|
|
 Odoslaný - 15 január 2016 : 23:25:03
|
V tejto teme bude cerpane najma z nasledovnych pramenov:
 / /
Je to tema kardinalna, klucova, rozluckova.
Rozluckova v zmysle, ze sa bude tykat raz kazdeho z nas, ked sa bude lucit.
Lucit s ludmi, lucit so svetom, so vsetkymi a vsetkym, s tymto zivotom.
Tento okamih pride, proste pride, bude sa tykat kazdeho, uplne kazdeho. Bez vynimky, bez zjednavania.
A mozno prave teba, ktory toto citas, sa bude tykat skor, nez si myslis...mozno uz dnes.
Cas sa naplna kazdym okamihom, skor ci neskor u kazdeho, cas sa moze naplnit u kazdeho z nas kedykolvek,
nik nema istotu, ze dozijeme zajtrajsieho rana, alebo dnesneho vecera, ba ani nasledujucej hodiny.
Pan zivota a smrti vie, kolko komu vymeral casu, nik z nas nevie, kedy kde a ako zomrieme.
Nevieme, kedy zaznie zaverecne Ite missa est! nasej zivotnej obety omsovej,
ku ktoremu sa mame pripravovat kazdym jednym ucastenstvom kazdej jednej svatej omse,
to jest skutocnej Obety,
vyzadujucej dokonale spojenie sa s obetou nasou, obetou nasho zivota , ako pekne zvyknu o tom poucovat aj katolicke modlitby omsove:
Rozluckovou je tato tema aj v zmysle: cas sa naplnil.
Povedaneho bolo vela, mozno aj viac, nez malo byt, nez bolo treba, nez bolo vhodne.
Mozno aj tato tema sa zaradi medzi take, ktore tu uz nemali byt. Nech sudi ten, kto to v moci spravodlivo rozsudit ma...
Udalosti vokol nas chvataju stale intenzivnejsim tempom, tlak diania zasahuje coraz vacsmi osobne, rodinne,...zivoty kazdeho z nas.
A bude to uz len horsie.
Co sme nestihli doteraz, bude coraz tazsie dobehnut v buducnosti.
Ved i toto forum je toho dokazom, bolo povedane to i ono, v miere vrchovatej, ba pretekajucej, uz je to aj unavne, zbytocne, znechucujuce,
najma ak je presvedcivost vecou viac uz prijateho presvedcenia, nez presviedcania sa a overovania vlastneho doterajsieho presvedcenia.
Ved kto chcel, mohol svoj priestor tu poskytnuty vyuzit, a kto vyuzil a nepresvedcil, je to jeho problem a nasa zbytocna starost.
Tak co uz viac dodavat, naco dalej citat vrsenia dalsich textov, prispevov, od prevarenych autorov, s uz apriori prevarenymi nazormi,
ktore uz nic nove neprinasaju, snad okrem coraz vacsmi nadobudnuteho dojmu o ich pyche, arogancii, prehnaneho sebavedomia.
A o taketo teda urcite nestojime.
Dost starosti nam robi starost o seba, nase kazdodenne povinnosti, nase coraz viac ranane vnutro nad tragickymi ranami prichadzajucimi zvonka proti cirkvi, ba i od papeza,
...toto vsetko vycerpava a zaujima nasu psychiku viac nez dost, odmietame preto stracat dalsi cas nad dalsimi a dalsimi atakmi podivuhodnych individui,
ktori sa javia ako keby nic ine nemali na starosti, nez uz iba obtazovat....
Dost, uz dost, stacilo, robte si co chcete, je to vasa vec a vas boj, ale nase postoje su pevne, nepresvedcili ste, aj tak su to len same slovickarenia,
tak hadam najlepsie by bolo, ak nechcete este viac umlvit toto uz aj tak umlkvene a bilag protikatolickosti nadobudane forum,
pochopte nas a - uz prestante!
V poriadku, tak teda prestanme.
Drzali sme sa sice apostolskej zasady, hlasat vhod i nevhod, ked nas vyhodia dverami, mame sa vratit oknom.
Drzali sme zastavu bieleho praporu - a zial, ze v drvivej vacsine pripadov iba sami, bez vasej pomoci, bez vasho pripojenia sa k tiezdrzitelom praporu
(co potom opticky vyzera tak, akoby sme samych seba vnimali ako pysnu exkluzivnu elitu medzi pokorne mlciacim stadom vas ostatnych)
- drzali sme zastavu bieleho praporu, ktory je praporom casu milosti, ohlasujuci prichadzajuci cas praporu cerveneho a praporu cierneho.
Cas sa v tomto zmysle naplna postupne u kazdeho z tych, ktori sem prisli a boli vnimani ako rozvracaci pravdy, viery, cirkvi.
Apostolsky prikaz hlasania bol vykonavany podla najlepsieho vedomia a svedomia, v priestore misijnom,
pretoze aj toto forum je uz davno uzemim misijnym tak, ako sa kvoli odpadu od viery stala misijnym uzemim samotna kedysi krestanska Europa, s kedysi katolickym Rimom.
Mame prinasat pokoj, hovori apostol, a my sme tu vnimani ako strojcovia nepokoja, ktory pokoj rozvracaju.
Avsak o akom pokoji je rec u Apostola, a ako je chapany pokoj tunajsimi!
To je uz to, co sa nam nepodarilo, primat nasich oponentov, aby si zistili sami, v dobrych zdrojoch katolickych, ze tym pokojom je mysleny
priamo Kristom prineseny mec, ktory ma roztinat puta lahostajnosti, omylov, bludov, proste veskereho zla pochadzajuceho z nepriatelov spasy: tela, sveta a diabla.
Pritom ten isty Apostol pise, ak dom, ku ktoremu tento takto Kristom chapany pokoj prinasany, nie je prijaty, mame si striast prach z noh a odist.
Tu pokracovat v posobeni, znamena uz prekrocit aj pravomoc hlasania nevhod, lebo by to mohlo byt porusenim dalsej apostolskej misionarskej povinnosti:
nehadzat svate veci psom a perly sviniam.
Cas vyhradeny plynul a takto uplynul.
Takto, v tomto dobrom slova zmysle, nech su teda chapane aj odchody a rozlucky tych, ktori si nechceli ponechavat pre seba prijate,
ale chceli odovzdavat, zdielat, povzbudzovat, nevedomych poucat, a nemlcat, ked mlcanie by z titulu deviatich cudzich hriechov bolo nedovolenym a hriesnym.
S odovzdanostou seba samych a aj vas, do Bozej vole,
dufajuc, ze aspon niekto z vas sa pripoji k nasej vyzve, aspon casom, kontaktovanim cez mail, spojit spolocne sily proti zlu, ktore je uz nezastavitelne a je obrovske
(a ktore zlo velmi vhodne doplna motivy celej tejto temy, pretoze uz je vidiet na obzore predvoje pohrôm, dopustenych ako trest a majuci za ciel jedine:
dostat nas do vecnej rise vladcu pekiel)...
... kiezby toto nase lucenie bolo vnimane nie ako prejav nasej urazenosti, ci vycerpanosti pokladov hodnych zdielania.
Nech je prijate priatelsky, aspon u tych z vas, ktori mate dobru volu,
ked uz sme spolu stravili tolko rokov a pri tolkych temach, pri tolkych ludsky ovplyvnenych vacsich ci mensich vzajomnych pohastereniach,
noze rozidme sa v dobrom,
dakujuc za vsetko dobro vzajomne prijate a ospravedlnujuc sa za vsetko zlo vzajomne ublizujuce.
S nadejou, ze nic zo zlych veci, raz nebude prekazkou coskoro stretnut sa spolu v stastnejsom veku, nez je tento antikristovsky vek,
a ze vsetko to dobro bude naopak dovodom nadeje v buduce osobne zoznamenie sa v nikdy nekonciacej slasti, tam, kde sa v zmysle slov Kreda deje "(verim...)v obcovanie svatych".
Cize v nebi.
Domine, exaudi orationem meam, et clamor meus ad te veniat. Amen.
Cas milosti ma vela podob.
Snad sa aj tu najdu pripady, kedy svoje dobre ovocie prinieslo.
Vzdy vsak plati, ze cas milosti je obmedzeny a jeho nesmiernu, nicim nenahraditelnu cenu poznaju v plnej nahote ti, ktori ho uz naplnili
- a najviac jeho stratu, jeho kazdu miliontinu sekundy, zeleju ti, ktori naplnili pocty tych v pekle.
PEKLO...
Dostat sa do pekla je to najhorsie, co sa moze stat.
Povieme si, ano, to vieme, to pozname, tuto teoriu ovladame.
Ale ci ovladame aj teoriu, ako lahko sa da do tohto pekla dostat?
A ake vskutku tazke, je v skutocnosti tomuto peklu uniknut?
O pekle sa dnes prilis nehovori, nekaze, nepise - teda obcas aj ano, ale povacsine iba v zmysle akejsi reliktnej zalezitosti o existencii nutneho inventara katolickej vierouky,
....ked uz ju ona obsahuje, tak sa teda nebudeme tvarit, ze nieco take, nie vsak miesto ale iba stav, stav akehosi iracionalneho pocitu nestastia z odlucenia sa od Bozej lasky, neexistuje.
No ved bezakovskych variant tohto opisu pojmu pekla jesto dostatok aj inde, ovsem, ked vobec sa tejto temy niekto niekde nejako dopusti.
Pozname to:
podstatna je laska. Zit v laske, doverovat v milosrdenstvo.
Boh je dobry, je laskavy, milosrdny, odpustajuci, stastny ked my sme plni (slov) lasky, milosrdenstva, odpustania...
...hresis? Zle robis, ale ak viac veris, ze ti bude odpustene, ze Boh caka na tvoje obratenie, tak Jezis len na to caka...
...smilnis konkubinatom? Musime byt tolernatnejsi a ustretovejsi, nez doteraz, ved Boh je laska a jeho Milosrdenstvo presahuje medze ludskeho pochopu o odpustani,
a preto treba umoznit co najviac mat ucast na sviatosti Lasky (t.j. prijimani) aj u tychto trpiacich...Jezis nechce, aby sme trpeli.
Alebo, nie si katolik? ...nevadi, ajtak neexistuje katolicky Boh, Boh miluje vsetkych, Boh hladi na tvoje srdce, nie na tvoje nabozenstvo,
vsak Jezis zomrel za vsetkych, a v laske k tomu co nas spaja sa predsa vieme vsetci spojit a dojst aj spasy, ved vsetci sme "Bozi lud"...
...dost bolo odsudeni, rozdelovani, trestani, tvrdosti srdca a intolerantnych predpisov....
...duch svaty si zela aggiornamento lasky, noveho vnimania, novej evanjelizacie, novej doby...
...doslovne noveho age...
----atd atd....
Inflacia tolkych zdoraznovani a slov o laske, milosrdenstve, nadeji, stastneho konca ako zmyslu nasej pozemskej cesty
(ved cirkev na zemi je uz nie bojujuca, ako kedysi, ale iba putujuca), prezivame svoje zivoty.
Zijeme - a moderni pastieri robia vsetko preto, aby nas svojou pastoraciou aj svojimi spravaniami pevne v tomto ziti udrziavali - zijeme v opare tejto akejsi romantickej hmly dojmov a nadeji,
ze ved aj ked v takychto nastaveniach nejako tento zivot dokoncime, ocakava nas milujuci a milosrdny Jezis, Laska sama, ktoremu budeme moct snad s nadejou predlozit nase zivoty casne,
a On nas s laskou a stastnym usmevom prijme k sebe do zivota vecneho.
Ved sme Mu sluzili, pravda niekedy lepsie niekedy horsie, ako hriesni Adamovi potomkovia, ale sluzili sme mu, v cirkvi zacleneni, omse a sviatosti prijimajuci, o dobry zivot sa snaziaci, stradania stastlive nejako prekonavajuci, ....
(ba dokonca, aj na tomto fore dostatok dokazov davajuci, ako sa zubami nechtami drzime naucenych postojov voci tym,
ktori domnelo proti tvojej cirkvi, Jezisu Milosrdny, tolko brojili, proti tvojim ustanovenym pastierom vystupovali, proti prijatej forme vynovenej postkoncilnej viery utocili,
a teba Jezis Milosrdny, sme my takto hajili, tvoju cirkev my takto branili, nou hlasanu vieru my takto statocne hlasali, ustanovenych pastierov my takto posluchali...)
...nuz, co ine by nas teda malo cakat, nez odmena: vecny zivot v nebi...?
Ved nemoze sa dostat do pekla ten, kto veri, ze Jezis je zivy, ze Jezis je milosrdny, dobry, laskavy, odpustajuci, po nicom inom netuziaci, len aby nas mal u seba.
Nech uz by kto zil akokolvek, staci, ze aspon v poslednej chvili olutuje a tak spasi svoju dusu.
Jezis predsa caka do poslednej chvilky, jezis nechce smrt hriesnika,
staci najmensi naznak obratenia sa, a Jezis aj so svojim nekonecnym milosrdenstvom urcite nedovoli, aby aj ten najvacsi hriesnik skoncil v nemilosrdnom zatrateni,
jezis je mocny, pred jezisom sa cele peklo trasie a jeho odpustenie je bezhranicne...
...niet hriechu, ktory by Jezis neodpustil, staci tak malo, aspon na konci zivota prijat jezisa do srdca ...
...v tom tkvie mysterium bozej lasky, tajomstvo jezisovho odpustenia, zmysel faustynskej korunky milosrdenstva...
...toho milosrdenstva, ktore svet tak velmi potrebuje, lebo sam svet je tak malo, ba coraz menej milosrdny....
A preco by kto o comkolvek z tohto pochyboval, ked sam svaty otec dal sa pohnut hlasom Ducha a prave preto, zrovna i "rok milosrdenstva" svetu ustanovil?
Ach, aka nebezpecna a ako velmi nekatolicka je takato predstava, taketo prezivanie tohto zivota, taketo chapanie krestanskej nadeje!
Vsetko toto nove, moderne, sucasne krestanske "dobre posolstvo radosti a nadeje", v skratke podane vyssie zelenym pismom,
je z roznej, vacsej ci mensej ciastky, natolko sofistikovane namiesana neuplna pravda, az je to ako celok uplna nepravda.
A keby to aspon bola nepravda bepodstatna pre spasu, ale je tomu presne naopak:
Jedna z hlavnych pravd, to jest pravd, bez prijatia ktorych niet spasy, je aj: Boh je spravodlivy sudca, ktory dobrych odmenuje a zlych tresce.
Cas zivota je casom milosti.
Pocas neho mame cas a moznost.
Byt casnymi dobrami odmenovani, a casnymi zlami trestani.
Vecna odmena a vecny trest, vyplyvajuce z tejto hlavnej pravdy, vsak obsahuje aj toto:
Jezis je tou nekonecnou laskou a milosrdenstvom iba do tej miery, do akej je aj nekonecnou spravodlivostou.
A tato spravodlivost znamena, ze na konci casu milosti, bude Jezis Sudcom,
lebo tak je ustanovene od Otca, aby Jeho Syn raz sudil v slave, zivych i mrtvych
a tento sud bude nekonecne spravodlivy, to jest nesmierne prisny.
Toto je to "po be", co uz sucasna inflacna nauka o bozom milosrdenstve "taktne" a pritom satansky pekelne, zdraha sa zdoraznovat
- prinajmensom aspon tak, ako zdoraznuje "po a"= bozie milosrdenstvo.
Alebo,
kedy kto naposledy pocul vazny hlas "po be", ze existuju aj hriechy neodpustitelne?
Pekelne duse vo vecnom zatrateni to uz vedia, aj ked za zivota by mozno mali plne gamby dovery v nekonecne bozie milosrdenstvo a vsetkoodpustajucu jezisovu lasku.
Mozno ani im nikto dostatocne neprizvukoval, co vsak uz teraz im je nic platne, ze naozaj existuju aj neodpustitelne hriechy, ktore neodpusti ani nekonecne milosrdny odpustajuci Boh...
to je paradox, ktory vsak paradoxom vobec nie je a zavrhnute duse v pekle to uz vedia.
Voci spasitelnym napomenutiam zatvrdile srdce mat,
... zotrvavat tvrdosijne v nekajucnosti,
... spoliehat sa opovazlivo na milosrdenstvo Bozie,...
to su hned tri priklady neodpustitelnych hriechov.
Naopak, z tychto hriechov spravodlivy Sudca, ktorym je stale ten isty nekonecne milosrdny Jezis, bude vychadzat pri svojom vecnom rozsudku.
Cas milosti je casom, pocas ktoreho nam skrze udalosti,
napriklad aj poslanim ludi drziacih biely prapor, Boh dava najavo svoje vnuknutia, ako zit, a ako zosuladit nasu volu s Jeho volou.
Kto vsak toto neustale hladanie a overovanie, ci naozaj vo vsetkom pozname Boziu volu, skrze katolicku vieru,
co i len v jednom jedinom pripade vedome a dobrovolne zanedba, dopusta sa jedneho ci viacerych smrtelnych hriechov proti Duchu Svatemu,
a tie su neodpustitelne v tomto i buducom veku.
Priamou cestou do pekla, hoc v srdci plni bozej lasky a zvedeni hlasanim nekonecneho milosrdenstva,
sa (aj tu na fore) rutia vsetci ti,
ktori tak fideisticky naivne doverujuc si myslia, ze im sa nemoze stat, ze by boli v smrtelnom omyle,
kedze su sucastou obrovskeho kolosu, ktoremu poslusnostou odovzdali aj svoje duse vo fideistickom domneni, ze je to tak Bozia vola.
Ako riskuju ti, ktori sa prestali namahat vo chvili, kedy prijali alibisticke presvedcenie o "nepresvedcivosti" napriek tomu, ze maju do cinenia s respondeami z overitelnych katolickych zdrojov!
(Pritom, pripomenme, nieco ako nepresvedcivost, katolicka vierouka nepozna: bud je nieco pravda alebo nepravda, a ak je nieco overitelne ako pravda, tak kazda pravda je potom presvedciva sama zo seba, cim sa stava povinnostou pre toho, kto sa s nou oboznamil, prijat ju a podla prijatej pravdy zit)
Prava poslusnost je opakom prehnanej dovery (hriesna servilitas) ako aj opakom nedostatocnej aktivity a zaujmu, co je zase hriesnou neposlusnostou.
Kto je tu potom naozaj pysny a arogantny, je zrejme:
nie ten, kto podla poznanych pravd prekopal svoje nazory a podla poznanych pravd reaguje na rozpoznane nepravdy ci omyly blizneho,
ani nie ten, ktoremu sa nedostalo evidencie, ze by jeho poznanie pravd bolo mylne.
Toto je prava pycha rozumu, vedome sa povazovat za pokornych poslusnych clenov v podriadenosti nauky,
ktoru z unavy, alebo ineho alibistickeho dovodu, nechcu v ramci svojich dispozicii overovat.
Milosrdny Jezis svoje milosrdenstvo preukazuje kazdou sekundou udelovania casu milosti tomu, kto nehlada a neoveruje, za co Mu patri vdaka.
Pokorna prosba o milost najdenia pravdy, ktoru On pokorne prosiacemu istotne rad milosrdne udeli,
avsak tato prosba tazko zaznie uprimne a pokorne od toho,
kto sa uspokojil so svojou fideistickou "nepresvedcivostou" od blizneho,
ktory by istotne rad uvital namiesto udelenia znamky pysnosti, radsej vyvratenie jeho domneleho omylu.
A tak sa kruh uzatvara
a ten isty Jezis uz ako Sudca bude musiet ako spravodlivy, neignorovat hriechy proti DSv u toho, kto svojim konani tomu kladol prekazky,
a teda takemuto, milosrdny Jezis ako spravodlivy sudca, spravodlivo nebude moct odpustit.
Vysledkom bude jeho vecne zatratenie v pekle.
Alebo, do tretice,
to vseobecne rozsirene a zivene potlapkavanie sa po pleciach, ohladne milosti konecneho obratenia, alebo odmeny za zivot v polovicnych pravdach,
sa ma v skutocnosti inak.
Sloboda ludskej vole je natolko Sudcom respektovana,
ze dovoluje v uplnej slobode vlastneho rozhodnutia az do poslednej moznej chvile, ucinit kazdeho z nas cinitelom vlastnej vecnej buducnosti.
Boh naozaj v milosrdensttve svojom nikoho vecnu smrt nechce.
Avsak uz satansky taktne zamlciavane "po be" je,
ze kym tato posledna rozhodujuca chvilka nastane, v tej istej slobode vole, je tu priestor pre posledny, a preto nesmierne intenzivny a straslivo nebezpecny napor toho,
ktory velmi dobre pozna cenu ludskej duse
a ktory teraz nastupi, so vsetkou svojou inteligenciou, silou, vehemenciou a prostriedkami,
aby slobodnu volbu duse, ovplyvnil smerom k pekelnemu zatrateniu.
Toto nam Cirkev dava pred oci, ked nam laskavo a zaroven dorazne schvaluje rozne poboznosti, ktore sa tykaju vyprosenia stastnej smrti,
a pomoci v tychto ostatnych chvilach,
pocas ktorych Bozi spravodlivy sud este neprebieha,
ale z Bozieho dopustenia nebezpecny boj o dusu a stret s diablom uz nastava a prebehne este pred konecnym verdiktom:
Este raz - bez akejkolvek srandy a zlahcovania - nanic a nafigu, s prepacenim,
budu kazdemu z nas, v poslednych chvilkach nasich zivotov, vsetky tie "radostne zvesti o laskyplnom jezisovi a nekonecnom milosrdenstve",
pretoze uplne kazdeho z nas caka posledny boj, posledna rozhodujuca skuska, posledny a nejnebezpecnejsi, strasny stret s najstrasnejsim protivnikom,
kde sa zvedie rozhodny rozhodujuci zapas o to, aka bude cela nasledovna vecnost!
Tomuto poslednemu boju sa neda vyhnut,
da sa nan len pripravit - alebo, marnenim casu milosti, aj nepripravit.
Dosledky to bude mat v oboch pripadoch.
A na tento posledny boj, sa NEDA dobre pripravit ziadnymi recami ani spoliehanim sa na nejake nekonecne milosrdenstvo Bozie a podobne blabla -
lebo - a pytam sa, kto kedy vam od ambony naposledy povedal nieco o tomto viac, to povestne "po bé"? -
deliaca ciara medzi odovzdanostou do Bozej vole a do Jeho milosrdenstva (co vedie rovno do neba) a opovazlivym spoliehanim sa na milosrdenstvo Bozie (co vedie rovno do pekla) je kriticky tenka!
To nepriatel spasy a elitny zaujemca o ziskanie nasich dusi, sam vie velmi dobre
a budme si stopercentne isti, ze to voci nam zneuzije, so vsetkou vervou, akej je schopny
- a neklamme, sa, diabol je velmi schopny, schopnejsi ako vsetci mudri ludia vsetkych cias dohromady!
O tom, kto je diabol coho vsetkeho je schopny (a coho nie) - a boli by to velice vyzivne zaujimave informacie - sme si na tomto fore, v pripade zaujmu,
mohli v prislusnych temach povedat viac.
To uz sa nestane. Cas k tomu uplynul.
Nateraz a na zaver, musi postacit iba tento nacrt, z veci uz na fore spomenutych,
pricom si aj tu mozeme ukazat na jednej strane aspon naznakovo vaznost stretu, a na druhej vaznost nedoveryhodneho zlahcovania od zodpovednych
(co cini z tohto posledneho stretu s diablom o to vacsiu riskantnu zalezitost, nakolko nielen ze vam vasi nepovedia vsetku pravdu, ale este aj tu vyslovenu vam scenzuruju
- k velkej radosti osadenstva pekla).
Toto pise Gabriele Amorth, ukazka je z knizky Exorcista vypravi, zkusenosti z boje proti zlu.
Je to informacny criepok ohladom uz viackrat spominanej mystickej vizie papeza Leva XIII.,
po ktorom u tohto skutocneho papeza ako otca a skutocneho najvyssieho pastiera zverenych oviec,
nasledovalo jeho vlastnorucne spisanie specialneho exorcizmu, papezskou autoritou predpisaneho pre caste uzivanie v celej Cirkvi.
V tejto ukazke, ako ani v dalsom texte knizky, ako ani v modernych pramenoch, sa uz "taktne" radsej v uplnosti neuvadza, co vsetko bolo obsahom vizionarskeho fenomenu
(hoci v starej katolickej literature je aj toto najditelne a podrobne rozvedene),
a mozeme povedat ze je to zamerny paradox, lebo rozne ine pokoncilne pokutne zjavenia su uverejnovane na vsetky mozne strany so vsetkou podporou vatikanu.
Osud cenzury a zatajovania v pokoncilnej cirkvi nie je nic raritne, tak to dopadlo aj s tzv. Tretim fatimskym zjavenim, ci predpovedou sv.Frantiska, a dalsej cca desiatky katolickych mystikov.
Tiez je tu uvedene, ze sa jedna o text exorcizmu v rituale Romanum 1954, co je dalsia pokoncilna loz,
pretoze skutocne cele znenie Levovho exorcizmu, ako si kazdy moze overit pri troche namahy, sa nachadza v prislusnych AAS 743-744, alebo v Rituale Romanum 1903,
lebo v dalsich vydaniach RR uz bola prevedena cenzura (kym asi a preco asi?!) a tento exorcizmus je uz uvadzany len v skratenej okliestenej podobe az do kompletnej revizie Ritualu pokoncilnymi vladcami.
My si vsak pre potreby tejto temy (=kto je ten, s kym sa vsetci raz stretneme), ukazeme tuto cast Levovho exorcizmu, scenzurovanu uz davno pred koncilom
a ktoru sa mohli, ba mali casto modlit aj laici,
ved prave kvoli tomu tento text niektore stare modlitebne knizky obsahovali, napriklad:
Stary nepriatel,
vrah ludi,
premeneny v anjela svetla,
aby zvadzal,
vrazdil,
do vecnej zahuby privadzal
i duse, ktorym bola urcena koruna vecnej slavy
(teda bola diablovi prepozicana taka velka moc, ako prave toto videl Lev XIII.,
ze dostal dovolenie zviest a zatratit aj duse pokrstenych, v cirkvi aktivne cinnych, sviatosti, svateniny a prostriedky milosti uzivajucich!!). . .
teda, aj keby si mal to stastie, ze budes zomierat zaopatreny a s platnym poslednym pomazanim,
stale to neznamena,
ze mas vyhrate.
Nemas vyhrate, lebo - a to teraz opomenme otazku nieze iba neplatnosti, ale aj nasledkov prijimania neplatnych sviatosti - nadalej tam budes vo svojom poslednom boji ty,
a s tebou tam budu iba tvoji zli spolocnici (totiz ovocie celozivotneho posobenia tvojich dvoch nepriatelov spasy: tela a sveta),
cize budes tam so vsetkymi tvojimi necnostami, slabostami, nasledkami tvojich hriesnych naruzivosti, zvykov, navykov, pokrivenosti charakteru, rozumu a vole,
aby sa ti k nim na dovazok pripojil aj ten treti nepriatel, najnebezpecnejsi, lebo tych prvych dvoch tvojich nepriatelov si pdmani a otoci proti tebe:
tym tretim je samo inteligentne Zlo, diabol sam..
Odkial teda, mily citatel, ak patris k tym, ktorych sa moja otazka tyka, odkial teda beries to svoje sebaiste povedomie,
ze ty si ochraneny tam, kde si, s tymi, s ktorymi si, s praktikami, ake ti predkladaju a schvaluju, s poznatkami, ake od nich pocujes (ba viac nepocujes ako pocujes)?
Tych katolikov, ktori ti chceli dobre a tolky cas ti tu ukazovali rozne uskalia tvojej situacie, si odmietal, urazal, osocoval, podcenoval, pranieroval, vysmieval, alebo aspon ignoroval.
Mozes si byt isty, ze vsetko toto - okrem ignorncie, prave naopak, bude o teba az excesivny zaujem - si zazijes od Niekoho, kto dostal moc vsetkym tymto ansamblom odmenit.
A vies preco?
Lebo Boh to tak vo svojej Prozretelnosti ustanovil, aby si si presiel vsetkym tymto sam,
ba vsetkym tym aj mimo tohto fora, cim si sa a ako si sa vo vaznych veciach zivota a smrti, viery a spasy, riadil tu i tam, vonku, v beznom zivote.
Ak si bol tvrdosijny voci predkladanym pravdam tu, a nepravosti ciniaci voci svojim dobre ti chcejucim bliznym na fore, s moralnou istotou si takym bol aj mimo fora..
A ak si tu iny ako v beznom zivote, tak tuto dvojkolajnost si tiez zakusis, tam, pri poslednom tvojom boji.
Vsetko tvoje celozivotne nastavenie, zvyky, navyky, sposoby, pristupy, charakter, ...to vsetko bude s tebou raz tam, stat pri tebe, tvarou tvar s tvojim skutocnym nepriatelom, ktory ti - na rozdiel od nas - dobre nechce a - na rozdiel od nas - moc zmenit ta ma, ba ma moc znicit ta.
A budes tam sam, so vsetkym, co si mal a kym si bol, a toto vsetko tam bude stat bud proti tebe, alebo s tebou.
Ako si sa spraval za zivota, tak sa budes spravat aj na jeho konci.
Nemyslis si snad, ze zrazu sa tam stanes inym, a v zmyslani svojom sa zrazu stanes etalonom katolickych cnosti, ak za zivota si tymto trpnym cvicenim sa v cnostiach nepresiel?
Najma ak si sa uspokojil s pokoncilnou spiritualitou, o dosledkoch ktorej si podavas dost dokazov,
napriklad staci pozriet tvoje vnimanie omse - a tvoj postoj k tradicnemu vnimaniu omse!
Ak si to nahodou o sebe myslis, ak ta to tak niekto naucil, tak si to myslis velmi zle a tak ta to naucili fatalne zle.
Romanticka predstava potencialne zaujimaveho zazitku s pripadneho stretu s diablom, sa velmimrychlo rozplynie
a nastupi factum zdesenia, uvedomenia si svojich slabosti, strachu, ba zufalstva a beznadeje, ktore ti tvoj Nepriatel velmi vydatne sam da precitit.
A to aj keby sa ti najprv takym hroznym aj nezdal, postupne on svoju hroznu straslivo strasnu povahu a podstatu, ukaze.
Primerane svojmu cielu, a inteligentnym prisposobenim sa tomu, s kym dany boj bude zvadzany:
Tento pripad ma zdokumentovany nielen Zierwogel, z ktoreho je ukazka, ale este lepsie a podrobnejsie paduansky biskup Peter Barocius.
Od neho mame tuto velmi odstrasujucu prihodu zachytenu v druhom dieli trilogie O umeni dobre umriet.
V slovenskom preklade sa tam pise o spominanom pripade viac takto:
Boli, ako som počul, dvaja veľmi nadaní. Spomedzi všetkých na kolégiu, výrečnosťou najviac vynikali. Boli dobrých mravov a veľmi zbožní. A keď jeden z nich zišiel z tohto sveta, ukázal sa tomu, ktorý bol nažive: bol celý v ohni! Podesený značne, i pýtal sa, aká je príčina takého veľkého trestu. Ten s nárekom a bolesťou odpovedal:
„Keď už som mal vyjsť zo sveta, pristúpil ku mne starý Nepriateľ a keďže ma poznal ako obzvlášť vzdelaného, začal skúmať, čo také by som z viery veril. Odpovedal som mu, že verím všetko, čo je vo Verím v Boha. On ma prosil, aby som mu vysvetlil, čo sa mu javí ako menej jasné. Vysvetlil som mu to tak, ako som to čítal vo Vyznaní sv. Atanáza. A domnieval som sa, že to ani jasnejšie ani pravdivejšie, už nie je možné vysvetliť. Tu mi riekol: „Nie je tomu tak, ako si myslíš. Lebo to, čo sa týka Boha Otca, je čiastočne jasné a pravdivé, ale z čiastky je nejasné a falošné. On je síce večný, nie je však tak Otcom, ako je večným Bohom. Skôr bol Bohom a potom bol Otcom.“ Na to som ja skríkol, hľa dôkaz bludárstva a diabolskej náuky! On na to: „učená rozprava sa nevedie krikom, ale dôkazmi, ak sme vedení snahou dopátrať sa pravdy. Ja síce ľahko môžem uviesť, čo je pre moju mienku. Ak ty môžeš uviesť, čo je pre tvoje mienenie, vytrhneš ma z veľkého omylu.“
Ja úbožiak! Dôveroval som viac svojmu dôvtipu a štúdiám, než velila opatrnosť! A pustil som sa s ním do dišputy, uvyknutý ako s každým človekom...Nakoniec sa proti mne vytasil s úskočnými dôkazmi, aj z Písma, až som sa nestačil čudovať! Jedna taká veľmi úskočná znela: Kristus sa sám priznal, že nie je všemohúcim Bohom. Lebo sám o sebe prehlásil, že nepozná dňa ani hodiny posledného súdu. A poznenáhla ma priviedol až k tomu, že som Syna nepokladal za pravého Boha! A tu ma zachvátila smrť! Akého ma našla, takého ma pred Sudcu priviedla! Sudca mi nariadil, aby som do tohto ohňa zostúpil. Domnieval by som sa, že tento oheň je akotak znesiteľný, aj keď je veľmi veľký, keby mal po tisíckrát tisíc rokoch skončiť. Ale je večný, a síce tak hrozný, aký u nás na svete žiadny človek nevidel. Tak ma z hodiny na hodinu mrzí moje špekulovanie, namiesto pokornej viery, to ma uvrhlo do tak nesmiernej priepasti.“
To povedal – a s úpením zmizol.
Touto neobvyklou skutočnosťou, aj stratou svojho priateľa, bol študióz pohnutý. Prvé, čo nasledovalo, že ihneď šiel do seba. A potom sa zveril s tým, čo videl, svojim najdôvernejším priateľom. A dopytoval sa o radu, ako si v takom prípade počínať najlepšie...Jednomyseľne sa uradili, aby sa každý obrátil k tej viere, ktorú uchováva Cirkev katolícka, neporušenú stáročiami.
Po čase nato, tento upadol do vážnej choroby, až sa priblížila smrť. A hľa! Prišiel k nemu ten istý starý Nepriateľ, trúfalý z úspechu predošlej dišputácie. Spýtal sa na vieru: v čože verí? On odvetil, verí v to, čo verí Matka Cirkev. Starý Nepriateľ vyzvedal ďalej: „a čože verí Matka Cirkev?“ On odpovedá: „to, čo ja!“ ... Týmto spôsobom, ako počuli okolostojaci smrteľného lôžka umierajúceho, bolo to akoby vyšetrovanie: „verím v to, čo Cirkev verí..a Cirkev verí v to, čo verím ja!“.. .ako keby s niekým neviditeľným viedol dišputu. A takéto odpovede neprestávali dovtedy, dokiaľ muž nevydýchol dušu. Tak sa stalo, že sa trúfalej smelosti Nepriateľa vysmial – a sám sa odobral do neba. Tomu, koho sa dopytoval pokorne o radu, čo by bolo najlepšie, potom - v celkom inom výzore - prišiel poďakovať, lebo pokorné jej uposlúchnutie spôsobilo, že mohol vstúpiť do nebeského kráľovstva.
Z tejto "reportaze", bezpochyby pokoncilnou cirkvou usmevne mavnutim ruky zmarkerovanou ako urcita dejinna typologicka viera nasich predkov,
ako aj z doteraz napisaneho,
vsak mozeme - ak berieme hlas KC a hlas Bozi skrze Jeho Cirkev vazne - uzatvarat niektore rezultaty:
- v poslednom tazeni nas caka posledna skuska a neda sa spoliehat, ze jej budeme usetreni
- tato skuska bude tazka a bude predchadzat poslednemu sudnemu vyroku o nasej dalsej vecnosti
- v tejto skuske osobne spozname diabla a budeme priamymi ucastnikmi jeho posledneho boja o nase duse
- v tomto boji nam nepomoze sebelepsie presvedcenie o svojich moralnych kvalitach, prave naopak
- nepomoze nam ani pripadna nasa neviemaka zboznost a vzdelanost
- nepomozu nam s istotou zvitazit ani pripadne platne prijate sviatosti, natoz pripadne sviatosti neplatne prijimane
- nebude cesty spat, vpred do konecneho verdiktu sa ist bude musiet, bez oddychu, bez timeoutu, bez pokoja duse na "premyslenie" si strategie...o nemoznost pokoja sa uz postara sam Nepriatel.
A keby sme aj vo vsetkom z doteraz vymenovanom nejakou mimoriadnou milostou Bozou obstali,
este stale to neznamena, ze sme obstali dostatocne a definitivne.
Bude to totiz zaroven, spolu so vsetkym uz prezentovanym, aj posledna skuska spravnosti nasej viery.
Rozhodujucu ulohu tu bude hrat nasa viera, to jest v co TERAZ verime a ako TERAZ verime,
to jest ako podla viery aplikujeme jej obsah TERAZ, tak budeme ju aplikovat AJ v tejto najriskantnejsej chvili celej nasej existencie!
Vskutku mozeme uz teraz pochopit hlbku tradicneho defunctorneho vyronu v katolickom ceremoniarnom speve Circumdederunt me,
a uz teraz s velkym respektom volat v opravdivom pohnuti duse ono zname z Circumdederunt me: Boze, kto obstoji...?
A ako keby toho nebolo uz dost, co vsetko nas bude cakat v poslednom zapase, zial nas sa tyka skutocnost, aku nasi predkovia v KC nepoznali:
zijeme zial v dobe bezprecedentneho upadku ba zmeny viery, viery sice oficialne deklarovanej ako de iure udajne stale tej tradicnej,
ale natolko "povznesenej na vyssiu uroven oproti minulosti", az de facto o totoznosti obsahov viery moze hovorit iba mentalne postihnuty, alebo totalny ignorant a zlovolny clovek.
Odtial, ak ma byt podla rady svatca a i Cirkvi toto:
tak dnes uz ani toto nestaci, a nezabezpeci automaticky, v takto podanej forme rady, stastlivy zaruceny uspech v suboji s Nepriatelom!
O dnesku platia smutne slova jedneho, ktory vela musel stratit, aby ziskal to, k comu je beztak kazdy z nas povolany a z coho budeme sa zodpovedat:
pravdu, pravdu o svete, o zivote, o Cirkvi, a v konecnom dosledku tak aj o pravom Bohu....:
"Fakt som si uvedomil, ze su tak dokonale napenetrovani pokoncilnou naukou a vykrmovani vsetkymi tymi zmenami,
ze uz na nich mozu "natierat" co len chcu a urobia z nich, koho len chcu, aj nadsenych vyznavacov "ludskych prav", no lahostajnych ku pravam Boha,
ktory je ajtak len taky ich kamosko, co si ho potlapkavaju po pleci.
Aj som im to povedal a velmi jasne: zial, od vas nemozem uz prijat ani len modlitbu Otcenas, lebo neviem, co sa pod tymito inak katolickymi slovami skryva,
koho vlastne vy a ako prosite.
Lebo to je ten najsatanskejsi vysledok modernizmu - mozu ponechat hoci aj vsetko v zneni pravoverne katolickom, aj vsetky dokumenty a vsetky slova...
ked uz ich davno povyplnali "svojimi" obsahmi, ktorym ste viac-menej vsetci uz dokonale nasiaknuti....
Spomenul som si na milost, ktoru som dostal ja, ked sa mi plne ukazala az pri teme AKO zit po katolicky v dnesnom svete? http://www.kredo.sk/bforum/topic.asp?TOPIC_ID=3553&whichpage=1 ...ako ma Boh viedol dlhym "postom" az k momentu obratenia,
ze som sa naozaj musel "postit" od nich, od ich obradov, "sviatosti", " ucenia"... a az potom bola vobec sanca, ze som s vycistenym zrakom zrazu videl veci konecne inak...
Ano uz je vsetko dnes dokonale podchytene, diabol ich ma, lebo ich ma neustale "namocenych" v tom zmenenom a co oni tak nekriticky konzumuju...
Su uz dokonalymi obetami modernizmu, ktory im zdeformoval vsetko, aj schopnost vidiet objektivne, dokonale zdeformovany rozum, vola...a aj duse...
Ze prehaname, ze zvelicujeme, ze strasime?
Nehadam sa, uz nie, s nikym. Mozno aj take niekedy som tu robil, teraz sa za to ospravedlnujem a urcite sa od toho distancujem.
Argumentov, bielych praporov, dokazov, uz bolo pocas tolkych rokov a vyse 1.500(!) skenov danych dost na to,
aby dalsie jarmo zodpovednosti hladat, skumat a overovat, prevzal kazdy citatel sam za seba.
Ze ci som naozaj vytrhaval z kontextu, interpretoval neobjektivne, nebodaj demagogicky, suhrnne proste vraj "nepresvedcivo".
Je to kazdeho osobny boj, ktory ked nastane, a on raz nastane,
kazdy sam za seba zisti, co vsetko si len navraval a co vsetko bolo zbytocne si navravat.
Svaty kardinal Bellarmin, a muz ktory vedel co pise, a v co sa musi verit, sice napisal, co napisal:
aby sme sa ucili z chyb druhych
a aby sme zostali verni katolickej cirkvi.
V tom je prave to najvacsie nebezpecie, a najvacsi risk: a ktorej katolickej cirkvi? Azda tej oficialnej?
Smele a sebavedome "samozrejme tej!", vsak, mily citatel, mozes takto odpovedat mne a tu.
Ja nie som ten, kto ma moc ta totalne dopliest s cielom dostat ta do vecneho ohna.
Naopak, ja ta vystriham, varujem, upozornujem, ze to vsetci na konci budeme mat o to tazsie, o co tazsie casy oproti nasim predkom zijeme.
Ak takuto svoju samozrejmu odpoved myslis vazne, pravdepodobne takto isto budes si pocinat aj v onom poslednom boji s Nepriatelom,
ba mozno pysny na seba, ze si "pocuvol" tuto radu Cirkvi, o ktorej si sa tu prave docital.
Nuz zariad sa ako myslis.
Ako sa zariadis teraz, tak sa zariadis aj potom.
Nech je Boh milostivy k tvojej dusi.
S pomocou milosti Bozej,
ty citatel,
ktory si pochopil, ze tato rozluckova tema je tu prave mozno ako posledne memento pre teba,
bud tiez hotovy k rychlej odpovedi: bez meskania, urychlene, nech to stoji co to stoji casu, namahy, stradania prekazok, zacni konat.
Hladaj pravdu, overuj ju spolahlivymi metodami a skrze overene zdroje, uc sa katechizmus naspamat, bud ziznivy po starej pravovernej katolickej spisbe,
bez meskania sa este dnes zapis do "univerzity na kolenach" a neotalaj s dennym zapisnym (=ruzencom v rukach), ziadaj si moct byt hodny ucasti na pravej omsovej Obeti a moct prijimat prave sviatosti, ziskavaj prave svateniny,
a s plnou odovzdanostou do vole Bozej,
spolahni sa, ze uprimne a pokorne prosiacim Boh vzdy posle odpovede, aj pomoc, v cas prihodny,
aj tie, ako konkretne obstat v poslednom boji s Vrahom dusi, kedze cas moct sa tie odpovede dozvediet od nas tu na fore dneskom pominuli,
aj umozni ziskat vsetko potrebne v miere pre spasu dostatocnej pre spasu,
prave preto, ze ON je nekonecne dobrotivy, milosrdny, laskavy, odpustajuci....
a ako nekonecne spravodlivy, ked takto budes sa cinit, odmeni ta spravodlivym vovedenim do zivota vecneho.
Tempus fugit...
Per intercessionem Beatae Mariae semper Virginis,
benedictio Dei Omnipotentis, descendat super nos et maneat semper.
Amen.
|
Krajina:  Slovakia ~
Počet príspevkov: 3722 ~
Člen od: 18 január 2008 ~
Posledná návšteva: 10 jún 2024
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
 Odoslaný - 16 január 2016 : 13:58:37
|
Vlk v barančom kožuchu znovu láka ovečky do záhuby.
|
Prichádzajte k Nemu,k živému kameňu,ktori ľudia síce zavrhli,ale pred Bohom je vyvolený a vzácny,a dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu,do svätého kňazstva,aby ste prinášali duchovné obety,príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.
1.Pt 2,4-5 |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 1345 ~
Člen od: 30 november 2009 ~
Posledná návšteva: 26 august 2016
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 18 január 2016 : 16:30:36
|
Drahý Rafael velľ hovoríš a nič nové nepovieš. Aký to má význam? Stačilo toto:
"Kajate sa a verte Evanjeliu!"
" Nepoznáte dňa ani hodiny" a " Bedlite"
Za mnohými slovami sa skrýva Zlý.
Boh je veľký a Ježiš je víťaz tak čoho sa bojíš? Lebo z tvojho článku nevidím nič iné ako tvoj strach z smrti.
Koniec sveta? No a čo! Príd Pane Ježišu! A okrem toho z individuálneho hladiska každého človeka je úplne jedno či ho zrazí auto ešte dnes večer alebo nastane koniec sveta. Vždy ide o prechod cez bránu času a spočinutie v Otcovom náručí.
Celkom sa na to teším.
|
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 606 ~
Člen od: 28 október 2011 ~
Posledná návšteva: 05 apríl 2017
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 21 január 2016 : 01:07:38
|
V niečom mu dám za pravdu a v niečom ešte doplním.
Kedysi sa pri zomierajúcom modlili. Modlila sa rodina, modlili sa príbuzní, prípadne aj kňaz a podobne. Dnes je to horšie, zomiera sa často v nemocnici, pod vplyvom liekov, človek je tam oveľa viac sám vydaný napospas všetkému, aj svojej vlastnej osobnej samote, aj pokušeniam, ktoré sú trojaké.
Tiež ako veľký problém vnímam, že kedysi sa za deti modlili starý rodičia a veľa, povedzme, že denne. Táto generácia modliacich sa légií vymiera a za dnešných mladých sa už onedlho nebude mať kto modliť. Dnešní starkí pozerajú seriály a na ružencoví seriál ostáva len málo času, tak ho treba poriešiť rýchlo a roztržito.
Z oboch týchto postrehov mi vyplývajú dve bolesti. Je mi ľúto dnešných mladých, lebo sa za nich nebude mať kto modliť a obetovať. A je mi ľúto nás, lebo keď budeme zomierať budeme sami a nebude sa mať za nás kto modliť, lebo sme si svoje deti nenaučili. A to že v hodinu smrti diabol naozaj veľmi intenzívne útočí, ako ho ostatní modlitbami neodoženú, je veľká pravda. Myslím, že mnohí z nás také pokušenia ani nepoznáme a ani sme nezažili, lebo často diablovi stačí brnknúť na niečo malé z našich nerestí a slabostí a má nás, lenže teraz ešte nejde o všetko, potom naozaj zvykne vytiahnuť ťažký kaliber. Boh nás na ten záverečný súboj pripravuje tým, že dopustí každodenné pokušenia.
V čom jednoznačne s autorom súhlasím je fakt, že do neba lenivcov neberú. Treba sa zapierať a pracovať na budovaní čností. Ježiš jasne hovorí:"nie každý kto mi hovorí Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva..." Poznáme, ako sa obhajovali konatelia zázrakov, no nepomohlo im to. Kto si neprejde očistcom tu na zemi, užije si ho potom. A kto nepríjme svoju hriešnosť ako fakt tu na zemi a nekoná "násilie na sebe" a pokánie, ten si svoju hriešnosť dokonale užije na mieste, odkiaľ niet návratu a kde nie je nádej na zlepšenie stavu.
O veľa milostí sa pripravujeme tým, že považujeme modlitbu za niečo málo dôležité a uchyľujeme sa k nej ako k niečomu poslednému, keď už nič nezaberá a čo možno ani veľmi nechceme. Ak by bola pre nás modlitba niečo ako dýchanie, tak by nielen náš život ale aj svet okolo nás vyzeral inak. |
RKC |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 1076 ~
Člen od: 01 február 2006 ~
Posledná návšteva: 19 júl 2021
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 21 január 2016 : 10:02:15
|
Mx,
problém nie je v odporúčaní modlitieb a v pamätaní na smrť.
Celý rarachov-rafaelov príspevok je ako ten povestný pohár čistej vody,do ktorého diabol primiešal kvapku smrtiaceho jedu.
Ak budeš pozorne čítať, tak tú kvapku jedu objavíš.
____________________________________________________________
P.S. V pôvodnom znení tohoto prispevku boli aj odkazy na témy , kde sa tvrdilo,že sa treba modliť za smrť pápeža, alebo že "Bergoglio je nicomník" a iné " skvosty" tohoto fóra. Je zaujímavé, že tie odkazy "zmizli".Žeby toho "jedu" bolo príliš a trebalo ho dávkovať opatrnejšie? Stále tam však je.Nechať hadať čitateľa, ktorá Katolícka cirkev je tá pravá je hazard podobný "ruskej rulete",ba ešte horšie, ak pisateľ pracuje s pojmami ako "pokoncilová lož", či predkoncilové dokumenty a podobne,čím dáva najavo,že on patrí do tej "pravej" KC.Aká to je,nenapisal.Zrejme jedno z mnohých sedevacantistickych spoločenstiev.
P.P.S. Rarachovi-Rafaelovi želám tú "ničím nezaslúženú Božiu milosť, ktorá je ZADARMO",ako o nej píše sv.Pavol,aby poznal toho,ktorý je "Cesta Pravda a Život". |
Prichádzajte k Nemu,k živému kameňu,ktori ľudia síce zavrhli,ale pred Bohom je vyvolený a vzácny,a dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu,do svätého kňazstva,aby ste prinášali duchovné obety,príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.
1.Pt 2,4-5 |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 1345 ~
Člen od: 30 november 2009 ~
Posledná návšteva: 26 august 2016
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 21 január 2016 : 13:43:48
|
| citácia: Celkom sa na to teším. Pôvodne zaslal mak - 18 január 2016 : 16:30:36
Když se těšíš na smrt, tak to je teda tvoje vůle shodná s vůli Boží, závidím ti. |
Krajina:  Czech Republic ~
Počet príspevkov: 113 ~
Člen od: 20 október 2013 ~
Posledná návšteva: 25 august 2018
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
Odoslaný - 27 január 2016 : 04:02:41
|
Zachariáš, vychádzal som z predpokladu, že rozumný človek si tvorí vlastný názor. Taktiež si ale myslím, že netreba vylievať s vodou z vaničky aj dieťa.
V dejinách Cirkvi sa stávalo, že sa prekmitávalo medzi príliš prísnym prístupom a príliš benevolentným (historicky skôr opačne). A po období, kedy sa zdôrazňovala prísnosť sa teraz prekmitlo do extrémneho zdôrazňovania Božej dobroty a milosrdenstva. A ako to už vždy býva, čnosť je uprostred. Takže mne príde absolútne normálnou imunitnou reakciou mystického tela Cirkvi, že keď sa príliš zdôrazňuje iba jeden aspekt viery, tak príde k reakcii a nájde sa skupina, ktorá začne zdôrazňovať opačný extrém.
Aj veľký svätci, veľký aspoň podľa mňa, ako napríklad aj sv. Ján Bosco bojovali s vážnymi pochybnosťami v oblasti predurčenia a vzhľadom na dobu kedy žili, je to veľmi logické. Tak ako to bolo extrémom vtedy v oblasti prísnosti, tak teraz sme v opačnom. Správne nie je ani jedno, pravda je uprostred. |
RKC |
|
Krajina: Slovakia ~
Počet príspevkov: 1076 ~
Člen od: 01 február 2006 ~
Posledná návšteva: 19 júl 2021
|
Upozorniť moderátora
|
|
|
|
|
|
|
Portál
Fórum
Zodpovední ľudia
Registrovať sa
