5, ked dosiel k zahrade, zanechava osmich zo svojich ucenikov opodial od miesta svojich muk. Stara sa o ich bezpecnost, aby sa mohli lahsie zachranit, ked sa priblizi nepriatel. - Podobne ma Pan ohlad na nasu nedokonalost a chrani nas pred vacsimi utrpeniami
6, berie so sebou len troch oblubenych ucenikov, aby boli svedkami jeho utrpenia.- Cim blizsie stojime k Panovi, cim dovernejsie chceme sa s nim stykat, tym viac nam dovoli byt ucastnymi na svojom utrpeni. Preto su utrpenia znakom jeho osobitej lasky k nam.
II. Smrtelna uzkost Pana v Olivetkej zahrade. Ked Jezis dosiel do zahrady, zacal sa zarmucovat a uzkostou sa chviet. Smutok a uzkost sa ho tak zmocnili, ze bol zarmuteny az na smrt. Smrtelny pot vystupil na jeho celo, ba co je neslychane- potil sa krvou. Majme sucit s utrapenym Vykupitelom a pytajme sa preco bol tak skluceny, zarmuteny az na smrt?
1, Smrtelna uzkost a zarmutok, bol jav prirodzeny, ved kazda zijuca bytost citi hrozu pred svojim znicenim a smrtou. A tato hroza je tym prirodzenejsia, cim je bytost dokonalejsia, cim jasnejsie, urcitejsie stoji smrt pred pred jej ocami.
Pretoze ludska prirodzenost Bozskeho Vykupitela bola vytvorom Ducha Svateho a on predvidal navlas vsetky svoje utrpenia, ktore sa teraz bezprostredne valili na neho s pravou zurivostou a mali priviest smrt, bolo celkom prirodzene, ze jeho ludsku prirodzenost zachvatila smrtelna uzkost. Nechcel sa jej zbavit zazracnym sposobom, lez ju pretrpel na nasu potechu, lebo okrem hriechu chcel nam byt podobny a dat nam priklad, aby sme oddane vzali na seba utrpenia a trpezlivo ich znasali.
2, preto, lebo sa videl obtazeny hriechymi celeho sveta, za ktore mal v nasledujucich hodinach zadostucinit. Cim jasnejsie poznal zlobu hriechu, cim bola jeho laska k Otcovi vrucnejsia, tym viac sa ho zmocnoval nevyslovny zarmutok a bolest nad nespocetnymi urazkami nevdacneho ludstva voci Bohu.
3, bol smutny a zarmuteny az na smrt, lebo videl, ze i ked bude vela trpiet a zomrie bolestnou smrtou, jednako nesciselne mnozstvo ludi zahynie, ze nadarmo vyleje za nich svoju krv. Videl tiez vopred nasu vlaznost s akou odpovedame na jeho lasku, chladnost a nevdak, ktorym sa mu mnohi odplacaju. To ho neskutocne bolelo, ved predsa mohol sa na pytat: "co este viac som mal urobit svojej vinici a neucinil som som jej"(Iz 5,4)
4, Bol skluceny v onej hodine, skluceny az na smrt, lebo predvidal vsetky utrpenia, ktore mali prist na jeho ucenikov a vernych sluzobnikov, na Svatu Cirkev, jeho mysticke telo a to az dokonca casov. Ako matku boli srdce, ked vidi bolesti svojho dietata, tak onoho vecera Pan pretrpel v duchu prenasledovania, ukrutne muky, ktore mala za starocia pretrpiet jeho Cirkev, jej mucenici. Panovi, ako hlave mystickeho tela, neboli lahostajne prenasledovanie Cirkvi a jej udov. To vidime z jeho slov Savlovi- Pavlovi: "Savle, Savle. co ma prenasledujes?"(Sk 9,4) Savol prenasledoval krestanov, vobec nemyslel na Jezisa. Ale Jezis, ako mysticka hlava, pokladal ono za prenasledovanie seba. Odtial teda ten hlboky smutok a zarmutok, ktory zachvatil draheho Spasitela v onen stvrtkovy vecer v Olivetskej zahrade.
A co robi Jezis v tej hroznej hodine? Utieka sa k modlitbe, aby nam dal priklad, ze v pochmurnych hodinach, ked nas napada uzkost a stiesnenost, v modlitbe mame hladat potechu, odvahu a silu. Nuz, podme aj tu do skoly Bozskeho Majstra a ucme sa od neho modlit. Ako sa modlil Pan?
a, modli sa s uctou: "padol na tvar"- ked nevinny jednorodeny Syn Bozi s takou uctou prichadza pred svojho nebeskeho Otca, s akou uctou sa musime modlit my, prach a popol, my ubohe bytosti, my hriesnici?
b, modli sa s vrucnostou- Lebo najma na tuto hodinu myslel sv.Pavol, ked napisal:"On, ktory za dni svojho tela s mohutnym krikom a so slzami prednasal modlitby a pokorne prosby tomu, ktory ho mohol vyslobodit od smrti, vyslysany bol pre svoju bohabojnost" (Zid 5,7)
Ked sa Pan modlil so slzami, mohutnym krikom a snazne prosil o vyslysanie, nesmieme si namyslat, ze Najvyssi prijme milostivo nejaku vlaznu modlitbu ustnu. Nasa modlitba musi vychadzat z hlbin duse a z najvnutornejsich zahybov srdca. "Z hlbokosti volam ku Tebe Pane" (Z 129,1)
c, modli sa dlho- hodinu, dve, tri- Ako mozeme teda ziadat my, aby sme boli vyslysani, hned po niekolkych Otcenasoch. Vytrvanlivost robi modlitbu mocnou ucinnou. Keby nas Pan musel po kazdej modlitbicke, hned vyslysat, menej by sme si vazili dosiahnutych milosti, lahsie by sme ich premrhali, ladabolo sa starali o spasu duse.
d, modli sa s odvzdanostou. "Otce moj, ak je mozne nech odide odo mna tento kalich, avsak nie ako ja chcem, ale ako Ty" - len nepredpisovat Panu Bohu o com, kedy, ako ma vyslysat! Ak sme presvedceni, ze vola Bozia je najsvatejsia, najlepsia, nam najuzitocnejsia- koname nielen dokonale, ale aj vo vlastnom zaujme, ked sa na nu celkom zverime a povieme s Panom: "Nie ako ja chcem, ale ako Ty."
e, modli sa a nezanedbava svoju povinnost. Otec mu zveril starost o ucenikov. Bozsky Vykupitel sa nedava zaujat zarmutkom a stiesnenostou natolko, aby zabudol na svojich ucenikov. Az tri razy prerusuje svoju modlitbu, navstivi ich, poucuje, napomina ich: "Bedlite a modlite sa, aby ste nepadali do pokusenia"- ako casto sa dame celkom premoc starostami, takze zanedbavame i svoje povinnosti, inych si nevsimame a neveujeme im taku pozornost, aku by sme mali.
Teda taka ma byt nasa modlitba, aka bola modlitby Spasitelova. Uctiva, srdecna, stala, oddana (samozrejme Katechizmove veci pozname, kedy sa modlime nalezite a rozobrane atd.) Modlitba pre ktoru nezanedbavame svoje povinnosti, bude iste vyslysana.
Zda sa vsak, ako by Bozsky Spasitel nebol vyslysany. Ved kalich utrpenia mu nebol odnaty, musel ho vypit az do poslednej kvapky. - No nie je to tak. Pan bol vyslysany, nemodlil sa nadarmo. Je pravda, ze Otec neodnal od neho kalich utrpenia, predsa vsak bol modlitbou tak posilneny, ze vsetok zarmutok a stiesnenost prestaly, takze siel s odvahou a rozhodnostou v ustrety svojim nepriatelom, s hrdinskou zmuzilostou znasal vsetky utrpenia a svojou smrtou dokonal dielo vykupenia. - Teda i nasa modlitba bude vyslysana. Alebo nam Boh da o co prosime, ak to sluzi jeho slave a nasmu spaseniu, alebo nieco ineho, co je pre nas este spasitelnejsie: trpezlivost v znasani krizov, velkodusnost v prinasani obeti a zasluznu ochotu podrobit sa Jeho najsvatejsej voli. Preto sa vzdy modlime s doverou!
III Zajatie Pana. Medzitym sa blizia Panovi nepriatelia, surovi drabi a vojaci na cele s Judasom. Aka protiva! Pred niekolkymi hodinami v kruhu ucenikov pri veceri a teraz v takej spolocnosti!
Ked sa paholci priblizuju, Pan vstava od modlitby. Vsetok strach a vahavot zmizly. Hovori k ucenikom: "Vstante, podme! Hla priblizil sa ten, ktory ma zradi."
Judas dava uzhovorene znamenie, bozkava Pana: "Ktoreho pobozkam, to je on. Chytte ho a vedte opatrne."
Aky zradny, jedovaty bozk, podobny zakernemu bodnutiu dykou! Akym surovym a zaslepenym robi hriech!
Uvazme si dojemne slova Panove: "Judas, bozkom zradzas Syna cloveka". Netyka sa azda tato trpka vycitka aj mna?
Paholci teraz prepadavaju bezohladne Baranka Bozieho a to tym viac, kedze Judas ich zlomyselne napomenul: "Vedte ho opatrne."- aby vam neusiel. Nie div, ze Peter, strhnuty laskou k Panovi, chopil sa meca a chcel ho branit. Ale Jezis vo svojej laskavosti a trpezlivosti ho napomenul, aby zastrcil mec. Sam dobrotivo uzdravil odseknute ucho sluhu Malcha. Predsa vsak bolelo to Pana, ze sa k nemu tak hrubo zachovali. "Ako na lotra ste vysli ste s mecmi a kyjmi chytit ma. Den po den som sedaval som u vas a ucil v chrame a nechytili ste ma"
A"vtedy ucenici vsetci opustili ho a utiekli".
O neopustajme draheho Spasitela. sprevadzajme truchivy sprievod do mesta s uprimnou sustrastou a bez bohateho uzitku neodchadzajme z Olivovej hory, kde nam Spasitel dava tak nadherne priklady cnosti. |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 29 máj 2022 : 05:56:24
|
Doplnkove rozjimanie.
Posledna vecera.
Bozsky Spasitel prejavil pri poslednej veceri nezabudnutelnym sposobom svoju bezhranicnu lasku k nam. Len ho pozoruj ako klaka pred svojimi ucenikmi a umyva im nohy, ako ustanovuje Najsvatejsiu sviatost Oltarnu, aby tajomnym sposobom zostaval a prebyval medzi nami.
Nicim nedojaty, neobmakceny, ba celkom zatvrdnuty Judas odchadza k nepriatelom Pana, aby sa dojednal o zrade- Pan vsak v kruhu svojich vernych- ma este onoho vecera dlhu rozluckovu rec, v ktorej im dava nadherne poucenia.
Vsimnime si tu -
osoby, ktore sa tu vyskytuju
ciny, ktore sa tu odohrali
slova, ktore tu odzneli.
I, Osoby.
1, Nasu pozornost uputa predovsetkym Bozsky Vykupitel. Je tu ako otec medzi dietkami, uplne pokojny, hoci vie, ze zajtra o tejto hodine bude uz mrtvy, pochovany. Hrozne predvidanie nezmensuje jeho pokoj, nerobi ho smutnym, nevrlym, odpudivym voci apostolom. Naopak laskavo im odpoveda na otazky a doverne s nimi sa styka. Trapna mu bola iba pritomnost neverneho Judasa: "Poburil sa v duchu", takze sa mu na srdci ulahcilo, ked Judas odisiel: "Ked teda vysiel, riekol Jezis: Teraz je oslaveny Syn cloveka".
2, pozrime sa na apostolov. Ako prosto a uprimne sa vinu okolo svojho milovaneho Pana a Ucitela, predkladaju mu svoje otazky a pochybnosti. Netusia vobec nevernu zradu, ktoru pripravuje jeden z nich, ani hrozne utrpenie, ktore zastihne Majstra o niekolko hodin. - Napodobujme tento doverny styk s Panom.
3, Dvoch z nich si musime obzvlast vsimnut, Judasa a Jana. Judasovi je uprimne spravanie spolubratov k Panovi trnom v oku. Je pohruzeny do seba, naplneny pochmurnymi myslienkami. Teraz nastava v nom smutny boj medzi milostou Bozou a ludskou zlobou. Pan chce obmakcit Judasa, preto pada mu k noham, umyva mu ich s obzvlastou neznostou, laskavo na neho pozera. Pohlady sa stretaju, ale Judas divo odvracia svoje oci. Pan sa pokusa ho aj zastrasit, ked mu dava na vedomie, ze vie o jeho zrade: "Veru, veru povedam vam: Jeden z vas ma zradi". Robi to vsak opatrne, ze podozrenie ostatnych nepada na neho. Marne- na Judasa to nijako neposobi. Este doraznejsie mu dava poznat, ze nic nie je pred nim skryte: "Ten je to, ktoremu podam omoceneho chleba. A ked omocil chlieb dal ho Judasovi." No este vzdy ho setril, inac by sa boli nanho ostatni apostoli oborili. Judasa nevie obmakcit zhovievavost Panova. Preto Pan zacina hovorit prisne a vazne: Ale beda tomu clovekovi, ktori Syna cloveka zradi. Lepsie by mu bolo keby sa nebol narodil ten clovek." Ani tato hrozba neucinkuje, ba Judas vo svojej bezocivosti sa pyta Pana: "Ci som to ja, Rabbi?". Hla, ako sa zhorsuje mravny stav Judasov kazdym krokom, aj ked mu Pan neustale dava milost. Uz predtym bol neverny v malych veciach. "Mal mesec... bol kmin". Tym sa prebudila lakomost, ktora ho priviedla az k zrade. Judas zrejme odporoval milosti, stal sa az bezocivym. Tu uz mal zly duch volny pristup, "a po tom kusku, vosiel donho satan. Takto sa stal celkom zatemnenym a zaslepenym: "A bola noc". Ano v jeho dusi bola tmava noc. A v tomto zaslepeni "hned vysiel"- celkom sa odlucil od Jezisa a svojich spolubratov a pridal sa k vyslovnym nepriatelom Pana. Hrozny obraz odpadu katolickeho knaza. Kiezby sa to casto neopakovalo! (aj tito su ti co pripravuju(pripravovali) cestu Antikristovi, novi "knazi" este horsie, ti su neverni hned!!!) A co mal Judas zo svojho hriechu? Kratka bola radost zo zlocineckeho zisku. Prichadza lutost. Ako mrzko zaobchadzaju s nim ti, co ho zviedli k hriechu "Co nas po tom? To je tvoja vec!" Zufalstvo a samovrazda su smutnym nasledkom! Aky zalostny byva casto koniec odpadlika!
4, Obratme svoj pohlad na Jana, ktory vo svojej detinskej prostote odpocival na hrudi Panovej. Spasitel mu to dobrotive a blahosklonne dovoluje. Preco sa vsak smel sv.Jan na taketo nieco odvazit? Preto, ze bol panenskeho zmyslania. Pana Jezisa uprimne miloval, hovoril zo srdca: "My sme zanechali vsetko a nasledovali sme ta." S tohto doverneho stykania s Bozskym Vykupitelom cerpal milovany ucenik svetlo, odvahu a horlivost za duse.- Kiezby som bol i ja takou janovskou dusou!
II Ciny.
1,Obdivujme vernost Vykupitelovu v zachovavani zakona. On - zakonodarca- nebol viazany nijakym zakonom a tym skor sa mu mohol vyhnut, lebo o chvilku ho cakalo hrozne utrpenie - Ako lahko zanedbavame my premnohe svoje povinnosti.
2, Pred slavnostou vecerou dava nadherny priklad pokory. V povedomi svojej vznesnosti a moci "vstal od vecere, odlozil si svoj odev... a zacal umyvat ucenikm nohy". Kolka pokora, vidiet Syna Bozieho pri nohach svojich ucenikov, chudobnych rybaroch, pri nohach samotneho Judasa! Nie div, ze Peter az zhrozeny sa pyta: "Pane ty mne umyjes nohy?"- ba chcel sa tomu ubranit: "Nikdy mi nebudes umyvat nohy!". Na tento priklad nadvazuje potom Pan krasne naucenie: "Ked teda ja Pan a Ucitel vas, umyl som vam nohy, i vy si mate jeden druhemu nohy umyvat. Dal som vam totizto priklad... nie je sluha vacsi od svojho Pana". Chcel tym poukazat na to, s akou cistotou ma clovek pristupovat k veceri Pana.
3, Na pamiatku svoje lasky ustanovuje Sviatost Oltarnu, ako sviatost a ako nekrvavu obetu pre vsetky veky. Pan chce navzdy ostat s nami, aspon tajomnym sposobom, aby sme sa nestali sirotami. Sviatost Oltarna je nam pramenom, u ktoreho mozme s radostou cerpat vodu t.j milost: "Nacierat budete vody v radosti z pramenov Spasitelovych"(Iz 12,3) Je chlebom zivota vecneho, aby sme nezomreli, je potravou na cestu aby sme sa dostali na vrch Horeb, je zmierenim za nase hriechy. - Ustanovuje ju v hodine, ked sa nepriatelia s Judasom prave dohodli na zrade. Ustanovuje ju, hoci predvidal vsetok nevdak a vlaznost, ba zneuctenia a urazky, ktore bude musiet zakusit v tejto sviatosti.
S radostou prijmime velky dar, dakujme zan, hojne ho pouzivajme! S laskou navstevujme Pana vo sviatosti jeho lasky! (to bejvavalo, tak teraz duchovne aj jedno aj druhe robime)
III. Slova
Pri ustanoveni Najsvatejsej sviatosti Oltarnej mal Vykupitel este dlhu rec, v ktorej dava svojim ucenikom a v nich aj nam velmi krasne poucenia. Vyzdvihnime s nich len niektore:
1, vo svojej reci udava znak, podla ktoreho poznat jeho pravych ucenikov a ziakov. Nie je to ani zazrak, ani dllha modlitba, ani prisny post ale: "Po tom budu vsetci poznavat vsetci, ze ste mojimi ucenikmi, ked budete mat lasku jedni k druhym". Preto tiez napimina opatovne a velmi dorazne k bratskej laske.
2, Pripravuje svojich ucenikov na buduce prenasledovania a utrpenia: "Ked vas svet znenavidi, vedzte ze mna nenavidel skor ako vas... Kedze nie ste zo sveta, ale ja som si vas zo sveta vyvolil, preto vas svet nenavidi"
"Veru, veru povedam vam, ze vy budete nariekat a plakat, ale svet sa bude radovat. Vy sa budete zarmucovat". Predsa vsak nestracat odvahu, lebo "ved vas zarmutok, premeni sa na radost".
3, Posilnuje odvahu ucenikov prislubenim, ze ich neopusti: "Nenecham vas sirotami, pridem zase k vam".
Uistenim: "Odchadzam pripravit vam miesto... pridem zas a vezmem si vas k sebe, aby ste aj vy boli tam kde som ja".
Vrucnou odlitbou za nich: "Otce svaty, v mene svojom zachovaj ich, ktorych si mi dal"
Poukazovanim na lasku, s akou ich miluje Otec: "Lebo Otec sam vas miluje, pretoze vy ste milovali mna."
4, poucuje ich o vznesenosti povolania: "Nie vy ste si mna vyvolili, ale ja som vyvolil vas". "Uz vas nenazyvam sluhami...ale nazval som vas priatelmi, lebo oznamil som vam vsetko, co som len pocul od svojho Otca".
5, Ale prave preto ukazuje im nazornym prirovnanim o vinici a vinnej ratolesti, ze sami od seba nic nezmozu, ale len v uzkom spojeni s nim: "Bezo mna nic nemozete ucinit"
Uvazme si dobre tieto naucenia, ktore nam Pan zanechava v rozluckovej reci ako svoj testament. |
DEUS LO VULT |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 353 ~
Člen od: 22 apríl 2022 ~
Posledná návšteva: 11 september 2023
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
